Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sd/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201369
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201369.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky:

C. K., trvale bytom Y. XX, T.Š. L. E., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o.,
Kuzmányho 29, Košice na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Košice zo dňa 08. 01.
2015, sp. zn. 423/2015-KaKE, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta
8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. októbra 2014 č. XXX XXX XXXX v spojení s jeho
zmenovým rozhodnutím zo dňa 2. marca 2015 to isté číslo.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Advokátskej kancelárii JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, priznáva právo na
náhradu trov právneho zastupovania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2014 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa ustanovenia § 70 a § 71 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky
o invalidný dôchodok zo dňa 17. 09. 2014 s tým, že menovaná podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 17. 09. 2014 nie je invalidná podľa

ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej určená v rozsahu 35 %.

Navrhovateľkasavčaspodanýmopravnýmprostriedkomdomáhalapreskúmaniazákonnosticitovaného
rozhodnutia. Uviedla, že odborný lekársky posudok zo dňa 17. 09. 2014, na základe ktorého došlo k
vydaniu napadnutého rozhodnutia objektívne nezohľadňuje jej zdravotný stav. Jej zdravotné ťažkosti sú

tak intenzívne, že ju diskvalifikujú od možnosti uplatniť sa na trhu práce, pričom jej pracovný potenciál je
takmer nulový. Ďalej uviedla, že jej psychický stav nebol zohľadnený vzhľadom na existujúce lekárske
vyšetrenia, ktoré podľa jej názoru spochybňujú závery odborného posudku o invalidite vypracovaného
odporkyňou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2015 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v jeho odôvodnení. Konštatovala,

že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože táto nespĺňa podmienku, stanovenú v § 71
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ako to vyplýva z posudkov posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice zo dňa 17. 09. 2014, 17. 12. 2014, i posudku druhostupňového posudkového orgánu
zo dňa 13. 02. 2015, vypracovaného pre účely odvolacieho konania. Naposledy citovaným posudkomo opakovanom prehodnotení zdravotného stavu navrhovateľky došlo k zmene určenej miery poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 35 % na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, z
čoho vyplýva, že jej zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, t. j. že nie je invalidná podľa

citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka v konaní nepreukázala , že jej zdravotný stav
odôvodňuje invaliditu. Preto má odporkyňa za to, že vo veci bolo rozhodnuté správne a v súlade so
zisteným skutkovým stavom.

Vzhľadom na zmenu určenej miery poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú vydala

odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. 03. 2015, ktorým bolo zmenené napadnuté
rozhodnutie č. XXXX XXX XXXX X zo dňa 13. 10. 2014 v uvedenom smere.

Súdvkonanípodľaustanovenia§250lanasledujúcichO.s.p.popreskúmanínapadnutéhorozhodnutia,
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky
nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 17. 09. 2014
požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 17. 09. 2014.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach

zo dňa 17. 09. 2014, menovaná nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u
navrhovateľkyposudkovýlekárpovažovalduševnéchorobyaporuchysprávania,pričomtotopostihnutie
začlenil do kapitoly V, pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s

tým, že mu zodpovedá miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. U navrhovateľky
bola zistená epizóda stredne ťažkej depresie, cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm,
vazodepresorický typ vazovagálnej synkopy a panická porucha. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide
o 37 ročnú posudzovanú so základným vzdelaním, nezamestnanú. Menovaná je viac rokov sledovaná
a liečená psychiatrom pre panickú poruchu , pre ktorú bola aj hospitalizovaná na psychiatrickej klinike.

Od roku 2012 je liečená aj pre epizódu stredne ťažkej depresie. Psychiater v objektívnom náleze
dokumentuje zvýšenú intrapsychickú tenziu, anxiozitu, senzitivitu, pocit morbidity, avšak menovaná je
bez psychotických prejavov, bez suicidálnych tendencií, preto je zaradená do kap. V, pol. 3, písm.
a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Posudzovaná je taktiež liečená
neurológom pre cerviko-brachiálny a cerviko-kraniálny syndróm bez známok radikulárneho dráždenia,

stav je posudkovo nevýznamný. Taktiež vazodepresorický typ vazovagálnej synkopy s opakovanými
negatívnymi HUTT testami, je posudkovo nevýznamný a nepodmieňuje % navýšenia. U posudzovanej
preto invalidita nevznikla.

K zhodnému záveru pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky dospel aj

posudkový lekár sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku podanom
dňa 13. 02. 2015, vyhotovenom pre potreby súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky
charakterizoval diagnostickým záverom: panická porucha, cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny
syndróm, ku ktorému dospel po zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky na základe
ňou absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení a vlastného lekárskeho vyšetrenia posudkovým

lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky tento posudkový lekár považoval
duševné choroby a poruchy správania, avšak začlenil ho do kapitoly V, pol. 4, písm. a) prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %. V závere posudku konštatoval, že ide o posudzovanú so základným
vzdelaním, ktorá bola vyšetrená opakovane rôznych odborných ambulanciách pre polymorfné ťažkosti.

Viac rokov je sledovaná a vyšetrená sporadicky v ortopedickej a neurologickej ambulancii pre
udávané bolesti prevažne krčnej chrbtice, ktoré sú hodnotené ako cervikobrachiálny a cervikokraniálny
syndróm. V objektívnom funkčnom náleze je prítomná len mierna porucha statodynamiky krčnej
chrbtice bez koreňového dráždenia, prakticky funkčný objektívny nález je negatívny. Pre udávané
bolesti na hrudníku a kolapsové stavy bola vyšetrená kompletne internistom aj kardiológom, bez

zistenia ochorenia srdca, funkčný kardiologický nález je negatívny. Vyšetrená aj cievnou ambulanciou
v roku 2014, nález je bez patológie, bez potreby sledovania a liečby. Viac rokov je sledovaná
sporadicky aj psychiatrickou ambulanciou pre úzkostnú neurotickú - panickú poruchu. 2 x bola
hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a to v 07/2012 a v 07/2014 pre zhoršenie úzkostnejporuchy. Realizované psychologické vyšetrenie počas hospitalizácie dokumentuje senzitívnu osobnosť
neurolabilnú simplexnejšiu s intelektom v rámci širších hodnôt normopopulácie. Recidivujúce panické
ataky sú podmienené osobnostnou výbavou. Počas hospitalizácie opakovane neboli pozorované

panické ataky, stav uzavretý ako panická, úzkostná porucha. V klinickom obraze pretrváva úzkostná
porucha, senzitivita, somatizácia, pocit morbidity, bez známok a príznakov depresívnej, afektívnej
poruchy. Pri posúdení zdravotného stavu posudzovanej posudkový lekár pobočky dňa 17. 09. 2014
nesprávne zaradil panickú - úzkostnú poruchu do kapitoly V, pol. 3, písm. a). Úzkostná porucha podľa
zákona č. 461/2003 Z. z. je zaradená do kapitoly V, pol. 4, písm. a) s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Iné zdravotné postihnutie - mierna porucha statodynamiky chrbtice
bez koreňového dráždenia je taktiež posudkovo nevýznamné ochorenie a nezdôvodňuje percentuálne
navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

Na pojednávaní dňa 17. 03. 2015 navrhovateľka zotrvala na podanom opravnom prostriedku z dôvodov,
ktoré sú v ňom uvedené. Zhodne ako pred jednotlivými posudkovými lekármi popísala svoje subjektívne

ťažkosti, ktoré u nej pretrvávajú aj v súčasnosti. Poukázala na to, že od malička mala zdravotné
ťažkosti, pričom bola opakovane hospitalizovaná, a to najmä v dôsledku ochorení s dýchacími cestami.
V čase dospievania začala mať aj problémy takého charakteru, ako sú už popisované v jednotlivých
posudkoch, tzn. z hľadiska psychiatrického a tiež kolapsové stavy, v dôsledku ktorých sa vždy roztriasla
a trvalo určitý čas, kým sa jej stav znormalizoval. Preto sa podrobila aj ďalším odborným lekárskym

vyšetreniam. Uviedla, že opakovane bola hospitalizovaná aj na psychiatrii kvôli jej panickým poruchám.
Ďalej uviedla, že toto ochorenie ju paralyzuje, niekedy aj nepredvídane, keď ho neočakáva, dostane
záchvat a preto sa musí pohybovať väčšinou v sprievode niekoho. Poukázala aj na to, že i naďalej
je sledovaná v jednotlivých odborných lekárskych ambulanciách, a to neurologickej, kardiologickej,
internej, psychiatrickej a pravidelne sa podrobuje kontrolným lekárskym vyšetreniam a užíva lieky,

ktoré sú jej odbornými lekármi predpisované. Uviedla, že v dôsledku jej subjektívnych ťažkostí má
problém zamestnať sa. Zastáva názor, že nie je schopná vykonávať sústavne riadnu pracovnú činnosť v
zamestnaní. Na základe uvedeného si myslí, že jej zdravotný stav nebol náležitým spôsobom posúdený
a že jej patrí vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Právny zástupca navrhovateľky v priebehu pojednávania dňa 17. 03. 2015 navrhol napadnuté
rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie tak, ako to vyplýva z petitu návrhu.
Toto rozhodnutie považuje za nezákonné predovšetkým vzhľadom na jeho nepreskúmateľnosť. Uviedol,
že za nepreskúmateľné považuje aj zmenové rozhodnutie odporkyne, ktoré rovnako ako pôvodné
rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v zmysle platnej právnej úpravy obsahovať má. V

tejto súvislosti poukázal predovšetkým na odborné posudky o zdravotnom stave navrhovateľky, kde v
posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie zmenového rozhodnutia je konštatované, že navrhovateľka
trpí úzkostnou poruchou, ktorá je začlenená do kapitoly V, pol. 4 zákona o sociálnom poistení, pričom
v posudku sa konštatuje, že došlo k nesprávnemu začleneniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia
navrhovateľky prvostupňovým posudkovým lekárom, avšak tento posudok nevysvetľuje, o čo posudkový

lekár opiera v tejto súvislosti svoj názor. Zastáva názor, že z citovanej prílohy k zákonu o sociálnom
poistení nevyplýva, prečo táto choroba patrí do inej položky než bola pôvodne začlenená a túto
skutočnosť posudkové orgány nevysvetlili. Poukázal tiež na to, že posudkový lekár nevysvetlil, prečo
zaradil navrhovateľku do stredne ťažkej a nie ťažkej formy, keďže z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a príslušných položiek vyplýva, že existuje viacero foriem tohto ochorenia a tiež odborný

lekársky posudok musí obsahovať porovnanie uplatniteľnosti v jej rodinnom, resp. pracovnom živote
s fyzickou osobou zdravou. Ďalej uviedol, že musí obsahovať, aká je jej uplatniteľnosť na trhu práce.
Vychádzajúc z uvedeného do pozornosti súdu dal neurologický nález zo dňa 08. 01. 2015, v ktorom sa
konštatuje, že navrhovateľka sa nemôže uplatniť na trhu práce a teda nie je schopná vykonávať žiadnu
činnosť vzhľadom na ochorenia, ktorými trpí, s ktorou skutočnosťou sa správny orgán v napadnutom

rozhodnutí, resp. tomuto predchádzajúcom posudku nevysporiadal. Odvolal sa na judikatúru NS SR, v
zmysle ktorej záver správneho orgánu a posudkového lekára musí byť úplný, logický a presvedčivý a
preskúmateľné musí byť najmä odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nie jeho príloha. Čiže uvedené
skutočnosti mali byť uvedené v rozhodnutí.

Druhostupňový posudkový orgán odporkyne zotrval na svojom pôvodnom stanovisku pokiaľ ide o
námietky navrhovateľky vznesené na pojednávaní 17. 03 2015, týkajúce sa zmeny zaradenia jej
rozhodujúceho zdravotného postihnutia tak, ako to vyplýva z dopĺňacieho posudku, vyhotoveného
dňa 29. 04. 2015. Uviedol, že zdravotný stav posudzovanej bol opakovane posúdený aj za účastiprísediaceho lekára z odboru psychiatrie na dožiadanie krajského súdu o presvedčivé odôvodnenie
zmeny zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky do kapitoly V, pol. 4, oproti
pôvodnej položke 3 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Krajský súd

zároveň žiadal zaujať a podrobne odôvodniť stanovisko týkajúce sa štádia rozhodujúceho zdravotného
postihnutia. Po opakovanom kompletnom posúdení zdravotného stavu na základe aj dostupnej
zdravotnej dokumentácie aj dnešného vyšetrenia tento druhostupňový posudkový orgán konštatoval, že
posudzovaná je viac rokov liečená psychiatrom pre panickú poruchu - ide o neurotické ochorenie, ktoré
podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má byť zaradené do kapitoly V, pol.

4, písm. a) - stredne ťažká forma ochorenia. V minulosti u posudzovanej zaregistrovaná stredne ťažká
depresia bola len epizodická, nepotrebovala ani medikamentóznu intervenciu. Posledné obdobie od
01/2014 depresívnu poruchu nemá v dokumentácii ani potvrdenú, a túto nezistila ani prísediaca odborná
lekárka pri dnešnom vyšetrení. Podľa doterajšieho klinického priebehu panická porucha pri dnešnom
posúdení bola hodnotená ako chronifikovaná, ale len ako stredne ťažká. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie bola stanovená aj naďalej panická porucha stredne ťažká forma so zaradením do kapitoly

V, pol. 4, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

Na pojednávaní dňa 20. 10. 2015, po oboznámení dopĺňacieho posudku druhostupňového posudkového
lekára právny zástupca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na opravnom prostriedku a na svojich
vyjadreniachaprednesoch,ktoréboliučinenévdoterajšompriebehusúdnehokonaniazastávajúcnázor,

že ani dopĺňací posudok jednoznačne neodôvodňuje zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia
navrhovateľky do prílohy č. 4 tak, ako to vyplýva z tohto posudku.

Zástupkyňa odporkyne navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zo
dňa 02. 03. 2015 ako vecne správne a zákonné potvrdil z dôvodov, ktoré sú uvedené v ich odôvodnení,

ako aj písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené.

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na

starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a

zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje

sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.Súd na základe dokazovania vykonaného v správnom i súdnom konaní dospel k záveru, že skutkové
okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené
príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch

vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľa, vyplývajúce z jej zdravotnej dokumentácie i vlastných
vyšetrení. Navrhovateľka v konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným
posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov, a ktoré by mohli ich závery spochybniť. Zdravotné
poškodenia navrhovateľky zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov vo
veci konajúcich posudkových orgánov neznižujú jej pracovnú schopnosť natoľko, aby bola invalidná.

Podľatýchtoposudkovpredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavmámenovanástanovenúmierupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Preto
jej nárok na invalidný dôchodok v zmysle citovanej právnej úpravy nevznikol.

Námietku navrhovateľky, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia považoval súd za
neopodstatnenú, pretože neoddeliteľnosu súčasťou napadnutých rozhodnutí je odborný posudok o

invalidite, v ktorom sú uvedené všetky skutočnosti, týkajúce sa posudzovania a hodnotenia zdravotného
stavu pre účely invalidity. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že posudkové orgány zhodne
určili rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré však pôvodne prvostupňovým posudkovým orgánom
nebolo správne zaradené do príslušnej kapitoly prílohy č, 4 k zákonu o sociálnom poistení. Tento
nedostatok však bol odstránený druhostupňovým posudkovým orgánom, ako to vyplýva z jeho posudku

zo dňa 13. 02. 2015, podporenom aj v dopĺňacom posudku zo dňa 29. 04. 2015, ktorý bol vypracovaný
za prítomnosti odborného lekára z odboru psychiatrie.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne

správne potvrdil.

Právo na náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l
ods. 2 O. s. p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní úspešná nebola.

Keďže Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice na základe rozhodnutia zo dňa 08. 01. 2015, sp.
zn. 423/2015-KaKE navrhovateľke ustanovený advokát si uplatnil právo na náhradu trov právneho
zastupovania, a keďže navrhovateľke v dôsledku jej neúspechu v konaní právo na náhradu trov konania
priznané nebolo, súd mu v zmysle § 137 v spojení s § 149 ods. 2 O. s. p. priznal právo na ich náhradu s
tým, že Centrum právnej pomoci postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. s odkazom na §14a a

nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. rozhodne o ich výške a výplate po právoplatnosti tohto rozsudku..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.