Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010054
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815010054.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Juraja Krupu na verejnom zasadnutí konanom 25. februára 2016 prejednal odvolanie
obžalovaného K. V. podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/18/2015 z 21.7.2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. V. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/18/2015 z 21.7.2015 bol obžalovaný K.
V. uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1
písm. d) Tr. zák., pre skutok uvedený vo výroku napadnutého rozsudku. Bol za to odsúdený podľa § 348
ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na ust. § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného

na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas, v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný.
Odvolanie obžalovaného smerovalo proti výroku o vine a treste. Podľa názoru obžalovaného v
prejednávanej veci neexistuje rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu o zákaze činnosti viesť

motorové vozidlá, ktorý mal svojim konaním porušiť. Takýmto rozhodnutím nemôže byť rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp.zn. Ntc/14/2010 z 27.10.2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR,
ktorým bol uznaný rozsudok Obvodného súdu pre Prahu 2 sp.zn. 3T/12/2009 v spojení s uznesením
Mestského súdu Praha sp.zn. 8To/429/2009. Týmto rozsudkom krajského súdu obžalovanému nebol
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, preto po objektívnej stránke sa nemohol dopustiť
žalovaného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a jeho podľa § 285 písm. b)
Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Eventuálne navrhol, aby krajský súd ak nezruší rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o vine, zrušil výrok o treste a podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto

výrokom predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil
skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré

skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípadevyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým
súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru,

že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom
rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie.

K veci je potrebné uviesť, že obžalovaný K. V. nenamietal skutočnosť, že dňa 24.7.2014 viedol okolo
18.20 hod. osobné motorové vozidlo zn. VW Golf v smere od obce Nižná do mesta Tvrdošín. Namietal
iba, že trest zákazu činnosti, ktorý mu bol uložený rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 2 v spojení s
rozhodnutím Mestského súdu Praha nemá platnosť na území Slovenskej republiky.

K tejto námietke obžalovaného je potrebné uviesť, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.
Ntc/14/2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Urto/1/2011 z 26.1.2011 bol uznaný
rozsudokObvodnéhosúduprePrahu2sp.zn.3T/12/2009z15.4.2009vspojenísuznesenímMestského
súdu Praha sp.zn. 8To/429/2009. Zákon v takomto prípade neukladá povinnosť krajskému súdu, aby vo
svojom rozhodnutí uložil obžalovanému tresty, ktoré mu boli uložené rozsudkom súdu iného štátu, ale

iba vysloví, že uznáva rozsudok okresného súdu, v danom prípade Obvodného súdu pre Prahu 2 a po
právoplatnosti takéhoto rozhodnutia krajského súdu rozsudok iného štátu platí aj na území Slovenskej
republiky. Z toho vyplýva, že po uznaní rozhodnutí českých súdov na území SR aj trest zákazu činnosti,
ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu pre Prahu 2, platí aj na území Slovenskej
republiky.

Z uvedených dôvodov okresný súd správne postupoval, keď obžalovaného K. V. uznal za vinného zo
spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., pretože
marilvýkonrozhodnutiasúdutým,ževykonávalčinnosť,naktorúsavzťahujerozhodnutiesúduozákaze
činnosti.

Krajský súd preskúmal aj výrok o treste a dospel k záveru, že trest tak, ako bol obžalovanému uložený
súdom prvého stupňa, je v súlade so zákonom.

Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu správne vychádzal zo všetkých základných zásad

pre ukladanie trestu. V zmysle ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák. pri ukladaní trestu prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo
výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, považuje aj krajský súd za dostatočný na nápravu a prevýchovu obžalovaného. Vzhľadom k

tomu, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť, postup podľa § 44
ani krajský súd nepovažoval za dostatočný.

Na podklade vyššie uvedených skutočností krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za
dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.