Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Dubovinská
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/394/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612223304
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612223304.7
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu, A. V.,
D.. X. X. XXXX, N. H. X, Z. D. S., právne zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Chrapčiakova 7,
Spišská Nová Ves, proti žalovanému, DOMOVNÍK s.r.o., Ing. Kužucha 8, Spišská Nová Ves, právne
zast. JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 392,54 € s
príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 365,54 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo
výške 9,5% zo sumy 365,54 eur odo dňa l. ll. 2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 23,50 eur a
to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 328,64 eur na účet
právneho zástupcu, JUDr. Jána Burociho a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 29.11.2012 domáhal sa vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 392,54 eur s príslušenstvom a trov
konania, titulom
nevyplatenej odmeny na základe dohody o vykonaní práce za obdobie mesiac august a september 2012.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Ro/323/2012-9, zo dňa 30.11.2012, ktorý žalovaný prevzal
dňa 5.12.2012 a v zákonnej lehote dňa 17.12.2012 podal kvalifikovaný odpor s odôvodnením a uplatnený
nárok žalobcu neznal a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov O. Z., O. B., S. Z., O.F. S., O..
U. N., L.. V. T., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, dohodou o vykonaní práce, výplatnou páskou žalobcu
za mesiac máj 2012, jún 2012, júl 2012, výplatnými listinami zamestnancov za obdobie 8/2012 a 9/2012,
výplatnou páskou žalobcu za mesiac 8/2012, 9/2012, prehľadom odpracovanej doby zamestnancov za
mesiac august a september 2012, mesačným výkazom poistného a príspevkov - výberom poistného
za 8/2012, xerografiou dochádzky žalobcu za mesiac 9/2012, knihou evidencie denných a mesačných
uzávierok, knihou elektronickej registračnej pokladnice, výplatnými páskami zamestnancov O. Z., O.
S., S. Z., W. G., žalobcu za obdobie 8-9/2012 spolu s mesačnými výkazmi poistného a príspevkov
zamestnancov, smenovkami za obdobie 8-9/2012, potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 29.4.2013,
výkazom odpracovaných smien žalobcom u zamestnávateľa Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.,
za mesiac august, september 2012, dátovým a textovým žurnálom fiškálnej pamäte z elektronickej
registračnej pokladnice za obdobie mesiacov august a september 2012 na CD nosiči a zistil nasledovný
skutkový a právny stav:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 17.5.2012 dohodu o vykonaní práce v zmysle ustanovenia § 226
Zákonníka práce platného a účinného od 1.4.2002. Predmetom zmluvy bolo uzatvorenie dohody o
vykonaní práce v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.
Bola dojednaná pracovná úloha a to predaj maloobchodného tovaru a vybraných druhov v zmysle
živnostenského listu prevádzkovateľa v prevádzke N. Č., Z. H. Č.. XXX. Rozsah práce (pracovnej úlohy)
bol určený v rozsahu 80 hodín mesačne, ktoré žalobca mal odpracovať podľa rozpisu pracovných zmien.
Termín pracovnej úlohy bol stanovený do 30.9.2012.
Odmena bola dojednaná podľa internej dohody.
Podľa článku V. záverečných ustanovení dohody o vykonaní práce zmluva sa môže meniť očíslovanými
dodatkami, podpísanými oboma zúčastnenými stranami. Zmluvné strany sa dohodli, že vzťahy
neupravené touto zmluvou sa budú riadiť podľa Zákonníka práce. Zmluva nadobudla právoplatnosť a
účinnosť dňom jej podpísania tj. 17.5.2012.
Žalovaný sa zaviazal odmenu žalobcovi zaplatiť v zmysle dojednaných podmienok.
Článok III. predmetnej dohody odkazuje čo do výšky odmeny na internú dohodu. Výšku odmeny žalobca
preukázal výplatnou páskou za máj 2012 teda za obdobie nástupu výkonu pracovnej úlohy a bola určená
tarifa 2 eurá za hodinu. Mal za to, že táto tarifa je platná až do skončenia pracovnej úlohy, tj. do 30.9.2012,
pretože zmluva s odkazom na článok V. záverečných ustanovení nebola zmluvnými stranami menená.
Odmena bola splatná v posledný deň nasledujúceho mesiaca.
Žalobca v konaní deklaroval, že žalovaný mu neuhradil dohodnutú odmenu za mesiace august a
september 2012. Tvrdil, že v týchto mesiacoch odpracoval pre žalovaného v mesiaci august 2012 93
hodín a v mesiaci september 146 hodín spolu odpracoval 239 hodín a mal mať vyplatenú odmenu vo
výške 478 eur brutto.
Na základe výzvy žalobcu zo dňa 7.11.2012 žalovaný čiastočne uhradil svoj dlh vo výške 85,46 eur.
Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje 392,54 eur (výpočet: 239 hodín x 2 eur/hodina = 478
eur - vyplatená suma 85,46 eur = nedoplatok na odmene vo výške 392,54 eur).
V priebehu konania žalobca upravil petit návrhu v náväznosti na oboznámenie sa s pamäťou fiškálnej
pokladnice a relevantným zistením odpracovaných hodín u žalovaného takto: „Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 365,54 eur brutto s 9,5% úrokom z omeškania od l. ll. 20l2 do
zaplatenia“.
Z pamäte fiškálnej pokladnice bolo preukázané, že žalobca za mesiac august 20l2 odpracoval 87 hodín,
za september 20l2 odpracoval l38,5 hodín, spolu odpracovaných 225,5 hodín, dohodnutá odmena vo
výške 2,- eur /hodina, čiže za odpracované obdobie mal mať vyplatených 45l eur brutto. Čiastočne nárok
žalobcu žalovaným bol uspokojený do sumy 85,46 eur, k výplate zostáva 365,54 eur, ktoré uplatnil s
úrokom z omeškania vo výške 9,5% od l. ll. 20l2 do zaplatenia, pretože odmena bola splatná najneskôr
do posledného dňa mesiaca po skončení vykonávania práce, v danom prípade do konca októbra 20l2.
Žalovaný sa dostal do omeškania dňom l. ll. 20l2.
Žalovaný neuznal ostatnú časť dlhu z dôvodu, že žalobca mal údajne predávať aj cudzí tovar, čím mala
vzniknúť žalovanému škoda. Toto tvrdenie žalovaného označil žalobca za nepravdivé a účelové vyhnúť
sa zaplateniu dohodnutej odmeny. Žalobca dodal, že dohodou o vykonaní práce v uvedenom bufete si
privyrába už 18 rokov a tvrdenie, že zrazu začal predávať cudzí tovar je nepravdivé a nelogické.
Žalobca k meritu veci uviedol, že u žalovaného pracoval podľa presne stanoveného harmonogramu -
smenovky, v ktorej bol určený nástup do smeny, kde vyznačil svoj príchod a odchod, pracovná doba
bola od 8.00 hodiny do 22.00 hodiny, ranná smena od 8.00 hodiny do 14.00 hodiny, prípadne do 15.00
hodiny. Poobedňajšia smena bola stanovená od 14.00 hodiny do 22.00 hodiny. Počas smeny v piatok,
sobotu a nedeľu mohla byť výpomoc aj popoludní. Súbežne s ním v prevádzke žalovaného za žalované
obdobie pracovali O. B. V. U. N.. Príležitostne v bufete pracovala aj L.. V. T., manželka konateľa.
Z tzv. knihy pokladne, ktorá sa viedla na každej smene, je zrejme kto v uvedený deň pracoval na
prevádzke.
V knihe „pokladne“ pred otvorením prevádzky v príslušný deň vytlačil sa doklad o tržbe z
predchádzajúceho dňa, aký je stav pokladne a uviedlo sa meno, ktorý zamestnanec príslušného dňa
bol na smene, v prípade žalobcu je uvedené meno „Paľo“ s podpisom. Ten istý proces bol pri ukončení
smeny. Celú uzávierku dňa musel príslušný zamestnanec na smene podpísať z čoho je aj zrejme kto
uvedeného dňa pracoval.
Pracovnú smenu s uzavretím pokladne musel ukončiť žalobca, pretože mal podpísanú hmotnú
zodpovednosť, nemôže svojvoľne to prenechať na iného zamestnanca. Uviedol, že mesiac máj 20l2,
ktorý nie je tzv. silným mesiacom, mal odmenu 2 eura na hodinu, ale v septembri 2012 došlo k zníženiu
odmeny na l,50 eur na hodinu po tom, čo sa začalo šetrenie s tzv. čiernym predajom alkoholu.
Žalobca tvrdil, že na žiadnu dohodu o zmene výšky odmeny za september 20l2 na l,50 eura na hodinu
brutto nepristúpil v žiadnej forme (ústnej ani písomnej), zníženie odmeny na l,50 eura sa odvíja od
zápisnice z miestneho zisťovania konaného od l3.7.20l2 do 6. 8. 20l2 a na základe šetrenia sa žalovaný
jednostranne rozhodol, že ušlý zisk vo výške 562,32 eur bude nahradený tým, že „dohodárom“ sa
stanovuje odmena za vykonanú prácu l,50 eura brutto spätne od l. 7. 20l2. Žalobca mal vyplatenú
odmenu za mesiac august 2012 pred podpísaním evidencie dochádzky - smenovky.
Žalobca uviedol, že s konateľom, p. Frankom, sa stretol dňa 30. l. 2014, ktorý mu prisľúbil, že všetko
vyplatí, čo nesplnil a dodal, že žalovaný nemal náležitú evidenciu dochádzky zamestnancov, napriek
tomu, že to bolo jeho povinnosťou a nie povinnosťou jeho - žalobcu dokazovať, kedy bol v práci.
Preloženú smenovku žalovaným žalobca označil za fiktívnu a neobjektívnu.
Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal, poukazujúc na to, že žalobca bol oboznámený s obsahom
dohody o vykonaní práce, súhlasil s ňou a v skutočnosti na prevádzke žalovaného odpracoval v mesiaci
august 2012 28 hodín, odmena bola vo výške 2 eur/hodina a tak žalobcovi vznikol nárok na odmenu za
daný mesiac vo výške 45,36 eur netto. V mesiaci september 2012 podľa žalovaného žalobca odpracoval
33 hodín, tvrdiac, že bola dohoda o odmene za 1 hodinu 1,50 eura. Za mesiac september 2012 vznikol
žalobcovi nárok na odmenu vo výške 40,10 eur. Podľa uvedeného vyčíslenia odmena bola žalobcovi
vyplatená, ktorú aj prijal. Žalovaný mal za to, že pokiaľ boli nejaké dojednania len v ústnej rovine, v tejto
časti dojednania sú neplatné, vzťahuje sa to aj na práce v nadčase. Žalovaný správnosť svojho tvrdenia
dokladoval mesačným výkazom poistného a príspevkov za obdobie 8/2012 a smenovkou za žalované
obdobie, tvrdiac, že podľa účtovných predpisov nie je potrebné knihu pokladnice uchovávať.
Žalovaný mesiac september označil ako posezónny s nižšími tržbami, a preto dohodol so
zamestnancami, že odmena z titulu malých tržieb sa znižuje na l,50 eur na hodinu, poukázal na výplatnú
pásku p. Z. za 9/20l2, ktorá nemala žiadne problémy so zamestnávateľom a mala stanovenú odmenu
l,50 eura na hodinu. Všetci zamestnanci s tým súhlasili, vykonávali rovnakú prácu, a preto nevzhliadol
dôvod, prečo by mal byť žalobca v tomto smere zvýhodnený. Týmto opatrením chcel dosiahnuť stav
nahradenia škody.
Predložil súdu výpis z fiškálnej pokladnice za mesiac jún 20l2, i keď sa to netýka žalovaného obdobia,
čím chcel preukázať, že aj keď fiškálna pokladnica vykazuje, že pracovnú smenu odpracoval žalobca,
v skutočnosti to odpracoval celkom iný pracovník, preto z fiškálnej pokladnice sa nedá určiť rozsah
odpracovaných hodín žalobcom. Týmto príkladom chcel spochybniť poklady z fiškálnej pokladnice. Do
smenoviek zasahovali priamo zamestnanci, čo nemožno pripísať na jeho ťarchu ako zamestnávateľa.
K stanovisku žalobcu, že odpracoval viac ako počet hodín uvedený na oficiálnej smenovke a že uplatňuje
vyššiu hodinovú odmenu aj v mesiaci september 2012 t.j. na miesto 1,50 eura žiada 2 eura na hodinu,
žalovaný zotrval na svojom stanovisku a tvrdení, že to bolo zo zamestnancami dohodnuté.
V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkýň Z. V. S., ktoré potvrdili, že im bola vyplatená riadne,
včas a v plnej výške celá odmena za odpracované hodiny. Obe svedkyne mali v mesiaci september
dohodnutú odmenu so žalovaným, vyplýva to aj z výplatných pások, vo výške 1,50 eura/hodina. Nie je
zrejmý dôvod prečo by mal mať žalovaný ako zamestnávateľ s nimi dohodnutú inú odmenu za rovnakú
prácu ako so žalobcom.
Náklady na prevádzku žalovaného boli v mesiaci september v rovnakej výške ako počas letných
mesiacov, ale počet klientov, čiže tržby, boli nižšie a sústredili sa len na obdobie víkendu.
Poukázal na ust. § 226 ods. 4 Zákonníka práce, podľa ktorého má zamestnávateľ právo znížiť
dohodnutá odmenu zamestnancovi ak vykonávaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Za
týchto okolností sa domnieval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože žiadnym spôsobom
nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku na vyššiu odmenu t.j. nie 1,50 eur za hodinu, ale 2 eur za
hodinu v mesiaci september, tak ako bola vyplatená jeho kolegom, ktorí to potvrdili vo svojej výpovedi a
žalobca svoje tvrdenia o odmene vo výške 2 eur za mesiac september nepreukázal.
Nikto, s výnimkou p. B., účastníčky druhého sporu, nevie určiť koľko odpracoval žalobca a už vôbec nie
za akú odmenu v mesiaci september 2012.
Dôkazom, ktorý mal zvrátiť dôkaznú núdzu mal byť výpis z fiškálu. V tejto súvislosti poukázal na výpis
za mesiac jún 2012, ktorý predložil ako dôkaz na rozdiely medzi záznamom vo fiškále a oficiálnou
smenovkou. Ide o mesiac jún, v ktorom riadne žalobca pracoval, mal by mať všetko vyplatené a
nenamieta ani počet hodín.
Pritom práve súdom vyžiadaný fiškál nezodpovedá oficiálnej ani žalobcom nespochybnenej smenovke.
Výpis z fiškálnej pamäte preto nepokladal žalovaný sa nespochybniteľný dôkaz presného počtu
odpracovaných hodín žalobcom. Takýto údaj z tohto výpisu nevyplýva a nebol preukázaný ani
svedeckými výpoveďami.
Jedinú informáciu, ktorú fiškál preukazuje, je meno osoby, ktorá ranný vklad urobila. Na základe tejto
informácie však nemožno dospieť k záveru, že daná osoba v daný deň aj pracovala, resp. koľko
hodín. O nedôveryhodnosti tohto dôkazu svedčí aj skutočnosť, že dni (konkrétne v mesiaci 8/2012
dni 18, 23, 26), kedy mal podľa fiškálu pracovať žalobca, celá smena bola podľa oficiálnej smenovky
vykrytá zamestnancami p. Z., S., Z., G., ktoré údaje na smenovke potvrdili. Rovnako je to aj s
údajne odpracovanými dňami v mesiaci september. Žalobca nežaluje mesiac jún a júl v ktorom sa
vyskytuje rovnaký „problém“ t.j. svojvoľné zasahovanie do smenovky, nesúlad medzi ručnou a oficiálnou
smenovkou, rozdielnosť zápisu medzi ním akceptovanej smenovky a fiškálom. Naopak v mesiaci august
a september tento systém práce, ktorý mu na začiatku vyhovoval, akceptoval ho a svojím podpisom v
konečnom dôsledku aj potvrdil, napadol žalobou. Zdôraznil, že žalobca za mesiac august nepredložil
žiadnu podľa neho originálnu smenovku.
Problematické z hľadiska žalovanej sumy okrem uvedeného, je žalovaným zrážaná preddavková daň
z príjmov. Túto preddavkovú daň z príjmov bol žalovaný ako zamestnávateľ povinný zrážať z odmeny
žalobcu v zmysle ust. § 34 zákona o dani z príjmov. Preddavková daň z príjmov nie je súčasťou
nákladov žalovaného. To, že žalovaný podľa svojich výpočtov zrazil 20,04 eur, ktorá je súčasťou
žalovanej sumy 392,54 €, nie je prejav jeho svojvôle, ale splnenie si zákonnej povinnosti vo vzťahu k
správcovi dane v zmysle zákona o dani z príjmov. V prípade ak mu bude žalovaným zrazená a následne
vyplatená daňovému úradu suma vo výške 20,04 eur priznaná rozsudkom je možné, že dôjde zo strany
žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko daňový úrad je povinný preplatok aj preddavkovej dane
zamestnancovi vrátiť resp. započítať ho do jeho daňovej povinnosti. Preto nevzhliadol dôvod, prečo si
žalobca uplatňuje aj preddavkovú daň voči žalovanému. V tejto časti označil návrh za nedôvodný.
Predložené smenovky žalovaným boli rozporované žalobcom, že sú nepresné resp. nezodpovedajú
tomu, kto skutočne bol na smene a predložil foto smenovky za september 2012 s vyznačením ostatných
zamestnacov, kedy a kto bol na smene (čl. 36).
Žalovaný predložil výplatné listiny zamestnancov, O. Z., O. S., S. Z., W. G. a žalobcu za obdobie 8,
9/2012 s podpisom žalobcu, čo podľa neho svedčí o tom, že žalobca vyjadril súhlas s uvedenými
údajmi a odmenu prevzal. Mesačné výkazy poistného a príspevkov za uvedené obdobie a uvedených
zamestnancov potvrdzujú, že za každého zamestnanca bolo riadne odvedené poistné vo výške
zodpovedajúcej vyplatenej odmene.
V konaní bola vypočutá svedkyňa, O. Z., ktorá pracovala na prevádzke žalovaného a potvrdila, že na
základe odpracovaných smien podľa smenovky za žalované obdobie mala všetko vyplatené. Svedkyňa
vykonávala tie isté práce ako žalobca a opísala priebeh pracovnej smeny tak, že po vstupe do bufetu prv
sa vytlačil doklad z pokladne tzv. vklad, pričom informáciu o tom, aký bol zostatok z predchádzajúceho
dňa mala k dispozícii, lebo ten kto odovzdával pokladňu to aj podpísal. Vytlačila z pokladne doklad
akú sumu preberá, prepočítala sumu a podpísala. Pri skončení smeny večer sa tento doklad lepil do
uzávierkovej knihy. So žalobcom na smene pracovala asi 2 - 3 krát. Dodala, že každý za seba si v
evidencii dochádzky vyznačil prítomnosť v práci a počet odpracovaných hodín a potvrdila, že mesiaci
august 2012 sa smenovka veľa krát menila kvôli čipom ale aj preto, že traja zamestnanci odišli.
Žalobca mal vyplatenú odmenu za mesiac august 2012 pred podpísaním smenovky.
Svedkyňa, O. B., ukončila vykonávanie práce u žalovaného v mesiaci august 2012 pod vplyvom udalostí,
ktoré boli na prevádzke koncom júla a začiatkom augusta 2012. Za mesiac august odpracovala len tri
dni. Po nahliadnutí do listinného dôkazu - smenovky (č. 32) sa vyjadrila, že počas platnosti dohody o
vykonaní práce smenovku nepodpisovala, až keď vstúpila do sporu so žalovaným, tak jej bola doručená
smenovka mailovou poštou. Za daný mesiac odpracovala tri plné smeny, čo môže byť aj 50 hodín a
v smenovke nefiguruje, čo žalovaný vysvetlil tak, že prekročila zákonný limit možných odpracovaných
hodín, bola pre ňu pripravená nová dohoda od augusta 2012, ktorú odmietla podpísať.
Svedkyňa potvrdila, že za mesiace máj, jún 2012 mala riadne vyplatenú odmenu, tomu tak nebolo
za mesiace júl, august 2012, a preto sa v inom konaní domáha vyplatenia odmeny. Potvrdila ručnú
evidenciu dochádzky i fakt že sa menila.
Svedkyňa, S. Z. V. O. S., vypovedali zhodne ako svedkyňa O. Z. čo sa týka preberania pokladne a
mechanizmus s tým spojený a vypisovania smenoviek. Prehľad o počte odpracovaných dní žalobcom
nemali.
Svedkyňa, O.. U. N., robila na prevádzku žalobcu do mesiaca júl 2012. Potvrdila úkony pri nástupe
do smeny ohľadom vkladu do pokladne s podpisom a pri odovzdaní smeny konečný stav s podpisom.
Uviedla, že odpracovaný čas zodpovedal smenovke za mesiac máj, jún 2012 a podľa toho mala aj
vyplatené odmenu. Dohodu ukončila pre osobné rozpory.
Svedkyňa, L.. V. T., je manželkou konateľa žalovaného a zastáva funkciu „zodpovedná vedúca“ bufetu
Čingov. Potvrdila formu zaregistrovania vstupu peňazí do pokladne s uvedením mena zamestnanca.
Fyzicky nerobila kontrolu prítomnosti zamestnanca na smene a za dokladom o dochádzke, ktorý bol
predložený súdu si stojí, lebo sa na ňom podieľala a podľa toho sa spracovali aj odmeny. Žalobca
dostal všetko čo odpracoval. Dohoda o odmene 1,50 eura na hodinu mimo sezóny bola so žalobcom v
ústnej rovine. Všetci zamestnanci za mesiac september mali odmenu vo výške 1,50 eura /hodina a boli
spokojní, okrem žalobcu a bývalej zamestnankyne p. B..
Evidenciu dochádzky si zamestnanci robili sami, posledná verzia dochádzky po oprave sa previedla
do elektronickej podoby. Stručne sa zmienila o predaji alkoholu - cudzieho nie z prevádzky, ale zistený
nedostatok nebol nikde hlásený.
Zamestnávateľ žalobcu, Železničná spoločnosť Slovensko a.s., predložil uzávierku dochádzky žalobcu
za obdobie august a september 2012 z ktorej sa zisťuje, že v mesiaci august žalobca pracoval v dňoch
1., 2., dovolenku čerpal od 3.8.2012 do 17.8.2012, nastúpil do práce 20.8. až 23.8. vrátane, dňa 27.8.
až 31.8.
V mesiaci september 2012 pracoval v dňoch 3. až 6.9., 9.9. až 13.9., 17.9. až 19.9., 24.9. až 28.9.
Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves, ako správca dane, na základe prípisu súdu zo dňa
30.9.2013, kedy bolo vyžiadané predložiť listinný dôkaz tzv. fiškálnu pamäť pokladne, vykonal dňa
15.10.2013 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti Domovník, s.r.o., Spišská Nová Ves. Správcovi dane
bol poskytnutý dátový a textový žurnál fiškálnej pamäte z elektronickej registračnej pokladne za mesiace
august a september 2012 na CD nosiči. Požadované údaje sú uvedené ako Text Journal v súbore
002,003 a 004.
Súd nezistil prekrývanie odpracovaných dní súbežne u zamestnávateľa žalobcu a súčasne u
žalovaného. V dvoch prípadoch žalobca po skončení nočnej smeny u svojho zamestnávateľa nastúpil
na smenu u žalovaného, takže sú uvedené zhodné pracovné dni u Železničnej spoločnosti Slovensko
a.s., a žalovaného, ale s rozdielnym časovým rozpätím.
Z textu Journal súd zistil žalobcom odpracované dni a počet hodín za mesiac júl a august 2012 u
žalovaného nasledovne:
Mesiac august 2012:
- 3.8.2012 nástup o 7.57 hod. do 23.12 hod., odpracované 15 hodín
- 4.8.2012 nástup o 7.57 hod. do 22.36 hod., odpracované 14,50 hodín
- 5.8.2012 nástup o 7.52 hod. do 22.30 hod., odpracované 14,50 hodín
- 18.8.2012 nástup o 7.55 hod. do 23.24 hod., odpracované 15,50 hodín
- 23.8.2012 nástup o 7.51 hod. do 21.47 hod., odpracované 14 hodín
- 26.8.2012 nástup o 7.58 hod. do 21.02 hod., odpracované 13,50 hodín, spolu odpracované 87 hodín.
Mesiac september 2012:
- 2.9.2012 nástup o 7.54 hod. do 23.33 hod., odpracované 15,50 hodín
- 4.9.2012 nástup o 9.51 hod. do 19,35 hod., odpracované 9,50 hodín
-7.9.2012 nástup o 9.58 hod. do 22.39 hod., odpracované 12,50 hodín
- 12.9.2012 nástup o 9.43 hod. do 19.43 hod., odpracované 10 hodín
- 13.9.2012 nástup o 9,51 hod. do 19,39 hod., odpracované 9,50 hodín
- 14.9.2012 nástup o 9.02 hod. do 21.14 hod., odpracované 12 hodín
- 16.9.2012 nástup o 8.22 hod. do 20.15 hod., odpracované 12 hodín
- 18.9.2012 nástup o 9.58 hod. do 18.55 hod., odpracované 9 hodín
- 21.9.2012 nástup o 8.49 hod. do 20.27 hod., odpracované 12 hodín
- 22.9.2012 nástup o 8.54 hod. do 22.45 hod., odpracované 13,50 hodín
- 29.9.2012 nástup o 9.02 hod. do 21.57 hod., odpracované 13 hodín
- 30.9.2012 nástup o 8.58 hod. do 18.50 hod., odpracované 10 hodín, spolu odpracovaných hodín za
mesiac september 138,5 hodín.
Podľa § 222 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie
vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 223 ods. 1, 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo
na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a šiestej časti.
Spory vyplývajúce z tejto dohody sa prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru.
Podľa § 224 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. a), b), c), d), e) Zákonníka práce na základe uzatvorených
dohôd podľa § 223 sú zamestnanci povinní najmä
a) vykonávať práce zodpovedne a riadne a dodržiavať podmienky dohodnuté v dohode,
b) vykonávať práce osobne,
Na základe uzatvorených dohôd podľa § 223 je zamestnávateľ povinný najmä
a) utvárať zamestnancom primerané pracovné podmienky zabezpečujúce riadny a bezpečný výkon
práce, najmä poskytovať potrebné základné prostriedky, materiál, náradie a osobné ochranné pracovné
prostriedky,
b) oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi
vykonávanú, najmä s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu a dodržiavať ostatné dohodnuté
podmienky; nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno dohodnúť pre
zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru,
d) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí,
v akom boli uzatvorené,
e) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o
brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti.
Podľa § 226 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s
fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350
hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre
zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí
byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná
úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná
dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi
možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy.
Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca
nezodpovedá dohodnutým podmienkam.
Podľa § 5l7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje nariadenie
vlády č. 87/l995 Z.z. a je o 8% bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola v čase
omeškania dlžníka l,50% , pričom výška úrokov z omeškania je 1,50% + 8% = 9,50%.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu po úprave petitu na
vyplatenie odmeny za mesiace august, september 2012 vo výške 365,54 brutto s príslušenstvom je v
celom rozsahu opodstatnený.
Súd poukazuje na znenie dohody o vykonaní práce čl. III. Odmena, podľa ktorého odmena bola
dojednaná podľa internej dohody 2 eura/ hodina, čo bolo preukázané výplatnou páskou žalobcu za máj
2012, za ktoré obdobie v zmysle internej dohody mal odmenu aj vyplatenú.
Nemožno opomenúť znenie článku V. záverečných ustanovení dohody o vykonaní práce, podľa ktorého
zmluva sa môže meniť očíslovanými dodatkami, podpísanými oboma zúčastnenými stranami.
V konaní nebolo žalovaným žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný so žalobcom sa dohodol na
zmene výšky pôvodne dohodnutej odmeny za vykonanú prácu zo sumy 2 eura/ hodina na sumu 1,50
eura/hodina.
Obrana žalovaného, že iní zamestnanci zníženie akceptovali a že zo strany žalobcu v tomto smere
neboli vznesené žiadne otázky na svedkov, je v danom prípade irelevantná.
Pokiaľ by mala byť účinná zmena zníženia pôvodne dohodnutej odmeny tvrdenej žalovaným, mala mať
písomnú formu podpísanú oboma účastníkmi zmluvného vzťahu.
Je neprípustné nahradzovať dohodu o znížení hodinovej odmeny s poukazom na to, že ostatní
zamestnanci s tým súhlasili. Pracovnoprávny vzťah bol uzatvorený medzi účastníkmi konania písomne
a akákoľvek zmena medzi nimi mala byť urobená právne relevantnou formou, čo v danom prípade sa
nestalo.
Skutočnosť či zamestnanec bol toho ktorého dňa v práci, koľko hodín odpracoval, jednoznačne zaťažuje
zamestnávateľa a nie zamestnanca. Neúčinné je tvrdenie, že ani ostatní zamestnanci nevedeli koľko
hodín odpracoval žalobca, až na p. B..
Je vylúčené spochybniť výstup správcu dane z poskytnutého dátového a textového žurnálu fiškálnej
pamäte z elektronickej registračnej pokladnice, ktorý poskytol sám žalovaný a v konaní tento údaj len
spochybňuje, čo súd označuje za vysoko účelové.
Žalovaný riadne neviedol evidenciu dochádzky zamestnancov, ponechal to na nich, v priebehu mesiaca
opakovane opravoval výkaz o dochádzke a nakoniec spochybnil aj údaj z fiškálnej pamäte pokladnice.
Súd žalovaným predložený výkaz o dochádzke žalobcu za žalované obdobie označil za nedôveryhodný,
nezohľadňujúci skutočnú dochádzku žalobcu do práce, naopak považoval fiškálnu pamäť z elektronickej
pokladne za vierohodný dôkaz, o ktorom nemal žiadne pochybnosti.
Podľa dohody o vykonaní práce mesačný rozsah odpracovaných hodín u žalobcu bol 80 hodín. Rozpis
smien robil žalovaný, zadeľoval zamestnanca na smenu. Pri všetkej dôkladnej starostlivosti žalovaný
mal vedieť a predovšetkým sledovať, koľko pracovných hodín zamestnanec v mesiaci odpracoval, či sa
už sa blíži k stanovenému limitu a tým nezadeľovať zamestnanca na smenu. Z konania je zrejme, že
žalovaný v tomto smere bol pasívny.
Je pravdou, že mesačný limit odpracovaných hodín žalobca prekročil, v mesiaci august 2012 odpracoval
87 hodín, prekročený limit o 7 hodín a v mesiaci september 2012 odpracoval 138,50 hodín, prekročený
limit o 58,50 hodín.
Odpracovanie hodín po prekročenom mesačnom limite žalobcom u žalovaného za označené obdobie a
nevyplatenie odmeny súd hodnotí ako bezdôvodné obohatenie zamestnávateľa na úkor zamestnanca,
pretože preukázateľne žalobca odpracoval u žalovaného uvedený čas bez právneho dôvodu, ale pretože
obohatenie spočívalo vo výkonoch v prospech žalovaného, preto žalovaný musí vydať peňažnú náhradu
a to diferencovane titulom nevyplatenej odmeny za 160 hodín/2 eurá (mesiac august a september 2x po
80 odpracovaných hodín x 2 eurá/hodina = 320 eur brutto, od toho odrátajúc poskytnuté plnenie vo výške
85,46 = nevyplatená odmena 234,54 eur brutto) + titulom bezdôvodného obohatenia za odpracovaných
65,50 hodín x 2 eura/hodina = 131 eur brutto (august odpracovaných 7 hodín naviac a v mesiaci
september naviac odpracovaných 58,50 hodín), spolu nevyplatené plnenie vo výške 365,54 eur brutto.
S poukazom na uvedené súd návrhu žalobcu po úprave petitu návrhu vyhovel a rozhodol tak ako znie
výroková časť rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní
priznal plnú náhradu trov konania spojených s bránením práva vo výške 352,14 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 23,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 328,64 eur, za 11 úkonov právnej pomoci po 28,22 eur a to za prípravu a
prevzatie zastupovania, podanie žaloby dňa 29.11.2012, vyjadrenie k odporu zo dňa 18.1.2013, účasť
na pojednávaniach dňa 28.1.2013 a dňa 29.4.2013, podanie návrhu na vykonanie dokazovania dňa
17.6.2013, porada s klientom dňa 19.7.2013, účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 22.7.2013 vo
výške 1 hodnoty úkonu - 7,06 eur, vyjadrenie k výzve súdu zo dňa 11.4.2014, porada s klientom dňa
10.9.2014 a účasť na pojednávaní dňa 11.9.2014. Spolu odmena 289,26 eur.
Režijný paušál bol priznaný za rok 2012 2x po 7,63 eur, za rok 2013 1x po 7,81 eur a za rok 2014
3x po 8,04 eur, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.