Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221980
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115221980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti Č.,

E., W.. XX.X.XXXX a H., W.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, na návrh matky Ľ. Č.V., W.. X.X.XXX, M. F. V., M. Č.. XX, T. F. V., T. Č.. XX, za
účasti otca E. Č., W.. X.X.XXXX, F.M. V., M. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Tiborom Bacsóom, advokátom
AK, so sídlom Košice, Žriedlova č. 10, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v e r u j e maloleté deti Č., E., W.. XX.X.XXXX a H., W.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
otca, ktorého u s t a n o v u j e za ich majetkového opatrovníka.

Zo strany matky u r č u j e pre maloleté deti výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je matka p o v i n n á posielať otcovi maloletých detí vždy do 25.
dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.

U p r a v u j e styk matky s maloletými deťmi tak, že je o p r á v n e n á stretávať sa s deťmi každý
nepárny víkend v mesiaci od soboty od 10,00 hod. do nedele do 18,00 hod. v byte svojej matky na
adrese V., I. Č.. X, kde je otec p o v i n n ý deti na začiatku stretnutia odviesť a

taktiež ich odtiaľ od matky prevziať.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletých detí dňa 19.8.2015 maloletých detí dňa 19.8.2015 požiadala súd o úpravu styku
so svojimi deťmi, pretože po odchode zo spoločnej domácnosti jej otec neumožňuje styk s nimi, pretože
zostali v jeho starostlivosti.

Súd začal uznesením konanie bez návrhu vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom.

Otec navrhol, aby deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník odporučil súdu zveriť deti otcovi a výživné zo strany matky určiť s prihliadnutím na
ich potreby a na finančné možnosti a schopnosti matky. Navrhol upraviť pravidelný styk matky s deťmi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pripojenými písomnými dôkazmi.

Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že v jej spolužití s manželom nastali v poslednom čase
vážne rozpory, pretože 18 rokov žili v spoločnej domácnosti so svokrovcami a u nich platilo len to, čo
povedala matka jej manžela. Vo všetkom manžel svoju matku počúval, nebol ochotný sa osamostatniťaj napriek tomu, že ho o to neustále žiadala. Ani sa manželky v konfliktoch s jeho matkou nezastal.
Vždy jej povedal, že sú to jeho rodičia a je potrebné im ustúpiť. Keď začala chodiť do práce a prišla
domov o hodinu neskôr ako sa jej skončila pracovná doba, bola podrobená krížovému výsluchu svokry.

Bolo to celé neznesiteľné. Deti však nezanedbávala, vždy bolo o nich úplne vo všetkom postarané.
Stalo sa, že v určitom čase požívala alkoholické nápoje, ale dohnalo ju ku tomu celé to spolužitie s tou
rodinou. Otec detí takisto požíval alkoholické nápoje a keď bol opitý, doma vystrájal, o polnoci prišiel
domov, budil ju, fyzicky ju napádal až ju musela brániť ich dcéra.

V súčasnosti býva v F. u svojho známeho.

Momentálne nikde nepracuje a jej príjem je vo výške 300,- EUR, pozostáva z dávky v nezamestnanosti.
Z týchto peňazí musí splácať úver, ktorý si zobrali spoločne s manželom a odkedy ju vyhodili z
domácnosti, musí ho uhrádzať sama.

Nežiadala o zverenie detí do jej osobnej starostlivosti, ale len o styk s nimi, rešpektuje ich želanie
zostať doma, avšak je presvedčená o tom, že otec a jeho rodina všemožne deťom bránia v tom, aby sa
s ňou stretávali. Znemožňujú ju pred nimi, oplzlo na ňu nadávajú, čo počuje aj v telefóne, keď sa chce
rozprávať so svojím synom. Otec stále stojí v pozadí syna, neustále na ňu škaredo nadáva a syn potom
tieto nadávky po otcovi opakuje. Ak zavolá dcére a je doma, neberie telefón, avšak bez problémov ho

vždy zdvihne, keď je v škole, vonku, alebo niekde mimo domu. Je presvedčená, že otec a jeho rodičia
deti zastrašujú. Otec ich syna psychicky vydiera, keď má záujem sa s ním stretnúť. Syn, keď matku
zbadal a ešte nevidel otca, potešil sa, ale keď videl, že je tam otec a počul, čo začal vykrikovať, bol
veľmi zarazený.

Matka maloletých detí naposledy pracovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a jej
mesačný príjem bol vo výške 550,- EUR. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú. V súčasnosti
je od 1.7.2015 práceneschopná a poberá nemocenské dávky vo výške 300,- EUR mesačne, hľadá
si prácu. Zatiaľ je schopná prispievať na deti len minimálnym výživným, pokiaľ poberá iba nemocenské
dávky a musí uhrádzať dlžobu.

Z výpovede otca maloletých detí súd zistil, že jediný krát urobil výstup, keď počul, ako jeho manželka
vyznávala lásku svojmu súčasnému partnerovi. On ju mal veľmi rád, odkedy sa spolu zosobášili, bol by
jej aj zniesol modré z neba. Stále pracoval, nosil domov peniaze, všetky dal manželke, ale na druhý deň
ztýchpeňazíuždomaničnezostalo.Jehomanželkapracovala počasichcelého18ročnéhomanželstva

len asi päť rokov. Aj to len vtedy, keď sa jeho otec pričinil o to, že bola zamestnaná na úrade práce.
Tvrdil, že deti nechcú žiť s matkou, chcú žiť s ním a on súhlasí s tým, aby sa matka s nimi stretávala,
ale len v jeho prítomnosti. Nechce, aby matka deti vodila do bytu toho pána, s ktorým teraz žije, pretože
najmä maloletý syn to kategoricky odmieta.

Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery u otca a aj v byte na I. G., kde žije matka matky maloletých
detí, ktorá súhlasila s tým, aby sa tam matka s deťmi stretávala a deti takisto súhlasili, aby sa v tomto
prostredí s mamou stretli. Zároveň ale uviedli, že sú ochotní sa s matkou stretnúť len vtedy, ak tento styk
bude prebiehať s nimi oboma zároveň. Medzi deťmi je napriek veľkému vekovému rozdielu veľmi dobrá
súrodenecká väzba. Deti rovnako vypovedali o tom, že rodičia sa v poslednom čase veľmi hádali a že

teraz, keď už spolu nebývajú, je im u otca dobre, toto prostredie zmeniť nechcú. V žiadnom prípade nie
sú ochotní ísť do domu v F., kde býva v súčasnosti ich matka. Pomery na strane otca sú veľmi dobré, také
ako ich opísal. Vyhovujú tomu, aby deti boli zverené otcovi a aby boli v tomto prostredí aj v budúcnosti
vychovávané. Odporúčala určiť styk matky s deťmi v súčasnosti len počas kratšej doby kvôli tomu, že
bývanie u jej matky je síce vyhovujúce, ale len na krátkodobé stretnutia. Na to, aby deti boli zverené

matke a by tam s matkou žili, by v žiadnom prípade nepostačovalo. Je to iba jednoizbový väčší byt,
a nie je tam priestor pre viac ľudí. Deti neodmietli ani prípadné prespanie u starej matky cez víkend. Čo
sa týka výšky výživného, odporúčala ho určiť podľa potrieb maloletých detí.

Maloletá E. je gymnazistka a okrem bežných potrieb na štúdium, stravu a podobne má zvýšené výdavky

aj so svojou mimoškolskou činnosťou, najmä spoločenský tanec je dosť nákladná záležitosť a nebyť
toho,žerodičiaotcovipomáhajú,nebolbyschopnýdcéretútoaktivituumožňovať.H.ježiakom5.ročníka
ZŠ, chodí do hudobnej školy, kde sa platí 30,- EUR mesačne.Podľaust.§28ods.1písm.a/,ods.2Zákonaorodine,súčasťourodičovskýchprávapovinnostíjenajmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí , to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť Súd

pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na
právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelnéinformovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, pretože ju aj v súčasnosti
zabezpečuje na dobrej úrovni, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka, ktorá prešetrila pomery v rodine.

Zo strany matky určil súd výživné podľa jej schopností a možností.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.