Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111225783
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111225783.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Evy Šofrankovej, v právnej veci žalobcu JUDr. M. P., nar. X.X.XXXX, bytom
H., U. XX, zastúpený JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou, AK so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti
žalovanej C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H., J. XX, zastúpenej JUDr. Ingrid Šrabskou, advokátkou so
sídlom Prešov, Hlavná 10, o zaplatenie 866,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 17C 218/2011-98 z 30.11.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi

účastníkmi konania dňa 8.11.1996 bola uzavretá zmluva o právnej pomoci v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 12C 31/97, proti spoločnosti BH INVEST Bratislava, o
zaplatenie 696. 810,- Sk. Podľa čl. 4 uvedenej zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi odmenu
za zastupovanie s tým, že za jeden hlavný úkon bude vyčíslená tarifná odmena z hodnoty sporu, pričom
zobralanavedomie,žezastúpeniesipredvídateľnevyžiada8hlavnýchúkonovvcelkovejvýške75.000,-
Sk. Súčasne na základe uvedenej zmluvy sa zaviazala odmenu s výdavkami zaplatiť po obdŕžaní faktúry
od žalobcu v lehote 7 dní. Žalobca faktúrou č. 10/2004, 18.2.2004 a uvedením 14-dňovej splatnosti

vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 55.576,- Sk za 8 úkon právnej pomoci podľa
vyhláškyč.240/1990Z.z..Išlooprevzatieaprípravuz8.11.1996,výzvužalovanémuzo7.1.1997,žaloba
podaná17.1.1997,zastúpenienapojednávaniachdňa11.6.1997a19.8.1997,odvolanieprotirozsudkuz
28.12.1999 a odvolanie vo vzťahu k trovám konania 8.10.2001 a zastúpenie pri odvolacom pojednávania
26.11.2003. Okrem účasti na odvolacom pojednávaní z 26.11.2003, kde nebola uvedená náhrada za
túto službu, vyčíslená bola odmena za jeden úkon právnej pomoci 7.268,- Sk x 7, čo je spolu 50.876,-
Sk. K tomu vyúčtoval žalobca režijný paušál 7 x 100,- Sk vo výške 700,- Sk a výdavky cestovné H. - T. a

späť dvakrát verejným hromadným prostriedkom vo výške 4.000,- Sk. Spolu trovy právneho zastúpenia
vyúčtoval na sumu 55.576,- Sk. Pokiaľ išlo o vyúčtovanie odmeny za jeden úkon právnej pomoci podľa
§ 13 vyhlášky č. 240/1990 Zb., ktorú si uplatnil žalobca vo výške 7.268,- Sk za jeden úkon, správna
výška tarifnej odmeny z hodnoty sporu bola 2.800,- Sk. Vychádzajúc z uvedenej faktúry č. 10/2004 z
18.2.2004, ktorá bola splatná 13.3.2004 žalobcovi patril nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za
úkon prevzatie a príprava z 8.11.1996 vo výške 2.800,- Sk a režijný paušál 70,- Sk, predžalobná výzva zo
17.1.1997 vo výške 2.800 Sk,- a režijný paušál 70,- Sk, podanie žaloby z 17.1.1997 v sume 2.800,- Sk a

režijný paušál 70,- Sk, účasť na pojednávaní na dožiadanom súde, Okresný súd Prešov, dňa 20.8.1997
vo výške 2.800,- Sk a režijný paušál 70,- Sk a odvolanie proti rozsudku z 28.12.1999 vo výške 2.800,- Sk
a režijný paušál 100,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalobca ako právny zástupca žalovanej, sa nezúčastnil
pojednávania pred Okresným súdom Bratislava II, nepatrí mu nárok na odmenu za cestovné výdavkyna ceste H. - T. a späť hromadným dopravným prostriedkom vo výške 4.000 ,- Sk, keďže ani v jednom
prípade sa nezúčastnil tohto úkonu mimo sídlo svojej advokátskej kancelárie. Pokiaľ išlo o nárok na
zaplatenie odvolania voči trovám konania, išlo o duplicitné a neúčinné odvolanie smerujúce opätovne

voči celému rozsudku pôvodne podanému a doručenému Okresnému súdu Bratislava II z 30.12.1999,
čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z citovaného rozsudku tohto súdu 12C 31/97 z 17.2.2005. Nárok
žalobcu na odmenu za poskytnutú právnu službu po takomto správnom vyčíslení tarifnej odmeny, podľa
§ 13 vyhlášky č. 240/1990 Zb. je dôvodný iba do sumy 14.380, - Sk. S poukazom na viazanosť súdu
prvého stupňa nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS 339/2011, ktorý bol vydaný v predmetnej veci,

vychádzal súd prvého stupňa z toho, že sa účastníci konania dohodli na zaplatení odmeny a nákladov za
zastupovanienazákladefakturácie.Začiatokpremlčacejdobyjedeňprvýposplatnostiuvedenejfaktúry,
ktorá bola vystavená dňa 18.2.2004 s uvedením dátumu splatnosti 14 dní, čo je splatnosť do 3.3.2004.
Keďže bola žaloba podaná na súd prvého stupňa dňa 8.2.2007 a všeobecná trojročná premlčacia
lehota by uplynula až 3.3.2007, vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, súd prvého stupňa
považoval za nedôvodnú. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony

právnej pomoci vrátane hotových výdavkov vo vzťahu k náhrade cestovného a náhrade za premeškaný
čas, ktoré uplatnil a doručil súdu podaniami z 28.11.2008 a 18.6.2012 a neboli predmetom vyúčtovania
faktúrou č. 10/2004, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej považoval tieto za
premlčané, keďže uplynula lehota na uplatnenie týchto nárokov v súlade s vyššie uvedeným nálezom
Ústavného súdu SR. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania a so svedeckými výpoveďami C. G. a L. G.

mal za preukázané, že žalovaná poskytla žalobcovi preddavok na odmenu vo výške 20.000,- Sk a táto
vo vyučovaní vystavenou faktúrou č. 10/2004 zo strany žalobcu zohľadnená nebola. Keďže odmena za
poskytnuté právne služby bola nižšia ako zaplatený preddavok, žaloba bola zamietnutá.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom

odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí a nevykonal dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe toho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, z ktorých vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Všeobecný súd musí vychádzať
z toho, že ma poskytnúť v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie
sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovania a rozvíjanie.
Rozhodnutiu súdu teda musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutkového

stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania, najmä garanciám
obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie. Prílišná formálnosť pri
posudzovaní úkonov účastníka občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitosti do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec
zákona, alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi

spravodlivého procesu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.
1 Ústav SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiaci s predmetom súdnej ochrany. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je treba posudzovať
so zreteľom na konkrétny prípad. Požiadavka ústavne konformného odôvodnenia súdneho rozhodnutia

savzťahujenakaždývýrokrozhodnutia.Odôvodneniemusíobsahovaťdostatokdôvodovaichuvedenie
má byť zrozumiteľné. Z formulácie § 132 O.s.p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si
odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré
odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkazmi odmietol
zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi, o ktorých súd v

konaní nerozhodoval vôbec, zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Poukázal na rozhodnutie
Českého Najvyššieho súdu 33 Cdo 500/2007, týkajúci sa požiadavky o preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a tiež na judikatúru uvedené v zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk. Je nevyhnuté, aby
rozhodnutie všeobecného súdu nie len zodpovedalo zákonu vo veci samej a bolo vydané za plného
rešpektu procesným normám, ale aby tiež odôvodnenie vydaných rozhodnutí vo vzťahu na uvedený

účel zodpovedala kritériám daným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., lebo len vecne správne a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutia a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutia,
napĺňajú ústavné kritéria vyplývajúce z listinných základných práv a slobôd. Z prejednávanej veci
nepochybne vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je zákonu zodpovedajúce a nenapĺňajeden z účelov súdnej jurisdikcie, teda požiadavky výchovy na zachovanie zákona. Skoro v priebehu
šesťročného súdneho sporu sa súd prvého stupňa neriadil vyššie citovanými nálezmi Ústavného
súdu SR, doteraz vykonané dôkazy vyhodnotil výlučne jednostranne v prospech žalovanej, pričom pri

svojich úvahách a odôvodnení rozsudku nad rámec svojich oprávnení, dovolil si nerešpektovať nález
Ústavného súdu SR, sp. zn. III ÚS 339/2011 a s týmto polemizovať, viď str. 11 ods. 3 odôvodnenia
rozsudku. Vrcholom nezodpovedného a nespravodlivého prístupu súdu prvého stupňa v prejednávanej
veci bol ten fakt, že pokiaľ odpadla prekážka vznesenej námietky premlčania, súd jednostranne a bez
akéhokoľvekpodkladuprevzalzapreukázanénepravdivésvedeckévýpovedesynaanevestyžalovanej,

teda C. G. a L. G., že žalobkyňa poskytla preddavok na odmenu vo výške 20.000,- Sk, ktorá nebola
zohľadnená vo faktúre č. 10/2004. Súd prvého stupňa nedôvodne a neoprávnene krátil odmenu za
jednotlivo vykonané právne úkony, ktoré sú jasne deklarované v pripojenom spise Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 12C 31/1997. Išlo o prevzatie a prípravu zastúpenia z 8.11.1996, podaná žaloba
zo 17.1.1997, výsluch žalobkyne pred dožiadaným súdom OS Prešov z 20.8.1997, zastupovanie pri
pojednávaní dňa 19.11.1997 v čase od 11.30 do 12.00 hod, výsluch žalobkyne pred dožiadaným súdom

v Prešove dňa 28.5.1998, odvolanie žalobkyne proti rozsudku z 30.12.1999 a odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu z 27.8.2001. Neobstojí preto odôvodnenie rozsudku v tom, že žalobca ani v jednom prípade
v pôvodnom konaní sa nezúčastnil úkonu právnej moci mimo sídla svojej advokátskej kancelárie,
pretože z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II, 12C 31/1997 a zo zápisnice z
hlavného pojednávania z 19.11.1997 jednoznačne vyplýva, že sa tohto pojednávania zúčastnil osobne.

Z toho vyplýva následne nárok na odmenu za zastupovanie na tomto pojednávaní vrátane úhrady
premeškaného času a cestovného na trase H. - T. a späť. Súd prvého stupňa sa nijakým spôsobom
nevyrovnal s tvrdením žalobcu, že žalovaná ako svoju bývalú klientku zastupoval aj v iných súdnych
sporoch vedených na Okresnom súde v Prešove v konaní 14C 184/1994, 14C 183/1994 , pričom k
prevzatiu týchto zastúpení došlo 28.8.1995, teda viac ako rok pred prevzatím právneho zastúpenia

vo veci, ktorej odmena je predmetom tohto konania. Žalobca predložil aj zúčtovanie oboch týchto
vedených vecí vedených na Okresnom súde v Prešove, a to konkrétne faktúrou č. 76/2004 z 8.7.2004,
z ktorej celková odmena za poskytnutie právnej pomoci predstavovala sumu 25.953,- Sk, pričom v
tejto faktúre bola zohľadnená platba 15.000,- Sk ako zložená záloha, ku ktorej došlo dňa 4.9.1995 o
čom svedčí potvrdenka o prijatej sume. Súd sa touto argumentáciou nezaoberal a ničím neodôvodnil,

prečo tak postupoval, ale iba slepo a dogmaticky uveril nepravdivým dôkazom, ktoré produkovala
žalovaná. Všeobecné pravidlo, že proti nálezu Ústavného súdu sa nemožno odvolať má za následok,
že nález v celku, teda výrok aj odôvodnenie predstavuje definitívne riešenie ústavnoprávnych otázok v
konkrétnej veci a preto musí byť všeobecným súdom rešpektovaný a verne vykonaný v ďalšom štádiu
konania. Nerešpektovanie predchádzajúceho nálezu Ústavného súdu spôsobuje, že sa konanie pred

všeobecnými súdmi ďalej a zbytočne predlžuje. Preto žalobca navrhoval odvolaciemu súdu rozhodnutie
súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj žalovaná. Uviedla, že z výpovede samotnej žalovanej a svedkov
vypočutých na pojednávaní bol jednoznačne preukázané, že žalovaná za právne zastúpenie vo veci

vedenej pred Okresným súdom Bratislava II, pod sp. zn. 12C 31/1997 poskytla odmenu vo výške
20.000,- Sk v dvoch splátkach raz 15.000,- Sk a raz 5.000,- Sk. Ďalej uviedla, že finančné prostriedky na
poskytnutietejtoodmenyjejpožičalnajprvsynC.G.vovýške15.000,-Skaneskôr5.000,-Skjejposkytla
tiež nevesta L. G.. Tieto finančné prostriedky vo výške 15.000,- Sk odovzdala žalovaná v kancelárii
žalobcu, ktorá navštívila aj spolu so svojim nebohým manželom. Tieto finančné prostriedky boli žalobcovi

odovzdanéeštehneďnadruhýdeňpotomčosadohodli,žejubudeprávnezastupovaťvoveciprotifirme
BH INVEST, a.s. Bratislava. Po istom čase požiadal žalobca ďalšiu odmenu vo výške 5.000, Sk, ktorú
odôvodnil, že musí ju poskytnúť plnenie kolegovi, ktorý ho bude zastupovať v konaní pred Okresným
súdom Bratislava II, keďže má zlomenú nohu a nemôže sa tohto pojednávania zúčastniť. Tieto finančné
prostriedky mu boli odovzdané v jeho rodinnom dome, v ktorom býva. Následne žalovaná zistila, že

žalobca sa opakovane nedostavil na vytýčené termíny pojednávaní pred Okresný súd Bratislava II bez
ospravedlnenia, že najprv bola v konaní neúspešná a následne mu oznámila, že v konaní ju bude už
zastupovať JUDr. Šrabska. Táto v konečnom dôsledku doviedla konanie do úspešného konca aj keď
pohľadávka, ktorá jej vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku sa stala nedobytnou.
O tom svedčí oznámenie exekútora JUDr. Mruškoviča. Pokiaľ žalobca tvrdí, že zastupoval žalovanú aj

v iných konaniach pred Okresným súdom v Prešove, žalovaná uviedla, že nemá žiadne nevyrovnané
dlhy voči žalobcovi, pretože je známe o ňom to, že neprevezme právne zastúpenie, pokiaľ nedostane
plnenie na základe dohodnutej právnej služby, preto nemá žiadne dlhy voči žalobcovi, ktoré mu zaplatila
vždy na jeho požiadanie. Zároveň uviedla, že nikdy v minulosti jej žiadne príjmové pokladničné dokladyna plnenia, či v konkrétnej veci proti BH INVEST a.s., Bratislava alebo v iných právnych veciach
pred Okresným súdom v Prešove nevystavil, čo je o ňom rovnako všeobecne známe. Pokiaľ boli
vypočutí svedkovia, ktorých hodnovernosť výpovede bez uvedenia dôvodu spochybňuje, nemôže s

týmto súhlasiť. Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobca si nesprávne vypočítal odmenu za jeden úkon
právnej služby, keďže tento nemal byť vyúčtovaný vo výške 7.268,- Sk, ale len vo výške 2.800,- Sk.
Keď žiadal, aby preukázal zaúčtovanie platieb zo strany žalovanej, či už v tomto konaní alebo v iných
veciach, v ktorých ju právne zastupoval v podobe platieb zaúčtovaných v peňažnom denníku žalobca
uviedol, že nejde o verejnú listinu a je viazaný mlčanlivosťou. Tieto námietky zo strany žalobcu sú právne

irelevantné. Poukazuje tiež na to, že v podstate ide o poskytnutie právnej služby medzi dodávateľom
a spotrebiteľom a preto išlo o nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Tu spotrebiteľ má právo
na ochranu proti silnej zmluvnej strane, ktorej žalobca bezpochyby je, keďže ide o právnika, ktorý je
profesionálne znalý práva a podľa jej názoru mal pri každom úkone žalovanú ako klientku informovať.
Neurobil tak ani raz pokiaľ išlo o to, aby ju informoval, kedy boli vytýčené termíny pojednávania pred
Okresným súdom Bratislava II., či sa ich zúčastni alebo nie a z akého dôvodu. Okrem toho uviedla aj tú

okolnosť, že v zákone o odmene advokáta za poskytnutú právnu službu je povinnosť uzavrieť zmluvu
z klientom a bezodkladne odmenu vyúčtovať, čo sa v danom prípade nestalo. Tiež poukázala na to,
že Okresný súd Bratislava II. v rozhodnutí, v ktorom priznal aj náhradu trov konania žalovanej, vyčíslil
odmenu právnej služby žalobcu za štyri úkony právnej služby x 2.800,- Sk. Okrem toho sa domnieva,
že napriek argumentom žalobcu nárok je premlčaný vzhľadom na predpisy, a to konkrétne zákone o

účtovníctve a zákone o DPH. Napriek tomu sa domnieva, že súd prvého stupňa sa dôsledne zaoberal
všetkými okolnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Tiež rešpektoval nález
Ústavného súdu SR, a preto navrhovala rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec v súlade s ustanovením §212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v skutkovom zistenom stave. Na

týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho
konania.

V konaní bola nepochybne preukázané, že žalobca dňom 8.11.1996 uzavrel zmluvu o právnom
zastúpení žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 12C 31/1997.

Predmetom sporu bolo zaplatenie 696. 810,- Sk s príslušenstvom. Žalovaná dňa 10.6.2003 podpísala
splnomocnenie a uzavrela zmluvu o právnom zastúpení s JUDr. Ingrid Škrabskou v predmetnej právnej
veci. Žalobca vystavil faktúru č. 10/2004 z 18.2.2004, na základe ktorej vyúčtoval za poskytnuté právne
služby odmenu za 7 úkonov právnej pomoci v celkovej sume 55. 576,- Sk.

Podľa § 13 ods. 1, zák. č. 132/1990 Zb. o advokácii účinného od 1.12.1999 do 1.1.12004, advokát je
pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákon y predpisy vydané na ich vykonanie a v ich
medziach riadiť sa príkazmi klienta.

Podľa § 13 ods. 2, zákl. č. 132/1190 Zb., advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy

zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať,
čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

Podľa § 13 ods. 3, zákl. č. 132/1190 Zb., advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola
účelná a hospodárna.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 132/1990 Zb., advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má
právo požadovať na ňu primeraný preddavok

Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 132/1990 Zb., advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu

hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z
verejných registrovPodľa § 19 ods. 3 zák. č. 132/1990 Zb., občan má právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú
odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na

to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z. z. Účtovný doklad je preukázateľný účtovný záznam, ktorý musí
obsahovať
a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,

b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,
c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,
d) dátum vyhotovenia účtovného dokladu,
e) dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia,
f) podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad v účtovnej jednotke a podpisový záznam
osoby zodpovednej za jeho zaúčtovanie,

g) označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje v účtovných jednotkách účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, ak to nevyplýva z programového vybavenia

Podľa § 10 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z. z., Účtovná jednotka je povinná vyhotoviť účtovný doklad
bez zbytočného odkladu po zistení skutočnosti, ktorá sa ním preukazuje, a to tak, aby bolo možno

určiť obsah každého jednotlivého účtovného prípadu spôsobom podľa § 8 ods. 5 .

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 240/1990 Zb., pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže
advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny.

Podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 240/1190 Zb., ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, predpokladá sa, že sa
advokát dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

Podľa § 12 vyhl. č. 240/1990 Zb., výška tarifnej odmeny sa určí podľa hodnoty alebo druhu veci a podľa
počtu úkonov v právnej pomoci, ktoré advokát vo veci vykonal.

Podľa § 13 ods. 1 vyhl. č. 240/1190 Zb., sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci určená

podľa hodnoty veci je z hodnoty:
do 1 000 Kčs .................... 200 Kčs
nad 1 000 Kčs do 5 000 Kčs .................. 300 Kčs
nad 5 000 Kčs do 10 000 Kčs .................400 Kčs
nad 10 000 Kčs do 200 000 Kčs .............400 Kčs a 10 Kčs za každých začatých 1 000 Kčs

nad 200 000 Kčs ..................................... 2 300 Kčs a 10Kčs za každých začatých 10 000 Kčs.

Podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. 240/1190 Zb., odmena vo výške 1 patrí za každý z týchto úkonov právnej
pomoci:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu

alebo dedičstva,
b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania a na zmenu
rozhodnutia o plnení v splátkach,
c) odvolanie proti rozhodnutiu, pokiaľ nejde o rozhodnutie vo veci samej a vyjadrenie k takémuto
odvolaniu,

d) návrhy a sťažnosti vo veciach, v ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,f) ak ide o výkon rozhodnutia, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k
takémuto návrhu, zastupovanie pri pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takémuto
návrhu.

Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 240/1990 Zb., za úkony právnej pomoci, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1
a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 18 vyhl. č. 240/1990 Zb., advokát má popri nároku na odmenu tiež nárok na

a) náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä
na súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady
a odpisy,
b) náhradu za premeškaný čas.

Žalobca v svojom odvolaní namietal predovšetkým to, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový

stav a nevykonal vo veci potrebné dokazovanie a na základe toho dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Ďalej namietal to, že v občianskom súdnom konaní rozhoduje súd na základe skutkového
stavu, ktorý zistil vykonaným dokazovaním a v sporných záležitostiach svoje rozhodnutie odôvodní,
ktoré dôkazy vykonal, z akých dôvodov tieto vyhodnotil do príslušného záveru. Namietal aj garanciu
spravodlivého procesu zaručované účastníkovi konania Ústavou SR a prílišný formalizmu súdu prvého

stupňa v tomto konaní. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktorá spôsobuje
potom aj prípadne nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa. Vytýkal súdu prvého stupňa,
že vyhodnotil aj po šesťročnom súdnom spore, jednostranne dôkazy, ktoré vyhodnotil výlučne len v
prospech žalovanej. Namietal pravdivosť svedeckých výpovedi syna a nevesty žalovanej, ktorí boli

vypočutí na okolnosti týkajúce sa zloženia preddavkov pre uvedené právne zastúpenie. Rovnako vytýkal
súdu prvého stupňa pokiaľ tento vypočítaval nárok na odmenu za poskytnuté právne služby okolnosť,
že konštatoval jeho absenciu pred Okresným súdom v Bratislave II. v právnej veci a jeho vyúčtovanie
cestovných náhrad, čo podľa odvolateľa sa nezakladalo na pravde, keďže sa zúčastnil na pojednávaní
dňa 19.11.1997. Zároveň žiadal aj prihliadnuť na okolnosti, že zastupoval v minulosti aj žalovanú aj v

iných právnych veciach.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúce sa nedostatočnosti zistenia skutkového stavu a nesprávneho
hodnotenia zistených skutočností a nesprávneho právneho záveru, je potrebné konštatovať, že súd
prvého stupňa rozhodol vo veci už skorším rozhodnutím, ktoré bolo následne zrušené odvolacím súdom.

Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bola potreba vyriešiť otázku, od ktorého začala
plynúť premlčacia lehota, kedy si žalobca mohol právo uplatniť prvýkrát, a to objektívnym vymedzením
začiatkuplynutiapremlčacejlehotyodslovamohlo.Zároveňbolopotrebnézostranysúduprvéhostupňa
zistiť, či došlo k písomnej zmluve o poskytnutí právnej služby uzavretej medzi účastníkmi, alebo len
ústnej zmluve a písomne bola uzavretá a udelená len plná moc pre žalobcu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v svojom rozhodnutí podrobne uviedol skutkový stav,
ktorý zistil na základe predložených a vykonaných dôkazov, predovšetkým vychádzajúc z obsahu spisu
Okresného súdu Bratislava II., ktorej žalobca poskytol právnu službu žalovanej. Súd prvého stupňa
konštatoval, kedy bola uzavretá zmluva o právnej pomoci, o ktorej má k dispozícii žalobca písomnú

informáciu týkajúcu sa účastníkov konania, predmetu sporu. V čl. 4 bola špecifikovaná odmenu za jeden
úkon právnej služby z hodnoty sporu, kde sa predvídalo osem hlavných úkonov a výška trov právneho
zastúpenia nebude presahovať 75. 000,- Sk. Odmenu bude vopred zálohovaná a neuhradená suma
bude vyfakturovaná a žalovaná uhradí doplatenie odmeny za právnu službu v lehote 7 dní.

Súd prvého stupňa zistil rozsah úkonov, ktoré v predmetnej právnej veci žalobca poskytol žalovanej. Z
takto špecifikovaného rozsahu poskytnutej služby zistil, že žalobca poskytol päť úkonov právnej služby
a následne žalobkyňa podpísala splnomocnenie inému advokátovi. Vychádzal aj z priznanej výšky trov
konania a to pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v konaní pred Okresným súdom Bratislava II..

Následne vykonal navrhované dôkazy, a to výsluch svedkov, keďže žalovaná uviedla, že poskytla
preddavky na odmenu za právne služby žalobcovi v dvoch splátkach. Na tomto mieste je potrebné
konštatovať, že žalobca vytýkal súdu prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav, resp. jeho nesprávne
zistenia, ale neuviedol konkrétne v čom nesprávnosť zistenia skutkového vzťahu spočíva. Ide len ovšeobecné konštatovanie, pričom z pohľadu odvolacieho súdu vzhľadom na predmet sporu, odmenu za
služby poskytnuté v prospech žalovanej žalobcom ako advokátom bol dostatočne zistený skutkový stav,
ktorý pozostával zo zistenia, že bola poskytnutá právna služba žalobcom a za to mu prináleží odmena.

Bol špecifikovaný rozsah týchto úkonov a výška tarifnej sadzby podľa platných predpisov, teda vyhlášky
o tarifnej odmene tak ako to bolo dohodnuté v informácii spísanej so žalovanou, v čase kedy bolo
podpísané splnomocnenie pre žalobcu a kedy začal poskytovať na základe zmluvy o právnej pomoci
právnu službu pre žalovanú. Preto námietka vo všeobecnej rovine bez konkrétnej formulácie toho, v
čom by mala pozostávať neúplnosť skutkových zistení potrebných pre správne rozhodnutie.

Rovnako nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalobcu, že dospel súd prvého stupňa k
nesprávnemu právnemu záveru. Súd prvého stupňa plne rešpektoval nález Ústavného súdu SR 3ÚS
339/2011 z 18.1.2011 vo vzťahu k behu premlčacej doby. Z toho dôvodu napriek tomu, že žalovaná
namietala premlčanie nároku žalobcu, súd prvého stupňa nedospel k záveru, že nárok žalobcu bol
premlčaný.

Pokiaľ ide o vykonanie dôkazov a ich vyhodnotenie jednostranne v prospech žalovanej odvolací súd
poukazuje na to, že v konaní, ktoré skutočnosti prebiehalo niekoľko rokov boli vykonané navrhované
dôkazy. Vo vzťahu k rozsahu týchto úkonov už na vyššie uvedenom mieste tohto rozhodnutia odvolací
súd konštatuje, že tieto boli zistené riadne a v súlade s právnym predpisom. Vo vzťahu k vykonanému

dokazovaniu súd prvého stupňa riadne vykonal navrhované dôkazy a tieto aj jednotlivo vyhodnotil. Len
samotné konštatovanie, že ako svedkovia boli vypočutí najbližší príbuzní žalovanej, syn a nevesta,
neodôvodňuje záver, že išlo o nehodnoverných svedkov. Túto nehodnovernosť nijakým spôsobom v
priebehu konania žalobca nepreukázal. Po výsluchu svedkov bolo zo strany súd prvého stupňa dané
poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. a obe strany, teda aj žalobca aj jeho právna zástupkyňa,

nenavrhovali vykonať ďalšie dôkazy.

Okolnosť, že žalobca zastupoval v minulosti žalovanú aj v iných právnych sporoch nič nemení na tom,
že rovnako v tomto konaní bolo potrebné zaoberať sa dôvodnosťou nároku, pokiaľ ide o základ a jeho
výšku.

Preto odvolací súd sa domnieva, že v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku súd
prvého stupňa dostatočne, jasne a zrozumiteľne sa zaoberal všetkými listinnými dôkazmi, svedeckými
výpoveďami, ktoré v priebehu konania vykonal a dospel aj správnemu záveru vrátane výsluchu svedkov,
kde nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali spochybňovať ich výpovede. Preto nemožno súhlasiť s

odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je príliš formálne, keďže Občiansky
súdny poriadok obsahuje ustanovenia týkajúce sa dôkaznej povinnosti účastníkov konania.

Občianky súdny poriadok je založený na kontradiktórnosti a je na stranne účastníkov konania, aby súdu
prikladali dôkazy, ktoré žiadajú vo veci vykonať, a ktoré majú dopomôcť k úplnému zisteniu skutkového

stavu.

Obaja účastníci boli v konaní poučení o tejto povinnosti v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. a len táto okolnosť
nemôže znamenať, že je potrebné uvažovať o výslovnom formalizme vzhľadom k tomu, že obaja
účastníci konania mala dostatok času, priestoru na predloženie dôkazov, ktoré považujú za dôležité.

To, že žalobca sa snažil predložiť dôkazy aj po vyhlásenom uznesení o § 120 ods. 4 O.s.p., na tom
nič nemení. (predložil pokladničný doklad z 4.9.1995, pritom žalovanú začal zastupovať až 8.11.1996
a doklad o kolaudácii stavby)

Súdu prvého stupňa nemožno uprieť snahu, že snažil sa vykonať dokazovanie a rozhodnúť vo veci

po dôslednom sa oboznámení s nálezom Ústavného súdu SR, ale aj rozhodnutím odvolacieho súdu,
ktorým skoršie rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zrušené.

Preto odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 219 ods.
1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu,
že súd prvého stupňa vyslovil, že o trovách rozhodne až po rozhodnutí vo veci samej je potrebné, aby
v svojom rozhodnutí rozhodol aj o trovách odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.