Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/373/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415211687
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415211687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanej: L.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, o návrhu na zaplatenie sumy 304,61 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne,
počítaný od 1.11.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet žalobcu
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo I. V., R..F.., P. K. V., O.. F. XX, V..

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu
žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 5,64 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 25,02 €, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 20.10.2015 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 304,61 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 239,61
€ od 1.11.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 18.10.2013 uzavrel so žalovanou Rámcovú

zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých mu poskytol úver vo výške 200 €,
ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť celkovo v sume 239,61 €, ktorá suma je tvorená súčtom poskytnutého
úveru a celkových nákladov za poskytnutie úveru vo výške 39,61 €. Keďže žalovaná úver nevrátila v
lehote splatnosti do 31.10.2013, dostala sa s jeho plnením do omeškania, preto si voči nemu uplatnil aj
úrok z omeškania. Voči žalovanej si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 €,
s ktorými poplatkami spojenými s porušením povinnosti riadne a včas splácať svoj záväzok, žalovanej

v zmluve riadne oboznámil.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 27.1.2016 nezúčastnili, svoju
neúčasť ospravedlnili súhlasiac s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovaná svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania, doručenie mala riadne
vykázané. Súd preto v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania
a právneho zástupcu žalobcu, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ

vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to výpisom z obchodného registra žalobcu,
Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojenýchďalších služieb, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisom z účtu žalobcu, upomienkou
o nezaplatení pohľadávky zo dňa 7.11.2013, poslednou výzvou zo dňa 28.11.2013, urgenciou
nezaplatenej pohľadávky zo dňa 14.11.2013 a upozornením na hrozbu exekúcie zo dňa 21.11.2013.

Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky
podľa § 24.

Podľa § 1 ods. 8 toho istého zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 5)

Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie

c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou

bankou Slovenska,

Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 2 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 8 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne
vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na
diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a

ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

Podľa § 13 ods. 3 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len čiastočne

dôvodný.

Súd mal z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojenýchďalšíchslužieb(ďalejlen„Rámcovázmluva“)azoZmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru
(ďalej len „Zmluva“) preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 18.10.2013 tzv. zmluvy na diaľku

v súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté tak, že žalovaný prijal
návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe
čoho mu žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 200 €. Predpokladom uzatvorenia
Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla

žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol
oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej

pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 200 €, ktorú
tvorí súčet poskytnutej sumy a celkových nákladov (príslušenstvo) vyjadrených pevnou sumou vo výške
39,61 €. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je
uvedený v čl. IV bod 8. Rámcovej zmluvy. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť

dňa 31.10.2013.

Z vykonaného dokazovania Zmluvou a výpisom z účtu žalobcu mal sú preukázané, že žalobca poskytol
žalovanej sumu 200 €, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet žalovanej v deň
uzavretia zmluvy, dňa 18.10.2013. Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky.

Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pričom poskytovanie pôžičiek je
formou podnikateľskej činnosti žalobcu, a tento je v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z., ustanovenia § 2
písm. c/ tzv. iným veriteľom. Zákon priamo vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že ustanovenia § 2, 3 a 4,

§ 9 ods. 1 a 2, § 6 - 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 tohto zákona sa vzťahujú aj na iných veriteľov
a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom Preto súd s poukazom na uvedené posúdil obsah predmetnej zmluvy o pôžičke
aj podľa týchto ustanovení.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. sa aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané vzťahuje
§ 11 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/.Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že z dôvodu, že zmluva o pôžičke neobsahovala úrokovú
sadzbu tejto pôžičky, považuje sa poskytnutá pôžička za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade
nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pôžička je bezúročná s tým, že sa za ňu dojednáva odplata

v pevne stanovenej výške, pretože táto odplata nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka (resp. dá sa úrok prepočítať) vyjadrením za určité obdobie bez toho, aby tento
úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, to znamená, že
úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Vzhľadom na vyššie uvedené je
zrejmé, že žalobcovi odplata vo výške 39,61 € nepatrí. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala údaj

o tejto úrokovej sadzbe, pričom ide o podstatnú náležitosti, ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať, považuje sa tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov.

Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti, teda na právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo
obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval
súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52

ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné
vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované
touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),alenavšetkyzmluvy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.

Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko
povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je
povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v prejednávanom
prípade nebolo splnené, keďže finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezúročne.

Keďže žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 200 € a súdu nebol predložený žiaden
dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná uhradila žalobcovi čo i len časť poskytnutej sumy, rovnako
ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok
žalovanej zaplatiť poskytnutú sumu zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto návrhu

žalobcu v tejto časti vyhovel.

Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 200 € počítaný od 1.11.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku
z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu

1.11.2013 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na
vrátenieposkytnutejsumy)predstavovala0,5%ročne(0,5%+5% = 5,5%),žalobcovitakvznikloprávo
na úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj pokiaľ ide o žalované príslušenstvo
pohľadávky, pričom úroky z omeškania mu priznal v žalovanej výške 5,5 % ročne, avšak len z prisúdenej
sumy 200 €.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol po tomto dátume.

V súvislosti s úrokmi pri poskytovaní peňažnej pôžičky (resp. úveru) súd dáva do pozornosti, že
úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa
dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občianskyzákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné napr. pri peňažnej
pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela
len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (resp. úvere) však koná v
súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke (resp. zmluvu o úvere) v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to,

v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou,
a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú

mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch. Podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy platí, že ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Poplatok 39,61 € plniaci zrejme funkciu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky predstavoval
v percentuálnom vyjadrení 19,80 % z poskytnutej sumy. Ide o odplatu za poskytnutie finančných
prostriedkov so splatnosťou 14 dní, pričom takáto výška odplaty predstavuje ročnú sadzbu odplaty
minimálne 516,21 %, čo je neprimeraná odplata, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zistil, že
úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spornej zmluve až 50 - násobne

(teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci október 2013 činila 10,20 % ročne pri
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka (zdroj: www.nbs.sk - banková
úroková štatistika). Súd je toho názoru, že dohoda o odplate za poskytnutie úveru je neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Podaným návrhom si žalobca uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie sumy 65 € ako sumy
skutočnevynaloženýchnákladovspojenýchsvymáhanímpohľadávky,ktorévznikližalobcovivsúvislosti
so zasielaním výziev žalovanému (zo dňa 7.11.2013, 14.11.2013, 21.11.2013 a 28.11.2013), ktorými
výzvami žiadal žalovanú o splnenie jej záväzku. Žalobca nárok na zaplatenie sumy 65 € odôvodnil
skutkovým tvrdením, že v zmysle čl. IV bod 5. Rámcovej zmluvy si voči žalovanej uplatňuje náhradu

skutočne vynaložených nákladov, pričom žalovaná bola pred uzavretím Rámcovej zmluvy riadne
oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinností splniť riadne a včas svoj záväzok.
Žalobca však súdu nepreukázal, aké náklady mu reálne vznikli v súvislosti s vypracovaním a zasielaním
uvedených výziev žalovanej. Samotné dojednanie čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy je výlučne na prospech
žalobcu, pričom žalovaná vzhľadom na formulárový charakter tohto dojednania, ako aj celej Rámcovej

zmluvynemalmožnosťakokoľvekovplyvniťtotodojednanie,resp.osobitnevyjednaťjehoobsah.Podľa§
53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platí, že za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Uvedené zmluvné dojednanie, text ktorého bol žalovanej predložený spolu s Rámcovou zmluvou a
Zmluvou ako vopred pripravený formulár podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenie
čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy týkajúce sa skutočne vynaložených nákladov žalobcu za absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebol dojednaný individuálne a

odporuje dobrým mravom. Žalobca totiž na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady,
na strane druhej tieto náklady stanovuje paušálne, navyše v neprimeranej výške (minimálne 10 € za
upomienku). Nie je zároveň vylúčené, že žalobca môže žalovanú vyzývať na splnenie jeho záväzku aj
niekoľkými po sebe nasledujúcim výzvami v snahe navýšiť svoju pohľadávku, keďže za spracovanie
výziev žalobca uplatňuje podľa názoru súdu neprimerane vysoké poplatky od 10 € až do 30 €. Dôvod

neplatnosti sa vzťahuje na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, ktoré dojednanie s poukazom na § 41
Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zvyšnej časti právneho úkonu - Rámcovej zmluvy.Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 304,61 € s príslušenstvom, súd v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku (poplatok 39,61 € a náklady 65 € - spolu 104,61 € s príslušenstvom) návrh žalobcu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho
úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 65,66 % zo žalovanej sumy 304,61 €, úspech
žalovanej predstavuje 34,34 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom
predstavuje 31,32 % (65,66 % mínus 34,34 %). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov na zaplatenom súdnom poplatku z návrhu v rozsahu 5,64 € (31,32 % zo sumy 18
€) a z trov právneho zastúpenia za dva účelne vynaložené úkony právnej služby: 1/ príprava a prevzatie

zastúpenia v sume 24,90 € (pri základe určenom podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a) a
c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) + 8,39 € režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), 2/ podanie návrhu na súd v sume 24,90 € + 8,39 € režijný paušál, spolu
66,58 €, po navýšení o 20 % DPH spolu 79,90 €, z čoho 31,32 % predstavuje 25,02 €.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaná povinná zaplatiť priznanú náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.