Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219279
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114219279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a.s., so sídlom Tomášiková 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: A. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. XXX, R., o zaplatenie 199,95 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
- sumu 30,94 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 4.11.2011 až do zaplatenia,
- sumu 33,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 4.12.2011 až do zaplatenia,
- sumu 34,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.1.2012 až do zaplatenia,

- sumu 50,35 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.2.2012 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v prospech jeho právneho zástupcu

Perspecta Legal, s. r. o., pozostávajúcu z iných trov konania vo výške 12,14 €, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 09.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 199,95 € s
príslušenstvom.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.

Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom
a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013.

V prejednávanej veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
(Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.) v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.
(Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.)
z dôvodu, že ide o drobný spor.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúru č. 7110472291 s dátumom splatnosti do 03.11.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 30,94 €,
b) faktúru č. 7111612488 s dátumom splatnosti do 03.12.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 33,53 €,

c) faktúru č. 7112771694 s dátumom splatnosti do 03.01.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 34,31 €,
d) faktúru č. 7200588278 s dátumom splatnosti do 03.02.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 53,85 €,
e) faktúru č. 7201806865 s dátumom splatnosti do 03.03.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 03,50 €,

f) faktúru č. 7211781935 s dátumom splatnosti do 03.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky prestavovala sumu 47,80 €.

Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.

Nazákladevyššieuvedenéhomalsúdnárokžalobcuzapreukázanývcelomrozsahuufaktúruvedených
pod písm.a) - c).
U faktúr uvedených pod písm. d), e) krátil priznanú sumu o 3,50 € ako sumu za upomienku a to z dôvodov
nižšie uvedených.
Pokiaľ ide o faktúru pod písm. f), sumu tam uvedenú nepriznal súd z dôvodov nižšie uvedených.

Nárok na zaplatenie uvedených súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení
právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o

pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd

žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:
- vo výške 9,50 % ročne zo sumy 30,94 € za čas od 04.11.2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 33,53 € za čas od 04.12.2011 až do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 34,31 € za čas od 04.01.2012 až do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 50,35 € za čas od 04.02.2012 až do zaplatenia.

Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2010 - výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,50%. 1,25% a
1,00% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9,50%, 9,25% a 9,00% ročne, tak ako to požaduje
žalobca.

Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3,50 € ako upomienky za omeškanú platbu, túto súd nepriznal, nakoľko jej
uplatňovanie považuje súd za rozporné s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.).
Dobrémravy(bonimores) savsúdnejpraxivyužívajúakokritériumobmedzujúcesubjektívneprávavich

obsahualebočastejšieobmedzujúcevýkonsubjektívnychpráv.Hocisúdobrémravyzákonnýmpojmom,
a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho
obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R 88/1998).
Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ jezamedziťvýkonupráva,
ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva
je formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá
právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými
mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného

na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp.
zn. 23 Cdo 2060/1998).
Zožalobcompredloženýchfaktúrjezrejmé,žeupomienkajepriamosúčasťoufaktúry.Najejvyhotovenie
právny predchodca žalobcu teda nevynaložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na faktúru samotnú.
Upomienkapodľasúdunemôžemaťsankčnýcharakter(natoslúžizmluvnápokuta)apretopožadovanie

úhrady za ňu, či už v rámci faktúry alebo osobitnou faktúrou (ktorá sama osobe spoplatnená nie je), keď
s jej vyhotovením poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré by mali byť prenesené na zákazníka)
nevznikli, považuje súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek tomu, že ide o poplatok uvedený v
sadzobníkupoplatkovposkytovateľaslužieb.Upomienkapriomeškanejplatbenemôžepodľasúduslúžiť
na zvyšovanie zisku poskytovateľa služieb.

Zmluvná pokuta:
V bode 4 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 03.08.2011 bolo uvedené, že v prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.b) alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6
Všeobecných podmienok alebo v čl.5 bod 5.2 písma) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej

dôjdeknáslednémuvypojeniuSIMkartyzostranypodniku,jeÚčastníkpovinnýuhradiťPodnikuzmluvnú
pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku.

Zmluvná pokuta vo výške 47,80 € bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou s dátumom splatnosti do
03.12.2012.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka - ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Súd má za to, že v prejednávanej veci bola zmluvná pokuta dojednaná neplatne. Pre právo na jej
zaplatenie bolo potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1. porušenie zmluvnej povinnosti a

2. vypojenie SIM karty.

K tomu súd uvádza, že zo zmluvy a ani z obchodných podmienok nevyplýva aké porušenie zmluvnej
povinnostimôževiesťkvypojeniuSIMkartyatedakvznikupovinnostizaplatiťzmluvnúpokutu.Uvedené
dokumenty (VOP pozná z úradnej činnosti) zároveň neuvádzajú čo to vypojenie SIM karty vôbec je. Z

uvedeného pohľadu je teda dojednanie o zmluvnej pokute neurčité.

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § 544 OZ vyplýva, že povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplateniazmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom
dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie SIM karty.
Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 - zmluvnú

pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je
nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať
kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. súdu
na vypojenie SIM karty) je dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods.1 OZ), je preberané
dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre
neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti žalovanej
bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou (§ 53 ods.1
OZ - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spojení s § 53 ods.5 OZ -

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a s § 53 ods. 4 písm. k/OZ
- za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku).

Zmluvná pokuta nemohla byť žalobcovi priznaná aj s prihliadnutím na § 53a ods.1 OZ (Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto

podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.),

keďže obdobná zmluvná podmienka v znení:

„V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej
v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) - c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM

karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto Dodatku")

bola rozsudkom OS Komárno sp. zn. 8C/204/2012 zo dňa 01.07.2012 vyhlásená za neprijateľnú a teda
za neplatnú.

Žalobca je teda povinný zdržať sa nielen jej ďalšieho uplatňovania ale aj uplatňovania nárokov z takejto
neprijateľnej zmluvnej podmienky plynúcich.

Pokiaľ ide o trovy konania, pri ich náhrade súd postupoval podľa § 142 ods. 1,2 O.s.p. Predmetom

konania bolo a) zaplatenie sumy za služby - 156,13 € a ) zmluvnej pokuty - 47,80 €.

Za účelne vynaložené trovy konania považoval súd iba zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 €.

Z celkového predmetu konania 203,93 € pripadalo na predmet uvedený pod písm.a) - 76,53% (12,71 €

zo súdneho poplatku) a pod písm.b) - 23,47% (3,79 € zo súdneho poplatku).
V predmete konania a) mal žalobca úspech v rozsahu 95,60% (požadované 156,13 €, priznané 149,13
€), preto mu patrí náhrada trov konania vo výške 95,60% zo sumy 12,71 € = 12,14 €.

V predmete konania b) žalobca mal neúspech, preto mu náhrada trov konania nepatrí.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo forme trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MSSR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, tieto súd ako neúčelné
nepriznal.Pri tomto závere vychádzal z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo
uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah

jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo

na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde

o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba

administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných
na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného

súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. 1Ús 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní
soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i

případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
- zaprvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,

dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).

Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární)
věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů
řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášk y Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000 Sb.;
symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastnímobchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů
soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k
účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a
Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde
zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou
treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou
uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo
vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa
žalobou vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch

SR, pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť,
ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich
uplatňovanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.