Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/229/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514201310
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7514201310.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Moniky Koščovej v právnej veci navrhovateľky QBE Insurance (Europe)
Limited, so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC 3M 3BD Londýn, Veľká Británia, konajúca
prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočky poisťovne z iného členského štátu proti
odporcom 1. H. G., nar. XX.X.XXXX, 2. H. G., nar. X.X.XXXX, obom bývajúcim v U. Č.. XXX, 3. Allianz
- Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o 194,18
€ s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k.
14C/136/2014-67 zo dňa 15.10.2014

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti odporcov v 1. až 3. rade zaplatiť navrhovateľke spoločne a
nerozdielne úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 194,18 € od 23.1.2014 do zaplatenia tak, že návrh
v tejto časti z a m i e t a.

Odporcovia v 1. až 3.rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 16,50 €
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal odporcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľke na účet Citibank

č.XXXXXXXXXX/XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXXXXXX sumu 194,18 € s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania od 23.1.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 16,50 €, to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak po zistení, že dňa 12.7.2012 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu motorového vozidla
poistenca navrhovateľky H.. D.G. R. tak, že odporca v 2. rade motorovým vozidlom zozadu narazil
do motorového vozidla poistenca navrhovateľky. Na základe tejto poistnej udalosti navrhovateľka

uhradila poistenému H.. D. R. z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 194,18 € dňa 8.3.2013.
Prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda (Peugeot 406 P.: X. XXX CO),
bol odporca v 1. rade a na motorové vozidlo bolo v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporkyne v 3. rade.
Dňom vyplatenia poistného plnenia poškodenému H.. D. R. navrhovateľkou prešlo na navrhovateľku
právo na náhradu škody voči odporcom v 1. až 3. rade v zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zák., z ktorého
dôvodu súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu. V zmysle

ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. zároveň súd zaviazal odporcov aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa
podania žaloby na súd, t.j. 23.1.2014.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešných odporcov
nahradiť navrhovateľke trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť
navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 23.1.2014 do zaplatenia v zákonnej lehote
podala odvolanie odporkyňa v 3. rade a navrhla v napadnutej časti rozsudok zmeniť tak, že súd návrh
v tejto časti (o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 194,18 €) zamietne. Uplatnila odvolací dôvod v
zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. rozhodnutie súdu v napadnutej časti vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Zároveň však namietala aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku v
napadnutej časti.

Poukázala na to, že sa nedostala do omeškania s plnením, keďže poistná udalosť jej nebola oznámená
a potom, čo si navrhovateľka u odporkyne v 3. rade listom zo dňa 12.4.2013 uplatnil svoj nárok, bolo
jej dňa 18.7.2014 v súlade s ust. § 11 ods. 5 zák. 381/2001 Z.z. zaslané vysvetlenie dôvodov, pre ktoré

odmietla poistné plnenie poskytnúť, a preto v súlade s § 11 ods. 7 cit. zák. nárok navrhovateľke voči
odporkyni v 3. rade na úroky z omeškania nevznikol. Okrem vyššie uvedeného poukázala na to, že
v danom prípade sa jedná o zákonnú cesiu práva poisteného na náhradu škody voči tretej osobe na
poistiteľa a v rámci tejto zákonnej cesie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv svojho poisteného a tento
prechod práva na iný subjekt nemení charakter uplatňovaného nároku. Odporkyňa v 3. rade má za to,

že na poistiteľa nemôže prejsť právo na náhradu škody vo väčšom rozsahu, ako ho mal sám poistený.
Z týchto dôvodov nie je možné navrhovateľke priznať úroky z omeškania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu argumentovala tým, že akákoľvek odpoveď odporkyne v 3. rade
na uplatnenie regresného nároku ju nezbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Zároveň poukázala

na rozhodnutia súdov, ktorými si odporkyňa v 3. rade uplatňovala nárok v zmysle ust. § 813 Obč. zák.
a ktorými jej bol priznaný aj nárok na úhradu úrokov z omeškania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporkyne v 3. rade ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,2 písm. c/, ods. 3 O.s.p.,
t.j. preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľke úrok z
omeškania, a to i vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade, keďže odporcovia boli zaviazaní na plnenie
spoločne a nerozdielne a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie odporkyne v 3. rade je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal odporcov v 1. až 3. rade
zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 194,18 € od 23.1.2004 do
zaplatenia a súvisiaci výrok o trovách konania.

Výrok rozsudku o povinnosti odporcov v 1. až 3. rade zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne
sumu 194,18 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nadobudol právoplatnosť, keďže účastníci konania
proti nemu nepodali odvolanie a v tejto časti preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

Odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p., keďže neboli splnené

podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Súd prvého stupňa zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver o dôvodnosti
žalobným návrhom uplatneného nároku navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania.

Predmetom odvolacieho konania je zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 194,18 €, ktorú
navrhovateľka poskytla titulom náhrady škody svojmu poistenému H.. D. R. z poistnej udalosti,
ktorou bolo poškodenie jeho motorového vozidla pri dopravnej nehode, ktorú zavinil odporca v 2.
rade motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom bol odporca v 1. rade. Navrhovateľka plnila
poškodenému H.. D.G. R. sumu 194,18 € dňa 8.3.2013, pričom výpočet výšky plnenia je zrejmý z

likvidačnej správy zo dňa 6.3.2013. V zmysle tejto likvidačnej správy navrhovateľka pri výpočte výšky
plnenia vychádzala z faktúry č. XXXXXXXXX, ktorou boli fakturované náklady na vykonané práce
na vozidle poisteného sumou 260,57 € bez DPH. Z tejto celkovo fakturovanej sumy bola odpočítanáspoluúčasť poisteného vo výške 66,39 € a rozdiel predstavoval poistné plnenie 194,18 €, ktoré
navrhovateľka poistenému vyplatila.

Z vyššie uvedených listinných dokladov obsiahnutých v spise na č.l. 30 až 32 je zrejmé, že navrhovateľka
plnila poistenému náhradu škody, ktorá mu vznikla na jeho motorovom vozidle a v tomto plnení nie sú
zahrnuté aj úroky z omeškania.

Podľa ust. § 813 Obč. zák., ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou

udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to až do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

V uvedenom ustanovení ide o zákonnú cesiu (prechod) práva poisteného na náhradu škody voči
tretej osobe na poistiteľa. K tejto cesii dochádza okamihom plnenia a v jej rámci vstupuje poistiteľ
do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči
zodpovednému subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo

zodpovednostného vzťahu voči tretej osobe. Nárok, ktorý pôvodne patril poškodenému poistenému,
prechádza na poistiteľa aj s príslušenstvom, t.j. aj s úrokmi z omeškania, ak poistiteľ poistenému uhradil
aj tieto úroky.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že prechod práva poisteného na poistiteľa je

limitovaný rozsahom výšky škody, ktorú je zodpovedný subjekt povinný uhradiť. Prechod práva na
náhradu škody nastáva zo zákona okamihom vyplatenia plnenia poistenému a je limitovaný výškou
plnenia, ktorú poistiteľ poskytol poistenému. Na poistiteľa nemôže prejsť právo na náhradu škody vo
väčšom rozsahu, než ho mal sám poškodený poistený, v opačnom prípade by poistiteľ získal viac
práv, než mal poškodený, na miesto ktorého poistiteľ vstúpil do právneho vzťahu. Nejde tu o vznik

nového práva. Prechod práva poisteného na poistiteľa nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu
zodpovedného za škodu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prechod práva na navrhovateľku je limitovaný výškou plnenia, ktoré
sama poskytla poistenému. Keďže však navrhovateľka plnila iba istinu bez príslušenstva, v danom

prípade bez úrokov z omeškania, nemá nárok na zaplatenie týchto úrokov z omeškania. Takýto nárok
by navrhovateľke vznikol iba v tom prípade, ak by poškodenému H.. D. R. uhradila aj tieto úroky.

Za situácie, že navrhovateľka neuhradila poistenému úroky z omeškania, uplatnenie nároku na úroky z
omeškania voči odporcom by bolo uplatnením nového práva voči nim, ktoré však podľa ust. § 813 ods.

1 Obč. zák. navrhovateľke nevzniklo.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, ak priznal navrhovateľke bez
ďalšieho úroky z omeškania odo dňa, keď žaloba došla na súd, lebo vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že súčasťou plnenia navrhovateľky poškodenému H.. D. R. neboli úroky z omeškania (viď

R 27/1977).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že
návrh na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol (§220 O.s.p.).

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa v odvolacom konaní odvolací súd v zmysle ust. §
224 ods. 2 O.s.p. rozhodoval aj o trovách konania na súde prvého stupňa, teda rozhodoval o náhrade
trov celého konania, pričom o týchto rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal ich plnú náhradu
navrhovateľke, keďže bola v konaní neúspešná iba v pomerne nepatrnej časti. Trovy pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku 16,50 €, ktoré sú odporcovia povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.