Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/213/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114219898
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114219898.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky Ing. O. G., trvale
bytom U. nad W., Q. hájom XXXX/XX/XX, štátnej občianky V. republiky proti odporcovi Q. A., bytom Q.
XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, o príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky
s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. októbra 2014, č.k.
12C/145/2014-56, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 50 eur titulom
úhrady nákladov nevydatej matky ( výrok I. ), uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na
jej výživu sumou 60 eur mesačne v období od 25.8.2013 do 24.8.2015 ( výrok II. ), zročné výživné vo
výške 780 eur uložil odporcovi zaplatiť do 24.8.2015 ( výroby III.), navrhovateľke nepriznal náhradu trov
konania ( výrok IV.) a napokon odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške
28,50 eura ( výrok V. ).
Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky, ktorá sa uvedených nárokov domáhala s odôvodnením, že s

odporcom sú rodičia maloletého dieťaťa (nar. 2013), manželstvo neuzavreli, ani nežijú v spoločnej
domácnosti a príjem navrhovateľky tvoril iba rodičovský príspevok 203 eur mesačne a rodinné prídavky
23,52 eur mesačne. Na strane odporcu zistil okresný súd, že odporca pracoval vo W. M. a z príjmu
1148,78 libier mesačne uhrádza náklady na nájom, elektrinu, plyn, vodu, dôchodkové sporenie, internet
a mobilný telefón, koncesionársky poplatok a cestovné, po úhrade ktorých zostáva odporcovi suma 200
libier ( 240 eur) mesačne. Na strane navrhovateľky okresný súd zistil, že jej príjem tvorí iba rodičovský
príspevok vo výške 203 eur mesačne a poberá rodinné prídavky 23,52 eur mesačne. V konaní boli

preukázané výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom vo výške 119 eur. Na základe právneho
posúdenia podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine a § 75 ods. 1 Zákona o rodine okresný súd konštatoval, že
suma 50 eur zodpovedá približne polovici preukázaných nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
vynaložených navrhovateľkou, a preto odporcu k zaplateniu tohto nároku zaviazal. Čo sa týka príspevku
na výživu nevydatej matky, vychádzal okresný súd zo zárobkových možností účastníkov a konštatoval,
že suma, ktorá ostáva odporcovi s jeho príjmu je omnoho vyššia ako suma, ktorú má k dispozícii
navrhovateľka,apretoznejodporcamôžehradiťpríspevokvovýške60eurmesačne.Otrováchkonania

rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o poplatkovej povinnosti podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych
poplatkoch, podľa ktorého vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť za oslobodenú navrhovateľku súdny
poplatok z návrhu.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a navrhoval jeho zmenu tak,
že krajský súd návrh zamietne alebo zruší a vráti okresnému súdu na ďalšie konanie. Napadnutému
rozhodnutiu vytkol nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne závery. Pokiaľ okresný súd

konštatoval, že odporcovi ostáva mesačne suma 240 eur, je potrebné dodať, že z nej odporca platí
výživné na spoločného maloletého syna vo výške 50 eur mesačne, svoju stravu a cestovné na
Slovensko. Okresný súd vôbec nebral do úvahy, že náklady od odporcu na živobytie v zahraničný sú
vyššie a odporca sa na rozdiel od navrhovateľky nemôže spoliehať na pomoc svojich rodičov, ale je
odkázaný len sám na seba. Naopak na strane navrhovateľky zohľadnil okresný súd len príjem 203

eur mesačne a nevzal do úvahy sumu 23,52 eur mesačne a nezarátal ani sumu 50 eur určenú na
výživu maloletého. Po zohľadnení uvedených skutočností neobstojí záver okresného súdu, že odporcovi
oproti navrhovateľke ostáva omnoho vyššia suma, z ktorej môže hradiť určený príspevok. Tiež bolo
pri rozhodovaní o príspevku na výživu nevydatej matke potrebné zohľadniť, že sa nejedná o určenie
vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kde je určujúca požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov.
Okresný súd sa vôbec nezaoberal výdavkami navrhovateľky, pričom sama navrhovateľka v návrhu

uvádza, že výdavky na jej bývanie a stravu uhrádzajú jej rodičia a súčasne navrhovateľka tvrdí, že
rodičom uhrádza 267 eur mesačne. Odporca ďalej namietal, že okresný súd nezisťoval konkrétne
náklady a potreby navrhovateľky a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Určená výška
príspevku 60 eur mesačne neobstojí z hľadiska primeranosti a z rozhodnutia nie je zrejmé ako okresný
súd dospel k sume 60 eur mesačne. Určená výška príspevku nie je ani primeraná, pretože je vyššia ako

výživné uhrádzané maloletému a súčasne nie je podľa odporcu ani v súlade s dobrými mravmi.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že jej príjem
zďaleka nestačí na úhradu jej výdavkov a je odkázaná na pomoc svojich rodičov, ktorí jej hradia výdavky
na bývanie a väčšinou i na stravu. Z dôvodu celodennej starostlivosti o spoločného maloletého syna sa

navrhovateľke podstatne zhoršila životná úroveň, pričom životná úroveň odporcu ostala nezmenená, a
tento sa o maloletého v zásade nezaujíma.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne

správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej

výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Citované ustanovenie je vyjadrením elementárnej zodpovednosti muža, podieľať sa nielen na
starostlivosti o svoje dieťa, ale aj pomôcť aspoň materiálne matke spoločného dieťaťa, a to najmenej v
čase, kedy sú možnosti matky zabezpečiť si príjem obmedzené starostlivosťou o spoločné dieťa.

Odporca v odvolaní žiada striktne prihliadať na sumu, ktorá mu ostane po uhradení všetkých jeho
nákladov živobytia. Na druhú stranu poukazuje na pomoc zo strany rodičov navrhovateľky ako aj na
plnenia, ktoré sú určené pre maloletého. Opomína tým základné skutkové východisko veci, ktorým
nie je matematicky presné zisťovanie disponibilných čiastok na jeho strane a matematicky presná

špecifikácia výdavkov na strane navrhovateľky, ale skutočnosť, že odporca má možnosť si prácou
zabezpečiť príjem na uspokojenie všetkých bežných životných potrieb, zatiaľ čo navrhovateľka je z
dôvodu časovej náročnosti starostlivosti o spoločné maloleté dieťa odkázaná len na sociálnu dávku
v podobe rodičovského príspevku vo výške 203 eur mesačne, z ktorej sumy by bez pomoci svojich
rodičovnebolaschopnáuhradiťanisvojenajzákladnejšieživotnépotreby.Pritomnaichúhradunemožno

počítaťplneniaktorésúurčenénaúhradupotriebmaloletéhodieťaťa.Tentodiametrálnyrozdielnastrane
účastníkov v možnostiach zabezpečenia ich životných potrieb plne postačuje na to, aby bol odporca v
súladescitovanýmustanovením§74ods.1Zákonaorodinezaviazanýnaplnenia,uloženénapadnutým
rozhodnutím. Čo sa týka ich výšky, a to najmä v otázke príspevku na výživu nevydatej matke, je pri
bežných znalostiach životných nákladov zrejmé, že ani spolu so sumou stanoveného príspevku 60 eur

mesačne nebude môcť navrhovateľka sama zabezpečiť svoje živobytie a naďalej bude odkázaná na
pomoc blízkych osôb, a to pravdepodobne najmä svojich rodičov, tak ako tomu bolo doteraz. Táto pomoc
však rozhodne nemôže nahrádzať zákonnú povinnosť odporcu, ako to naznačuje odporca vo svojom
odvolaní.Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie založené na dostatočných a správnych skutkových
zisteniach a plne zodpovedalo citovanému ustanoveniu zákona o rodine. Krajský súd preto rozsudok

okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, ktorá by mala v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní jej
však žiadne trovy nevznikli, preto jej krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .