Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/252/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209047
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614209047.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. J. XXX, právne
zastúpeného: advokátom JUDr. Miloslavom Hrickom, so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul.1. mája 709,
proti žalovanej C. K., F.. XX.XX.XXXX, T. R. A. E. - H., W. Q. XXX/X, právne zastúpenej FIAČAN &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: AXA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Kolárska 6,
Bratislava, v konaní o náhradu škody 2.512,44 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou
Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti istiny 2.198,24 eur z a s t a v u j e.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 178,28 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal svojou žalobou, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie bolestného vo výške
1.257,60 eur, ušlej mzdy 570,64 eur predstavujúcej rozdiel medzi predpokladaným príjmom žalobcu
zo zamestnania a vyplatenou výškou nemocenských dávok, škody na motorovom vozidle 370 eur
a trov právneho zastúpenia v predchádzajúcom trestnom (priestupkovom) konaní 314,20 eur z titulu
jej zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi pri dopravnej nehode 25.10.2012. Žalovaná bola
postihnutá rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Lipt. Mikuláš o priestupku č. OR PZ-
LM-OD-12-P-202/2014 z 09.09.2014, právoplatným 07.10.2014, pokutou 150 eur.

Pred prvým pojednávaním vo veci vzal žalobca žalobu späť v časti bolestného 1.257,60 eur a ušlej
mzdy 570,64 eur, ktoré mu boli vyplatené poisťovňou vystupujúcou v pozícii vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej. Z dôvodov spočívajúcich na jeho strane vzal späť žalobu aj v časti náhrady škody
na motorovom vozidle 370 eur, takže predmetom konania zostalo priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia z trestného (priestupkového) konania vo výške 314,20 eur.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní odôvodnil nárok na trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobca
vynaložil v trestnom, resp. v priestupkovom konaní tým, že trestné konanie skončilo zastavením a
postúpením veci na priestupkové prejednanie. V trestnom konaní o povinnosti nahradiť škodu nebolo
vôbec rozhodované, preto si žalobca nemohol uplatňovať ani náhradu trov právneho zastúpenia.
Poukázal na rozhodnutie č. 71 z roku 1971, podľa ktorého náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v

trestnom konaní sú majetkovou škodou, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
žalovaného.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní predniesol, že trovy právneho zastúpenia z predošlého
trestného, resp. priestupkového konania nie sú nárokom na náhradu škody. Žalobca si ich mal uplatniť
v uvedených konaniach. Namietal aj výšku vyčíslenia týchto trov listinou z 10.10.2014, keď v trestnom
konaní vychádzal vtedajší právny zástupca žalobcu z hodnoty veci 2.905,64 eur, v tomto konaní si
uplatňuje nárok na náhradu škody v inej výške. Žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia z 28.11.2013 v sume 111,20
eur a za podanie trestného oznámenia z 05.02.2013 v rovnakej výške, pretože konanie neskončilo
vznesením obvinenia a trestným stíhaním, teda advokát de facto nebol úspešný. Žalovaná za takéto
neúspešné zastupovanie advokátom nemôže niesť zodpovednosť. Upresnil, že až do podania tejto
občianskoprávnej žaloby žalovaná nemala vedomosť o nárokoch uplatňovaných žalobcom, žalobca si
ich voči nej vopred neuplatnil ústne ani písomne, nevyčíslil ich, nedoložil príslušnými dôkazmi. Ide o
nároky, ktoré si oprávnená strana musí najprv uplatniť u povinnej strany ako nárok na náhradu škody
a až v prípade neuspokojenia sa nárok stane splatnou pohľadávkou, ktorú môže oprávnená strana
uplatniť v súdnom konaní. Žalovaná vznik súdneho sporu nezavinila. Doklad o úhrade trov právneho
zastúpenia predošlému právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Bachanovi z 30.03.2015 bol predložený až
na dnešnom pojednávaní. O uplatňovanom nároku sa žalovaná dozvedela až doručením žaloby. Svoju
povinnosť uplatniť nárok na náhradu škody v poisťovni splnila a poisťovňa žalobcovi plnila vo väčšom
rozsahu, než bol uplatnený. Rozhodnutie R 71/1971 sa vzťahuje na trovy trestného konania, ktoré neboli
priznané v adhéznom konaní. V súdenom prípade nie je príčinná súvislosť medzi zavineným porušením
povinnosti žalovanej a škodou, ktorá vznikla žalobcovi nepriznaním uplatnených trov trestného konania,
ktoré nebolo meritórne skončené. V priestupkovom konaní si žalobca jeho trovy mal uplatniť a boli by
mu priznané.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vypovedal, že by mal povinnosť žalobcovi plniť trovy právneho
zastúpenia iba v prípade, ak by poisťovateľ nepostupoval v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011
Z. z.. Po oboznámení s nárokom na náhradu škody poisťovňa poistnú udalosť vyšetrila a vyplatila
poistné plnenie v zákonnej trojmesačnej lehote. Poškodený má právo žiadať plnenie voči poisťovni alebo
vinníkovi dopravnej nehody, čo neurobil. Žalovaná má potom povinnosť oznámiť poisťovni uplatnený
nárok a poisťovňa by znova začala prešetrovať celú poistnú udalosť. Navrhol zamietnutie žaloby.

Z oznámenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej zo dňa 20.05.2015 (konanie bolo začaté na
tunajšom okresnom súde 24.10.2014) pre právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že poisťovňa poskytne
poistné plnenie 2.635 eur, z toho bolestné 1.965 eur, stratu na zárobku 660 eur a poplatok za vystavenie
posudku 10 eur. Z fotokópií 3 ks poštových poukazov na výplatu je preukázané, že na poštovú prepravu
bolo vedľajším účastníkom na strane žalovanej podané dňa 01.06.2015 finančné plnenie pre žalobcu
1.965 eur, ako aj 10 eur a 660 eur, celkovo 2.635 eur.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši zn. ČVS:ORP-62/
DI-LM-2013 súd zistil, že dňa 28.11.2013 žalobca splnomocnil JUDr. Juraja Bachana, aby ho ako
splnomocnenec poškodeného zastupoval v trestnom konaní o trestnom čine ublíženia na zdraví
spôsobenej pri dopravnej nehode z 25.10.2012, zavinenej C. K.. Splnomocnenec poškodeného
následne 05.12.2013 podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu ublíženia na zdraví
vzniknutého pri dopravnej nehode z 25.10.2012, v ktorom uviedol, že poškodený sa pripája s nárokom
na náhradu škody za bolestné a rozdiel ušlej mzdy, pričom výšku upresní do skončenia skráteného
vyšetrovania. Poverený príslušník PZ uznesením z 02.06.2014 vec postúpil Okresnému riaditeľstvu
Policajného zboru, oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného
dopravného inšpektorátu Lipt. Mikuláš na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin. Proti tomuto
uzneseniu je prípustná sťažnosť do troch dní od oznámenia, podľa doručenky bolo uznesenie doručené
splnomocnencovi poškodeného D. P. JUDr. Jurajovi Bachanovi 18.06.2014, opravný prostriedok podaný
nebol. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľných 04.07.2014. Následne, ako vyplýva z
priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ v Lipt. Mikuláši, Okresného dopravného inšpektorátu
ČP:ORPZ-LM-ODI2-P-202/2014, dňa 12.08.2014 D. P. ako poškodený poveril svojím zastúpením ako
splnomocnencom poškodeného advokáta JUDr. Juraja Bachana z Lipt. Mikuláša; správnemu orgánu
bolo plnomocenstvo doručené 04.09.2014. Splnomocnenec poškodeného dňa 04.09.2014 preštudoval

priestupkový spis a zúčastnil sa aj ústneho pojednávania konaného 09.09.2014, ako vyplýva zo
zápisnice. Tu sa vyjadril, že poškodený P. si uplatňuje náhradu bolestného aj rozdiel medzi mzdou a
vyplatenými dávkami nemocenského poistenia, rozdiel hodnoty motorového vozidla vo výške 900 eur
a bude si uplatňovať aj trovy právneho zastúpenia, ktoré do dnešného dňa činia 520 eur. Zápisnica
obsahuje aj vyhlásené rozhodnutie o priestupku, ktorým bola C. K. uznaná za vinnú zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a zaviazaná na zaplatenie pokuty 150 eur a
na náhradu paušálnej sumy trov konania 16 eur. Z textu zápisnice o prejednaní priestupku vyplýva, že
poškodený D.F. P. sa v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch odkazuje s nárokom na náhradu škody
na súd alebo príslušný orgán. Výrok o odkázaní poškodeného na občianskoprávne alebo iné konanie
sa však nenachádza vo výroku vyhláseného rozhodnutia, ani vo výroku alebo dôvodoch písomného
vyhotovenia rozhodnutia o priestupku z 09.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.10.2014 a
vykonateľnosť 22.10.2014.

Z fotokópie rozpisu vykonaných úkonov a vyúčtovania poskytnutých právnych služieb z 10.10.2014
vyhotovených advokátom JUDr. Jurajom Bachanom pre klienta D. P. súd zistil ich vyčíslenie čiastkou
314,20 eur, a to za úkony vykonané v trestnom konaní z 28.11.2013 (príprava, prevzatie zastúpenia,
vrátane prvej porady s klientom) a z 05.12.2013 (podanie trestného oznámenia) vo výške spolu 222,40
eur (2 x 111,20 eur) a s režijným paušálom 15,62 eur (2 x 7,81 eur). Pri určení výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny v trestnom konaní advokát vychádzal z uplatňovaného nároku na náhradu škody vo
výške 2.905,64 eur.Za dva úkony právnej služby poskytnuté v priestupkovom konaní (príprava, prevzatie
zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a zastúpenie na pojednávaní o prejednaní priestupku)
vyčíslil trovy právneho zastúpenia 60,10 eurami (2 x 30,05) a tzv. režijný paušál 16,08 eur, spolu
76,18 eur. Prevzatie čiastky 314,20 eur od žalobcu potvrdil advokát JUDr. Juraj Bachan príjmovým
pokladničným dokladom z 30.03.2015, ktorý obsahuje jeho podpis, čo je preukázané fotokópiou tohto
listinného dôkazu.

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu
škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy
potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním
splnomocnenca.

Podľa § 557 ods. 2 Trestného poriadku súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh
poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich
časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol
priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o
povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových
výdavkov, ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa
alebo ním poverený súdny úradník.

Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) účastníkom konania je ten,
o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania
je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten,
komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu
dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

Podľa § 31 ods. 1 Správneho poriadku trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento
orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli
zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

Podľa § 31 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám,
svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im
tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.

Podľa § 96 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Obč. súd. por. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Obč. súd. por. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby
zastavil v časti zaplatenia istiny 2198,24 eur (1.257,60 eur bolestného, ušlej mzdy 570,64 eur a náhrady
vecnej škody na motorovom vozidle 370 eur). Keďže k nemu došlo pred prvým pojednávaním, súd súhlas
alebo nesúhlas žalovanej s týmto dispozitívnym právnym úkonom žalobcu ani nezisťoval.

Vo zvyšnej časti predmetu konania (zaplatenie škody predstavujúcej trovy právneho zastúpenia
poškodeného v trestnom a priestupkovom konaní) súd žalobe vyhovel čiastočne a priznal žalobcovi
právo na náhradu časti trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho zastúpením
splnomocnencom v pôvodnom trestnom konaní. Súd za základ svojej úvahy pri zisťovaní, či došlo
k naplneniu jednotlivých atribútov náhrady škody (porušenie právnej povinnosti konaním alebo
opomenutím, vznik majetkovej ujmy - škody a kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a
škodou) považoval príslušné ustanovenia procesných predpisov (Trestný poriadok, Správny poriadok)
upravujúce náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia vzniknuté žalobcovi ako poškodenému
v predchádzajúcom trestnom aj správnom konaní boli vynaložené účelne, lebo len využil zákonnú
možnosť nechať sa zastúpiť osobou znalou práva. Je bez právneho významu, že trestné konanie
bolo skončené postúpením veci na prejednanie priestupku, ktoré pri podávaní trestného oznámenia
vzhľadom na utrpené poškodenie zdravia žalobca nemohol predvídať. V trestnom konaní je pri náhrade
trov potrebné vychádzať z ustanovenia § 557 ods. 1, ods. 2 a § 558 ods. 1 Trestného poriadku. Je
správny argument žalovanej, že o náhrade trov trestného konania možno rozhodovať len v jeho rámci.
V prípade trestného konania prebiehajúceho voči žalovanej C. K. však došlo k situácii, keď v trestnom
konaní nebolo rozhodované meritórne, nie však v dôsledku správania sa žalobcu, ale v dôsledku
postúpenia veci na priestupkové konanie. V dôsledku toho v trestnom konaní nebolo rozhodované ani
o náhrade jeho trov. Podľa § 557 Trestného poriadku má odsúdený (nie obvinený, ani obžalovaný)
povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, súvisiace s účasťou poškodeného v trestnom
konaní, dokonca podľa odseku 2 na základe rozhodnutia súdu (podľa okolností prípadu) aj v prípade, ak
poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škode ani sčasti. Dôležité je, že o povinnosti na náhradu
trov poškodeného a ich sume rozhoduje súd podľa § 558 ods. 1 Trestného poriadku po právoplatnosti
rozsudku. V trestnom konaní vedenom na podnet žalobcu právoplatný rozsudok vydaný nebol, preto
nemohlo byť rozhodované ani o náhrade trov konania poškodeného. Nebol totiž daný žiaden právny
základ pre to, aby bolo v trestnom konaní rozhodnuté o náhrade trov vzniknutých poškodenému v
súvislosti s tým, že sa nechal zastúpiť splnomocnencom. Z hľadiska občianskoprávneho konania potom
ide, vychádzajúc aj z rozhodnutia R 71/1971 NS ČSR, o náhradu majetkovej škody. Tieto náklady totiž
vznikli pri uplatnení práva žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní, v jeho časti o priznanie náhrady
škody (tzv. adhézne konanie), v ktorej obvinený vystupuje ako škodca. Žalobcovi nepochybne vznikla
majetková ujma vynaložením týchto trov na účelné uplatnenie jeho práva, ktoré mu umožňuje Trestný
poriadok. Dôležité je tiež, že v občianskom súdnom konaní pristúpil žalobca k späťvzatiu žaloby len
preto, že došlo k uspokojeniu jeho nároku na náhradu škody vedľajším účastníkom na strane žalovanej.
Je preto opodstatnený aj jeho nárok na náhradu nákladov vynaložených pri uplatnení dôvodného nároku
na náhradu škody v trestnom konaní. Ide o majetkovú ujmu vzniknutú žalobcovi v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním žalovanej. Ak by porušenie právnej povinnosti v trestnom konaní nebolo zistené,
nebola by vec postúpená na prejednanie priestupku, ale bolo by rozhodnuté niektorým zo spôsobov

uvedených v § 215 Trestného poriadku. Pri ustálení výšky týchto trov súd vychádzal z výšky škody
uplatnenej v trestnom konaní, ktorá nebola uplatnená čiastkou 2905,64 eur uvedenou v písomnom
vyčíslení trov z 10.10.2014. Pri podaní trestného oznámenia splnomocnenec poškodeného uviedol, že
sa domáha náhrady škody za bolestné a rozdiel ušlej mzdy, neskôr nijakým spôsobom uplatnený nárok
nešpecifikoval, neupresnil, nevyčíslil. Podľa ich relevantného aktuálneho vyčíslenia v tomto súdnom
konaní je náhrada bolestného 1.257,60 eur a ušlej mzdy 570,64 eur, ich súčet 1.828,24 eur, za ktoré
prislúcha odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení vo výške 81,33 eur, čo ja
za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie trestného oznámenia) spolu
162,66 eur a s náhradou režijného paušálu 15,62 eur spolu 178,28 eur. Na zaplatenie tejto čiastky
žalobcovi v lehote podľa § 160 ods. 1 Obč. súd. por. súd zaviazal žalovanú. Odmenu za zastúpenie
poškodeného advokátom v nasledujúcom priestupkovom konaní súd nepriznal, pretože nejde o náhradu
škody. Priestupkové konanie bolo skončené vydaním rozhodnutia o priestupku (meritórne), preto si
náhradu trov konania žalobca ako poškodený mal a mohol uplatniť v rámci prebiehajúceho správneho
konania. Poškodený je v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania, ktorý má právo
nechať sa zastúpiť. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi znáša podľa § 31 ods. 1 veta druhá
Správneho poriadku účastník, avšak správny orgán môže podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia
uložiť účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom, aby nahradili trovy, ktoré
vznikli ich zavinením ostatným účastníkom konania. Práve v tomto ustanovení procesného právneho
predpisu súd vidí priestor pre priznanie práva na náhradu trov vzniknutých v súvislosti so zastúpením
poškodeného v správnom konaní. Z obsahu priestupkového spisu však vyplýva, že žalobca v pozícii
poškodeného priznanie tohto nároku nenavrhol, teda sa ani nepokúsil o to, aby mu bol tento nárok
v správnom konaní priznaný voči žalovanej, ktorá bola uznaná za vinnú z priestupku. Priestupkové
konanie, na rozdiel od trestného konania, bolo skončené riadnym meritórnym právoplatným rozhodnutím
a toto pochybenie nemôže reparovať súd v občianskom súdnom konaní. V tejto časti konania nemožno
hovoriť o zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 a ods. 2 Obč. súd. por.. Konanie
bolo z väčšej časti jeho predmetu zastavené. Zavinenie na zastavení konania z čisto procesného
hľadiska spočíva na žalovanej, pretože vedľajší účastník vystupujúci na jej strane (poisťovňa) po začatí
súdneho konania poskytol žalovanému poistné plnenie tvoriace predmet tohto konania. Žaloba bola
tunajšiemu okresnému súdu doručená 24.10.2015, žalovanej bola doručená 09.03.2015 a poistné
plnenie pre žalobcu bolo podané na poštovú prepravu 01.06.2015. Je síce pravdou, že žalobca
pred podaním žaloby žalovanú žiadnym spôsobom nekontaktoval, neoboznámil ju so svojím úmyslom
domáhať sa náhrady škody súdnou cestou, nepožiadal ju o jej mimosúdne zaplatenie. Na druhej strane
žaloba nebola podaná voči poisťovni, ale priamo voči žalovanej, keď v tomto smere má poškodený
na výber. Preto súd zdôrazňuje ešte raz, že z rýdzo procesného hľadiska zavinenie na zastavení
konania nesie žalovaná. Úspech žalobcu v konaní bol v časti istiny 178,28 eur a celkovo možno hovoriť,
zohľadniac zavinenie na zastavení konania, o jeho úspechu 94,59% (2.376,52 eur - 2.198,24 eur +
178,28 eur) zo žalovaných 2.512,44 eur. Jeho neúspech je 5,41% a ich pomer 89,18% pre žalobcu. Pri
vyhlásení rozsudku bola žalobcovi prisúdená náhrada trov konania. Žalobca však prisúdenú náhradu
trov konania nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku, preto súd svojím skôr
vyhláseným rozsudkom v tejto časti viazaný nie je a žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že ( § 205 ods. 2 Obč. súd. por.): a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.