Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234578
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234578.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,

o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/316/2012-80 zo dňa 31. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom č. k. 18C/316/2012-80 zo dňa 31. októbra 2013 návrh
navrhovateľa zamietol (výrok I.), odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi podľa zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č.
514/2003 Z. z.“) právo na náhradu majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 440 eur, keď škoda
a nemajetková ujma mu mala byť spôsobená tým, že exekučný súd nerozhodol v exekučnom konaní o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti.
V rozsiahlom odôvodnení uviedol, že navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, ktorú skutočnosť odporca nerozporoval. Nepochybnou bola i skutočnosť, že nárok
navrhovateľa na náhradu škody alebo jeho časť nebol v zákonnej lehote 6-tich mesiacov uspokojený.
Pokiaľ odporca vzniesol námietku premlčania, túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Z hľadiska skutkových

okolnostípodstatnýchpreprejednávanúvecimalzospisuOkresnéhosúduŽilinasp.zn.24Er/1868/2009
preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu dňa 16.06.2009, pričom poverenie
bolo vydané dňa 12.01.2010, t. j. po zákonom stanovenej lehote. Okresný súd však poukázal na
to, že nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno
kvalifikovať ako prieťahy zbytočné, resp. neefektívny postup (I.ÚS 63/00, I.ÚS 16/02). V danom

prípade bolo nesporné, že išlo o exekučnú vec a súd vydal poverenie cca 5 mesiacov po zákonom
stanovenej lehote. Počas tejto doby však súd skúmal či nie je v rozpore so zákonom, keďže išlo o
rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskej veci. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia
nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným exekútorom nie sú zasielané
súdu. Okresný súd posúdil, že vydanie poverenia po 5 mesiacoch teda po zákonom stanovenej lehote,
bolo síce porušením ale z objektívnych dôvodov a konštatovanie takéhoto porušenia je dostatočným

zadosťučinením.Ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Vyúčtované
režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané
na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady

vynakladané v príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať
za škodu. Nie každý obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša
aj podnikateľské riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov. Navrhovateľ
nepreukázal vznik nákladov v celkovej výške 125 eur. Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je
postačujúce. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi požadovať tieto náklady v takmer 45.000 žalobách

len z titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú
mzdu, ako aj za náklady za spracovanie urgencií súdom, kontrolu stavu konania na exekučnom súde
a za udržiavanie a správu informačného systému, ktoré vyčíslil len nejakou paušalizovaniu sumou
bez riadneho preukázania. Dokonca navrhovateľ nepreukázal nielen výšku týchto nákladov, ale ani
uvádzané urgencie. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej
škody žalobný návrh zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, okresný súd konštatoval, že navrhovateľ uviedol, že považuje to
za satisfakciu za porušenie jeho zákonného nároku, absolútnu nemožnosť strateného času, čo vyvolalo
u navrhovateľa neistotu, nedôveru v právo a rovnosť v spoločnosti, úzkosť, pocit frustrácie; zánik ďalších
podnikateľských aktivít, spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Okresný
súd však s týmto nesúhlasil a považoval to za účelovú a špekulatívnu obranu navrhovateľa., nakoľko

navrhovateľ ani ničím nepreukázal údajné "následky", ako je pocit úzkosti, frustrácie, neistoty,... Tiež
nijako nešpecifikoval, či nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít. Nepresnil, ani nepreukázal, ako
daná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy (je nepochybné, že navrhovateľ naďalej
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť). Podľa súdu, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe frustrácie,... sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba.

Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevzniká ujma priamo.
Odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich síce uplatnil, ale
bez vyčíslenia.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/, v spojení § 221

ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g), c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.1
písm. h/), d/ súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy (§ 205 ods. 2 písm. c/), e/ rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.).
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo
na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné
na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi
alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ, ako strana

konania, nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k návrhu a toto
mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len
porušeniejehozákladnéhoprávanakontradiktórnysúdnyproces,aleajpriameporušenieust.§114ods.
2 O. s. p., osobitne to platí za situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie s prítomnými
účastníkmi konania. Porušením kontradiktórnosti konania navrhovateľ trpí zásadne tam, kde navyše vo

vyjadrení k návrhu odporca vzniesol námietku premlčania a na túto námietku nedal súd navrhovateľovi
možnosť akokoľvek pred vyhlásením rozsudku reagovať. Navrhovateľ, ako strana konania, nebol pred
vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom
spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nebol teda oboznámený s obsahom
dôkazov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam vyjadriť a sám nemal možnosť,

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu, nemôže vnútroštátny súd založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o
ktorých strana vystupujúca v konaní nevedela.Navrhovateľtvrdil,ževdanejvecinebolomožnérozhodnúťbeznariadeniapojednávania.Vsituácii,kedy
bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom
spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal súd umožniť navrhovateľovi

uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v
súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci s
konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil právo navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces.
Poukázal aj na to, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek
dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia

poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní
môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho
úradného postupu štátneho orgánu.
Ďalej uviedol, že s poukazom na ust. § 15 O. s. p. uskutočnil podanie (obsiahnuté v texte návrhu), ktorým
upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom
súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský

súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v
očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v
skutkovo a právne totožných veciach. Je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR a Európskeho
súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností a s

vedomím, že: - názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor z rozhodovacou praxou iných
krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, neobstojí; -
navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym
pojednávaní, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť

len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo
neodkladným úkonom za danej procesnej situácie.
V konkrétnostiach ako príklad navrhovateľ uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Je nepochybné, že tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní

jednoznačne preukázaný. Súd bol bezdôvodne nečinný, spôsobil tak zbytočné prieťahy v konaní
a nerozhodol o návrhu navrhovateľa v zákonnej lehote. Ako je zrejmé, nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nie len v jednej z nich. Konajúci súd
sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu. V
napadnutomrozhodnutítomutaknieje,čorobírozhodnutienepreskúmateľnýmprenedostatokdôvodov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za dôvodné.

Odvolacie námietky navrhovateľa nepovažuje odvolací súd za dôvodné.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.K odvolaciemu dôvodu, že súd porušil jeho právo na kontradiktórne konanie a že vykonal dokazovanie,
ktorého rozsah určil sám, odvolací súd uvádza, že preskúmaním príslušného spisového materiálu mal

za preukázané, že navrhovateľ ako dôkaz (č. l. 2 žaloby) uviedol „ súdny spis exekučného súdu (v
tomto prípade Okresného súdu Žilina) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. a povinného E. T. č.
spisu súdneho exekútora EX 3401/2009. Exekučný súd tomuto spisu pridelil sp. zn. 24Er/1868/2009.
Na pojednávaní konanom dňa 31.10.2013 prvostupňový súd vykonal iba tento dôkaz- oboznámenie
spisu sp. zn. 24Er /1868/2009. Na uvedené pojednávanie bol riadne a včas predvolaný navrhovateľ,

predvolanie prevzal 23.08.2013 a jeho právny zástupca, predvolanie prevzal 23.08.2013 (č. l. 64 spisu).
Tým, že na pojednávanie sa navrhovateľ ani jeho zástupca nedostavili potom neobstojí ani námietka
navrhovateľa, že okresný súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a
právnym otázkam veci a odvolací súd konštatuje, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené
všetky predpoklady na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ
okresný súd vec na pojednávaní dňa 31.10.2013 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi

možnosťkonaťpredsúdom,nakoľkosatejtomožnostisámzbaviltým,žesanapojednávanienedostavil,
hoci bol na pojednávanie včas predvolaný viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s.
p.). Odvolací súd bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým
si navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje

procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a
tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120
ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 písm. f/ O. s. p. je taký nesprávny,

procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv
(napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom - § 41 O. s. p, nazerať do

spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O. s. p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali - § 123 O. s. p, byť predvolaný na súdne pojednávanie - § 115 O. s. p, na to, aby im
bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158 ods. 2 O. s. p. atď.).

Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O. s. p.).

V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ

nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej
muvúčastinapojednávaní,požiadalozrušeniepojednávaniazdôvodu,ževovecikonávylúčenýsudca.

K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, je treba dať za pravdu navrhovateľovi, že uskutočnil podania
(obsiahnuté v texte návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,

ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné
z konania vylúčiť avšak v tomto prípade vo veci konal a rozhodol zákonný sudca určený rozvrhom práce,
nakoľko otázkou ne/existencie dôvodov na vylúčenie resp. nevylúčenie sudcu z rozhodovania v danej
veci sa zaoberal Krajský súd v Žiline, ktorý uznesením č. k. 5NcC/366/2013-30 zo dňa 30.04. 2013
zákonnú sudkyňu v danej veci nevylúčil. Je tiež pravdou, že z obsahu spisu nevyplýva kedy uvedené

uznesenie krajského súdu bolo doručené navrhovateľovi resp. jeho právnemu zástupcovi, ale uvedená
skutočnosť nemá vplyv na to, že vo veci konal zákonný sudca určený spôsobom ako to vyžaduje zákon.

Nad rámec uvedeného odvolací súd dopĺňa, že ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a
nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi
zjavnebrániarozhodnúťvsúladesozákonom,objektívne,nezaujatoaspravodlivo.Samotnýsubjektívny
názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávaniaa rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a
nezaujatéhorozhodovania.Dôvodnavylúčeniesudcunezakladáaniskutočnosť,žesudcamáprejednať
a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr.

uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp. zn. 3Nc 14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd
konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť odporcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Aplikačná prax Najvyššieho súdu SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska

(teória zdania) sa v prevažujúcej miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v
každej veci zachovať vecný profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná
skutočnosť, že predmetom konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonával svoju
funkciu, pričom tento nebol zákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu, nezakladá pomer k veci.

K poslednému odvolaciemu dôvodu a to nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu,
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie je odôvodnené v súlade s požiadavkou § 157 O. s. p. Okresný súd
sa náležite a podrobne vysporiadal so všetkými tvrdeniami navrhovateľa v žalobe, vykonal dokazovanie
navrhovateľom navrhnutým dôkazom, jeho odôvodnenie je logické, podrobné a preskúmateľné a preto
krajský súd považoval za nadbytočné zdôrazňovať vyhodnotené dokazovanie okresným súdom a

obmedzil sa len na konštatovanie správnosti uvedeného rozsudku (§ 219 O. s. p.).

Pokiaľ navrhovateľ namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k žalobe, toto tvrdenie je
nepravdivé, nakoľko z doručenky č. l. 64 vyplýva, že vyjadrenie odporcu bolo zástupcovi navrhovateľa
doručené dňa 26.08.2013.

Nakoľko iné odvolacie námietky zo strany navrhovateľa vznesené neboli, odvolací súd s prihliadnutím
na ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (v zmysle ktorého je viazaný nielen rozsahom ale i dôvodmi odvolania)
a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolacie námietky neboli podané ani proti výroku o trovách
konania, resp. odporca proti tomuto výroku odvolanie nepodal, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.

1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli

vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .