Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Er/2896/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110220756
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Maxinčák
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110220756.3

Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, Pivovarská 1069,
010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, Cintorínska 21, 814
99 Bratislava, proti povinnému: BH-S, s.r.o., IČO: 36 418 943, Rosinská cesta 8, 011 01 Žilina, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 43,31 Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi
dňa 24.06.2010 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.671,18 Eur a trov exekúcie.

Exekučný súd v priebehu exekučného konania zistil, že povinný bol vymazaný z obchodného registra
ex offo.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k.
26CbR/158/2014-116 zo dňa 07.04.2015 bola obchodná spoločnosť BH-S, s.r.o. zrušená bez likvidácie
a obchodná spoločnosť s obchodným menom BH-S, s.r.o. so sídlom Rosinská cesta 8, 010 01 Žilina ,
IČO: 36 418 943 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu
Žilina dňom 19.06.2015 v y m a z a n á.

Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká
dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo
dňa 19.06.2015 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h/ EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa
tohto ustanovenia, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala
už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné
ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá
predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii
pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden
majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora.
Z daného vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti
a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 5 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade
týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.

Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 50,47 Eur.

Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie spolu vo výške 43,31 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur + DPH (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.)

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 2,90 Eur + DPH (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.): 1. Poštovné - 2,90 Eur;

Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo
výške 8,87 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 2,90
Eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádzajú
2 poštové doručenky, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej
náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny
exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom
konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať,
a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti. Ďalej súd nepriznal poštovné v prípadoch, kde bolo
preukazované fotokópiou poštovej doručenky. Z doručenky bolo zjavné, že v rámci tejto zásielky boli
doručované listiny z viacerých exekučných konaní. To znamená, že vznikol len jeden výdavok na
poštovnom, ktorý však nemožno uplatňovať vo všetkých dotknutých konaniach, ale len v tom, ktorý
obsahuje originál doručenky. Exekučný súd tiež poukazuje na to, že niektoré písomnosti v rámci tohto
exekučného konania súdny exekútor doručoval prostredníctvom svojho exekútorského úradu, teda v
danom prípade súdnemu exekútorovi hotové výdavky na poštovnom ani nevznikli. Pre úplnosť súd
dodáva, že pri priznávaní poštovného, súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že niektoré zásielky súdny
exekútor zasiela ,,obyčajnou poštovou zásielkou“, no v tomto prípade by súčasťou exekučného spisu
mala byť aj fotokópia podacieho lístka potvrdeného poštou preukazujúca, že súdny exekútor služby
pošty aj skutočne využil. V opačnom prípade súdnemu exekútorovi náhrada za tieto hotové výdavky

nepatrí z dôvodu, že ich nepreukázal. Exekučný súd k tomuto tiež poznamenáva, že nárok na zaplatenie
trov exekúcie je nárokom súdneho exekútora, preto by malo byť predovšetkým v jeho záujme, aby ním
vyhotovené vyúčtovanie trov exekúcie bolo v súlade s obsahom exekučného spisu a neponechávalo
žiaden priestor na dohady a nejasnosti. V tomto smere má vyvíjať iniciatívu výlučne súdny exekútor,
a nie súd.

3/ DPH 20% zo základu 36,09 Eur vo výške 7,22 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)

Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk)
preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho
exekútora o 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.