Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202144
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8215202144.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava 821 08, proti žalovanému L. W., B.. X.XX.XXXX, X.C. XX, XXX XX
V., o zaplatenie 224,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 130 sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2015 domáhala,

aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 224,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
4.5.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
dňa 26.6.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu
pôžičky 473,75 eur. Podľa Zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných
splátkach v sume 18,95 eur. Žalovaný do dňa podania návrhu uhradil z požičanej sumy čiastku 284,25
eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas,
žalobca dňa 26.4.2012 písomne vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých

splátok jednorázovo, ktoré neuhradil. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavoval sumu
224,70 eur.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho

okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 224,70 €, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p.), na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie ( § 115a
ods. 2 O.s.p. ) a preto v zmysle § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. súd rozsudok verejne vyhlásil dňa
30.12.2015. Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav veci:

Z priemerných úrokových mier z úverov bánk uverejnených na stránke NBS za rok 2010 v kategórii nové
obchody - domácnosti vyplýva, že priemerná úroková sadzba za mesiac 06/2010 bola na úrovni 10,86
% v kategórii fixácie úrokovej sadzby od 1 roka do 5 rokov.

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie
12, Kežmarok 060 01, IČO: 35 923 130 uzatvoril so žalovaným dňa 26.6.2010 zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXX ( označená ako zmluva o pôžičke - internetová ), v ktorej sú uvedené tieto údaje : predmet
pôžičky(tovar)-kanc.avyp.technika, kúpnacena379eur,celkovásumapôžičky473,75eur,akontácia
5 %-18,95, splátka 18,95 eur mesačne, bez poistenia, počet splátok 24, ročná úroková sadzba
26,23 %, priemerná RPNM 51,49 %, konečná splatnosť 06/2012, RPNM 26,23 %, pôžička - finančné

plnenie 360,05 eur, celkové náklady spotrebiteľa 94,75 eur. Zmluva bola uzavretá vážne, slobodne,
po vzájomnom prerokovaní vôle, jej obsahu porozumeli, prečítali si ju s jej súčasťami a na dôkaz
podpísali. Zároveň bol prevzatý aj tovar. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP. Prehlásenia klienta,
že porozumel a prečítal si všetky súčasti zmluvy, vrátane súhlasu so sankčnými úrokmi, či pokutami,
zrážkami zo mzdy a pod., sú uvedené v spodnej časti zmluvy a sú písané úplne drobným písmom, sú

ťažko čitateľné. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú VOP ( drobné písmo ). Obsahom VOP sú aj
podmienky poskytnutia pôžičky, práva a povinnosti strán, reklamačný poriadok, odklad splátok a pod.,
tiež viditeľne predtlačené drobnejším písmom. Z nich vyplýva, že čiastka pôžičky je totožná s kúpnou
cenou zníženej o akontáciu. Veriteľ uhradí kúpnu cenu predajcovi.

Z predžalobnej upomienky vyplýva, že žalovaný pôžičku nesplácal riadne a včas a právny predchodca
žalobcu dňa 26.4.2012 ho preto vyzval zaplatiť celú istinu vo výške
202,80 eur - všetky splátky jednorazovo okamžite v zmysle VOP, najneskôr do 3 dní od doručenia
upomienky. Zásielka s výzvou bola doručovaná žalovanému na známu adresu a dňa 30.4.2012 bola
doručená na jeho adresu ( prevzala manželka ). 3 - dňová lehota na plnenie uplynula najneskôr dňa

3.5.2012 ( štvrtok ).

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 284,25
eur k 14.9.2011 vrátane akontácie v sume 18,95 eur dňa 26.6.2010. Boli účtované aj zmluvné pokuty
35,69 eur, sankcie.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.6.2015 z jej prílohy uzavretej medzi spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vyplýva, že postupca
postúpil žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 224,70 eur. Zmena účastníkov konania
bola súdom pripustená uznesením súdu zo dňa 17.8.2015, č.k. 1C 207/2015-22.

Z úradnej činnosti súdu je súdu známe, že právny predchodca žalobcu okrem iného má v predmete
podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu

pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške.

Podľa § 1 ods. 1, 2 ods. 8 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch /
účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu / tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského

úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.

Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo

pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky,
pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6)
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u
veriteľa,
f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad

rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným
použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú
iba na tie čiastkové obdobia, na

ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho
percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na

používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné
reprodukovanie uložených informácií.

Podľa § 9 ods. 1 - 2, ods. 6 -8 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v

rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený
vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným (ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 52 OZ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 - 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods. 6, 8, 9 cit. ust. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 - 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 566 ods. 1 OZ veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo
povahe pohľadávky.

Podľa § 544 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa 107 ods. 1 -2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky

vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez

námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a
žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX ( označená ako
zmluva o pôžičke - internetová ) zo dňa 26.6.2010, v ktorej sú uvedené tieto údaje : predmet pôžičky

( tovar ) - kanc. a vyp. technika, kúpna cena 379 eur, celková suma pôžičky 473,75 eur, akontácia
5 %-18,95, splátka 18,95 eur mesačne, bez poistenia, počet splátok 24, ročná úroková sadzba
26,23 %, priemerná RPNM 51,49 %, konečná splatnosť 06/2012, RPNM 26,23 %, pôžička - finančné
plnenie 360,05 eur, celkové náklady spotrebiteľa 94,75 eur. Zmluva bola uzavretá vážne, slobodne,
po vzájomnom prerokovaní vôle, jej obsahu porozumeli, prečítali si ju s jej súčasťami a na dôkaz

podpísali. Zároveň bol prevzatý aj tovar. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú VOP. Prehlásenia klienta,
že porozumel a prečítal si všetky súčasti zmluvy, vrátane súhlasu so sankčnými úrokmi, či pokutami,
zrážkami zo mzdy a pod., sú uvedené v spodnej časti zmluvy a sú písané úplne drobným písmom, sú
ťažko čitateľné. Na druhej strane zmluvy sa nachádzajú VOP ( drobné písmo ). Obsahom VOP sú aj
podmienky poskytnutia pôžičky, práva a povinnosti strán, reklamačný poriadok, odklad splátok a pod.,

tiež viditeľne predtlačené drobnejším písmom. Z nich vyplýva, že čiastka pôžičky je totožná s kúpnou
cenou zníženej o akontáciu. Veriteľ uhradí kúpnu cenu predajcovi.

Z predžalobnej upomienky vyplýva, že žalovaný pôžičku nesplácal riadne a včas a právny predchodca
žalobcu dňa 26.4.2012 ho preto vyzval zaplatiť celú istinu vo výške 202,80 eur - všetky splátky

jednorazovo okamžite v zmysle VOP, najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Zásielka s výzvou
bola doručovaná žalovanému na známu adresu a dňa 30.4.2012 bola doručená na jeho adresu
( prevzala manželka ). 3 - dňová lehota na plnenie uplynula najneskôr dňa 3.5.2012 ( štvrtok ).

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 284,25

eur k 14.9.2011 vrátane akontácie v sume 18,95 eur dňa 26.6.2010. Boli účtované aj zmluvné pokuty
35,69 eur, sankcie.Uvedenú zmluvu o pôžičke súd považuje vzhľadom na citovanú právnu úpravu a obsah zmluvy
za zmluvu úverovú uzavretú medzi jej účastníkmi v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s
poukazom na jej náležitosti ( suma, úroková sadzba, RPNM, priemerná hodnota RPNM ). Naviac za

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže zároveň spĺňa náležitosti v zmysle cit. ust. zák. č. 258/2001 Z.z..
Suma úveru je však vo výške finančného plnenia v sume 360,05 eur.

Súd udáva, že v zmysle údajov udávaných v zmluve a výkladových pravidiel uvedených vo VOP má súd
za to, že výška iného úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá je

totožná s údajom o kúpnej cene poníženej o akontáciu, teda v sume 360,05 eur ( teda mimo zaplatenej
akontácie ). Celková čiastka úveru teda nemôže byť v zmluve udávaná suma 473,75 eur ( 18,95 eur
x 24 + 18,95 eur akontácia ).

Vyššie uvedené tvrdenia o poskytnutí úveru a jej splácaní neboli v konaní rozporované, preto si ich
súd osvojil.

Aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávok.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď pôvodný žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne

stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník
- zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, aj ako spotrebiteľskú, na ktorú sa
vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004

a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl.
69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov
s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto

úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji
2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ.
Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3
( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného

zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy,
avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52
až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania

nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa

do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah
vzniknutýmedziúčastníkmi zaobčianskoprávnyvzťah,nievzťahobchodnoprávny. Taktiežustanovenia
Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však

v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex
specialis. Tiež sa na predmetnú zmluvu vzťahuje aj osobitná
právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne
spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s

odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka.

Je nepochybné, že pôvodný žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a
žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojejobchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi
na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku
Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa

ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to
s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne
so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od

dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným
znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských

zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve
za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z

európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno
tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a

naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky

zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je
už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby

zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok.

Avšak súd v tomto prípade poukazuje na nedostatky Zmluvy a to najmä, že súd je názoru, že dohodnutý
ročný úrok z vo výške 26,23 %, a v nadväznosti na to výška RPNM nemôže byť výškou úroku, ktorá
môže byť súdom akceptovateľná a to pre rozpor s dobrými mravmi. V čase, keď predchodca žalobcu
žalovanému úver poskytoval, totiž banky poskytovali úroky pri úrokovej sadzbe 10,86 % u obdobných

úveroch. Dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby úverov poskytovaných v čase uzatvorenia zmluvy
medzi klientami a bankami. Takéto navýšenie na skoro trojnásobok neodôvodňuje ani skutočnosť,
že predchodca žalobcu je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí
nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok
jeho poskytnutia. Predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov

nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto naviac súd predpokladá
jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych
úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a
nekonať v rozpore s dobrými mravmi. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné,
že bol v postavení dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Súd poukazuje aj na

odôvodnenierozsudkuKrajskéhosúduvPrešove sp.zn.8Co/112/2014zodňa18.12.2014 (citácia:,,
Odvolací súd má za to, že aj odplata, ktorá je v súlade s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. ktorým
sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, môže byť
v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je určené práve na situácie,kedy výkon práva vyplývajúci zo všeobecne záväzných právnych predpisov je v rozpore s neformálnym
normatívnym systémom dobrých mravov. Dodávateľ ako profesionál by mal preukazovať, z akého
dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a situácia spotrebiteľa boli takého

charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie úrokovej sadzby prevyšujúcej 80 % ročne.
Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žalobcovi ako na dodávateľovi. Pokiaľ nebudú preukázané
žiadne okolnosti odôvodňujúce iný záver (a žalobca v žalobe ani v odvolaní žiadne takéto okolnosti
netvrdí), je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že úver s úrokovou sadzbou nad 80 % ročne
je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere je teda neplatná pre absenciu jej podstatnej náležitosti

(dojednanie o úroku) a žalovaný je povinný podľa zásad o bezdôvodnom obohatení vrátiť žalobcovi len
poskytnutú sumu úveru.,, ). Súd v tomto poukazuje aj na rozhodnutia súdov ( Krajský súd v Trenčíne
vo veci 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom úroky vo výške 24 % ročne,
Krajský súd v Prešove vo veci 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd SR vo veci 1MCdo/1/2009
úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/26/2011 a Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014).

Úrok z úveru je jedným zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú ( je jej podstatnou náležitosťou
čo do vzniku ). Keďže ho súd považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie
v týchto výškach je neprijateľnou podmienkou, súd má za to, že v zmluve absentuje jeho uvedenie.
Keďže túto časť zmluvy od jej zvyšnej časti nie je možné oddeliť, má to za následok, že Zmluva ( ako

spotrebiteľskom úvere ), ktorú predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli, je celá neplatná pre jej rozpor
so zákonom v zmysle § 39 OZ s poukazom na § 3 ods. 1 OZ.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zmluvné dojednania, či určité časti zmluvy spotrebiteľ určite
žiadnym spôsobom nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov

a sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou drobného písma v Zmluvách, či Úverových
podmienkach, sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce
povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR
I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Ich obsahom je rovnako množstvo neprijateľných podmienok, ktoré

nebyť premlčania nároku by súd považoval za minimálne rozporné s predpismi upravujúcimi ochranu
spotrebiteľa a priamo v rozpore s dobrými mravmi ( napr. neprimerane vysoká úroková sadzba, RPNM
či rozpor v poskytnutej výške úveru, absencia termínov splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov pod
následkom uvedenom v § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. a pod.. ). Tieto dojednania súd charakterizuje ako
neprimerané a neprijateľné a súd ich nemôže ani akceptovať. Tieto neprijateľné dojednania súd dodáva

už len príkladmo, oproti v rozpore s dobrými mravmi dohodnutej ročnej úrokovej sadzbe.

Preto súd vyššie uvedené dojednania považuje za odporujúce dobrým mravom a vyššie citovanými
ustanoveniamizákonovnaochranuspotrebiteľa.Apretomedziúčastníkminastávarežimbezdôvodného
obohatenia v zmysle § 451 OZ v spojení s § 457 OZ a je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom

poskytnutéplneniavzmysle§457 OZbezakýchkoľvekpoplatkovazmluvnýchpokút,preichrozporscit.
ust. § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 457 OZ. Súd je názoru, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení mohol
dozvedieť už len tým, že plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil tým,
že nedodržal jeho zákonom stanovené náležitosti a nedbal na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom k tomu,
že predchodca žalobcu vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým

spôsobom(viďOR)vrámcisvojhopredmetučinnosti súdpredpokladájehoznalosťprávnychpredpisov
upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s
odbornou starostlivosťou a dodržať formu právneho úkonu. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva.
Taktiež je nepochybné, že žalobca, resp. jeho predchodca v postavení dodávateľa je tým silnejším
účastníkom zmluvného vzťahu. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej

pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti v zmysle § 457 OZ postavenie spotrebiteľa zhoršuje a
plnenie žiadané nad rámec cit. ustanovenia by bolo v rozpore so zákonom a preto nemôže byť priznané.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov,
zmluvných pokút pre ich neprijateľnosť, teda len sumu, ktorá mu bola poskytnutá, t.j. bezdôvodné

obohatenie/zneplatnéhoprávnehoúkonu/ poníženejoplnenienaúčetžalobcu,resp.jehopredchodcu.
V tomto prípade bola žalovanému poskytnutá suma úveru 360,05 eur a uhradil sumu 265,30 eur ( po
odpočítaní akontácie, ktorá uhradená bola a ktorá nie je zahrnutá v sume úveru ). Teda rozdiel činí sumu
94,75 eur. Táto suma by predstavovala bezdôvodné obohatenie sa žalovaného.Avšak v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či
nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, pričom otázku premlčania a plynutia premlčacej doby či jeho

účinky posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Pri uplatňovaní práv na vydanie bezdôvodného obohatenia a ich premlčaní plynú premlčacie doby
tzv. subjektívne a objektívne. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky /

subjektívna doba / odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskoršie sa právo na bezdôvodného obohatenia premlčí v tzv. objektívnej
dobe, teda za tri roky a ak ide o úmyselne bezdôvodne obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k
nemu došlo. To znamená, že nárok je potrebné uplatniť na súde v subjektívnej lehote, avšak v rámci
plynutia lehoty objektívnej. Ak je žaloba podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, aj v prípade,
že objektívna lehota ešte neuplynula a ak sa žalovaný premlčania nároku dovolá, resp. ak súd zistí, že

k nemu došlo, nemôže byť žalobcovi právo priznané.

Subjektívna doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia je 2 - ročná. Žaloba bola podaná na súde
ako je vyššie uvedené dňa 15.4.2015, teda vo vzťahu k poskytnutému plneniu na základe neplatnej
Zmluvy je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby ( dvoch

rokov ) odvíjajúcej sa od poskytnutého plnenia dňa 26.6.2010, od ktorého súd premlčaciu dobu počítal
( dňom nasledujúcom ) s poukazom na skutočnosť, že žalobca, resp. jeho predchodca mal vedomosť
o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej. Nárok na vrátenie tohto plnenia sa tak premlčal
dňa 27.6.2012 v subjektívnej premlčacej dobe počítanej počnúc dňom poskytnutia plnenia dlžníkovi.
Žalobca, resp. jeho právny predchodca sa teda o bezdôvodnom obohatení dozvedel minimálne týmto

dňom. Súd je názoru, že veriteľ sa o bezdôvodnom obohatení mohol objektívne dozvedieť už len tým, že
plnilzabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonu,ktoréhoneplatnosťzaviniltým,ženedodržaljehozákonom
stanovenénáležitosti. Vzhľadomktomu,žepredchodcažalobcuvystupujeakododávateľ-poskytovateľ
spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti
súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a

náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou. Jedná sa o tzv. prezumcia
znalosti práva. Kto sa na jeho úkor obohatil je evidentné. Ak by aj žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom
obohatení nemá vedomosť, lebo považuje úkon za platný a preto mu nemôže plynúť subjektívna lehota
na uplatnenie práva na jeho vydanie, nemohlo by byť takejto námietke vyhovené a to s ohľadom na
vyššie uvedenú prezumpciu znalosti práva ( v podstate to by žalobca mohol tvrdiť nepretržite a tým

pádom by nikdy subjektívna premlčacia lehota nezačala plynúť, aj keď samozrejme za plynutia lehoty
objektívnej ). V tomto prípade uplynula aj objektívna 3 - ročná premlčacia lehota. Teda uplynula tak
subjektívna, ale aj objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade
uplynula aj 2 - ročná premlčacia doba počítaná od splatnosti dlhu ( dňa 3.5.2012 ) v zmysle výzvy
na zaplatenie zo dňa 26.4.2012. Teda žaloba bola podaná po uplynutí premlčacích dôb uvedených v

§ 107 OZ.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa preto
nezaoberal ďalej tvrdeniami žalobcu.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomnepriznalichnáhradu,
nakoľko neúspešný žalobca nemá právo na ich náhradu a úspešný žalovaný si ich náhradu neuplatnil
návrhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Bardejov.

1C/207/2015-40
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p. ).

Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( § 205 ods.
1 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.