Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. jún 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205198
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5413205198.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: D. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W., J. XXX, proti žalovanému: BKB Partners, spol. s r.o., so sídlom v Dunajskej
Strede, Jantárová 1868/11, IČO: 35931329, zastúpená Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Záhradnícka 68, IČO: 35917148, v konaní o určenie, že práva zo záložnej zmluvy
zanikli, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa
08.04.2010 č. 000040A/SB/10/061, ktorej vklad bol povolený pod č. V 489/10 zo dňa 15.04.2010 na
nehnuteľnostiach k. ú. W.Á. zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. 1017/3 - trvalé trávne porasty

o výmere 295 m2, parc. KN-C č. 1018/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. KN-C č.
1024/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1024/2 a
zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. KN-C č. 1024/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2
a parc. KN-C č. 1024/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, neexistuje a uvedené záložné
právo v prospech žalovaného neviazne.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 147,50 eura do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou 28.06.2012 na Okresnom súde Žilina, následne doplnenou na výzvu súdu podaním
zo 06.08.2012, ktorá bola dňa 20.08.2013 postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému,
sa žalobkyňa pôvodne len voči žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka
zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A, IČO: 47251336 (ďalej len „pôvodný žalovaný
1/“) domáhala určenia, že došlo k zániku práv vyplývajúcich zo záložnej zmluvy zo dňa 15.04.2010 na
výkon záložného práva na nehnuteľnosti v k. ú. W., dom súp. č. XXX na parc. č. 1024/2 a parc. č. 1017/3
- TTP o výmere 295 m2, parc. č. 1018/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. 1024/2 -

zast. plochy a nádvoria o výmere 64 m2 zapísaných na LV č. XXX a nehnuteľnosti v k. ú. W. parc. č.
1024/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parc. č. 1024/4 - zast. plochy a nádvoria o výmere 155
m2 zapísaných na LV č. XXXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), všetko v celosti, ako aj náhrady
trov konania.
Odôvodnila ju tým, že účastníci (správne pôvodný žalovaný 1/ a spoločnosť FLATVISION, s.r.o.)
uzatvorili v spojení so Zmluvou o hypotekárnom úvere č. 000040/SB/10/61 z 08.04.2010 na sumu
28.000,- eur aj záložnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti v celosti v prospech pôvodného žalovaného

1/ z 15.04.2010. Žalobkyňa na úhradu vyššie uvedeného úveru uzatvorila hypotekárny úver č. 202050
v Československej obchodnej banke, a. s., Bratislava, IČO: 36854140, (ďalej len „ČSOB“), kde bola
poskytnutá suma 40.000,- eur. Podľa hypotekárnej zmluvy z 27.05.2011 boli zabezpečené predmetné
nehnuteľnosti v celosti na hypotekárny úver č. 202050 v prospech ČSOB. Platba z predmetnéhohypotekárneho úveru na úhradu úveru u pôvodného žalovaného 1/ bola pod č. 000040/SB/10/61 z
08.04.2010 na sumu 28.000,- eur, zasielaná z ČSOB pod var. symbolom č. XXXXXXX. Pôvodný
žalovaný 1/ si z uhradenej sumy započítal k predmetnému úveru (ďalej len „úver 1“) sumu 26.740,- eur

a zvyšok k inému nezabezpečenému úveru pod č. 000039/SB/10/061 (ďalej len „úver 2“). Žalobkyňa
si brala od ČSOB úver výlučne na úhradu úveru pod č. 000040/SB/10/61 z 08.04.2010. Pôvodný
žalovaný 1/ bez právneho titulu si odčerpal z úhrady platbu na úhradu nezabezpečeného úveru 2.
Podľa zmluvného vzťahu s ČSOB bola úverová zmluva uzatvorená výhradne na úhradu úveru 000040/
SB/10/61 z 08.04.2010. Takto to bolo i uhrádzané zo strany ČSOB. Pôvodný žalovaný 1/ si vykonal

úhradu iného úveru bez právneho titulu. Keďže žalobkyňa uhradila celú dlžnú čiastku na úver, ktorý bol
zabezpečený nehnuteľnosťou, pôvodný žalovaný 1/ bol povinný vydať kvitanciu pre zrušenie záložného
práva. Pôvodný žalovaný 1/ ale oznámil žalobkyni, že ide realizovať výkon záložného práva pre
nesplnenieúhradyzáväzku-neuhradeniesumy1.948,05eura.Žalobkyňabezvýslednenapísalaviacero
reklamácií do bánk. Preto je tu aj naliehavý právny záujem na určení, že prišlo k splneniu povinností v
zmysle úveru tým, že dlžník dlžnú čiastku uhradil a tým aj prišlo k zániku práva vyplývajúceho zo záložnej

zmluvy na výkon záložného práva. Takýto právny vzťah môže v danom prípade vyriešiť len súd.

V podaní zo 06.08.2012 žalobkyňa spolu s predložením mailovej komunikácie s pracovníkmi pôvodného
žalovaného 1/ doplnila, že je z nej zrejmý nátlak zo strany banky pod hrozbou predaja nehnuteľnosti
a konania dražby, na podnet ktorého bola nútená uhradiť istinu aj s úrokmi dlžníka FLATVISION, s.r.o.

Aj napriek tomu sa konala dražba. V zmluve o úvere s FLATVISION, s.r.o., ktorú tiež predložila, je
jasne definovaný predmet založenia nehnuteľnosti, a to len investičný úver č. 000040/SB/10/61. Do
dnešného dňa jej pôvodný žalovaný 1/ nevystavil podrobné, detailné vyčíslenia zostatku investičného
úveru, istiny a úrokov, nakoľko sa uvedený investičný úver splácal 12 mesiacov. Tiež dokladovala
vyplatenie investičného úveru v sume 26.740,- eur podľa vyčíslenia pôvodného žalovaného 1/.

Na návrh žalobkyne doručený súdu 16.10.2013 súd uznesením zo 06.11.2013 č. k. 5C/87/2013-61,
právoplatným 28.11.2013, s poukazom na § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) pripustil vstup terajšieho žalovaného ako žalovaného 2/ do tohto konania.

V ďalšom konaní pôvodný zástupca žalobkyne predložil vyčíslenie pohľadávky z úverovej zmluvy
000040/SB/10/061 z 08.04.2010 (č. l. 118) vypracované k 30.05.2011 (úver 1), podľa ktorého výška
pohľadávky pôvodného žalovaného 1/ z tejto zmluvy nepresiahne ku dňu 08.06.2011 celkovo sumu
26.740,- eur. Uviedol, že práve túto sumu ČSOB poukázala z úverovej zmluvy uzavretej so žalobkyňou
nasplateniedlhunaúvere1.Hocizáväzokzanikol,nedošlokvýmazuzáložnéhopráva.Platbyžalobkyne

v sume 1.709,29 eura a 370,50 eura nemožno v žiadnom prípade považovať za konkludentné uznanie
záväzku z jej strany vo vzťahu k zmluve o úvere 1, ale tieto platby urobila žalobkyňa len preto, že
pracovník pôvodného žalovaného 1/ O. U., s ktorým komunikovala, sa žalobkyni vyhrážal, že ak tak
neurobí, tak dôjde k odpredaju jej nehnuteľnosti v rámci dražby, k čomu doložil e-mailovú komunikáciu
medzižalobkyňouaO.U..Žalobkyňabolazostranypôvodnéhožalovaného1/vystavenáhrozbepredaja

jej nehnuteľnosti za nízku cenu a preto konala tak ako konala. Žalobkyňa nedala žiadny súhlas, aby
si pôvodný žalovaný 1/ zabezpečoval jej platbou, ktorú realizovala len na úver 1, na nejaké iné úvery,
ktoré mala mať u neho spoločnosť FLATVISION, s.r.o. Žalobkyňa nemala žiaden zmluvný vzťah so
žalovanými. Teda ani jeden z týchto žalovaných nemohol robiť započítanie bez jej súhlasu. Žalobkyňu
konateľ spoločnosti FLATVISION, s.r.o., neinformoval o tom, že táto spoločnosť má mať u pôvodného

žalovaného 1/ aj nejaký ďalší úver, ani o tom, že by mohlo dôjsť k započítaniu ňou uhradenej kúpnej
ceny na iný úver. Konateľovi spoločnosti FLATVISION, s.r.o., nebolo zo strany žiadneho zo žalovaných
oznámené, že malo dôjsť k nejakému započítaniu platby žalobkyne na úhradu úveru 2.

Žalobkyňa na pojednávaní 24.02.2014 vypovedala, že to vyčíslenie pohľadávky z 30.05.2011, ktorého

kópiu predložila, jej dal k dispozícii konateľ spoločnosti FLATVISION, s.r.o., pán D.. V čase kúpy
predmetných nehnuteľností nemala vedomosť, že okrem nesplateného úveru 1, mala mať FLATVISION,
s.r.o., nesplatený ešte nejaký ďalší úver označený ako úver 2 a o takom niečom ju pán Jantiak a ani
nikto iný neinformoval. Platbou v sume 26.740,- eur uhrádzala výlučne pohľadávku zo zabezpečeného
úveru. Tých 2.000,- eur následne na úver 1 uhrádzala pod nátlakom, bojac sa, že dôjde k predaju

jej nehnuteľnosti. Konateľ spoločnosti FLATVISION, s.r.o., pán D. je jej kamarátom, ktorý jej list z
30.05.2011 dal niekedy potom, ako sa dozvedela, že nebol z jej platby v celom rozsahu uhradený
ten zabezpečený úver. Predajom nehnuteľností sa jej vyhrážal nejaký pán T. z dražobnej spoločnosti.
Bolo jej povedané, že ak nezaplatí danú sumu, že sa predajú jej nehnuteľnosti. V ČSOB vybavovalaúver ona sama. Žiadnu listinu od pôvodného žalovaného 1/ ČSOB nepredkladala. Na poslednom
pojednávaní pred prvým rozhodnutím súdu vo veci samej vypovedala, že e-mail, ktorý adresovala
na adresu JUDr. R. T., písala ona a pokiaľ sa v ňom zmieňuje o kontokorentnom úvere, o tom sa

dozvedela až následne s odstupom 3 - 4 mesiacov po uzavretí zmluvy s ČSOB z komunikácie s
pôvodným žalovaným 1/, a to keď jej tento odmietol dať kvitanciu na výmaz záložného práva na
predmetné nehnuteľnosti. Vyčíslenie zabezpečeného úveru predkladal ČSOB pán D., od ktorého to
ČSOB žiadala. Vyjadrila presvedčenie, že pôvodný žalovaný 1/ vedel, že danou platbou z ČSOB
uhrádzala práve ten zabezpečený úver, čo je zrejmé z výšky sumy, ktorú poukazovala a ktorá sa

rovnala nesplatenému zostatku tohto úveru. Podmienkou ČSOB pri kúpe predmetných nehnuteľností
na úver bolo, že musí splatiť celý zabezpečovaný úver, t.j. sumu 26.740,- eur. V potvrdení pôvodného
žalovaného 1/ nie je uvedené, že pôvodný žalovaný 1/ má právo uhrádzať skôr splatný úver. Z jej
konania je jednoznačne jasné, že uhrádzala zabezpečovaný úver, pretože v prípade, ak by tento úver
nechcela splatiť v celosti, dostala by sa do právneho konfliktu so zmluvou s ČSOB, pretože pôvodný
žalovaný 1/ by neodťažil nehnuteľnosti a ona by nemohla zabezpečiť nehnuteľnosťami úver v ČSOB. Jej

úmysel preukazuje zmluva s ČSOB, ktorá banka vyplatila celú dlžnú sumu v prospech účtu pôvodného
žalovaného 1/ VS: XXXXXXX, ktoré pôvodný žalovaný 1/ prijal a nakladal s nimi, napriek tomu, že
vedel, že peniaze sú určené na úhradu úveru na odťaženie nehnuteľností. Túto skutočnosť vedel z
komunikácie o prefinancovaní úveru. Nikdy nedala súhlas na financovanie iného úveru ako úveru s
dlžnou sumou 26.740,- eur, čo žalovaný nepopiera, ale poukazuje na to, že nebol viazaný príkazom

poukazovateľa peňazí. Spôsob uspokojenia pohľadávky pôvodným žalovaným 1/ tým, že z peňazí, ktoré
boli určené na úhradu úveru č. 40/2010 si odčerpal peniaze na úhradu úveru č. 39/2010 treba považovať
za odporujúci § 552 OZ. V danom prípade len ten kto uhrádzal úver mal právo určiť, ktorý úver bude
uhradený, teda to bola ona, ktorá konaním vstúpila do práv FLATVISION, s.r.o., teda dlžníka. Pôvodný
žalovaný 1/ nemal v tomto prípade právo nakladať s peniazmi dlžníka ako chcel. Ak tak vykonal, bol

povinný po tom, čo bol upozornený platiteľom, tento úkon napraviť, čo odmietol. Poukázala na to, že pri
kúpe predmetných nehnuteľností sa s predávajúcim dohodla, že zaplatí za ne tak, že časť kúpnej ceny
vo výške úveru 1, zaplatí na účet pôvodného žalovaného 1/ v sume vyčíslenej bankou teda 26.740,- eur
a druhá časť kúpnej ceny bola zaplatená predávajúcemu. Treba prihliadať i ku skutočnosti, že vyplatila
v konečnom oba úvery, teda nevie na základe čoho a čo vlastne dnes zabezpečuje nehnuteľnosť. Z

konania žalovaných je zrejmé, že fiktívnymi úkonmi ju chcú pripraviť o nehnuteľnosti.

Pôvodný žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení z 21.12.2012 poukázal na postúpenie pohľadávky po
začatí tohto konania voči FLATVISION, s.r.o., na terajšieho žalovaného (BKB Partners, spol. s r.o.),
čo dokladoval svojím oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným Správe katastra Dolný Kubín

žiadajúcnímvykonaniezmenyzáložnéhoveriteľazáznamomtak,ževovzťahukpostúpenejpohľadávke
zo zmluvy o úvere sa stane namiesto pôvodného žalovaného 1/ záložným veriteľom terajší žalovaný
a tiež aj oznámením pôvodného žalovaného 1/ z 27.09.2012 o postúpení uvedenej pohľadávky
adresované spoločnosti FLATVISION, s.r.o.
Vo vyjadrení z 31.03.2014 doplnil, že spoločnosť FLATVISION, s.r.o., mala u pôvodného žalovaného 1/

uzatvorenúzmluvuokontokorentnom(správnehypotekárnom)úvereč.000040/SB/10/061z08.04.2010
(úver 1) a zmluvu o (kontokorentnom) úvere č. 000039/SB/10/061 z 08.04.2010 (úver 2). Obe zmluvy
sa spravovali Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom a u pôvodného žalovaného 1/ boli
evidované pod č. XXXXXXX (uvádzané aj ako VS). Pôvodný žalovaný 1/ skutočne vystavil a k
rukám konateľa spoločnosti FLATVISION, s.r.o., odovzdal doklad označený ako „Vyčíslenie pohľadávky

(doklad č. l. 119a), v ktorom presne uviedol obe pohľadávky pôvodného žalovaného 1/ s ich presnou
špecifikáciou a uvedením čísla variabilného symbolu pre oba úverové produkty z dôvodu, že predmetné
úverové produkty boli evidované na rovnakého klienta, ktorý navyše prejavil záujem riešiť (uhradiť)
oba úverové produkty jednorázovo (naraz). O tom svedčí záznam z rokovania s konateľom spoločnosti
FLATVISION, s.r.o., ako aj požiadavka klienta na vyčíslenie oboch pohľadávok pôvodného žalovaného

1/ a súhlas daný klientom s plnením záväzku treťou osobou (na všetkých týchto listinách sú vždy
uvádzané oba úverové produkty súčasne). V prípade, ak má subjekt záujem uhradiť svojou platbou
len jednu z uvedených pohľadávok, mal do správy pre adresáta uviesť číslo úverovej zmluvy. Listinný
doklad v znení, v akom je na č. l. 118, pôvodný žalovaný 1/ pre spoločnosť FLATVISION, s.r.o., nikdy
nevystavil. Je odôvodnený predpoklad, že bol úmyselne pozmeňovaný za účelom uviesť ČSOB, a.

s., do omylu (v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov). K tomu uviedol, že 03.05.2011 sa
uskutočnilo rokovanie s klientom - FLATVISION, s.r.o., zast. konateľom E. D. v W. ohľadne splatenia
úverov - investičného a kontokorentného (úver 1 a úver 2). Klient prejavil záujem splatiť oba úvery
prostredníctvom hypotekárneho úveru z inej banky, ktorých splatenie bolo dojednané do konca mája2011. Za týmto účelom pán D. požiadal o vyčíslenie pohľadávok (úverov), ktoré pôvodný žalovaný
1/ evidoval voči spoločnosti FLATVISION, s.r.o., a zároveň poskytol súhlas s plnením záväzku treťou
osobou - ČSOB, pričom v súhlase opäť uviedol obe úverové zmluvy. Na základe jeho žiadosti pôvodný

žalovaný 1/ 30.05.2011 vystavil „Vyčíslenie pohľadávok“, v ktorom špecifikoval obe zmluvy o úvere
a vyslovene uviedol, že „až po uspokojení celej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1 a Zmluvy o
úvere č. 2 vystaví kvitanciu a požiada Správu katastra Dolný Kubín o zrušenie záložného práva na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXX v k. ú. W., zaevidovaného pod V 489/10“.
Tento doklad dňa 30.05.2011 prevzal osobne (do vlastných rúk) konateľ spoločnosti FLATVISION,

s.r.o., pán D., čo potvrdil svojím podpisom na listine. Následne bola táto listina doručená aj na adresu
spoločnostiFLATVISION,s.r.o.Inýmsubjektomtentodokladnebolposkytnutý.Tátolistinabolanásledne
zrejme upravená tak, že z nej bola odstránená zmienka o úverovej zmluve 2 a taktiež bola upravená
posledná veta o vystavení kvitancie a zrušení záložného práva, pričom v tejto súvislosti bola uvedená
len Zmluva o úvere 1 (teda len čiastka 26.740,- eur). Takto upravená listina bola následne doručená
(pravdepodobne) do spoločnosti ČSOB, a. s., a prezentovaná ako originál listiny poskytnutej pôvodným

žalovaným 1/ (pravdepodobne za účelom získania finančných prostriedkov). Týmto konaním bola ČSOB
uvedená do omylu, keďže z takto pozmenených dokladov vyplývalo, že žalovaný 1/ eviduje voči
spoločnosti FLATVISION, s.r.o. len pohľadávku vo výške 26.740,- eur (úver 1) a po vyplatení tejto
pohľadávky dôjde k vystaveniu kvitancie a zrušeniu záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných
na LV č. XXXXX a XXX v k. ú. W.. Táto skutočnosť však nezodpovedala skutočnému skutkovému a

právnemu stavu. Dňa 08.06.2011 pôvodný žalovaný 1/ prijal finančné prostriedky vo výške 26.740,-
eur identifikované variabilným symbolom XXXXXXX (ďalej len „platba“), pod ktorým banka evidovala
dva záväzky dlžníka FLATVISION, s.r.o. Nakoľko nebolo určené, na ktorý záväzok dlžníka má byť
platba započítaná, pôvodný žalovaný 1/ v zmysle ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“) zaúčtoval platbu na nezabezpečený záväzok a zostatok na zabezpečený záväzok. Keďže

platba nepostačovala na pokrytie oboch záväzkov, zabezpečený záväzok nebol uhradený v celom
rozsahu. Preto záložné právo na nehnuteľnostiach nezaniklo, nakoľko podmienky zániku záložného
práva v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neboli splnené a neboli
naplnené dojednané predpoklady na vydanie kvitancie záložného práva (kde bolo dojednané, že táto
bude vydaná až po uhradení celého zostatku zabezpečeného záväzku). Pôvodný žalovaný 1/ nemal

vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a záložcom, ktorej predmetom boli
práve nehnuteľnosti zaťažené záložným právom na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
1. Pôvodný žalovaný 1/ mal iba vedomosť o záujme spoločnosti FLATVISION, s.r.o., splatiť úvery
prostredníctvom hypotekárneho úveru z inej banky. Taktiež neeviduje žiadne výslovné informovanie
spoločnosťou FLATVISION, s.r.o., že ich záväzky budú vysporiadané z predaja nehnuteľnosti žalobkyni.

V podaní z 25.04.2014 pôvodný žalovaný 1/ na výzvu súdu uviedol, že do vystavenia vyčíslenia
pohľadávky listom z 30.05.2011 započítaval splátky dlžníka na splácanie úveru 1 alebo úveru 2 systém
pôvodného žalovaného 1/ automaticky priamo započítaním finančných prostriedkov z bežného účtu
dlžníka - č. ú.: XXXXXXXXXXX, ak na ňom boli disponibilné finančné prostriedky dlžníka a niektorý
z úverov bol splatný. Dlžník teda nevykonával tieto platby sám a neuvádzal ani žiaden variabilný

symbol. Automatický systém pôvodného žalovaného 1/ splácal tieto úvery podľa nasledovného kľúča:
ak boli na bežnom účte dlžníka disponibilné finančné prostriedky, tieto použil a ako prvú vykonal splátku
(započítal tieto finančné prostriedky v prospech) kontokorentného úveru č. 000039/SB/10/061 (úveru
2) ako nezabezpečeného úveru. Ak boli na bežnom účte ďalšie disponibilné finančné prostriedky, tieto
následne použil na splatenie investičného úveru č. 000040/SB/10/061 (úveru 1) - zabezpečeného úveru.

Zároveň predložil výpis z účtu dlžníka za obdobie od 01.01.2010 do 30.05.2011 upozorniac na to, že
z týchto listinných dokladov vyplýva, že vklady v hotovosti na pokladni vykonala v dňoch 30.12.2010
a 31.12.2010 žalobkyňa (celkovo vložené 1.170,- eur), čo svedčí o tom, že žalobkyňa sa poznala s
konateľomdlžníka-pánomD.,sktorýmvzmysleinformácieposkytnutejČSOBvybavovalaajposkytnutý
úver.

Zástupca žalovaného (pôvodného žalovaného 2/) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal
na žalujúcou stranou predložené vyčíslenie pohľadávky s tým, že on disponuje obdobným dokladom,
len širším o tri odseky, kde je zmienka nielen o predmetnom úvere, ale aj o úvere z hľadiska času vzniku
staršom, označenom ako úver 2, z ktorého výška pohľadávky k 08.06.2011 mala predstavovať 1.800,-

eur a ktorého originál zároveň predložil spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie spoločnosti
FLATVISION, s.r.o., dňa 17.06.2011. Z úhrady realizovanej na pokyn žalobkyne ČSOB vo výške 26.740,-
eur bola časť tejto platby započítaná na splatenie staršieho úveru ako skôr splatného záväzku v celom
rozsahu a zvyšok bol započítaný na predmetný úver, ktorou nebola v celom rozsahu splatená záložnýmprávom zabezpečená pohľadávka. K takémuto kroku pôvodného žalovaného 1/ oprávňoval článok II.
bod2.5.úverovejzmluvy1/vspojenísčl.11bod11.2obchodnýchpodmienokpôvodnéhožalovaného1/.
Následne, keď sa pristúpilo k realizácii dobrovoľnej dražby záložným právom zaťažených nehnuteľností,

tak žalobkyňa dvoma platbami z 18.07.2012 a 12.07.2012 uhradila celý dovtedy nesplatený zostatok
úveru 1/, ktorý predstavoval 2.004,69 eura, splatený dvoma platbami vo výške 1.709,29 eura a 370,50
eura. V súvislosti s realizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej prvé kolo bolo neúspešné, však vznikli náklady,
ktoré s poukazom na § 121 OZ možno považovať za príslušenstvo pohľadávky aj v spojení s § 2 písm. i/
a § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Tieto predstavujú sumu cca 1.500,- eur

a pozostávajú z nákladov na znalecký posudok, z nákladov na obhliadky a z odmeny dražobníka. Nemal
vedomosť o tom, či došlo zo strany pôvodného žalovaného 1/ k informácii voči konateľovi spoločnosti
FLATVISION, s.r.o., o zápočte platby z úveru na úhradu aj úveru 2 a nielen úveru 1. Podľa neho
problém vznikol tým, že banke ČSOB, ktorá robila prefinancovanie kúpy nehnuteľnosti žalobkyňou od
FLATVISION, s.r.o., bolo predložené to vyčíslenie pohľadávky, ktoré predložila žalujúca strana, pričom
je dôvod domnievať sa, že ide o pozmenenú verziu listu, ktorou bola banka - ČSOB realizujúca úhradu

vo výške 26.740,- eur uvedená do omylu a následne do omylu bola uvedená aj žalobkyňa. Poukázal
aj na korešpondenciu medzi žalovanými zo 07.05.2012 a 22.05.2012. Z predloženej korešpondencie
bánk nevyplýva, že by zo spôsobu identifikácie účelu platby malo byť jednoznačné, že platba slúžila na
uhrádzanie výlučne pohľadávky úveru 1.
Napokon na pojednávaní 07.04.2014 doplnil, že konateľ dlžníka vedel o tom, že predmetom rokovania

sú vždy obidva úvery. Vyčíslením pohľadávky listom z 30.05.2011, ktorý bol následne zjavne upravený,
nedisponoval nik iný ako pán D.. O tejto skutočnosti podľa neho žalobkyňa musela vedieť, keďže všetky
záležitosti s vybavovaním úveru v ČSOB táto riešila spolu s pánom D..

O žalobe rozhodol prvýkrát tunajší súd rozsudkom z 26.06.2014 č. k. 5C/87/2013-286 tak, že určil, že

došlo k zániku práv vyplývajúcich zo záložnej zmluvy zo dňa 15.04.2010 č. V 489/10 na výkon záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam (výrok I.), žalobu voči pôvodnému žalovanému 1/ zamietol (výrok
II.), žalovanému (pôvodnému žalovanému 2/) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške
147,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a napokon vyslovil, že žalovanému 1/
sa náhrada trov konania nepriznáva (výrok IV.).

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením z 31.03.2015 č. k. 6Co/635/2014-326
rozsudok tunajšieho súdu vo výroku I., ktorým súd určil, že došlo k zániku práv vyplývajúcich zo záložnej
zmluvy zo dňa 15.04.2010 č. V 489/10 na výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a vo
výroku III. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V

nenapadnutých výrokoch II. a IV. ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukazujúc na význam odôvodnenia rozhodnutia
tvoriaceho súčasť spravodlivého súdneho procesu a jeho priamu spojitosť so základným právom
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej na požiadavky, ktoré musí odôvodnenie spĺňať a
dôsledky toho, ak súd nepostupuje pri odôvodňovaní rozhodnutia spôsobom záväzne určeným § 157
ods. 2 O. s. p., konštatoval, že, pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také,
ktorým ukladá nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden
z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Poukázal

na obsah výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd určil, že došlo k zániku práv vyplývajúcich zo
záložnej zmluvy na výkon záložného práva k označeným nehnuteľnostiam a na to, že naproti tomu
z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd sa v podrobnom odôvodnení svojho rozsudku zaoberal
otázkou zániku záložného práva, čo však nemožno stotožniť so zánikom práva na výkon záložného
práva. Rozhodnutie považoval odvolací súd na základe uvedeného za nepreskúmateľné, keďže jeho

odôvodnenie nezodpovedá výslednému rozhodnutiu vyjadrenému vo výrokovej časti. Vzhľadom na
to, že obsahom návrhu na začatie konania bol určovací výrok, poukázal na základnú požiadavku
nevyhnutnú pre úspešnosť určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p., a to na existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení a tiež procesnú povinnosť žalobcu preukázať túto skutočnosť.
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité

skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie). V súvislosti s rozhodovaním sporov, kde sa predpokladá predovŕšenie právnej ochrany účastníka aj zápis do katastra nehnuteľností, je nevyhnutné zamerať svoju
pozornosť aj na fakt, aký význam bude mať rozsudok súdu z hľadiska jeho zápisu do katastra
nehnuteľností a či takýto zápis vyrieši v duchu vyššie formulovaných úvah konečným spôsobom právne

postavenie účastníkov. K zrušeniu prvostupňového rozsudku a k vráteniu veci tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie došlo vzhľadom na existujúce rozpory v ňom, keď výroková časť nezodpovedá podrobným
úvahám prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku a pre nedostatočné posúdenie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Uložil tunajšiemu súdu v ďalšom konaní odstrániť vytýkané
nedostatky a aby vo veci opätovne rozhodol vychádzajúc z vysloveného právneho názoru.

Nakoľko odvolaním boli napadnuté len výroky I. a III. prvostupňový rozsudok nadobudol vo zvyšnej
časti (ohľadne výrokov II. a IV.) odvolaním nenapadnutej právoplatnosť dňom 24.07.2014. Predmetom
ďalšieho konania potom zostalo rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobkyne len voči žalovanému
(pôvodnému žalovanému 2/), vrátane rozhodovania o trovách konania medzi týmito účastníkmi.

Na pojednávaní dňa 15.06.2015 súd na základe návrhu žalobkyne z 25.05.2015 pozmeneného do
zápisnice na pojednávaní 03.06.2015, ktoré oba návrhy boli doručené zástupcovi žalovaného, a to
29.05.2015 a 08.06.2015, pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Súd určuje, že záložné právo zriadené
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 489/10 zo dňa
15.04.2010 na nehnuteľnostiach k. ú. W. zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. 1017/3 - trvalé

trávne porasty o výmere 295 m2, parc. KN-C č. 1018/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,
parc. KN-C č. 1024/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na
parc. č. 1024/2 a zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. KN-C č. 1024/3 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 21 m2 a parc. KN-C č. 1024/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, neexistuje a
uvedené záložné právo v prospech žalovaného neviazne. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy

konania“.

V prvom rade súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
po zmene žaloby (§ 80 písm. c) O. s. p.) a dospel k záveru, že tento záujem je daný, nakoľko na
predmetných nehnuteľnostiach, ktoré aktuálne vlastní žalobkyňa (nadobudla ich kúpnou zmluvou zo

06.06.2011 od spoločnosti FLATVISION, s.r.o. - č. l. 21) ako je to zrejmé z výpisov z LV č. XXX a
XXXXX k. ú. W., je v časti „C“ LV pod por. č. 1 vyznačená ťarcha na tieto nehnuteľnosti v podobe
záložného práva v prospech žalovaného na podklade Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa
08.04.2010 č. 000040A/SB/10/061, ktorej vklad bol povolený pod V 489/10 15.04.2010. Žalobkyňou
požadované rozhodnutie (deklarovanie neexistencie záložného práva a súčasne toho, že toto záložné

právo v prospech žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach neviazne) umožňuje docieliť výmaz
uvedenej ťarchy formou záznamu rozsudku, ktorý by takejto žalobe vyhovel, nakoľko v takomto prípade
by šlo o deklarovanie právnej skutočnosti vzniknutej mimo sféry pôsobnosti katastrálnych orgánov,
u ktorých skutočností práva k nehnuteľnostiam katastrálne orgány len evidujú. Zmenenou žalobou
požadované určenie deklaruje neexistenciu práva (právneho vzťahu) v súčasnosti, ktorá požiadavka

vyplýva z výslovného znenia ust. § 80 písm. c) O. s. p., t.j. neurčuje existenciu (neexistenciu) práva,
resp. právneho vzťahu za dobu minulú (v minulosti).

Následne po vyriešení uvedeného procesného predpokladu úspešnosti určovacej žaloby súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok - žalobkyňou požadované

určenia sú vecne opodstatnené z nasledovných dôvodov:

Žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela 27.05.2011 s ČSOB, a.s., ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí
hypotekárneho úveru reg. č. 202050 (č. l. 115) na výšku úveru 40.000,- eur, ktorý bol poskytnutý
ako účelový úver na kúpu predmetných nehnuteľností (čl. II. zmluvy). Jednou z podmienok čerpania

úveru podľa čl. V. písm. f) zmluvy bolo predloženie prísľubu vydania potvrdenia o splatení pohľadávky
zabezpečenej záložným právom žalovaného 1/ po splatení pohľadávky zabezpečenej záložným
právom zriadeným k predmetným nehnuteľnostiam podľa V 489/10, ku ktorým sa žalobkyňa zaviazala
zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech ČSOB, s uvedením jej aktuálnej výšky a čísla
účtu určeného pre jej splatenie, uvedeného dlžníkom v žiadosti o čerpanie úveru s tým, že veriteľ uhradí

na tento účet čiastku zodpovedajúcu výške zostatku uvedeného na potvrdení žalovaného 1/.Nebolo jednoznačne preukázané, že by pred čerpaním úveru žalobkyňou v ČSOB v celkovej výške
40.000,- eur tým spôsobom, že jeho časť vo výške 26.740,- eur bola poukázaná 07.06.2011 na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX ako splátka pre pôvodného žalovaného 1/ a zvyšná časť 13.260,- eur ako

čerpanie na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (doklad č. l. 17) mala mať žalobkyňa vedomosť o tom, že
spoločnosť FLATVISION, s.r.o., mala u pôvodného žalovaného 1/ nielen hypotekárny úver (úver 1), ale
ešte aj nejaký ďalší úver a nieto ešte aj o tom, že platby na oba úvery sú evidované pod rovnakým
variabilným symbolom. Tiež nebola preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že pôvodný žalovaný 1/
vystavil konateľovi spoločnosti FLATVISION, s.r.o., vyčíslenie pohľadávky z 30.05.2011 v znení, v akom

ho predložil žalovaný 1/ (napr. č. l. 119a) obsahujúceho zmienku ohľadne oboch úverov a výške ich
neuhradených zostatkov, keď takéto potvrdenie pôvodný žalovaný 1/ odovzdal výlučne spoločnosti
FLATVISION, s.r.o., resp. jej konateľovi. Nebolo preukázané ani to, že by dané vyčíslenie pohľadávky
v zmenenej podobe (obsahujúcej vypustenie tých odsekov, v ktorých bola výlučne zmienka o úvere 2 a
jehonesplatenejčasti),predložilaČSOBprávežalobkyňaaanito,žetakúúpravurobilaprávežalobkyňa.
Žalobkyňa totiž stále tvrdila, že dané potvrdenie ČSOB predkladal pán D. a opak tohto jej tvrdenia

nebol v rámci dokazovania preukázaný. ČSOB totiž nevedela uviesť, kto jej ten doklad predložil (či
žalobkyňa alebo pán D.). Výpoveď pána D., ktorého terajšie priezvisko je T. a ktorý v rozpore s tvrdeniami
žalobkyne vo svojej výpovedi ako svedok na pojednávaní 24.02.2014 o.i. uvádzal, že mal žalobkyni
medzi rečou spomenúť, že okrem zabezpečeného úveru (úveru 1) mala spoločnosť FLATVISION, s.r.o.,
aj nezabezpečený úver, ktorý nemá nič spoločné s predmetnými nehnuteľnosťami a mal jej povedať

aj o výške týchto úverov, keď súčasne (v rozpore s tým, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania) mal
žalobkyni tvrdiť, a to, že každá zo zmlúv mala iný variabilný symbol, pod ktorými robil platby na tieto
úvery, súd pre jej rozpornosť nielen s tým, čo tvrdila žalobkyňa, ale aj s tým, čo uvádzal a preukázal
pôvodný žalovaný 1/, hodnotí ako vzájomne rozporuplnú a nevierohodnú, a to aj v tom kontexte,
že práve k jeho osobe smerujú indície ohľadne toho, že najpravdepodobnejšie to bol práve on, kto

mohol pozmeniť vyčíslenie pohľadávky vystavené žalovaným 1/ listom z 30.05.2011, ktorým dokladom
pred jeho odovzdaním (v zmenenej podobe) ČSOB disponoval okrem pôvodného žalovaného 1/ práve
on uvedený svedok. Svedok T. (D.) síce nepotvrdil, že by daným vyčíslením pohľadávky disponoval,
ale uvedenú skutočnosť preukazujú pôvodným žalovaným 1/ doložené listiny včítane doručenky (na
doručenkezč.l.189jeohľadnedoručovaniauvedenejpísomnostíspoločnostiFLATVISION,s.r.o.,ktorej

konateľom bol menovaný, pri podpise osoby potvrdzujúcej prevzatie doručovanej písomnosti dopísané
„konateľ“) a nepriamo aj stanovisko ČSOB. Tiež „nevedel uviesť“, či takýto list dával žalobkyni alebo
banke. Nebolo teda preukázané, že by daný doklad mala získať ČSOB od žalobkyne, ktorej by ho
musel odovzdať práve uvedený svedok. Pôvodný žalovaný 1/ totiž tvrdil, že taký doklad odovzdal práve
spoločnosti FLATVISION ako jeho dlžníkovi, resp. jej konateľovi a nedal ho nikomu inému ako tomuto

dlžníkovi a žalobkyňa popierala, že by do jeho odovzdania ČSOB disponovala takýmto dokumentom,
teda že by ho predtým mala získať od kohokoľvek. Uvedený svedok jednoznačne nepotvrdil, ale ani
nevyvrátil to, že by predkladal ČSOB pri vybavovaní úveru pre žalobkyňu nejaké doklady. Je potrebné
tiež poukázať na to, že to znenie vyčíslenia pohľadávky, ktoré bolo doručené do ČSOB a o ktorom
žalobkyňa tvrdila, že ho predložil danej banke pán D., považovala táto banka za kompletný a dostatočne

zrozumiteľný doklad s dostatkom informácií, aby bola pohľadávka z úveru 1 splatená pôvodnému
žalovanému 1/.

Tiež je nesporné a doložené aj listinnými dokladmi (č. l. 24), že žalobkyňa dňa 12.07.2012 poukázala
pôvodnému žalovanému 1/ na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.709,29 eura a dňa 18.07.2012

ďalších 370,50 eura, t.j. celkovo 2.079,79 eura. Z uvedených platieb nielen s ohľadom na výpoveď
žalobkyne, ale aj s ohľadom na komunikáciu medzi ňou a zodpovedným pracovníkom žalovaného 1/
O. U. (č. l. 120 - 124), nemožno zodpovedne vyvodiť iný úmysel žalobkyne pri realizácii týchto platieb z
jej strany ako ten, ktorý prezentovala samotná žalobkyňa, že týmto spôsobom chcela zamedziť dražbe
predmetných nehnuteľností.

Vôľa žalobkyne plniť práve a len na úver 1 z finančných prostriedkov obdržaných hypotekárnym úverom
v ČSOB jednoznačne vyplýva z vtedajšieho jej konania, ktorá bola prejavená aj v obsahu uzavretej
zmluvy o hypotekárnom úvere, podľa ktorej rozhodujúca časť čerpaných úverových prostriedkov
práve vo výške žalovaným 1/ vyčíslenej pohľadávky na nesplatenom úvere 1, mala byť použitá na

splatenie tohto (záložným právom) zabezpečeného úveru, nakoľko na predmetné nehnuteľnosti, na
kúpu ktorých bola žalobkyni poskytnutá hypotéka, bolo súčasne na zabezpečenie tejto pohľadávky
ČSOB voči žalobkyni zriadené záložné právo. Takáto jej vôľa tiež vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorú
uzavreladňa06.06.2011sospoločnosťouFLATVISION,s.r.o.,predmetomktorejbolakúpapredmetnýchnehnuteľností za 40.000,- eur, hradená z vyššie uvedeného hypotekárneho úveru, pričom v tejto zmluve
- čl. III. bol dojednaný spôsob úhrady kúpnej ceny tak, že časť prostriedkov bude uhradených v
prospech pôvodného žalovaného 1/ na vyplatenie úveru 1 (číslo úverovej zmluvy 000040/SB/10/061)

a časť bude uhradená priamo predávajúcemu a rovnako tak uvedená skutočnosť vyplýva zo žiadosti
žalobkyne o čerpanie hypotekárneho spotrebiteľského úveru (č. l. 154). Napokon aj vôľou samotnej
ČSOB poukazujúcej uvedené peniaze pôvodnému žalovanému 1/ (ktorá je zrejmá aj z obsahu zmluvy
o hypotekárnom úvere, ktorú uzavrela so žalobkyňou) bolo tak ako u žalobkyne v súlade s uvedenou
zmluvou splatiť danou úhradou v celom rozsahu nesplatený zostatok úveru 1 a nič iné. Nebolo teda

pochybné z pohľadu vôle žalobkyne a aj samotnej ČSOB, a.s., čo bolo jej platbou vo výške 26.740,- eur
uhrádzané, keď vôľa týchto subjektov v danom smere bola zhodná.

Rozhodujúcou spornou otázkou v tomto spore však bolo, či daný prejav vôle žalobkyne (u ktorej
nebola bezpečne preukázaná jej vedomosť o tom, že spoločnosť FLATVISION má mať u pôvodného
žalovaného 1/ okrem dotknutého úveru 1 aj ďalší nesplatený úver a že na splácanie oboch bol uvedený

rovnaký variabilný symbol) a aj prejav vôle ČSOB, a.s., vo vzťahu ku ktorej spoločnosť FLATVISION
prostredníctvom jej konateľa listom z 30.05.2011 (č. l. 190) daným pôvodnému žalovanému 1/, udelila
súhlas so splatením jej záväzkov danou bankou, bol natoľko určitý a zrozumiteľný, že pôvodný žalovaný
1/ z neho musel vedieť, čo platbou zo 07.06.2011, špecifikovanou tak ako je to zrejmé z predložených
dokladov (výpis z účtu č. l. 17 a zostavy záznamov na čerpanie úveru - č. l. 155), žalobkyňa uhrádzala.

Podľa § 330 ods. 3 ObZ, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý
záväzok plní, plnenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej
zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

Uvedené dispozitívne ustanovenie upravuje poradie úhrady viacerých záväzkov dlžníka voči tomu
istému veriteľovi len pre prípad, že dlžník neurčí, ktorý záväzok plní. Zákon neupravuje, akým spôsobom
má dlžník určiť ako sa má započítať jeho plnenie - formu tohto prejavu, takže takýto jednostranný úkon
možno urobiť akýmkoľvek spôsobom a nielen výslovne, ale takáto vôľa dlžníka musí byť prejavená
dostatočne určite a zrozumiteľne.

Z vyčíslenia pohľadávky listom z 30.05.2011 v znení, v akom ho mal pôvodný žalovaný 1/ odovzdať
výlučne dlžníkovi, resp. jeho konateľovi (č. l. 119 a aj 119a a 188) vyplýva, že dlžník mal u pôvodného
žalovaného 1/ v danom čase dva nesplatené úvery, a to úver 1/ (poskytnutý na základe Zmluvy o
úvere č. 000040/SB/10/061 z 08.04.2010) a úver 2 (poskytnutý na základe Zmluvy o kontokorentnom

úvere č. 000039/SB/10/061 taktiež z 08.04.2010. Podľa tohto vyčíslenia výška pohľadávky pôvodného
žalovaného 1/ nepresiahne ku dňu 08.06.2011 na úvere 1 celkovú sumu 26.740,- eur a na úvere 2
celkovo sumu 1.800,- eur. Oba nesplatené zostatky úverov 1 a 2 pôvodný žalovaný 1/ žiadal uhradiť
priamo na svoj evidenčný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXX, teda oba
žiadal uhradiť na rovnaký účet a s rovnakým variabilným symbolom. V závere tohto listu pôvodný

žalovaný 1/ uviedol, že po uspokojení celej pohľadávky na úvere 1 a 2 vystaví kvitanciu a požiada Správu
katastra Dolný Kubín o zrušenie záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX a
XXX k. ú. W., zaevidovaného pod V 489/10.

Nakoľko uvedené záložné právo však bolo zriadené len na zabezpečenie pohľadávky z úveru 1 (zmluva

č. l. 170), keď úver 2 bol úverom nezabezpečeným, dané prehlásenie pôvodného žalovaného 1/ v liste z
30.05.2011 nespôsobuje žiadne právne následky vo vzťahu k zániku záložného práva, zabezpečujúceho
výlučne pohľadávku z úveru 1 v prípade nesplatenia nezabezpečeného úveru 2.

Pôvodný žalovaný 1/ pritom vedel (ako o tom svedčia listiny zachytávajúce jeho rokovania s dlžníkom

- spoločnosťou FLATVISION, resp. s jej konateľom a požiadavky tohto dlžníka - záznam o rokovaní s
klientom z 03.05.2011 - č. l. 187 a súhlas dlžníka s plnením záväzku treťou osobou - č. l. 190), že platba,
ktorá mu bola poukázaná z ČSOB na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s konštantným symbolom 0558 a
variabilným symbolom XXXXXXX vo výške 26.740,- eur je platbou tretej osoby na splatenie záväzkov
dlžníka so súhlasom dlžníka.

Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že v súdenej veci, ak pôvodný žalovaný 1/ stanovil pre
úhradu oboch nesplatených zostatkov úveru rovnaké číslo účtu a pre identifikáciu platieb na oba
rovnaký variabilný symbol, už zo samotnej skutočnosti, v akej výške bola pôvodnému žalovanému1/ na jeho interný účet poukázaná suma na úhradu jeho pohľadávky, ktorá sa presne rovnala práve
ním vyčíslenému zostatku (maximálnemu zostatku) nesplateného úveru 1/, mal pôvodný žalovaný 1/
dostatočne určitým spôsobom prejavenú vôľu tretej osoby (v tomto prípade ako ČSOB, a.s., ktorá

s výslovným súhlasom ako tretia osoba plnila s vedomím pôvodného žalovaného 1/ za dlžníka -
spoločnosť FLATVISION, s.r.o., a aj žalobkyne, ktorá za súhlasu dlžníka v súlade s ním uzavretou
kúpnou zmluvou túto platbu realizovala prostredníctvom ČSOB, ktorá jej na ten účel poskytla
hypotekárny úver, ktorý z uvedených dvoch záväzkov bol takouto platbou plnený. Nebol teda dôvod
na postup pôvodného žalovaného 1/ podľa § 330 ods. 3 ObZ, ktorý súd hodnotí ako účelový, vedený

snahou zabezpečiť si uspokojenie nezabezpečeného úveru v celom rozsahu dlhu a len zvyšnú časť
použiť na splatenie zabezpečeného úveru, následkom čoho by mu zostalo zachované záložné právo
na predmetných nehnuteľnostiach. Ak by aj mal mať pôvodný žalovaný 1/ za uvedenej situácie nejakú
pochybnosťovôlidlžníka,resp.tretejosobyplniacejzadlžníkasjehovedomím(podľanázoruprejavenej
dostatočne určito), nič mu nebránilo kontaktovaním poukazujúcej banky získať ešte jednoznačnejšie
informácie o tom, na aký dlh bolo plnené, ktoré informácie aj následne ešte pred začatím tohto konania

získal nielen od žalobkyne a aj od ČSOB (list ČSOB zo 07.05.2012 založený v prílohovej obálke pod
bodom 1/), ale v duchu svojej línie stále tvrdil, že pri platbe nebolo určené, ktorý z uvedených dvoch
záväzkov dlžník plnil, ako je to zrejmé aj z jeho listu z 22.05.2012 (založeného v prílohovej obálke
pod bodom 2/). Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo V 8/2003, kde súd v
súvislosti s možnosťou aplikácie ust. § 330 ods. 2 ObZ (stanovujúceho započítanie plnenia najprv na

úroky a až potom na istinu, ak dlžník neurčí inak) vychádzal pri hodnotení prejavu vôle dlžníka ohľadne
určenia toho, čo svojou platbou plnil, práve z výšky dlžníkom uhrádzanej sumy, rovnajúcej sa súčtu
výšky v žalobe špecifikovanej istiny a vyčíslených úrokov z omeškania, z čoho dovodil, že touto platbou
bola uhrádzaná žalovaná istina s vyčíslenými úrokmi z omeškania a poplatkami podľa sadzobníka.
Inak povedané podľa uvedeného rozhodnutia, ak dlžník zaplatí po začatí súdneho konania svoj dlh vo

výške presne zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku, pozostávajúcemu z dlžnej istiny a úrokov
vyčíslených ku dňu podania žaloby, jednoznačne tým prejavil svoju vôľu, aby ním poskytnuté plnenie
veriteľzapočítalnauplatnenúistinuaúroky,atobeztoho,abypriplateníešteosobitneurčoval,akotreba
plnenie započítať. Niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by sa uvedený záver nemal vzťahovať na
plnenie uskutočňované za dlžníka treťou osobou, na ktorej plnenie výslovne dal dlžník písomný súhlas,

ak takýto súhlas bol doručený veriteľovi, teda sa tak dialo s vedomím veriteľa.

Nakoľko súd mal preukázané, že záväzok dlžníka (spoločnosti FLATVISION, s.r.o.) vyplývajúci zo
Zmluvy o úvere č. 000040/SB/10/061 z 08.04.2010, bol už uhradený za dlžníka s jeho súhlasom
žalobkyňou platbou z jej hypotekárneho úveru v ČSOB, t.j. prostredníctvom ČSOB, pričom úhrada bola

realizovaná dňa 07.06.2011 vo výške 26.740,- eur, ktorú sumu vyčíslil pôvodný žalovaný 1/ ako vtedajší
veriteľ práve uvedenou sumou ako tou, ktorú skutočný dlh dlžníka na úvere 1 nepresiahne ku dňu
08.06.2011, súd žalobe vyhovel, nakoľko uspokojením záložným právom zabezpečenej pohľadávky (jej
splnením) došlo k zániku záložného práva s poukazom na § 151md ods. 1 písm. a) OZ. Keďže došlo k
zániku záložného práva (uspokojením pohľadávky ním zabezpečovanej v celom jej rozsahu) je zrejmé,

že dané záložné právo v súčasnosti už neexistuje a teda ani neviazne na predmetných nehnuteľnostiach
ako ťarcha v prospech žalovaného, ktorému bola „postúpená“ pôvodným žalovaným 1/ pohľadávka
(v čase postúpenia už neexistujúca) zabezpečovaná práve predmetným záložným právom. Uvedená
skutočnosť (neexistencia postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia žalovanému) však nič nemení
na vecnej pasívnej legitimácii žalovaného 1/, keďže tento je pod C 1 ako LV č. XXX tak aj LV č. XXXXX k.

ú. W. zapísaný ako záložný veriteľ na podklade Zmluvy o zriad. zál. práva č. V 489/10 z 15.4.10 týkajúcej
sa predmetných nehnuteľností.

Ak mali vzniknúť pôvodnému žalovanému 1/ po úhrade celej pohľadávky z úveru 1 nejaké ďalšie
náklady, ktoré doposiaľ nemali byť uhradené (ako to uvádzal v podanom odvolaní zástupca žalovaného

v súvislosti s nákladmi dražby tvoriacich podľa neho príslušenstvo zabezpečenej pohľadávky), súd
k tomu uvádza len to, že ak v dôsledku úhrady celej pohľadávky zabezpečenej záložným právom
pohľadávka pôvodného žalovaného 1/ zanikla, je vylúčené, aby mohli v následnom období v súvislosti
s už neexistujúcou pohľadávkou vzniknúť náklady, ktoré by mali (mohli mať) charakter príslušenstva
takejto v tom čase už neexistujúcej pohľadávky ako príslušenstvo pohľadávky definuje § 121 ods. 3 OZ

(úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu vznikať
len v súvislosti s už zročnou pohľadávkou, ktorá zostala aspoň v určitej časti nesplatenou).S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania v pomere medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1

O. s. p. tak, že žalobkyni majúcej plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania vo výške
147,50 eura. Priznané trovy pozostávajú z náhrady žalobcom zaplateného súdneho poplatku za podaný
návrh vo výške 99,50 eura a z cestovných nákladov zástupcu žalobkyne, ktorý do času skončenia
jeho zastupovania žalobkyne sa zúčastnil dvoch pojednávaní vo veci na tunajšom súde konaných
24.02.2014 a 07.04.2014. V súvislosti s jeho cestou na uvedené pojednávania si žalobkyňa uplatnila

náhradu cestovných nákladov osobným motorovým vozidlom Hyundai Atos - van (podľa technického
preukazu, ktorý bol súdu v kópii predložený, ide o nákladný automobil skriňový, dodávkový), a to
vynaložené náklady na pohonné hmoty uplatnené vo výške 94,28 eura + amortizácia 190,32 eura.
Zároveň dokladovala náklady na nákup pohonných hmôt vo výške 9,99 eura pokladničným dokladom z
01.04.2014. Nakoľko v danom prípade nebolo preukázané, že by si okolnosti prípadu vyžadovali, aby
uvedené cesty, resp. niektorá z nich boli bývalým zástupcom žalobkyne vykonané inak ako verejným

hromadným dopravným prostriedkom (také niečo žalobkyňa a jej bývalý zástupca ani len netvrdili, nieto
že by ohľadne toho predkladali nejaké dôkazy), súd s poukazom na § 75 v spojení s § 73 a § 74 vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z. z. (Spravovací poriadok) priznal v rámci trov žalobkyni náhradu cestovných
nákladov jej bývalého zástupcu vo výške nákladov na cestovanie verejným hromadným dopravným
prostriedkom. V tejto súvislosti zistil, že cestovné v r. 2014 autobusom na trase Bratislava - Dolný Kubín

stojí cca 12,- eur a rovnako aj spiatočná cesta. Na základe toho bola priznaná žalobkyni v rámci trov ako
náhrada cestovných nákladov jej zástupcu suma 48,- eur (4 x 12,- eur), čo spolu s náhradou súdneho
poplatku (99,50 eura) predstavuje výšku priznaných trov žalobkyni voči žalovanému (sumu 147,50 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).