Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/65/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4207203854
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4207203854.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom
Jána Hollého č.10, Trnava, IČO: 00 419 702, v konaní zastúpená MAPLE & FISH s.r.o. , so sídlom
Rajská 15/A, IČO: 36 718 432, proti žalovaným : 1) Lesy Slovenskej republiky š.p., so sídlom Nám SNP
8, Banská Bystrica, IČO: 36038351 a 2) Poľovnícke združenie DROP, Kolárovo, so sídlom Staničná
č.36, Kolárovo, IČO: 35 594 845, žalovaní v 1) a 2) rade v konaní zastúpení JUDr. Evou Mihókovou,

advokátkou so sídlom Ul. 1. mája č.22, Zlaté Moravce, o vydanie nehnuteľných vecí, o návrhu žalobcu
o zmenu žalobného návrhu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1) rade j e p o v i n n ý vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam:
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,

parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXXX m2,

parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X- lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,

parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,

parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/XX- lesné pozemky o výmere XXXX m2,

parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,
parc. č. XXXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2,

vedeným Okresným úradom H., odborom katastrálnym v katastri nehnuteľností v registri „C“ na
katastrálnej mape, na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území H..

Vo zvyšnej časti súd žalobu proti žalovaným v 1) a 2) rade z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 12.4.2007 domáhal zaviazania žalovaného v 1) rade na vydanie
nehnuteľností nachádzajúcich sa v H.. Ú.. H., vedených v pkn. vložke č. XXXX M. J. X. Č.. XXXXX
spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha. Žalobný petit počas konania so súhlasom súdu viackrát
upresnil a pozmenil, naposledy podaním došlým súdu 27.12.2012 (viď uznesenie na čl. 714).

Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou so samostatnou právnou subjektivitou registrovanou
na Ministerstve kultúry SR na základe Zákona č. 192/92 Zb. Jeho právny predchodca, Ostrihomské
arcibiskupstvo bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v K.. I. Č.. XXXX K. H..Ú.. H..
Podľa vety prvej článku I. Modusu vivendi uzavretou medzi Československou republikou a Svätou
stolicou 2.2.1928 a Pápežskej konštitúcie slovenskosti zo dňa 30.12.1977 bola na základe konštitúcii

„praescriptionum sacrosancti“ a „Qui Divino“ zriadená samostatná Slovenská provincia. Na základe
týchto konštitúcií boli zosúladené hranice cirkevnej jurisdikcie štátnym hraniciam a potvrdená úprava
právneho nástupníctva k cirkevnému majetku na území Slovenskej republiky. Z Modusu vivendi a
uvedených konštitúcií vyplýva, že je právnym nástupcom Ostrihomského arcibiskupstva na území
Slovenskej republiky. Pre úplnosť uviedol, že apoštolská konštitúcia z hľadiska cirkevného práva má

silu zákona, ktorú vydáva pápež ako formálny zákon platný pre celú Katolícku cirkev. Podľa článku
II. ods. 1 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou Slovenská republika
uznáva právo Katolíckej cirkvi v Slovenskej republike a jej členov na slobodné a nezávislé pôsobenie,
ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásenie a uskutočňovanie katolíckej viery, slobodu pri plnení
poslania Katolíckej cirkvi, vykonávanie jej kompenzácií ustanovených kánonickým právom, vykonávanie

vlastníckeho práva k jej finančným a materiálnym prostriedkom a spracovanie jej vnútorných vecí.
Dňa 12.4.2006 vyzval žalovaného v 1) rade podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva
k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým
nehnuteľnostiam na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v H..Ú.. H., I.
I. K.. I. Č.. XXXX a na ich vydanie. O podanej výzve tiež upovedomil Odštepný závod Palárikovo,

nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Ako vyplýva z listu
vlastníctva Č.. XXXXX K. H..Ú.. H. ako vlastník pozemkov K.. Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX M. Č..
XXXXX/XX je evidovaný žalovaný v 2) rade. V čase podania výzvy na vydanie nehnuteľností vlastníkom
týchto pozemkov bol žalovaný 1). Nakoľko žalovaný 1) napriek zákonnému zákazu vyplývajúceho
z reštitučného zákona č. 161/2005 Z.z. previedol tieto nehnuteľnosti na žalovaného 2), zmluva

nimi uzatvorená je absolútne neplatným právnym úkonom. Vlastníctvo jeho právneho predchodcu k
predmetným nehnuteľnostiam bolo odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle
pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí zápis v pozemnoknižnej I. Č.. XXXX zo dňa 12.3.1959.
Svoj právny nárok na navrátenie vlastníctva opiera o ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c), ods. 3, § 4 ods.
1 Zákona č. 161/2005 Z.z.

Žalovaní v 1) a 2) rade zastúpení spoločným právnym zástupcom sa vyjadrili k žalobe písomne. Žiadali
žalobu zamietnuť. Boli toho názoru, že žalobca nemá v spore vecnú aktívnu legitimáciu, nakoľko v
hmotnoprávnejprekluzívnejlehotedo30.4.2006 neuplatnilprávotak,akotovyžadujeZákonč.161/2005
Z.z. Nehnuteľnosti, vydania ktorých sa domáha, uviedol iba odkazom na zápis v K. I. Č.. XXXX, pričom

výzva sa vzťahuje aj na také nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané v príslušnej pozemnoknižnej vložke.
Vo výzve ako reštitučný titul žalobca uviedol iba odkaz na zápis v príslušnej pkn. vložke tvrdiac, že
nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii
prvej pozemkovej reformy. K výzve o vydanie nehnuteľnosti doložil pozemnoknižnú vložku Č.. XXXX,
identifikáciu parciel, X. Č.. XXX, potvrdenie o svojej právnej subjektivite a o pridelení IČO, iné písomné

dokumenty na dôkaz svojich tvrdení však k výzve nedoložil a ani neurobil tak v lehote do 30.4.2006.Znamená to, že v zákonnej lehote nepreukázal právne relevantným spôsobom ako mu bolo odňaté
vlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiam,anidôkazotom,žejeprávnymnástupcompobývalom
vlastníkovi. Preto jeho výzvu považuje za neurčitú a nezrozumiteľnú. Prevod vlastníctva na Česko-

Slovenský štát sa udial prídelom v roku 1959, pričom týmto úkonom bol dovŕšený proces usporiadania
vlastníctva k veľkému pozemkovému majetku zabraného Záborovým zákonom č. 215/1919 Sb., podľa
ktorého štát nadobudol práva zabraný majetok prenajímať a prideľovať. Nadobudnutie vlastníctva
prídelovou listinou je a bolo aj v minulosti platným nadobudnutím vlastníctva a je vkladuschopnou listinou
na zápis vlastníctva do katastra. Prídel zo zobraného majetku Záborovým zákonom sa riadil Prídelovým

zákonom č. 81/1920 Sb., pričom za odobratý majetok patrila podľa § 9 Záborového zákona náhrada
podľa Zákona č. 329/1920 Sb. Oba uvádzané zákony platili aj v druhej vlne pozemkových reforiem,
a to podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy a Zákona č. 46/1948 Zb. o
novej pozemkovej reforme. O tom, že vlastníctvo cirkvi nebolo odňaté bez náhrady v zmysle Zákona
č. 142/1947 Zb. svedčia ustanovenia § 10 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona. Ďalej namietal, že žalobca
si uplatnil žalobou nárok na vydanie nehnuteľných vecí voči žalovanému 1) ako správcovi, t.j. voči

nevlastníkovi a navyše domáha sa vydania aj nehnuteľností, ktorých kultúra je zastavaná plocha a
ostatné plochy, t.j. nehnuteľnosti, ktoré podľa uvedeného reštitučného zákona sa nevydávajú (na X.
Č.. XXX je vedená parc. č. XXXXX/XX, na ktorej je postavená budova - rekreačná chata a prac. Č..
XXXXX/XX M. XXXXX/XX slúžia ako dvor, teda jedná sa o pozemky, ktoré boli po prechode vlastníctva
na štát zastavané a k týmto sa podľa § 6 písm.b) reštitučného zákona vlastníctvo nevracia). Mali za to,

že žalobca 1) mal právo nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré v súčasnosti tvoria vlastníctvo žalovaného
v 2) rade, teda platnou zmluvou previedol na žalovaného 2) vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na
X. Č.. XXXXX.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania aj potvrdením Ministerstva

kultúry Slovenskej republiky Cirkevného odboru o právnom nástupníctve Ostrihomského arcibiskupstva,
pozemnoknižnou vložkou Č.. XXXX K. H..Ú.. H., identifikáciou parciel, listami vlastníctva Č.. XXX,
XXXXX K. H..Ú.. H., výzvou žalobcu na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na vydanie
nehnuteľných vecí zo dňa 7.4.2006, dokladom o doručení výzvy, písomnou korešpondenciou účastníkov
konania, výpisom žalovaných 1) a 2) z obchodného registra, dohodou Modus Vivendi uzavretou medzi

Česko-Slovenskou republikou a Svätou stolicou z januára 1928, potvrdením Štátneho sekretariátu,
Sekcie pre vzťahy so štátmi o právnom nástupníctve na územiach vymedzených Katolíckej cirkvi
v Uhorsku a platnou judikatúrou v danej problematike. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Žalobca je útvarom Rímskokatolíckej cirkvi s vlastnou právnou subjektivitou na základe Zákona
č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností. Výzvou zo
dňa 7.4.2006 vyzval žalovaného v 1) rade na vydanie nehnuteľností vedených v pozemnoknižnej vložke
Č.. XXXX K. H..Ú.. H. podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam
a na vydanie nehnuteľných vecí, ktoré prešli do vlastníctva štátu, z dôvodov uvedených v § 3 ods.1

psím.c), a to odňatím bez náhrady v zmysle Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy.
Výzva bola žalovanému v 1) rade, tiež Odštepnému závodu Palárikovo obhospodarujúceho predmetné
pozemky až na nehnuteľnosti vedené na X. Č..XXXXX, doručená dňa 12.4.2006.

Podľa § 1 Zákona č. 161/2005 tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam,

ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu ( zák. č. 282/93 Z.z .v znení zák. č. 97/2002 Z.z.). V
preskúmavanej veci je potrebné predovšetkým vychádzať z účelu a cieľa cit. zákona, účelom prijatia
tohto zákona bola náprava krívd spáchaných na majetku cirkví a náboženských spoločností. Cieľom
bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré nestihli uplatniť svoj nárok v stanovenej lehote, aby tento mohli
uplatniť v novej lehote a aby sa poskytla rovnaká ochrana vlastníctva fyzických osôb a vlastníctva cirkví

a náboženských spoločností. Reštitučnými zákonmi sa každá demokratická spoločnosť snaží aspoň
čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný

zákon) vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam , ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu,
hospodárke budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond,
hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, podiely spoločnej nehnuteľnosti.Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky vrátane
ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce

v období od 8.mája 1945, židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1.januára 1990
spôsobom uvedeným v § 3.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady, postupom podľa

zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme.

Podľa § 3 ods. 1 písm. g) citovaného zákona oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným
veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku
dňu účinnosti tohto zákona.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, povinnou osobou je právnická osoba , ktorá ku dňu účinnosti tohto
zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce, alebo nehnuteľnú vec drží.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba je povinná s nehnuteľnými vecami až do navrátenia
vlastníctva k nehnuteľným veciam oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára
a nemôže nehnuteľnú vec previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto právny
úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením

týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže
uplatniťoprávnenáosobapísomnouvýzvouvočipovinnejosobedo30.4.2006,akvtejtolehotepreukáže
skutočnosti uvedené v § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote, právo zaniká.

Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od doručenie
písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať
úkony podľa osobitného predpisu, začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo
ak jej sídlo nie je známe, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov
od doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

Predmetomtohtokonaniajevydanienehnuteľností,ktorésúvedenéOkresnýmúradomH.,Katastrálnym

odborom na X. Č.. XXX K. H..Ú.. H. ako lesné pozemky a na X. Č.. XXXXX K. H..Ú.. H. ako zastavané
plochy a nádvoria. Vlastníkom týchto pozemkov zapísaných v pkn vložke Č.. XXXX v časti B 1 pre
H..Ú.. H. bol Esztergomi Érsekség (Ostrihomské arcibiskupstvo). Tieto nehnuteľnosti prešli v celosti
do vlastníctva Československého štátu na základe prídelovej listiny Okresného národného výboru v
Komárne, Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV Čd 0511/59 zo dňa 11.3.1959

prídelovým konaním podľa nariadenia č. 104/1945 Zb.n. SNR, č. 142/1947 Zb. a Zákona č. 46/1948 Zb.
a to na základe výnosu Ministerstva vnútra č. 71814/34 zo dňa 15.11.1934.

Zákon č. 161/2005 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon č. 282/93 Z.z. v znení Zákona č. 97/2002 Z.z. Účelom

tohto reštitučného zákona je zmierniť následky majetkových a iných krívd ku ktorým došlo v rozhodnom
období, od 8.5.1945 do 1.1.1990 spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a
slobôd zo strany štátu. Týmto zákonom štát umožnil oprávneným osobám znovunadobudnutie majetku,
ktorým bol v rozhodnom období odňatý na základe rozhodnutí orgánu štátu urobených v rozpore so
zásadami demokratickej spoločnosti. Právo na navrátenie vlastníctva mohla uplatniť oprávnená osoba,

ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane
ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v
období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným
v § 3. Právo na navrátenie vlastníctva má uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnejosobe do 30.4.2006 a v tejto lehote má preukázať skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto
lehote právo zaniká. Podmienkou uplatnenia právneho nároku oprávnenej osoby na súde je skutočnosť,
že povinná osoba do 60 dní od doručenia písomnej výzvy neuzavrie s oprávnenou osobu dohodu o

vydaní hnuteľnej veci. Nakoľko k uzavretiu dohody účastníkmi konania o vydaní sporných nehnuteľností
nedošlo, žalobca dôvodne sa obrátil na súd svojim nárokom. Ako prvú otázku súd skúmal aktívnu a
pasívnu legitimáciu účastníkov konania.

Medzi štátom registrované cirkvi so sídlom v Slovenskej republike patrí Rímskokatolícka cirkev v

Slovenskej republike (viď. ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery
a postavení cirkvi a náboženských spoločností a prílohu obsahujúcu zoznam cirkví a náboženských
spoločností, ktoré na základe zákona alebo na základe súhlasu štátu pôsobia na území SR).
Rímskokatolícka cirkev bola na území Slovenska štátom uznaná cirkev aj v období, ktoré je
podľa Zákona č. 161/2005 Z.z. rozhodujúce pre zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd
spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam a bola vlastníkom aj tých nehnuteľností, ktoré

boli v čase odňatia štátom vedené v pozemkových knihách aj na Ostrihomskú arcibiskupstvo alebo
iný zahraničný právny subjekt rímskokatolíckej cirkvi. Cirkevné arcidiecézy, diecézy alebo cirkevné
základiny či iné útvary mimo územia SR nemali k týmto majetkom v období odňatia štátom už žiadne
právo keďže Svätá stolica jej právo spravovať tieto majetky odňala 29.5.1922 a právne toto územia
odčlenila od Ostrihomskej arcidiecézy a pripojila k Trnavskej apoštolskej administratúre. Vzťahy medzi

Československou republikou a Svätou stolicou sa upravili medzinárodnou zmluvou Modus Vivendi
uzavretou dňa 17.12.1927, ktorá nadobudla platnosť 2.2.1928. Československá republika v článku
I. zmluvy uznala, že len Svätá stolica má právo ohraničiť svoje diecézy a súčasne Svätá stolica
sa zaviazala, že žiadne čiastky Československej republiky nebude podriadené ordinárovi, ktorého
sídlo je za hranicami Československej republiky a zároveň žiadna československá diecéza nebude

presahovať štátne hranice. V článku II. zmluvy sa strany dohodli, že nútená správa cirkevných majetkov
nehnuteľných a hnuteľných v Československu je dočasná až do dohody určenej v článku I. a zveruje
sa komisii pod predsedníctvom episkopátu príslušného územia. V súlade so zmluvou Modus Vivendi
Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou zo dňa 2.9.1937 určila obvody diecéz na území Československej
republiky tak, aby sa kryli so štátnymi hranicami. Touto apoštolkou konštitúciou bolo rozhodnuté aj o

odčlenení Ostrihomskej arcidiecézy a ostatných diecéz Maďarskej republiky, ktoré zasahovali na územie
Slovenskej republiky. Svätá stolica apoštolskými konštitúciami „Praescriptionum sacrosancti“ a „Qui
divino“ potvrdila krytie hraníc slovenských diecéz s Československými štátnymi hranicami. Podľa nich
pripadol všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok na území Československej republiky patriaci pôvodne
Ostrihomskej arcidiecéze Československej republike. Tieto apoštolské konštitúcie sú v súlade so

Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24.11.2000, Ústavou Slovenskej
republiky a Zákonom č. 308/91 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, právne normy a historické relevantné dokumenty je
nepochybné, že pre zmiernenie majetkových krívd spôsobeným cirkvám a náboženským spoločnostiam
bolaRímskokatolíckacirkevsosídlomnaSlovenskunazákladeprávnehonástupníctvapodľaúzemného

princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné
cirkevné právne subjekty (viď. rozsudok NS SR č. 3Cdo119/02). Pre uvedené je dôvodný záver, že
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku bola na základe právneho nástupníctva podľa územného princípu
vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaných v pozemkových knihách na Ostrihomskú
arcidiecézu. Svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam však nemohla vykonávať, keďže na neho

bola štátom uvalená dočasná správa a následne ich štát odňal cirkvi niektorým zo spôsobov uvedených
v reštitučných zákonoch. U žalobcu je teda daná aktívna legitimácia v konaní. K námietke žalovaného
1) o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie súd udáva, že zák. č. 161/2005 Z.z. v § 4 ods. 1
definuje povinnú osobu ako právnickú osobu, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné
veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží. Z gramatického výkladu

tohto ustanovenia vyplýva, že povinnou osobou nie je Slovenská republika, ale právnická osoba, ktorá
vlastníctvoSlovenskejrepublikyspravujealebodrží.Jenesporné,ženehnuteľnostivedenénaX.Č..XXX
ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t.j. ku dňu 1.5.2005 spravoval, aj v súčasnosti spravuje žalovaný
1), ktorý je preto pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Pasívna legitimácia žalovaného 2) je daná
tým, že je vlastníkom aj užívateľom nehnuteľností vedených na X. Č..XXXXX.

Následne súd skúmal, či zo strany žalobcu došlo ku kvalifikovanému uplatneniu právneho nároku podľa
Zákona č. 161/2005 Z.z. Ustanovenie § 5 reštitučného zákona bližšie nevymedzuje obsah pojmu výzva.
Za písomnú výzvu však treba považovať jednostranný právny úkon, ktorý spĺňa náležitosti predpísanéprávnym poriadkom pre platný právny úkon, a to najmä náležitosti uvedené v ustanovení § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka a ktorým oprávnená osoba vyzýva povinnú osobu, aby jej navrátila vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce z dôvodu uvedeného v ustanovení

§ 3 reštitučného zákona. Nesplnenie požiadavky písomnej formy, jej nedoručenie povinnej osobe do
30.4.2006, ako i nepreukázanie skutočností podľa § 3 v tejto lehote vyvoláva účinky neuplatnenia práva,
ktorého dôsledkom je zánik práva oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam.
Za použitia širšieho výkladu zákona na splnenie požiadavky určitosti výzvy okrem presnej špecifikácie
nehnuteľnosti postačuje samotný odkaz na katastrálne územie a pozemnoknižnú vložku, prípadne i bez

takéhoto označenia len pripojenie listinných dôkazov. Súd bol toho názoru, že výzva žalobcu zo dňa
7.4.2006 je perfektným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 5 ods.1 reštitučného zákona, nakoľko
je z nej zrejmé, že jej predmetom sú nehnuteľnosti vedené v pkn vložke Č..XXXX pre kat. úz. H., výzva
bola povinnej osobe doručená v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 30.4.2006 a jasne z nej vyplýva, že
navrátenie vlastníctva sa domáha žalobca z dôvodu, že jeho nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu
odňatím bez finančnej náhrady v zmysle Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy,

čoho dôkazom je zápis v predmetnej pozemnoknižnej vložke. Nie je teda sporné aké právo si žalobca
uplatnil, ku ktorým nehnuteľným veciam, a ani dôvod na základe ktorého tak učinil. Zvlášť za situácie,
že k písomnej výzve žalobca doložil i pozemnoknižnú vložku, identifikáciu parciel a X. Č.. XXX. V tejto
súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. I.ÚS 206/2010.

Poslednou podmienkou navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe skúmanou súdom je v danom prípade
odňatie vlastníctva štátom bez náhrady postupom podľa Zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej
pozemkovej reformy v rozhodnom období, od 8.5.1945 do 1.1.1990. Žalovaní tento spôsob prechodu
spochybňovali argumentáciou, že prechod vlastníctva na štát sa udial na základe záborového zákona
dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. ku dňu 16.4.1919, ktorý nie je reštitučným titulom. Záborovým

zákonom č. 215/1919 Sb. o zabratí veľkého majetku pozemkového bol štátom zabratý veľký majetok
pozemkový špecifikovaný v ustanovení § 2, ležiaci na území Československej republiky. Aby bola
vykonaná úprava pozemkového vlastníctva, bol zároveň zriadený úrad pozemkový, na podnet ktorého
v pozemkovej knihe na listoch vlastníctva bola vykonaná poznámka záboru majetku podľa §
1 Zákona č. 215/1919 Sb. Tým však ešte k právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k

zabratému majetku štátom nedošlo. Záborom nadobudol štát právo zabraný majetok podľa § 5 prevziať
a predeliť. Podrobnejší postup preberania majetku štátom následne upravoval Zákon č. 329/1920 Sb.
o prevzatí a náhrade za zabratý majetok pozemkový (zákon náhradový). Tento pozostával z dvoch
fáz: prvá fáza spočívala v oboznámení vlastníka o tom, ktoré nehnuteľnosti sa
štát (pozemkový úrad) rozhodol prevziať. Zároveň pozemkový úrad oznámenie o zamýšľanom prevzatí

podal súdu, ktorý potom nariadil vykonať v pozemkovej knihe poznámku zamýšľaného prevzatia podľa
§ 3 ods. 1 náhradového zákona. K právnemu prevzatiu, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva k zabratému
majetku štátom došlo až v druhej fáze tým, že na návrh pozemkového úradu súd vykonal vklad jeho
vlastníckeho práva v pozemkovej knihe tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 26 náhradového zákona. V
pkn vložke Č.. XXXX K. H..Ú.. H. na liste B pod radovým číslom 11 zo dňa 12.3.1959, Č.d. 511 je zápis,

že podľa prídelovej listiny odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV I. H.V. zo dňa
11.3.1959 sa vkladá vlastnícke právo pre Československý štát - štátny majetok n.p. I. H. v celosti. Pod
radovým č. 9,10 zo dňa 25.3.1935 a z 9.11.1936 sa nachádzajú zápisy o vlastníckeho práva v prospech
Družstva proti zátopám podľa Výnosu ministerstva vnútra č. 71814/34 zo dňa 15.14.1934, z pozemkov
tvoriacich predmet konania sa týkajú parciel č. XXXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX M. XXXXX.

Tvrdenie žalovaných, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na štát dňom účinnosti
záborového zákona neobstojí. V danom prípade prechod vlastníctva na štát bol založený zákonom č.
142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Tento zákon podrobil revízii úpravu pozemkového
vlastníctva uskutočnenú podľa záborového zákona a vykonávacích predpisov a to ohľadne majetku
vymedzeného v ustanovení § 1. Zároveň však ustanovenie § 16 výpočtom uvádza, na ktorý majetok sa

zákon nevzťahuje. Medzi inými spôsobnosti vyníma i pôdu konfiškovanú podľa vládneho nariadenia č.
104/1945 Sb., § 16 ods. 1 písm.b). Zákon č. 142/1947 Sb. neupravuje podrobnejšiu úpravu postupov pri
zabraní nehnuteľnosti podrobených revízii a preto poukazuje v ustanovení § 17 na primerané použitie
záborového zákona a zákonov ho doplňujúcich. To platilo, pokiaľ zákon č. 142/1947 Sb. nestanovil
inak. Obdobne ako v prípade skonfiškovaného majetku pozemkový majetok získaný revíziou v prevej

pozemkovej reforme, ak si ho štát neponechal na všeobecne prospešné účely, sa následne prideľoval
prídelcom prídelovými listinami vydávanými okresnými národnými výbormi.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právny nárok žalobcu na vydanie nehnuteľností
vedených na X. Č.. XXX K. H..Ú.. H. je v celom rozsahu dôvodný. Žalobca kvalifikovanou výzvou v
zákonom stanovenej lehote vyzval povinnú osobu na navrátenie vlastníctva v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami reštitučného zákonu, svoj právny nárok náležite vydokladoval, všetky parcely, vydania
ktorých sa domáha sú uvedené v pkn I..Č.. XXXX ( i keď po odňatí majetku štátom boli z niektorých
vytvorené nové parcely, ktoré sú v súčasnosti odlišne označené - očíslované ako v pkn vložke). Vo
výzve náležite označil aj dôvod navrátenia vlastníctva podľa § 3 reštitučného zákona, preto súd žalobe
v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

K nároku na o vydanie nehnuteľností vedených na X. Č.. XXXXX žalovanými 1) a 2) súd zistil, že
rozhodnutím Okresného úradu v H. č. 2002/00141-Pi zo dňa 25.2.2002 bola parcela č. XXXXX/X o
výmere 1305 m2 zastavaná poľovníckou chatou a k nej priľahlé pozemky vyňaté z lesného pôdneho
fondu a geometrickým plánom Č..XXXXXXXX-X/XX, overeným Okresným úradom, katastrálnym
odborom v H.V. pod č. 150/96 boli z nej vytvorené parcely č. XXXXX/XX o výmere 187 m2, parc.č.

XXXXXX/XX o výmere 673 m2 a parc.č. XXXXX/XX o výmere 445 m2. V súčasnosti sú vedené na
X. Č.. XXXXX ako zastavané plochy a nádvoria vo vlastníctve žalovaného 2), na základe rozhodnutia
katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva č. I. XXXX/XX zo dňa 26.9.2006. Nakoľko tieto pozemky
boli vyňaté z lesného pôdneho fondu pred účinnosťou Zákona č. 161/2005 Z.z., súd bol toho názoru, že
žalovaný 1) bol oprávnený voľne s týmito nehnuteľnosťami nakladať a previesť vlastnícke právo k nim

na žalovaného 2), nakoľko neboli to pozemky, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 2 ods.1 reštitučného
zákona. Preto nárok uplatnený voči žalovaným ohľadne nehnuteľností vedených na X. Č.. XXXXX
považoval za neopodstatnený a žalobu v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa
osobitného zákona.