Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010809
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114010809.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.11.2015, v trestnej
veci obžalovaného B. M., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/76/2014 zo dňa 19.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. M..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 1T/76/2014 zo dňa 19.06.2015 uznal obžalovaného
B. M. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 18.7.2013 v čase o 10.15 hod. v Prešove, viedol v ľavom jazdnom pruhu ulice Levočskej v smere
na Poprad osobné motorové vozidlo značky M. H., Z.: B., rýchlosťou vyššou ako bola dovolená, pričom

v dôsledku toho, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
oneskorenereagovalnachodkyňuJ.A..,N.ktoráprechádzalacezvozovkumimopriechoduprechodcov
z pravej strany v smere jazdy vozidla, došlo k zrážke, pričom chodkyňa utrpela smrteľné poranenia,
ktorým následne podľahla, čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona
č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke.

Za to mu súd uložil podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody
v trvaní jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
na dobu troch rokov.

Povyhlásenírozsudku,odôvodnení,poučeníoopravnomprostriedku,obžalovanýpriamodozápisniceo
hlavnompojednávanípodalodvolanie.Odvolanieobžalovanýodôvodnilprostredníctvomsvojhoobhajcu

podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.9.2015. Odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste
napadnutého rozsudku. Konštatuje, že so závermi prvostupňového súdu nesúhlasí. Necíti sa byť vinný
zo spáchania skutku. Dopravnú nehodu nezapríčinil. Zapríčinila ju chodkyňa svojím nezodpovedným
správaním, keď prechádzala cez trojprúdovú cestu na mieste, na ktorom nielenže nie je priechod pre
chodcov, dokonca na okrajoch cesty sú vyhotovené zábradlia, ktorých účelom je zabrániť chodcom
prechádzať cez túto trojprúdovú vozovku na mieste, kde táto vozovka je veľmi frekventovaná a prípadný

pohyb chodca cez vozovku je veľakrát prehliadnuteľný. Chodca nemôže byť dobre vidieť, keď kľučkujepomedzi idúce autá cez jednotlivé pruhy nerovnomerným pohybom. Často vo výhľade na chodca bránia
idúce autá, čo sa stalo aj v tomto prípade.

Tieto tvrdenia obhajoby potvrdzujú aj svedkovia, ktorí na vlastné oči videli priebeh dopravnej nehody.
Svedkami, ktorí videli priebeh dopravnej nehody, sú Q. M., ktorý sedel v aute, ktoré riadil obžalovaný, V..
W. K., ktorý uviedol, že chodkyňa prechádzala na tomto mieste popred auto, ktoré prechádzalo v pravom
jazdnom pruhu a ktoré spomalilo, aby ju nezrazilo. Nechalo ju prejsť. Potom chodkyňa akoby skočila
do jazdnej dráhy motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný. Obžalovaný to videl podobne, pretože

chodkyňa mu náhle vbehla, resp. skočila do jazdnej dráhy, ako to opísal svedok K.. Aj znalec J.. M.
uviedol, že rýchlosť chodkyne a poloha vozidla idúceho v danom momente, podľa neho, v značnej miere
ovplyvňuje zakrytosť jeho výhľadu ako vodiča vozidla, ktoré chodkyňu zrazilo. Zdôraznil, že žiada, aby
znalec doplnil znalecký posudok a v tomto doplnku znaleckého posudku spracoval jednotlivé alternatívy
pohybovvozidlaidúcehovedľanehovovedľajšompravomjazdnompruhuapohybuchodkyne.Ztohoby
sa dalo zistiť, či z technického hľadiska vierohodná je jeho obhajoba o tom, že chodkyňu pred vozidlom

zbadal v krátkej vzdialenosti, že by nehode nebol zabránil ani v prípade, že by išiel rýchlosťou 40 km/hod.

Skutočnosť, že súd nenariadil doplnenie znaleckého posudku aj napriek tomu, že znalec vo svojej
výpovedi sa vyjadroval, že existuje možnosť, že by na chodkyňu nemohol reagovať, pretože by mal
zakrytý výhľad za určitých okolností a to s ohľadom na pohyb chodkyne a pohyb vozidla vo vedľajšom

jazdnom pruhu, považuje za porušenie svojich práv na obhajobu. Ako inak má dokázať svoju nevinu, ak
nie tým, že navrhne dôkazy, ktoré sú právne relevantné a môžu mať zásadný vplyv na posúdenie otázky
zavinenia pri dopravnej nehode. Relevancia návrhu na doplnenie dokazovania bola vlastne potvrdená
znalcom v jeho výpovedi, a preto postup súdu, ktorým zamietol návrh na doplnenie dokazovania,
považuje za nezákonný, obmedzujúci jeho práva na obhajobu. Obžalovaný vyjadril svoju ľútosť nad

následkom a zdôraznil, že tento následok vznikol práve pre nevhodnosť správania sa chodkyne a on za
to nenesie žiadne subjektívne zavinenie. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil
súdu prvého stupňa za účelom doplnenia znaleckého posudku znalcom z odboru cestnej dopravy.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokochrozsudku,protiktorýmodvolateľpodalodvolanie,ako
aj správnosť postupu, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto preskúmania
krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach postupoval tak, že bol zistený skutkový stav veci, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Objasňoval s rovnakou
starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obžalovanému ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. V
oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Takýmto postupom
súdu došlo k naplneniu základnej zásady trestného konania vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr.

por.

Súd prvého stupňa hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Týmto

postupom došlo k naplneniu základnej zásady trestného konania vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods.
12 Tr. por.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B. M.,
výsluchom svedkov V.. M. B., Q. B., V.. W. K., Q. M., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov V.. F. Q. a

V.. B. K., výsluchom znalca a znaleckým posudkom z odboru cestnej dopravy J.. V. M., oboznámením
sa so záznamom z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, zápisu o
dychovej skúške, zápisnice o obhliadke motorového vozidla s fotodokumentáciou, záznamu, lekárskymi
správami, evidenčnou kartou vodiča, hlásením škodovej udalosti pre poisteného, odpisom z registra
trestov, evidenčnej karty vodiča, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov a dokladov predložených

poškodenou B. K. ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného
konania ako aj v priebehu hlavného pojednávania.Súd prvého stupňa podrobne vo svojom rozsudku rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti
vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. Opísal priebeh okolností, za
ktorých došlo k dopravnej nehode. Tak, ako v odvolaní, už v štádiu konania na súde prvého stupňa
zdôraznil, že vznik kolíznej situácie zapríčinila chodkyňa prechádzajúca cez frekventovanú vozovku
mimo prechodu pre chodcov. Zdôraznil, že premával rýchlosťou okolo 50 km/hod. Chodkyňu zbadal
v krátkej vzdialenosti, odhadoval ju v rozmedzí od 15 do 5 metrov. Rovnako zdôraznil, že v pravom

jazdnom pruhu išlo vozidlo pick-up. V podstate predná časť motorového vozidla, ktoré viedol on, bola na
úrovni zadnej časti motorového vozidla. Spochybnil záver znaleckého posudku o rýchlosti, ktorou mal
premávať. Zdôraznil, že vychádzal znalec iba z približných údajov. V danom prípade nebola vykonaná
ani rekonštrukcia.

B. V.. M. B. a Q. B. popísali situáciu z ich pohľadu. Konštatovali, že samotný priebeh dopravnej nehody

nevideli, podieľali sa iba na poskytovaní pomoci nebohej.

B. V.. W. K. popísal priebeh dopravnej nehody z pohľadu oprotiidúceho motorového vozidla. Zdôraznil,
že videl prechádzať pani cez vozovku. Motorové vozidlo pribrzdilo, púšťalo ju, pričom vozidlo M. sa
presunulo z ľavého jazdného pruhu do pravého z jeho pohľadu a táto pani mu skočila do jeho jazdnej

dráhy tak, že zrýchlila. Vozidlo do nej narazilo, vyhodilo ju na čelné sklo.

B. Q. M. sedel v motorovom vozidle, ktoré riadil obžalovaný. Konštatoval, že išli za motorovým vozidlom
pravdepodobne K.. Následne sa preradili do ľavého jazdného pruhu, pričom do tohto koridoru jazdy im
vbehla nejaká pani, do ktorej narazili asi pravou stranou motorového vozidla. Odhadol rýchlosť pohybu

motorového vozidla na cca 50 km/hod. Nevšimol si, že i vozidlo K. B. brzdilo, no to vozidlo išlo pomalšie.

B. V.. F. Q., majiteľka motorového vozidla, ktoré viedol B. M., neuplatnila nárok na náhradu spôsobenej
škody.

B. V.. B. K. nevedela sa vyjadriť k priebehu dopravnej nehody. Konštatovala, že nebohá bola jej
nevlastnou matkou. Bola liečená na psychiatrii. Požívala lieky. Kombinovala ich s alkoholom. Už v
minulosti sa pokúsila o samovraždu.

Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral výpoveď znalca J.. V. M. a znalecký posudok

z odboru cestnej dopravy. Znalec vo svojom znaleckom posudku podrobne sa zaoberal priebehom
dopravnej nehody. Zaoberal sa možnosťami zabránenia zrážke. Venoval sa riešeniu otázky rýchlosti,
akou sa predmetné motorové vozidlá pohybovali a riešil otázku možností zabránenia stretu motorového
vozidla s chodkyňou.

Práve v súvislosti so znaleckým posudkom obhajoba namietala, že znalec konštatoval, že poloha
vozidla idúceho v danom momente vedľa vozidla, ktoré viedol obžalovaný, v značnej miere ovplyvňovala
zakrytosť jeho výhľadu ako vodiča vozidla, ktoré chodkyňu zrazilo. Práve na základe tejto skutočnosti
navrhovali doplnenie znaleckého posudku, no súd prvého stupňa tento návrh obhajoby neakceptoval.
Vyjadrilinázor,žeprávetakýmtopostupomsúduprvéhostupňadošlokporušeniujehoprávnaobhajobu.

Krajský súd k tejto argumentácii dodáva, že znalec z odboru cestnej dopravy J.. M. pri svojom výsluchu
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.6.2015 jednoznačne zaujal stanovisko, že vykonal analýzu
a riešil otázku, či vozidlo prechádzajúce v pravom jazdnom pruhu nevytváralo zakrytý výhľad. Dospel
k záveru, že vozidlo M. H. bolo pred miestom zrážky približne 34,8 až 35,5 metrov, neznáme vozidlo

zadnou časťou bolo podľa údajov v spisovom materiáli cca 2 metre, resp. stredom vozidla pri prednej
časti M. H.. V uvedenom čase pred zrážkou bola chodkyňa v ľavom jazdnom pruhu a z tohto dôvodu
ľavý predný roh neznámeho vozidla nevytváral pre vodiča M. H. oblasť zakrytého výhľadu vo vzťahu
k potrebnej reakcii na zabránenie nehody zo strany vodiča M. H.. Pri tejto analýze vychádzal aj zo
skutočnosti, že vozidlo pohybujúce sa v pravom jazdnom pruhu sa pohybovalo predpísanou rýchlosťou

50 km/hod. D. zdôraznil, že túto otázku riešil prostredníctvom počítačovej simulácie. Tento záver znalca
je vyjadrený aj v časovo grafickej analýze na str. 27 znaleckého posudku, kde sú zaznamenané polohy
jednotlivých motorových vozidiel a poloha chodkyne v čase potrebnej reakcie vodiča pre zabránenie
nehode. Práve táto časť znaleckého posudku a výpoveď znalca vyvracia obranu obžalovaného ovytváraní uhlu zakrytého výhľadu neznámym motorovým vozidlom, ktoré premávalo v pravom jazdnom
pruhu.

Záveryznaleckéhoposudkusújednoznačné,presvedčivéaanikrajskýsúdnezistilpotrebudopĺňaťtento
znalecký posudok tak, ako to navrhovala obhajoba v rámci konania na súde prvého stupňa. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd prvého stupňa postupoval správne, keď odmietol vykonať tento dôkaz. Na druhej
strane krajský súd musí konštatovať, že postupom súdu prvého stupňa nedošlo k porušeniu práva na
obhajobu, ako to vyjadril obhajca v odvolaní. Je potrebné zdôrazniť, že strany v tomto konaní sú si

rovné a v prípade, že podľa názoru obhajoby, závery znaleckého posudku neboli jednoznačné, podľa ich
názoru, mohli realizovať princíp vyjadrený v základnej zásade uvedený v § 2 ods. 11 Tr. por., že strana
má právo navrhnutý dôkaz zabezpečiť. V danom prípade obžalovaný ako strana v konaní takýto dôkaz
nezabezpečila a súdu prvého stupňa nepredložila.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral úvahy, akými sa riadil pri hodnotení dôkazov

a na základe týchto úvah dospel k správnemu záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., po stránke objektívnej
ako aj subjektívnej, so zavinením vo forme nedbanlivosti vedomej podľa § 16 písm. a/ Tr. zák.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prvého stupňa sa riadil základnými zásadami pre ukladanie

trestu, ktoré sú vyjadrené v § 34 ods. 1 Tr. zák. Zohľadnil osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti
nápravy ako aj ostatné skutočnosti a dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods.
1 Tr. zák. sa u obžalovaného dosiahne trestom odňatia slobody v trvaní jedného roka.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, súd nepochybil, keď výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Túto skúšobnú dobu krajský
súd považuje za dobu primeranú a postačujúcu.
Priodôvodňovanívýrokuouloženítrestuzákazučinnostisúdprvéhostupňapoukazovalprávenavysokú
mieru spoluzavinenia aj zo strany samotnej chodkyne. Zhodnotil osobu obžalovaného. Tu je potrebné
uviesť,žeobžalovanývminulosti23-krátdopustilsapriestupkunaúsekucestnejdopravy.Predovšetkým

išlo o prekročenie rýchlosti. Tu súd prvého stupňa pochybil, pretože v osobe obžalovaného vzhľadom
na jeho vek, vzhľadom na dĺžku doby, počas ktorej je držiteľom vodičského oprávnenia, dopúšťa sa
opakovane tých istých priestupkov. Jedná sa v takomto prípade o vodiča nedisciplinovaného. Trest
zákazu činnosti v trvaní troch rokov, podľa názoru krajského súdu, je trestom miernym, no v danom
prípade absentovalo odvolanie prokurátora a toto pochybenie súdu prvého stupňa už krajský súd

napraviť nemohol.

Súd prvého stupňa nepochybil pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.