Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/169/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209707
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115209707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Home Credit

Slovakia,a.s.,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,právnezastúpenéhoAdvokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 472 34
679, proti žalovanému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H. T. U., v konaní zastúpeného
opatrovníkom N. Y., nar. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 300 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.04.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu sumu 300 € s prísl..
Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 24.11.2009 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
ktorá bola zároveň aj zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru. Úver bol poskytnutý na uspokojovanie
priebežných finančných potrieb žalovaného a tento bol oprávnený čerpať ho prostredníctvom kreditnej
karty.
Bližšie náležitosti Zmluvy o revolvingovom úvere mali byť uvedené v úverových zmluvných podmienkach
spoločnosti HCS.

Keďže žalovaný revolvingový úver riadne nesplácal, vyzval ho žalobca na jednorazové zaplatenie sumy
300 €.

Žalovaný je osobou zbavenou spôsobilosti na právne úkony. Jeho opatrovníkom je N. Y., ktorý sa k
žalobe vyjadril dňa 10.12.2015. Opatrovník sa vyjadroval k zmluve zo dňa 24.11.2009 a k tovaru za úver
kúpenému, pričom je zrejmé, že o revolvingovom úvere vo výške 300 € nemá vedomosti.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods.2 O.s.p.) z dôvodu, že išlo o drobný spor
podľa § 200ea O.s.p.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 24.11.2009 Zmluvu o úvere na sumu 745 € za účelom zaplatenia
za tovar - Biomag Mona FS.

Predmetom žaloby však bol nesplatený záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá mala byť
uzavretá súčasne s úverovou zmluvou vyššie uvedenou.Podľa takmer nečitateľného textu na titulnej strane zmluvy o úvere písm. a), - spoločnosť a klient
podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru v rozsahu
uvedenom na rube tejto listiny a v Úverových podmienkach.

Podľa Hlavy 8 Úverových zmluvných podmienok (ďalej ÚZP) § 1 - Zmluvné strany sa popri ÚZ dohodli
aj na uzatvorení Zmluvy o RÚ I. Klient je oprávnený čerpať RÚ I. opakovane, prostredníctvom Úverovej
karty (ďalej len „ÚK“), za podmienok stanovených v týchto ÚP.

Podľa § 2 Hlavy 8 ÚZP - Klient a spoločnosť sa dohodli na tom, že ÚK je spoločnosť oprávnená klientovi
zaslať, ak si bude riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z ÚZ, ÚP a platných právnych predpisov.

Podľa § 3 Hlavy 8 ÚZP - Zmluva o RÚ I. sa stáva platnou podpisom ÚZ a účinnou okamžikom prvého
čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom ÚK. Ak nie je ÚK riadne a včas aktivovaná v lehote 3
kalendárnychmesiacovodzaslaniaÚKklientovi,uplynutímtejtolehotyjespoločnosťoprávnenávykonať

automatickú blokáciu ÚK.

Podľa § 4 Hlavy 8 ÚZP - Zmluvné strany si dohodli úverový rámec RÚ I. vo výške 497,91 EUR/15.000,-
SKK. Zmluvné strany sa tiež dohodli na zvýšení úverového rámca RÚ I., a to na čiastku stanovenú
klientom v telefonickom hovore so spoločnosťou, pri ktorom dochádza k aktivácii ÚK. Klient je

oprávnený stanoviť novú výšku úverového rámca RÚ I. do tzv. Maximálnej čiastky oznámené klientovi
spoločnosťou.

Podľa § 5 Hlavy 9 ÚZP - Spoločnosť klientovi ku dňu účinnosti Zmluvy o RÚ I. zriadi úverový účet pre
čerpanie RÚ I., a to do výšky dohodnutého úverového rámca RÚ I. Úverovým účtom sa rozumie účet, na

ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého RÚ I. a tomu zodpovedajúce
záväzky klienta. Úverovým rámcom RÚ I. sa rozumie maximálny objem RÚ I., ktorý je klient oprávnený
čerpať. Úverový účet je vedený po celú dobu trvania Zmluvy o RÚ I., príp. do doby úhrady všetkých
záväzkov, ak Zmluva o RÚ I. skončí pred ich úhradou. Klient je povinný hradiť po uvedenou dobu všetky
poplatky a odmeny s úverovým účtom súvisiace.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá úverová
zmluva majúca charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedený záver sa však týka úverovej zmluvy
podpísanej dňa 24.11.2009.

Podľa ide o poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 300 €, o ktorých žalobca tvrdí, že boli
poskytnuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne formou revolvingového úveru, tak s
týmto názorom žalobcu súd nesúhlasí.

Podľa §4 ods.1 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníka - Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 275 ods.4 Obchodného zákonníka - S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo

v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné
podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím
lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že úverová zmluva mala byť uzavretá podľa vyššie
citovaného ustanovenia Úverovej zmluvy (zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru) v spojitosti s
Hlavou 8 a 9 Úverových podmienok.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 1. - 4. zákona.

Podľa § 4 ods.1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za splnenia podmienok

uvedených v tomto zákone môže byť spotrebiteľský úver poskytnutý aj formou úveru podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, pretože spotrebiteľský úver nie je samostatným zmluvným typom ale súhrnným
pomenovaním pre dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo formách uvedených v § 2 zákona.
Na rozdiel od úpravy úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku však pre zmluvu o spotrebiteľskom
úvere zákon č. 258/2001 Z.z. kogentne požaduje písomnú formu (§ 4 ods.1) s následkom neplatnosti

právneho úkonu pri jej nedodržaní, pričom toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného
zákonníka o forme úverovej zmluvy (nevyžadujúcich obligatórne písomnú formu zmluvy) špeciálne s
prednostnouaplikáciou.Jetedazrejmé,ženarozdielodnedostatkunáležitostízmluvyospotrebiteľskom
úvereuvedenýchv§4ods.2,3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,ktorésakonvalidujúplnenímzmluvy,
nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere požadovaný § 4 ods.1 zákona konvalidovať

nemožno. Písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zdôraznená aj výslovným znením § 4 ods.1
zákona, napriek tomu, že neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere by aj bez tohto dodatku (arg. „inak
je neplatná“) vyplývala aj z § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka (Ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.) a § 272 ods.1 Obchodného zákonníka
(Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň

jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.)
Pri písomnej forme právneho úkonu sa vyžaduje jednak písomný prejav a jednak podpis konajúcej
osoby, z čoho zároveň plynie, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu, pričom však
nie je nevyhnutné, aby boli na jednej listine. Súd uznáva, že súčasťou zmluvy môžu byť aj Obchodné
podmienky, ak sú súčasťou zmluvy alebo je na nich v zmluve odkázané.

Formuláciu uvedenú v Úverovej zmluve pod písmenom a) pre jej neurčitosť a všeobecnosť nemožno
považovať za riadnu ofertu pre rozpor s § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (Prejav vôle smerujúci k
uzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerýmurčitýmosobám,jenávrhomnauzavretiezmluvy,
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.),

naviac o ofertu nemôže ísť aj preto, že nie je vyjadrením vôle žalovanej ale vyjadrením vôle žalobcu ako
výlučného zostavovateľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
K tomu súd ešte dodáva, že judikatúra nepripúšťa v prípade zákonom požadovanej písomnej formy
právnehoúkonu-zmluvymixpísomnej,ústnejaprípadnekonkludentnejformytakéhotoúkonu(napr.NS
ČR sp. zn. 32 Odo 1412/2005, podľa ktorého vznik zmluvy akousi zmiešanou či kombinovanou formou

zmluvy písomnej, ústnej a konkludentnej nie je možný).
Medzi účastníkmi konania neboli písomne dohodnuté žiadne podstatné náležitosti zmluvy o
(spotrebiteľskom) úvere. Za takúto dohodu nemožno považovať odkaz na ďalšie dokumenty, ako súobchodné podmienky, sadzobník a pod. Záver o neexistencii písomnej formy vyplýva už len z toho, že
skutočná výška úverového rámca mala byť určená telefonicky v zmysle §4 Hlavy 8 ÚZP.

Súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy je, či je
zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným a zrozumiteľným jazykom, či je
systematická,čijenapísanádostatočneveľkýmačitateľnýmpísmom.Transparentnosťvšakneznamená
iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné
dojednania.

V prejednávanej veci žalobca do zmluvy o spotrebiteľskom úvere „nenápadne“ včlenil odkazom na
ÚZP ďalšiu zmluvu, ktorá predmetom zmluvného dojednávania nebola. Naviac v rozpore s § 273 ods.1
Obchodného zákonníka, by ÚZP nemali tvoriť iba časť zmluvy (ktorá by sa nemala týkať podstatných
náležitosti) ale mali by tvoriť zmluvu samu. Keďže toto konanie nie je prípustné ani v obchodnom práve
ako práve profesionálov o to viac nemôže byť prípustné v konaní so spotrebiteľom.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok. Treba

teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak
takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite

formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu
dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu
ochranu.
Ako časť zmluvy nachádzajúca sa tesne nad podpismi a písaná takmer nečitateľným písmom, tak

aj ÚZP sú v dôsledku právnych konštrukcií jednotlivých dojednaní (pre spotrebiteľské zmluvy úplne
nevhodnými), celkom nezrozumiteľné osobe bez právneho a istého ekonomického prehľadu. Iste nejde
o dôsledok neobratnosti pri tvorbe textu zmluvy zo strany dodávateľa; je tomu práve naopak. Zjavne je
text zmluvy a ÚZP zámerne koncipovaný tak, aby svojimi zložitými konštrukciami vylučoval pochopenie
pravého zmyslu zmluvných podmienok človeku, ktorý určitým právnickým a ekonomickým prehľadom

nedisponuje.

Dojednanie o revolvingovom úvere je zároveň neprimerané aj z dôvodu jeho prekvapivosti, pretože
spotrebiteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý si berie za účelom kúpy konkrétneho tovaru, nemôže
očakávať, že odkazom na ÚZP uzatvára ďalšiu úverovú zmluvu.

Potom je zrejmé, že kontakt dodávateľa na spotrebiteľa s ponukou na aktiváciu platobnej karty (vediac,
že spotrebiteľ peňažné prostriedky potrebuje, keďže mu už riadny úver poskytnutý bol) nemôže
dopadnúť inak ako úspešne.

Súd teda konštatuje, že tvrdená zmluva o poskytnutí revolvingového úveru je v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka neplatná pre rozpor s § 4 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda pre nedostatok
zákonom predpísanej písomnej formy.
Nakoniec, avšak nie v neposlednom rade § 43b Občianskeho zákonníka nepočíta s možnosťou
neobmedzeného časového trvania oferty ako to vyplýva zo zmluvy a VOP.

Tvrdenú zmluvu o revolvingovom úvere súd považuje za neplatnú aj z dôvodu, že ide o nekalú
obchodnú praktiku, ktorou sa konaním žalobcu - dodávateľa spotrebiteľovi prostredníctvom obchodných
podmienok vopred pripravených bez možnosti ich zmeny v dôsledku pripomienky spotrebiteľa ako
súčasť inej úverovej zmluvy vnucuje, že je zároveň oferentom ďalšej úverovej zmluvy. Následne
zaslanie úverovej karty spotrebiteľovi potom zneužíva nízke právne vedomie spotrebiteľov o následkoch

spojených s jej použitím a zároveň zneužíva neznalosť nakladania spotrebiteľov s platobným
prostriedkominýmakosúhotovostnépeniaze.Poskytovanékreditnékartynarozdielodkarietdebetných
totiž nie sú kryté peniazmi na účte dlžníka v banke a teda sú vlastne stále jeho dlhom. Dôvodom
používania kreditných kariet je snaha finančných inštitúcii zarobiť na požičiavaní peňazí. Spotrebiteľ má
prístup k značným prostriedkom, ktoré nie sú jeho a ktoré zvádzajú žiť na dlh.

Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že záväzkový vzťah zo zmluvy, ktorý je predmetom
tohto konania nemožno posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa Obchodného
zákonníka ale podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení, ktorým je v zmysle § 451 ods.2 OZ aj plneniez neplatného právneho úkonu, pričom ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil musí obohatenie
vydať (§ 451 ods.1 OZ).

Z platobnej histórie predloženej žalobcom vyplýva, že žalovanému bolo poskytnutých 300 € dňa
24.09.2012.
Plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, tak predstavuje plnenie z neplatného právneho úkonu
podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka. Keďže z poskytnutého plnenia 300 € nebolo vrátené nič,
bol by žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 300 €.

Podľa § 107 Občianskeho zákonníka

(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 MCdo/12/2014 - „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť

posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší
súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na
zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu

tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých
súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym
dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor
navrhuje zrušiť. “

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj rozhodovaciu prax je zrejmé, že premlčanie
bezdôvodného obohatenia sa riadi Občianskym zákonníkom a súd na neho musí prihliadať z úradnej
povinnosti. Ak potom úver bol poskytnutý v 24.09.2012, tak subjektívna premlčacia lehota na podanie
žaloby uplynula dňa 24.09.2012, pričom žaloba bola podaná až dňa 20.04.2015.
Subjektívnu premlčaciu lehotu počíta súd od 24.09.2012 vychádzajúc z toho, že dodávateľ je

profesionálom v oblasti poskytovania nebankových úverov s čím je spojená jeho znalosť právnych
predpisov pre danú oblasť. Už v čase vyplatenia tzv. revolvingového úveru existovali rozhodnutia o
neprípustnosti tzv. vnúteného revolvingu, pričom aj bez týchto rozhodnutí vzhľadom na ekonomické
a právne zázemie žalobcu, mal tento už v čase vyplatenia peňažných prostriedkov k dispozícii
všetky skutkové okolnosti, ktoré ho museli viesť k záveru o neplatnosti resp. neexistencii „ zmluvy o

revolvingovom úvere“.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že neúspešný žalobca právo na ich
náhradu nemá a úspešný žalovaný trovy konania nepožadoval (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňajeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.