Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/172/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213272
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213272.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému F. S., A.. XX. X. XXXX, W. M. A. - H. XXX, XXX XX M.,
o zaplatenie 556,17 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 556,17 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 837,17 € od 3. 9. 2010 do 12. 12. 2010, zo sumy 656,17 € od 13. 12. 2010 do 11. 1. 2011,
zo sumy 556,17 € od 12. 1. 2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 837,17 € od 29. 10.

2010 do 12. 12. 2010, zo sumy 656,17 € od 13. 12. 2010 do 11. 1. 2011, zo sumy 556,17 € od 12. 1. 2011
do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny % zmenkovej sumy, teda 2,79 € a na účet právneho
zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 130,94 €, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca si svojim podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 28. 3. 2013 uplatnil pohľadávku na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 556,17 € istiny a príslušenstva.

Žalobca podal návrh na vzorom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
nariadenia číslo 861/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu

sporu. Ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky predložil originál zmenky, výpis z Obchodného
registra, plnomocenstvo pre právneho zástupcu vrátane osvedčenia a registráciu na daň z pridanej
hodnoty. Súčasne uviedol, že nežiada nariadiť súdne pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu v SR
v tejto veci je daná s poukazom na článok 2. bod 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/201, jedná sa o
cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Príslušnosť Okresného súdu Zvolen bola

založená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 41Ncb/293/2013 zo dňa 17. 7.
2013.

Podľa článku 19 nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo 99/1963 Zbierky
Občianskym súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov.Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci súd považoval za potrebné nariadiť ústne
pojednávanie (článok 5. bod 1. v spojení s článok 7. bod 1. písm. c), nariadenia číslo 861/2007 ES.
Na pojednávaní dňa 12. 2. 2014 súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a

žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na základe odvolania podaného právnym zástupcom
žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo 41Cob/290/2014 zo dňa 14. 8. 2014 rozhodnutie
Okresného súdu Zvolen číslo konania 17C/172/2013 - 56 zo dňa 12. 2. 2014 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd konštatoval, že aj keď okresný súd posudzoval platnosť
zmenky len s poukazom na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch,

súd neoprávňovalo skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosti, pretože na takýto postup
súdu neboli splnené podmienky. Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne posúdil nesprávne. Za
nesprávne ho považoval v tom smere, že absolútnu neplatnosť zmenky vyvodil z porušenia ustanovenia
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2011 Zbierky zákonov a v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval
§ 17 zákona č. 191/1950. Zdôraznil, že nárok si uplatnil žalobca podľa nariadenia ES a Rady ES
č.861/2007 z 11. 7. 2007, pričom žalobca je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrh na

tlačive „A“ (pohľadávku podľa článku 4. ods. 1 nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli pripojila
k návrhu. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu
v zásade písomné a okresný súd mal postupovať podľa článku 5 ods. 3 a 7 nariadenia a o nároku
mal rozhodnúť bez pojednávania. Taktiež nie je správny postup okresného súdu, keď ex offo skúmal
platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je predmetom tohto konania.

Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papiera, ktorý získal žalobca
ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka
pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom,
ale aj nariadením. Súd dokazovanie vykonával bez návrhu, aj bez akýchkoľvek kauzálnych námietok
zo strany žalovaného, ktoré jediné by jeho postup zdôvodňovali. Rozhodoval tak v rozpore s § 17

zákona zmenkového a šekového. Okrem prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.
1 O.s.p. ktoré účastníci konania nenavrhli v tlačive „A“ a pre takto uplatnený nárok stačilo, aby bola
zmenka, ktorá je v origináli predložená žalobcom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky
upravené v § 75 zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd v konaní zistil. Nepovažoval tiež
za správy názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená zo zmenky v rozpore s

§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym
úkonom, na ktorú by musel súd prihliadnuť ex offo, pretože ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Zbierky zákonov platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Zdôraznil,
že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú.

Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z
takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina
nebola platnou zmenkou. S tým súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žeišlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinakatedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a

teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. V danom prípade dlžník, aj
keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho
škodu a nepodal ani žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu a nepodal ani žiadne
námietky vyplývajúce zo záväzkovo právneho vzťahu, ku ktoré mu sa zmenka viazala voči majiteľovi
zmenky, pretože nebolo možné právny názor okresného súdu tak, ako ho vyslovil vo svojom rozhodnutí

akceptovať.

Podľa§226O.s.p.akbolorozhodnutiezrušenéavecbolavrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 nariadenia 861/2007 ES ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke,
alebo proti pohľadávke.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.Súd vyhlásil rozsudok dňa 29. 12. 2014 bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 1. 12. 2014.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bolo spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť

zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jehovlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie

zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak ako to stanovuje
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol žiadne námietky v zmysle § 17
ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke

navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy
a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky
môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

V danom prípade bol žalobca v konaní úspešný, vzniklo mu tak právo na náhradu trov konania. Žalobca
si uplatnil a súd mu priznal náhradu trov pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 33,- €, trov
právnehozastúpeniavovýške97,94€,spolu130,94€.Trovyprávnehozastúpeniasúdpriznalprávnemu

zástupcovi žalobcu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov, § 10 ods. 1 za prevzatie a prípravu
zastúpenia podanie žaloby na súd dvakrát po 36,52 € a dvakrát paušálu náhradu po 7,81 €. Keďže
právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, priznal mu súd sumu 97,33 € s DPH.
Podľa§226O.s.p.akbolorozhodnutiezrušenéavecbolavrátenánaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa článku 7 bod 3 nariadenia 861/2007 ES ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej
strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke,
alebo proti pohľadávke.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto

lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne

alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).