Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. jún 2012

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/54/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208889
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6709208889.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa

Armat Slovakiacenter, spol. s r. o., so sídlom na Štepnici 5, 960 01 Zvolen, IČO: 31609040, zastúpeného
JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so sídlom Tŕnie 134, kancelária: Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen
proti odporcovi A.. B. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M. XXX/X, XXX XX R. - K., občan SR,
zastúpenému AK Uhaľ s. r. o., so sídlom Nám. SNP č. 6/11, 960 01 Zvolen, o náhradu škody vo výške
56.848,56 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 4.396,10 EUR na účet právneho
zástupcu odporcu Advokátska kancelária Uhaľ s. r. o. so sídlom Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO:
47236655 v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 56.848,61 EUR spolu s príslušenstvom a to úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 06. 08. 2009 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že odporca bol konateľom obchodnej spoločnosti Armat Slovakiacenter, spol. s

r. o., so sídlom Na Štepnici 5, Zvolen, IČO: 31609040, po prevode obchodného podielu od zasadnutia
valného zhromaždenia konaného 28. 11. 1994. Prvým a aj súčasným konateľom spoločnosti je
Juraj Barcík. Z rozhodnutia valného zhromaždenia sa vykonala zmena článku VIII. Spoločenskej
zmluvy, kde namiesto druhého doterajšieho odvolaného konateľa Zoltána Alexiho bol ustanovený za
druhého konateľa Ing. Zoltán Procházka. Oprávnenia konateľov konať za spoločnosť spoločne zostali
v spoločenskej zmluve nezmenené. Podľa znenia spoločenskej zmluvy, ku ktorej Zoltán Procházka
pristúpil i ako spoločník a zaviazal sa ju realizovať, konatelia spoločnosti konajú za spoločnosť spoločne

aniesamostatne.Prejavomvôlespoločnostijetedasúhlasnýprejavvôleobidvochkonateľovalentakýto
súhlasný prejav vôle zaväzuje spoločnosť. Napriek viazanosti touto spoločenskou zmluvou a zákonnej
dikcii uvedenej v ustanovení § 133 ods. 1 ObZ, že ak je v spoločnosti konateľov viac, koná každý z nich
samostatne len ak spoločenská zmluva ustanovila, že v mene spoločnosti konajú obidvaja konatelia -
Juraj Barcík a Ing. Zoltán Procházka spoločne. Konateľské oprávnenia boli teda podľa § 133 ods. 3 ObZ
obmedzené spoločenskou zmluvou. Rozbor vedomostnej stránky podrobne vykonal Okresný súd vo
Zvolene v rozsudku 10C/18/2002-331 z 31. 01. 2007. Odporca uzavrel 22. 10. 1997 ako fyzická osoba

so svojimi rodičmi H.. B. J., nar. XX. XX. XXXX a U. J., nar. XX. XX. XXXX zmluvu o pôžičke na sumu
525.000,- Sk (17.426,81 EUR), kde sa zaviazal ju vrátiť do 31. 12. 1999 s 3,5% úrokom a neskôr predĺžil
trvanie vzťahu do 10. 06. 2011. Potom v snahe zbaviť sa dlhu a zaviazať na túto sumu spoločnosť,
tieto peniaze podľa jeho vyjadrenia mal vložiť do spoločnosti navrhovateľa a k tomu vyhotovil na druhýdeň na radu zosnulého právnika JUDr. Nováka tzv. Zmluvnú dohodu datovanú na deň 23. 10. 1997
uvedenú v spise Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002, ktorú predložil osobne Krajskému súdu
v Banskej Bystrici v roku 2004, ktorá nebola súčasťou a nie je súčasťou účtovníctva a dokumentácie

spoločnosti navrhovateľa. Bez zákonného oprávnenia, alebo zmluvnej právomoci zaviazal spoločnosť
navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy v prospech jeho rodičov, čo je v súčasnosti predmetom exekúcie
na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002-400 z 12. 05. 2008 a Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 16Co/208/208-450 z 11. 09. 2008. Prezentoval tým navonok právomoc, ktorú
nemal. Nedostatok takejto zmluvne obmedzenej právomoci je voči tretím osobám navonok neúčinná

a spoločnosť bola týmto prejavom vôle podľa súdneho rozhodnutia viazaná. Jeho prejav vôle bol v
rozpore so spoločenskou zmluvou. Okrem toho v súvislosti so sporom spoločnosť navrhovateľa bola
zaviazaná na náhradu trov konania a právneho zastúpenia uznesením Okresného súdu Zvolen na sumu
15.137,67 EUR v prospech advokáta Mgr. Maroša Uhaľa. V dôsledku konania odporcu a jeho právnych
úkonov vznikla navrhovateľovi škoda 32.564,48 EUR + úroky z istiny do dňa zaplatenia celej sumy.
Neoprávnené uzatvorenie zmluvy o prevzatí dlhu v rozpore so spoločenskou zmluvou vyvolalo súdny

spor veriteľov so spoločnosťou, v dôsledku čoho vznikla spoločnosti navrhovateľa povinnosť zaplatiť
veriteľom a ich právnym zástupcom sumu 32.564,48 EUR + úroky z istiny a z omeškania. Úrok 3,5%
ročne zo sumy 525.000,- Sk (17.426,81 EUR) za obdobie od 01. 01. 2001 do 05. 11. 2001 predstavuje
15.513,86 Sk (514,97 EUR). Úrok z omeškania 17,6% ročne od 06. 11. 2011 do dňa podania návrhu 06.
08. 2009 predstavuje sumu 716.100,- Sk (23.770,17 EUR). V dôsledku konania odporcu a jeho právnych

úkonov tým vznikla navrhovateľovi priama škoda 32.564,48 EUR + úroky podľa citovaných rozsudkov
v sume 514,- EUR a v sume 23.770,17 EUR, ktoré sú vyčíslené ku dňu podania tohto návrhu, teda
škoda celkom 56.848,61 EUR, ktorú si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi ku dňu podania návrhu
voči odporcovi. Navrhovateľ si v návrhu uplatňuje aj príslušenstvo k tejto istine vo výške 17,6% ročne
od podania návrhu do zaplatenia. Navrhovateľ tiež uplatňuje trovy konania vo výške súdneho poplatku

pokiaľ nebude od neho oslobodený a ktorý predstavuje 3.410,92 EUR. Navrhovateľ si uplatňuje trovy
právneho zastúpenia v prípade vydania platobného rozkazu za dva úkony právnej služby vo výške
4.805,-03 EUR.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. XXRo/XXX/XXXX-XX dňa 09. 02. 2011, voči ktorému

odporca podal odpor s odôvodnením, že nesúhlasí s nárokom uplatneným navrhovateľom, ktorý je
uvedený a špecifikovaný v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Nárok navrhovateľa pokladá odporca
za neopodstatnený a v rozpore s dobrými mravmi. K skutkovému stavu uvedenému v návrhu na
začatie konania doručeného Okresnému súdu Zvolen dňa 07. 08. 2009, ktorý bol opravený návrhom
doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 14. 01. 2011 uvádza nasledovné: Navrhovateľ svoj nárok

odvodzuje od svojho záväzku voči H.. B. J., nar. XX. XX. XXXX a U. J., nar. 23. 12. 1938, obaja bytom
Hviezdoslavova 591/16, 962 32 Sliač (ďalej aj „veritelia“), na úhradu ktorého bol zaviazaný rozsudkom
Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002-400 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k . 16Co/208/2008-450 a uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002-487, ktorým priznal
veriteľom nárok na úhradu trov konania. Keďže navrhovateľ svoj záväzok dobrovoľne nesplnil, boli vo

veci začaté exekučné konania EX 388/08 a EX 908/09 vedené súdnym exekútorom H.. U. N., so sídlom
X.. R. X/XX, XXX XX B.. Právny nárok navrhovateľa na náhradu škody absolútne odporca popiera.
Svojím konaním navrhovateľovi nespôsobil nijakú škodu. Jeho konanie bolo plne v súlade s Obchodným
zákonníkom a aj Spoločenskou zmluvou spoločnosti Armatslovakiacenter, spol. s r. o. Dôkazné bremeno
preukázať vznik škody a jej pôvodcu znáša navrhovateľ, odporca má ale za to, že tento si svoju zákonnú

povinnosť nesplnil. V jeho návrhu nie je nijako hodnoverne preukázané, že za vznik škody je zodpovedný
odporca svojím konaním. Tiež popiera odporca samotný nárok navrhovateľa, považuje za absolútne
nezmyselné, aby si navrhovateľ nárokoval náhradu škody v navrhovanej výške a to z dôvodu, že mu
nijaká škoda nevznikla a suma vyčíslená v návrhu je absolútne neopodstatnená. Je iracionálne, aby si
navrhovateľ ako náhradu škody uplatňoval okrem istiny aj trovy konania, trovy právneho zastúpenia a

dokonca aj úroky z omeškania. Tieto výdavky vznikli výhradne z dôvodu, že navrhovateľ dobrovoľne
nesplnil svoj záväzok voči veriteľom a teda jeho vlastným konaním. Aj keby navrhovateľ preukázal vznik
škody v navrhovanej výške, ako je mu určite známe, exekúcia nebola úspešná a z tohto dôvodu nedošlo
k nijakému úbytku na majetku navrhovateľa a už vôbec nie vo výške, ktorá je vyčíslená v návrhu. Na
vznik škody je potrebné, aby navrhovateľ svoj záväzok voči veriteľom uhradil, a až následne je možné

si uplatňovať náhradu škody regresným nárokom voči tretej osobe, ktorú považuje sa zodpovednú za
vznik škody. Samotnú výšku záväzku nie je v žiadnom prípade možné považovať za vzniknutú škodu.Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej ObZ) konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa

predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenietretímosobámbymohlospoločnostispôsobiťškodualeboohroziťjezáujmyalebozáujmyjej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa§135aods.2ObZkonatelia,ktoríporušilisvojepovinnostiprivýkonesvojejpôsobnosti,súpovinní
spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť
škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b)
nadobudli majetok v rozpore s § 59a.

Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 ObZ za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela
vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými dokladmi, oboznámením sa so spisom
tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, 23Er/734/2008 a zistil tento skutkový stav:

Odporca bol spoločníkom a zároveň konateľom spoločnosti navrhovateľa, keď na základe Zmluvy
o prevode obchodného podielu zo dňa 27. 11. 1994 jeden zo spoločníkov spoločnosti navrhovateľa
Zoltán Alexi previedol celý svoj obchodný podiel v spoločnosti v rozsahu 1/3-iny na odporcu. Valné
zhromaždenie spoločnosti konané dňa 28. 11. 1994 schválilo zmluvu o prevode obchodného podielu a

vymenovalo odporcu aj za konateľa spoločnosti. Vzhľadom na zmenu spoločníkov sa spoločníci zároveň
na valnom zhromaždení dňa 28. 11. 1994 dohodli na Dodatku č. 1 k spoločenskej zmluve zo dňa 23.
05. 1994 tak, že článok VIII. spoločenskej zmluvy sa mení s tým, že konateľom spoločnosti namiesto
Zoltána Alexiho sa stal odporca.

Podľa článku VIII. spoločenskej zmluvy zo dňa 23. 05. 1994 v obchodnej spoločnosti navrhovateľa boli
dvaja konatelia, pričom títo ako štatutárni zástupcovia spoločnosti konajú a podpisujú za spoločnosť
spoločne. K zmene spoločenskej zmluvy, čo sa týka tohto ustanovenia nedošlo.

Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002 zistil, že odporca dňa 22. 10. 1997 uzavrel so

svojimi rodičmi H.. B. J. a U. J. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej títo mu požičali sumu 525.000,-
Sk, po prepočte konverzným kurzom 17.426,81 EUR, pričom pôvodne mal pôžičku vrátiť do 31. 12.
1995, neskôr do 10. 06. 2001. Zmluvou zo dňa 23. 10. 1997 označenou ako zmluvná dohoda odporca
ako konateľ navrhovateľa podpísal zmluvu o prevzatí dlhu voči veriteľom H.. B. J. a U. J., na základe
ktorej navrhovateľ prevzal dlh za odporcu, túto zmluvu o prevzatí dlhu odporca ako konateľ spoločnosti

navrhovateľa podpísal výlučne sám. Veritelia H.. B. J. a U. J. v konaní vedenom u tunajšieho súdu č. k.
10C/18/2002 sa domáhali voči spoločnosti navrhovateľa t. j. Armat Slovakiacenter spol. s r. o. so sídlom
Na Štepnici 5, Zvolen zaplatenia čiastky 525.000,- Sk spolu s príslušenstvom, pričom v tejto veci okresný
súd rozsudkom č. k. 10C/18/2002-231 zo dňa 31. 07. 2007 prvýkrát zamietol návrh navrhovateľov 1/,
2/ a uložil im povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania odporcovi. Na základe odvolania

navrhovateľov 1/, 2/ krajský súd uznesením č. k. 16Co/111/2007 zo dňa 06. 12. 2007 tento rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozhodnutie okresného
súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia písomných dôkazov, s ktorými sa prvostupňový
súd oboznámil. Krajský súd v zrušujúcom uznesení vyslovil záväzný právny názor, že základ nároku
navrhovateľov 1/, 2/ je daný. Prvostupňovému súdu uložil, aby opäť rozhodol o návrhu ako aj o výške

istiny s príslušnými úrokmi z omeškania. Krajský súd v dôvodoch poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 40Cbs 162/2003-234 zo dňa 05. 11. 2004 v obchodnej veci navrhovateľa Armat
Slovakiacenter spol .s r. o. proti odporcovi A.. B. J. o určenie neplatnosti zmluvnej dohody zo dňa 23.
10. 1997, z ktorého vyplýva, že návrh bol zamietnutý z dôvodu nepreukázania naliehavého právnehozáujmu navrhovateľa. Z uvedeného spisu č. k. 40Cbs 162/2003 zistil krajský súd, že originál zmluvnej
dohody zo dňa 23. 10. 1997 bol odovzdaný v podateľni krajského súdu dňa 04. 11. 2004 odporcom Ing.
Zoltánom Procházkom. Originál zmluvnej dohody bol predložený súdu na pojednávaní dňa 05. 11. 2004

(č.l. 75-76), kedy bol predložený aj zástupcovi Armat Slovakiacenter spol. s r. o. k nahliadnutiu. Následne
Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 10C/18/2002-400 zo dňa 12. 05. 2008 rozhodol tak, že zaviazal
spoločnosť Armat Slovakiacenter spol. s r. o. Zvolen zaplatiť H.. B. J. a U. J. spoločne a nerozdielne
sumu 525.000,- Sk spolu s príslušenstvom a to úrokom vo výške 3,5% ročne od 01. 01. 2001 do 05.
11. 2011 a s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 06. 11. 2001 do zaplatenia. Voči tomuto

rozhodnutiu podala spoločnosť Armat Slovakiacenter spol. s r. o. Zvolen odvolanie. Na odvolanie Krajský
súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 16Co/208/2008-450 zo dňa 11. 09. 2008 rozsudok Okresného
súdu potvrdil, pričom rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 12. 05. 2008 ako aj rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 09. 2008 nadobudli právoplatnosť dňom 19. 11. 2008.

Súd ďalej z predložených dokladov zistil, že navrhovateľ dňa 02. 06. 1994 doručil návrh zo

dňa 02. 06. 1994 na zápis do Obchodného registra Okresnému súdu Banská Bystrica na zápis
obchodnej spoločnosti navrhovateľa do Obchodného registra, kde okrem iného bol návrh na konanie
a podpisovanie v mene spoločnosti konateľov obidvaja spoločne, pričom dňa 20. 06. 2005 podal na
Okresný súd v Banskej Bystrici návrh na vydanie opravného uznesenia, ktorý bol toho istého dňa
súdu aj doručený, z dôvodu, že vo výpise z Obchodného registra je uvedené konanie za spoločnosť

tak, že za spoločnosť koná každý konateľ samostatne. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.
k. 64Exre/39/2005-67 zo dňa 16. 09. 2005 vydal opravné uznesenie, ktorým uznesenie Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. Spz 730/94, S.r.o. 5558/S zo dňa 21. 06. 1995 v časti konanie menom
spoločnosti opravil tak, že správne má znieť: spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia spoločne.
Súd z úplného výpisu z Obchodného registra zverejneného na stránke Ministerstva spravodlivosti zistil,

že vo výpise z obchodného registra v období od 21. 06. 1994 do 10. 06. 2001 bolo konanie menom
spoločnosti uvedené tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne. V
období od 11. 06. 2001 konanie menom spoločnosti v obchodnom registri je zapísané tak, že spoločnosť
zastupujú a za ňu podpisujú konatelia spoločne.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 25. 10. 2011 uviedol, že hlavným dôvodom, pre ktorý
sa domáhajú zaplatenia istiny z titulu náhrady škody je prekročenie oprávnenia konateľa. Navrhovateľovi
bola spôsobená škoda, ktorá je vyčíslená v návrhu na začatie exekúcie vedenej u Okresného súdu
Zvolen, exekučné konanie je vedené u U. H.. N. pod č. EX 388/2008, škoda vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/18/2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.

16Co 208/2008. Uviedol, že na základe týchto rozhodnutí súdov bola vykonávaná exekúcia, čiastočne
bolo zaplatené, nevedel sa vyjadriť v akej výške, komu, čo bolo zaplatené z navrhovateľov v konaní
10C/18/2002. Výšku škody preukazuje exekučným titulom t. j. hore uvedenými dvomi rozsudkami a
exekučným príkazom, ktorý je platný až do úplného vykonania exekúcie a škoda sa bude priebežne
podľa neho platiť.

Štatutárny zástupca navrhovateľa Juraj Barcík v konaní pred súdom vypovedal, že keď prijímali odporcu
namiesto Zoltána Alexiho za spoločníka a konateľa upozornili ho na to, že podľa spoločenskej zmluvy
rozhodujú dvaja konatelia.

Druhý štatutárny zástupca navrhovateľa Peter Jančat v konaní pred súdom uviedol, že čo sa týka
zmien v obchodnej spoločnosti navrhovateľa od založenia spoločnosti boli zmeny v spoločnosti jedine
v tom, že odporca pristúpil do spoločnosti ako spoločník, podľa spoločenskej zmluvy pristúpil s tým,
že zostane štatutárnym zástupcom spolu s Jurajom Barcíkom s tým, že odporca bude výkonným
riaditeľom. Všetky úlohy, ktoré sa týkali spoločnosti viedol on, čo sa teda týka nákupu, predaja,

administratívy s tým spojenej. Na konečné zúčtovanie v spoločnosti bola ekonómka pani F.. Konatelia
spoločnosti mali obmedzené práva v tom, že museli všetky doklady podpisovať spoločne. Vypovedal,
že spoločnosť v tom čase pôžičku nepotrebovala, prosperovala, nemala podĺžnosti v ničom. Pôžičku
valné zhromaždenie neodsúhlasilo ani dodatočne. Spoločnosť bola zaviazaná na vrátenie pôžičky s
príslušenstvom rozsudkom súdu. Vypovedal, že spoločnosť má škodu, pretože museli utlmiť činnosť

spoločnosti, firma formálne existuje, ale žiadnu činnosť nevykonáva. Účtovne eviduje dlh ohľadom
pôžičky na základe rozhodnutia súdu. Uviedol, že keď mu odporca na začiatku oznámil úmysel zakúpiť
motorové vozidlo, on s tým ani nesúhlasil, následne sa potom dohodli tak, že každý zo spoločníkov
si kúpia motorové vozidlo postupom času s tým, že prvý si motorové vozidlo zakúpil odporca, potomsi zakúpil po dvoch až troch rokoch vozidlo pán Barcík, on si vozidlo už následne nekúpil, pretože
nastal problém s pánom Procházkom. Uviedol, že motorové vozidlá, ktoré sa zakupovali boli majetkom
spoločnosti navrhovateľa, teda motorové vozidlo, ktoré bolo zakupované pre potreby odporcu ako

aj pre potreby pána Barcíka boli vo vlastníctve navrhovateľa. Vypovedal, že doklady za spoločnosť
podpisovali vždy dvaja konatelia, on sám ako konateľ doklady nepodpísal, ak tak len nejaký nepodstatný
príjmový pokladničný alebo výdavkový doklad. Predpokladá, že čo sa týka konateľa pána Barcíka, že
tento tiež takéto listiny nepodpisoval sám. Následne uviedol, že je pravdou, že čo sa týka pracovných
zmlúv, dodatkov k pracovnej zmluve alebo skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým

zrušením, myslí si, že on podpísal odporcovi výpoveď, avšak podpísali to dvaja, nepamätá si to. Po
nahliadnutí do okamžitého zrušenia pracovného pomeru dané navrhovateľom odporcovi listom zo dňa
08. 03. 2002 uviedol, že na tejto listine za navrhovateľa sa nachádza len jeho podpis, iný podpis sa tam
nenachádza, nenachádzajú sa tam podpisy dvoch konateľov. Vypovedal, že je pravdou, že okamžité
skončenie pracovného pomeru podpísal on sám, ale to bolo z dôvodu, že odporca sa dopustil hrubého
porušenia pracovnej disciplíny.

Právny zástupca odporcu v konaní pred súdom poukázal na konanie tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002,
ktorého podkladom nároku bola zmluva o pôžičke a dohoda o prevzatí dlhu, ktoré súdom boli uznané ako
platné, pretože navrhovateľom súd priznal plnenie z nich vyplývajúce. Uzavretím zákonných právnych
úkonov nemohlo dôjsť ku konaniu, ktoré porušuje zákon. Poukázal na to, že pôžičku spoločnosť

navrhovateľa skutočne, teda navrhovateľ na svoj účel dostal, táto pôžička slúžila na nákup automobilu,
ktorý sa stal vlastníctvom navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že v čase uplatnenia nároku na náhradu
škody musí existovať nejaká ujma na majetku poškodeného, navrhovateľ by mal preukázať, že táto
ujma mu vznikla, v prípade ak to nepreukáže, nie je splnený prvý predpoklad vzniku škody. Pokiaľ
navrhovateľ nevie preukázať, že vznikla škoda navrhovateľovi, nie je potrebné sa ďalej zaoberať ani

otázkou protiprávneho úkonu a príčinnej súvislosti. Uviedol, že odporca konal vždy v dobrej viere, že
je oprávnený konať samostatne. Poukázal na to, že nepodpísal sám len tento dokument, podpisoval aj
v banke akékoľvek dokumenty sám, bola to bežná prax v spoločnosti. Navrhovateľ nepreukázal akým
spôsobom oboznámil odporcu so znením spoločenskej zmluvy. Vzniesol námietku premlčania celého
uplatňovaného nároku.

Následne zástupca odporcu na pojednávaní dňa 03. 05. 2012 uviedol, že námietka premlčania je
bezpredmetná, keďže nárok vôbec nie je daný. Ďalej poukázal, že pokiaľ navrhovateľ pravdepodobne
v konaní pred súdom preukazoval vedomosť odporcu o tom, že podľa spoločenskej zmluvy majú
konať konatelia spoločne predložením zmluvy o prevode obchodného podielu medzi pánom Alexim a

odporcom zo dňa 27. 11. 1994 a to konkrétne článkom V. prvou vetou, kde bolo uvedené, že odporca
prehlasuje, že na základe tejto zmluvy pristupuje k spoločenskej zmluve a k stanovám spoločnosti,
toto vyhlásenie v zmluve o prevode obchodného podielu je čisto formálne, pretože stanovy spoločnosti
neexistovali a teda odporca nemohol ani pristúpiť k stanovám spoločnosti. Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, že odporca vedel o znení spoločenskej zmluvy a o tom, že by konatelia mali konať

spoločne. Z výpovede konateľa pána Jančaťa v konaní pred súdom ako aj zo spisu 10C/18/2002
je možné vyvodiť, že ani oni sami si neuvedomovali skutočnosť, že majú konať dvaja konatelia za
spoločnosťaajvovážnychprávnychúkonochkonalisamostatne.Mázato,žekonateliavrátaneodporcu
boli v tom, že sú oprávnení konať samostatne čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že opravu v obchodnom
registri vykonali až rozhodnutím súdu zo dňa 16. 09. 2005, keď predtým v obchodnom registri bolo

uvedené, že každý z konateľov koná samostatne. Bolo by v rozpore so zásadou poctivého obchodného
styku ako aj v rozpore s dobrými mravmi ak by konatelia, ktorí konajú samostatne v rozpore so znením
spoločenskej zmluvy sa takého istého konania dovolávajú ako protiprávneho konania voči ďalšiemu
konateľovi spoločnosti.

Odporca v konaní pred súdom vypovedal, že bol oprávnený konať za spoločnosť samostatne, táto
skutočnosť vyplýva aj z obchodného registra v tej dobe. Na základe toho bol oprávnený robiť aj bankové
prevody, kde boli vyššie čiastky ako bola predmetná zmluva. Uviedol, že za navrhovateľov uzatváral
rámcové zmluvy, zo zmlúv, ktoré takto uzatvárali nedošlo k žiadnym sankciám alebo k poškodeniu mena
firmy. Do firmy vstúpil koncom roku 1993, najprv bol len spoločníkom, konateľom bol od 01. 03. 1996,

pričom až potom zistil, že firma pracovala so stratou. Firma sa v priebehu dvoch rokov potom dostala
do zisku, mohli si dovoliť kúpiť prvý automobil a o dva roky neskôr ďalší. Uviedol, že nie je pravdou,
že by firma navrhovateľa skončila na základe exekúcie, po jeho odchode z firmy sa firme nevenovali.
Vypovedal, že on sám vložil obchodný podiel do spoločnosti navrhovateľa, neprevzal obchodný podielpána Alexiho, tohto len vymenil na poste spoločníka. Čo sa týka podpisu pristúpenia k spoločenskej
zmluve, on podpísal, že sa stal spoločníkom. Na zmluve o prevode obchodného podielu sa nachádza
jeho podpis. Uviedol, že si presne nepamätá čo bolo uvedené vo vyhlásení o pristúpení k spoločenskej

zmluve, so spoločníkmi bolo jasne dohodnuté, že za navrhovateľa bude konať samostatne ako konateľ.
Ďalej vypovedal, že zmluvu o pôžičke s H.. B. J. a U. J. uzavrel on z dôvodu, že firma v tej dobe nemala
finančnú čiastku ako voľné finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla, pričom požičaná suma
525.000,- Sk bola len časť kúpnej ceny vozidla a to 30% podľa zmluvy. Motorové vozidlo bolo kupované
z dôvodu, že vo firme nebolo žiadne vozidlo, pričom sa dohodli, že prvé vozidlo služobné pre potreby

firmy zakúpi on, ktoré bude používať ako konateľ, následne o dva roky si zakúpil motorové vozidlo ďalší
konateľ pán Barcík. Motorové vozidlo bolo používané pre účely firmy. Finančné prostriedky na kúpu
motorového vozidla boli navrhovateľovi skutočne aj poskytnuté, tieto boli aj použité na kúpu vozidla, bola
na to vystavená zálohová faktúra. Ostatní konatelia mali vedomosť o zmluve o pôžičke, mali vedomosť
aj o kúpe motorového vozidla. Zmluvu podpisoval sám, mali o tom vedomosť ostatní konatelia, pretože
sa predtým dohodli, že z týchto peňazí bude zakúpené motorové vozidlo. Ostatné splátky na motorové

vozidlo a to leasingové splátky splácali už zo zisku spoločnosti.

Svedkyňa M. F. vypovedala, že ona bola externou účtovníčkou u navrhovateľa, nevie či odporca
podpisoval sám, videla málo zmlúv a ak ich videla, tak si už na to nepamätá. Pokiaľ sa pamätá v
minulosti bankové doklady podpisovali dvaja a potom sa to zmenilo, všetci traja konatelia mali podpisové

právo. Nepamätá si či existovali aj doklady, ktoré boli podpísané len pánom Jančaťom alebo len pánom
Barcíkom, príjmové a výdavkové doklady podpisoval len jeden konateľ. Vypovedala, že boli zablokované
bankové účty navrhovateľa, keď sa začal súdny spor medzi H.. B. J. a navrhovateľom, predtým firma
fungovala so ziskom. V súčasnosti firma je nefunkčná, ona tam vedie len záväzky, stratu ktorá narastá
z úrokov zo súdneho sporu. Navrhovateľ má záväzok voči Mgr. Uhaľovi vo výške 14.903,76 EUR, voči

A.. B. J. vo výške 35.985,70 EUR k 31. 12. 2011 a ku dňu 30. 03. 2012 má záväzok voči odporcovi vo
výške 32.422,53 EUR čo je záväzok z penálov, ktoré mu majú vyplatiť, pričom súd mal preukázané, že
svedkyňa hovorila vo veci sporu tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, kde sú iní účastníci konania ako
odporca.

Súd zo spisu tunajšieho súdu č. k. 23Er/734/2008 zistil, že dňa 18. 12. 2008 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdnej exekútorky H.. U. N. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh
oprávnených H.. B. J. a U. J. voči povinnému - spoločnosti navrhovateľa, pričom exekučným titulom
je rozsudok Okresného súdu Zvolen v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.
10C/18/2002. Súd zistil, že okresný súd poverením zo dňa 30. 12. 2008 poveril súdnu exekútorku H..

U. N. vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti istiny vo výške 525.000,- Sk s úrokom
z omeškania vo výške 3,5% ročne zo sumy 525.000,- Sk od 01. 01. 2001 do 05. 11. 2001, s úrokom
z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 525.000,- Sk od 06. 11. 2001 do zaplatenia, trovy
predchádzajúceho konania a trovy exekúcie. Súd ďalej zistil, že súdna exekútorka súdu dňa 11. 03.
2011 doručila návrh na zastavenie exekúcie s tým, že trovy exekúcie si neuplatňuje, keď oprávnení

podali návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Tunajší súd
uznesením č. k. 23Er/734/2008-19 zo dňa 17. 03. 2011 exekúciu zastavil, súdnej exekútorke náhradu
trov exekúcie nepriznal, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 09. 2011.

Súd vychádzajúc z hore citovaných zákonných ustanovení s prihliadnutím na hore zistený skutkový stav

dospel k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd uvádza, že je skutočne preukázané, že odporca ako fyzická osoba uzavrel zmluvu o pôžičke s
manželmi J., s rodičmi odporcu, pričom ako konateľ navrhovateľa sám uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky z hore uvedenej zmluvy na navrhovateľa. Je nepochybné, že v zmysle spoločenskej

zmluvy za spoločnosť navrhovateľa majú konať a za ňu podpisovať dvaja konatelia spoločne. Je teda
nepochybne preukázané, že odporca nekonal za navrhovateľa pri tomto právnom úkone v súlade so
spoločenskou zmluvou, pričom podľa názoru súdu neobstojí námietka zástupcu odporcu o tom, že
navrhovateľ nepreukázal, že by odporca mal vedomosť o tom, že nemôže za navrhovateľa odporca
ako konateľ konať samostatne. Pri vstupe do spoločnosti navrhovateľa odporca ako spoločník, ktorý

zároveň bol aj konateľom spoločnosti mal bezpochyby povinnosť oboznámiť sa so znením spoločenskej
zmluvy, pričom podľa názoru súdu ani okolnosť, že vo výpise z obchodného registra v tom období
bol zápis nesprávny v rozpore s ustanovením spoločenskej zmluvy, že za spoločnosť koná konateľ
samostatne, nezbavovala odporcu ako konateľa navrhovateľa povinnosti konať za navrhovateľa vsúlade s ustanovením spoločenskej zmluvy. Treba však zároveň prisvedčiť právnemu zástupcovi
odporcu v tom, že pokiaľ takáto prax t. j., že za navrhovateľa konali aj ostatní konatelia samostatne,
čo v konaní pred súdom preukázané bolo, pričom je zrejmé, že návrh na opravu uznesenia o zápise

konania za spoločnosť bol daný s veľkým časovým odstupom až v roku 2005 zo strany navrhovateľa na
Okresný súd Banská Bystrica, mohlo reálne vyvolať u odporcu dojem, že za navrhovateľa je oprávnený
konať každý konateľ samostatne. Túto skutočnosť však odporca bol povinný si riadne preveriť ako
konateľ spoločnosti oboznámením sa so znením spoločenskej zmluvy. Tiež je však potrebné prisvedčiť
zástupcovi odporcu, že pokiaľ rovnakým spôsobom ako navrhovateľ konali aj ostatní konatelia t. j.

konali za spoločnosť navrhovateľa samostatne, bolo by v rozpore s dobrými mravmi za rovnaké konanie
vyvodzovať zodpovednosť len voči odporcovi.

Súd však poukazuje ďalej na to, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporca konal v rozpore so záujmami
spoločnosti a neplnil si svoje povinnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka, keď je nepochybné, že
ostatní spoločníci navrhovateľa, ktorí zároveň boli aj konateľmi navrhovateľa sa dohodli na tom, že pre

potreby navrhovateľa budú zakupované motorové vozidlá postupne pre potreby jednotlivých konateľov,
pričom sa dohodli na tom, že prvé motorové vozidlo sa zakúpi pre potreby odporcu, ďalšie pre potreby
ďalšieho konateľa pána Barcíka, k čomu aj došlo, a ďalšie pre potreby konateľa pána Jančaťa, pričom
nákup tohto motorového vozidla sa neuskutočnil. Tiež bolo preukázané, že finančné prostriedky a to časť
kúpnej ceny na motorové vozidlo bola uhradená práve z prostriedkov, ktoré boli zapožičané manželmi

J., ďalšia časť kúpnej ceny už bola zaplatená spoločnosťou navrhovateľa. Vozidlo bolo vo vlastníctve
navrhovateľa (tieto okolnosti medzi účastníkmi sporné neboli). Súd nemohol vyvodiť, že len tá okolnosť,
že rozhodnutím súdu v konaní 10C/18/2002 bola spoločnosť navrhovateľa zaviazaná na zaplatenie
sumy 525.000,- Sk spolu s príslušenstvom pre manželov J. vzhľadom na poskytnutie pôžičky na nákup
motorového vozidla spôsobila navrhovateľovi škodu. Keďže navrhovateľ odvodzoval vznik škody práve

od rozhodnutia súdov vo veci tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002, pričom vyčíslil výšku škody ako sumár
priznanej istiny a príslušenstva vrátane trov konania, pričom nepreukázal, že by došlo k zaplateniu
tejto čiastky, aj v prípade existencie zodpovednosti odporcu nepreukázal prvú podstatnú náležitosť a to
vznik škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že exekučné konanie, ktoré bolo začaté na základe
exekučných titulov v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/18/2002-400 a rozsudku Krajského súdu

Banská Bystrica č. k. 16Co/200/2008-450 bolo zastavené právoplatne dňom 22. 09. 2011.

Keďže zástupca odporcu v priebehu súdneho konania vzniesol aj námietku premlčania, súd sa zaoberal
aj touto námietkou, pričom vychádzajúc z ustanovenia § 398 ObZ podľa ktorého pri práve na náhradu
škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a

o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti. Pokiaľ teda navrhovateľ kládol odporcovi za vinu porušenie povinnosti v tom, že
prekročil oprávnenie konateľa, keď zmluvu o postúpení pohľadávky za navrhovateľa podpísal výlučne
sám, pričom túto mali podpisovať dvaja konatelia, s prihliadnutím k tomu, že zmluva bola podpísaná
dňom 23. 10. 2007 (z čoho vychádzali aj rozhodnutia súdov vo veci tunajšieho súdu č. k. 10C/18/2002),

premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 23. 10. 2007, pričom návrh na tunajší súd vo veci náhrady
škody bol súdu doručený dňa 07. 08. 2009, teda aj z tohto dôvodu v prípade, že by návrh navrhovateľa
bol dôvodný bol uplatnený po uplynutí objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1

O. s. p. a odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia, pričom právny zástupca odporcu uplatnil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v
zmysle vyhlášky 655/2004 Z. z. za tieto hlavné úkony: 10. 03. 2011 - príprava a prevzatie, za jeden
hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 21. 03. 2011 - odpor voči platobnému rozkazu, za
jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 04. 05. 2011 - odvolanie voči uzneseniu zo

dňa 04. 04. 2011 (1/2 úkon), za jeden hlavný úkon 269,71 EUR + režijný paušál 7,41 EUR; 18. 07. 2011
- odvolanie voči uzneseniu zo dňa 30. 06. 2011 (1/2 úkon), za jeden hlavný úkon 269,71 EUR + režijný
paušál 7,41 EUR; 24. 10. 2011 - rokovanie s klientom (1/3 úkon), za jeden hlavný úkon 179,80 EUR +
režijnýpaušál7,41EUR;25.10.2011-účasťnapojednávaní,zajedenhlavnýúkon539,41EUR+režijný
paušál 7,41 EUR; 03. 05. 2012 - rokovanie s klientom (1/3 úkon), za jeden hlavný úkon 179,80 EUR +

režijný paušál 7,63 EUR; 03. 05. 2012 - účasť na pojednávaní, jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný
paušál 7,63 EUR; 05. 06. 2012 - účasť na pojednávaní, za jeden hlavný úkon 539,41 EUR + režijný
paušál 7,63 EUR, spolu za úkony 3.596,07 EUR, režijné paušály 67,35 EUR + 20% DPH čo predstavuje
spolu čiastku 4.396,10 EUR. Keďže vyčíslenie trov právneho zastúpenia je v súlade s ustanovením § 10a § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď zástupca odporcu preukázal aj úkony a to rokovanie s klientom dňa
24. 10. 2011 a 03. 05. 2012, súd priznal odporcovi trovy konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu
odporcu vo výške 4.396,10 EUR. Iné trovy konania odporca neuplatnil a ani nevyplývajú zo súdneho

spisu. Právny zástupca odporcu vo vyčíslení trov právneho zastúpenia uviedol účet právneho zástupcu
odporcu číslo účtu: 2967703151/0200, VS: 8511.
§ 135a ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 379 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 380 zák. č. 513/1991 Zb.

§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 151 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).