Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106207282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4106207282.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, proti
povinnému: T. M., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/X, N., o vymoženie sumy 361,81 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 24Er/307/2006 a u súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3, Šaľa pod sp. zn. EX 1620/06, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/307/2006-19 zo dňa 28. apríla 2011, v časti týkajúcej sa
vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia a v časti týkajúcej sa trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej
sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie m e n í

tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume
40,58 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol,
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 59,90 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil

citáciou ustanovení § 39, 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 57 ods.
1 písm. g/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa
uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je notárska zápisnica, ktorá bola spísaná na základe
zmluvy o úvere č. 4500034 zo dňa 03. 06. 2005, neoddeliteľnej súčasti notárskej zápisnice. Súčasťou
zmluvy o úvere zo dňa 03. 06. 2005 bolo i splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta

Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak,
abysanotárskazápisnicastalavykonateľnýmexekučnýmtitulompresúdnyvýkonrozhodnutiaalebopre
exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Z dôvodu, že povinný
nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu
podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do
výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný splatí do 10. 01.

2006, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Súd prvého stupňa uviedol, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy
o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované za neplatný právny úkon, na základe
ktorého nemohlo dôjsť k uznaniu právneho záväzku (dlhu) Mgr. Tomášom Kušnírom, a teda k vydaniu a
podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnej veci exekučným titulom. Konštatoval, že z ust. §

574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušnírana spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok,
považoval súd za konanie v rozpore so zákonom. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase

nemohol povinný realizovať svoje právo uznať dlh a následne ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša
Kušníra na také právo a z toho vyplýva i nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote
určenej v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a následne i o jej zastavení.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 199,
§ 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov, tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške v sume
59,90 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z
odmeny súdneho exekútora vo výške 27,87 eur za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu a za
5 úkonov exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 30,50 eur za poštovné, spotrebný

materiál, cestovné a z náhrady za stratu času vo výške 1,98 eur.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal skutočnosť,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, nakoľko notárska zápisnica
bola predmetom skúmania zo strany súdu prvého stupňa už pri rozhodovaní o udelení poverenia

súdnemu exekútorovi, pričom súd prvého stupňa uznal exekučný titul za súladný, a preto udelil súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom udeleným povinným,
oprávnený uviedol, že toto bolo preskúmané notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pri spísaní notárskej
zápisnice a rovnako sa ním zaoberal i Okresný súd Nitra pri posudzovaní súladu exekučného titulu
so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi a navyše povinný ako dlžník mohol

kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere z roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b
Občianskeho zákonníka odvolať, avšak tak neurobil. Ďalej namietal, že žiadny zákon nepredpisuje
povinnú účasť oprávneného a povinného pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, a preto sa
nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa ohľadom toho, že notárska zápisnica nie je v
predmetnej veci spôsobilým exekučným titulom z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti. Mal za to, že

jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj uvedenie
právnehozáväzku-tedauznanieurčitéhoexistujúcehoprávnehozáväzku.Pretohocinotárskazápisnica
je podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku rýdzo procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento
inštitút na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu,
resp. záväzku. Poukázal na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a

notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa
procesnéhopráva,ktorýspočívavdvochnáležitostiach,atovpísomnomprávnomúkonevkvalifikovanej
forme, teda vo forme notárskej zápisnice a notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do
právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, nepochybne tým prejavil svoj záujem o

posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov predovšetkým mimosúdnym spôsobom.
Záverom oprávnený poukázal na ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve
na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať
s jeho plnením (doba splatnosti). Z uvedeného vyplýva, že napadnutým prvostupňovým uznesením sa
exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania

k zmene skutkového ani právneho stavu, v dôsledku čoho nastane situácia (v prípade nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia), kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ďalej oprávnený namietal i výšku náhrady trov exekúcie,
ktoré súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi. V súvislosti s priznanou náhradou hotových
výdavkov poukázal na ust. § 25 citovanej vyhlášky a uviedol, že v odmene súdneho exekútora je

zahrnutá i náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom
pod tento pojem patria aj také položky, ako sú spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné výdavky,
kolky, archivácia a pod. Na základe vyššie uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28. 04. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

KrajskýsúdvNitreakosúdodvolacíprejednalvecvmedziachpodanéhoodvolania podľa§212ods.1,§
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
nie je v časti druhého a tretieho výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia potvrdil ako vo výroku vecnesprávne podľa § 219 ods. 1 OSP. Zároveň dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je vo výroku o
trovách exekúcie dôvodné, preto je potrebné napadnuté uznesenie v časti štvrtého výroku podľa § 220
OSP zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Odvolací súd takto rozhodol bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 03. 04. 2006,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 12. 03. 2006 na vykonanie exekúcie

na podklade exekučného titulu, a to notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom
pod sp. zn. N 6646/2005, NZ 62358/2005 dňa 10. 12. 2005. Súd prvého stupňa udelil dňa 13. 04. 2006
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie
označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 18. 11. 2010 oprávnený požiadal o zmenu
súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého. K tomuto návrhu oprávneného
sa dňa 17. 03. 2011 písomne vyjadril súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár a vyúčtoval si trovy exekúcie

vo výške 87,89 eur. Dňa 28. 04. 2011 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 59,90 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade rozhodnutí orgánov Európskej únie, rozhodnutí osvedčených ako
európsky exekučný titul, notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených, osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd

nimi schválených,
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov,
ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo
veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, iných

vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami

zastúpeného.

Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 28. 04. 2011 je vo výroku vecne
správne, avšak súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového
stavu vyvodil i nesprávny právny záver o neprípustnosti exekúcie a potreby jej zastavenia z dôvodu,

že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola
známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo uznať dlh a následne
ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva i nevedomosť povinnej
osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom na vykonávanie exekúcie proti povinnej
je vykonateľný exekučný titul. Okruh exekučných titulov, na základe ktorých je možné realizovať nútený
výkon rozhodnutia, bol uvedený v ust. § 41 ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 30. 11.2006, ktoré je potrebné v predmetnej veci aplikovať, pretože exekučné konanie sa začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, čo bolo 03. 04. 2006.

Oprávnený ako exekučný titul predložil notársku zápisnicu zo dňa 10. 12. 2005 spísanú notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn. N 6646/2005, NZ 62358/2005, na ktorú sa vzťahuje ust. § 41 ods.
2 vyššie citovaného zákona a v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír vystupujúci ako zástupca povinnej
osoby (na základe splnomocnenia udeleného mu dlžníkom v úverovej zmluve zo dňa 03. 06. 2005)
uznal dlh voči oprávnenej osobe v sume 18.083,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 14.400,-

Sk, ktorá sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne do zaplatenia
a celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov
za spísanie zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi konania dňa 03. 06. 2005, súčasťou ktorej bola predtlač splnomocnenia, v zmysle ktorého
dlžníksplnomocniladvokátaMgr.TomášaKušníranaspísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu
a na to, aby v jeho mene uznal záväzok z úveru a aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom.

Povinnosťou exekučného súdu, ako i súdneho exekútora bolo preveriť vykonateľnosť spísanej notárskej
zápisnice po formálnej a materiálnej stránke. Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej
zápisnice tak, ako je upravená v ust. § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom a

notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska
zápisnica podľa§41ods.2 Exekučnéhoporiadkujerýdzoprocesnoprávnyminštitútom,ktorýnadväzuje
na hmotnoprávny základ, teda na ustanovenia občianskeho práva o uznaní dlhu (§ 558 Občianskeho
zákonníka) a obchodného práva o uznaní záväzku (§ 323 Obchodného zákonníka). V oboch prípadoch

ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon dlžníka
adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva, a
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda
podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný
právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice.

Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v
jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu,

čo znamená, že až v dôsledku tohto právneho úkonu sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul.
Zákonodarca teda hlavný dôraz kládol na výslovný "súhlas povinnej osoby s exekúciou". Exekúciu by
nebolo možné vykonať na základe notárskej zápisnice (najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob
vzniku) vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých
treba bezpodmienečne trvať.

V predmetnej veci však povinný nebol osobne prítomný pri spisovaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, ktorý potom neobsahuje jeho osobné vyhlásenia, ale zastupoval ho Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia udeleného mu povinným v zmluve o úvere zo dňa 03. 06. 2005.
Splnomocnenie je súčasťou formulárovej predtlače zmluvy, ktorú používa oprávnený ako veriteľ pri

poskytovaní úverov pre dlžníkov. Notárska zápisnica musí mať písomnú formu, musí byť v nej uvedený
súhlas povinnej osoby s exekúciou. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ dlžník nebol priamo prítomný
pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ale konal prostredníctvom zástupcu, mal tomuto
zástupcovi udeliť plnomocenstvo, ktorého náležitosti musia zodpovedať ust. § 31 a nasl. Občianskeho
zákonníka s dôrazom na presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva. Uvedené znamená, že takéto

plnomocenstvo musí spĺňať všetky požiadavky, ktoré sú kladené na samotnú notársku zápisnicu, t. j.
musí byť určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo udelené dlžníkom pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra v
zmluve o úvere zo dňa 03. 06. 2005 tieto náležitosti nemá, nie je v ňom žiadnym spôsobom špecifikovaný
dlh, resp. záväzok, ktorý mal splnomocnenec za povinného uznať a táto okolnosť robí podľa názoru súdu
predmetné plnomocenstvo neurčitým a nepoužiteľným pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného

titulu. Plnomocenstvo zo dňa 03. 06. 2005 ako súčasť úverovej zmluvy je nejasné a neurčité a nemožno
na základe neho ustáliť, v akej výške mal splnomocnenec záväzok, resp. dlh uznať. Odvolací súd je
toho názoru, že predmetné plnomocenstvo potom neoprávňovalo advokáta Mgr. Tomáša Kušníra ako
zástupcu povinného uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou.K veci je potrebné uviesť, že zmluva o úvere zo dňa 03. 06. 2005 je predtlačený formulár, ktorý sa vypĺňa
pri jej uzavretí medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom. Zároveň ale táto zmluva už obsahuje i

predtlačenýtext,žedlžníksplnomocňujeadvokátaMgr.TomášaKušníra.Užtátoskutočnosťpreukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír ešte pred vyhotovovaním tlačiva zmluvy musel jednať so spoločnosťou veriteľa
(oprávneného), čo oprávnene vyvoláva pochybnosť o tom, či záujmy zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra nie
sú v rozpore so záujmami povinného, ktorého by podľa plnomocenstva mal zastupovať pri spísaní
notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2

Občianskehozákonníkajeprávnyúkontakejtoosobyabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),
a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V predmetnej exekučnej
veci je totiž povinný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, pričom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom
na uvedené a množstvo obdobných prejednávaných vecí je nepochybné, že tento súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných ako aj splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa mal vo svojom rozhodnutí
predovšetkým posúdiť, či predložená notárska zápisnica bola spísaná v súlade so zákonom a či spĺňa
zákonom stanovené náležitosti, najmä, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol pri jej spisovaní konať s dôsledkami
a účinkami pre povinného v zmysle vzniku a platnosti exekučného titulu. Túto otázku je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania a v prípade zistenia, že
exekúcia bola nesprávne nariadená (na základe exekučného titulu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené
náležitosti), musí sa zaoberať otázkou jej ďalšej prípustnosti a zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. g/
Exekučného poriadku), pretože jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.

Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, výšku odmeny exekútora, náhrady
hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na
odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po
dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. 11. 2006, ak dôjde k zastaveniu

exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon

exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony
exekučnej činnosti:a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto
náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a

poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, náhrada za stratu času patrí súdnemu
exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo
kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk (0,66

eur) za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení do 30. 04. 2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj
náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

V predmetnej veci je potrebné vychádzať z toho, že súdny exekútor má právo na odmenu, náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času za výkon exekučnej činnosti. Súdny exekútor má nárok
na náhradu trov exekúcie potrebných na účelne vymáhanie nároku, preto súd pri rozhodovaní o výške
trov exekúcie musí posudzovať a preskúmať predovšetkým účelnosť, nevyhnutnosť a opodstatnenosť
vynaložených nákladov na vykonanie exekúcie.

S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada
nevyhnutných trov exekúcie vo výške 40,58 eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/
a ods. 2 citovanej vyhlášky za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu za prípravu podkladov na súpis
hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 minút v celkovej sume 6,64 eur zvýšenú o 20
% DPH v sume 1,33 eur a z odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, h/, j/ citovanej vyhlášky za 5 úkonov

exekučnej činnosti v celkovej sume 16,60 eur zvýšenú o 20 % DPH v sume 3,32 eur. Odvolací súd
priznal súdnemu exekútorovi i náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné
v sume 10,71 eur, nakoľko ich výšku mal odvolací súd za preukázanú z pripojeného exekučného spisu
súdneho exekútora (Ex 1620/06) a náhradu za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky v sume 1,98
eur, nakoľko mal zo zápisnice o miestnom zisťovaní preukázané, že zamestnanec súdneho exekútora

bol dňa 12. 05. 2006 v Nitre (bydlisko povinného), kde chcel vykonať súpis hnuteľných vecí povinného,
avšak na adrese trvalého bydliska nebol zastihnutý, t. j. zamestnanec súdneho exekútora vykonal úkony
mimo sídla exekútorského úradu (Šaľa).

Na zdôraznenie správnosti má odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že z logického a

gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má
zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce
je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je
pretopočetnosťjednotlivýchúkonov.Tomutovýkladuzodpovedáajznenieustanovenia§14ods.1písm.b/ vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne
vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky). Zároveň odvolací súd konštatuje, že je neprípustné a v rozpore
v príslušnými ustanoveniami citovanej vyhlášky, aby si súdny exekútor účtoval odmenu duplicitne, t. j.

podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za čas potrebný na vykonanie úkonov
exekučnej činnosti špecifikovaných v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky i za tieto úkony exekučnej činnosti
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za poštovné v sume 1,56 eur za doručovanie

exekučného spis a vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko uvedené doručovanie nesúvisí v zmysle § 200
ods. 1 Exekučného poriadku s účelným vymáhaním nároku oprávneného. Odvolací súd konštatuje, že
súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie za spotrebný materiál (obálka s doručenkou,
papier A 4 a spisový obal) v sume 2,03 eur, nakoľko v zmysle ustanovenia § 25 citovanej vyhlášky
je v odmene súdneho exekútora zahrnutá i náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti
s exekučnou činnosťou. Odvolací súd je toho názoru, že za účelné vykonávanie exekúcie nemožno

považovať cestovné náhrady, ktoré si súdny exekútor uplatnil v špecifikácii trov exekúcie vo výške 19,44
eur vrátane DPH, z toho dôvodu, z citovanej vyhlášky vyplýva (§ 22 ods. 2), že cestovné náhrady sa
poskytujúpodľaosobitnéhopredpisu,ktorýmje zákonč.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchanaich
prípadné priznanie sa vyžaduje predloženie technického preukazu cestného motorového vozidla alebo
osvedčenie o evidencii cestného motorového vozidla, ktoré však v danom prípade súdnym exekútorom

predložené neboli a navyše nevyplývajú ani z pripojeného exekučného spisu (Ex 1620/06). Z dôvodu,
že Exekučný poriadok v ust. § 196 až s účinnosťou od 01. 01. 2012 zaviedol, že o DPH sa zvyšuje nielen
odmena súdneho exekútora, ale aj náhrady, odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi 20
% DPH z náhrady za stratu času vo výške 0,40 eur.

Súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil vyššie citovaným zákonom a vyhláškou a ich príslušnými
ustanoveniami a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v širšom rozsahu, ako mu prináležalo
podľa právnych predpisov. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28. 04. 2011 v napadnutej časti výroku o trovách
konania zmeniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.