Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/450/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212846
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212846.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 001 660 73, v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 21. 08. 2014 proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/172/2012-134 zo dňa 01. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil dovolacie konanie proti rozsudku Krajského súdu v

Banskej Bystrici č. k. 14Co/106/2014-96 a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov
prvostupňového konania. Okresný súd zastavil dovolacie konanie ako zákonný následok nezaplatenia
súdneho poplatku za dovolanie vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko sa

domnieva, že poplatková povinnosť za podané dovolanie mu nevznikla. Ak aj bol súdny poplatok
vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa uvedenej položky sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a teda z uvedenej definície spoplatneného úkonu
vyplýva, že uvedený poplatok sa vzťahuje len na podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu
teda nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri

položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho
návrhu poslancov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, keď konkrétne
zdôrazňuje, že „v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,
sa navrhuje zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20,- Eur, čím sa jednak čiastočne

zohľadňuje účel vládneho návrhu zákona a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom prístup
k spravodlivosti v týchto veciach, nakoľko sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej sadzby, ale
práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší“. Vzhľadom aj na toto stanovisko má žalobca
za to, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.
Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007 s tým, že
použitie analógie legis je v prípade vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky vylúčené. Súd je pri rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 a teda platí,
že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.Odvolateľ navyše zdôraznil, s poukazom na ustanovenie § 18ca ZoSP, že za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012 a v danom prípade bola žaloba podaná pred 01. 10. 2012, konanie sa

teda začalo pred účinnosťou zákona, ktorý vyššie uvedený súdny poplatok, resp. položku Sadzobníka
súdnych poplatkov zaviedol. Na základe uvedených argumentov žalobca tvrdí, že u neho neexistuje
legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie a preto ani nemôže existovať dôvod
na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Vzhľadom na
to navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolanie v medziach daných jeho rozsahom a dôvodmi
podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením §
214 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Podľa § 2 ods. 4 vety prvej zákona č. 71/1992 Zb. (Zákona o súdnych poplatkoch), v odvolacom konaní
je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01. 10. 2012, t. j. v čase
podania dovolania, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za
konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v
odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku

ustanoveného v sadzobníku.

Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch), ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.

Napadnutým uznesením okresný zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. 05. 2014, č. k. 14Co/106/2014-96
žalobca podal dňa 27. 08. 2014 a okresný súd ho vyzval dňa 09. 10. 2014 na zaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie proti rozsudku v správnej výške 40,- Eur, s tým, že súd v uznesení uviedol, že
súdny poplatok vyrubuje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a podľa položky 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov s dovetkom, že dovolacie konanie bolo začaté po 01. 10. 2012. Súčasne bol žalobca poučený
o následkoch nesplnenia poplatkovej povinnosti riadne a včas v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona
o súdnych poplatkoch. Výzva súdu bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa
13. 10. 2014. Poplatník si poplatkovú povinnosť nesplnil.

Dovolacie konanie začína podaním dovolania. Podanie dovolania je procesný úkon, ktorý je
spoplatňovaný v zmysle príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Hoci dovolacie konanie
začalo, nie je možné v konaní pokračovať, pokiaľ nie sú splnené základné procesné predpoklady pre to,
aby súd mohol konať a vo veci dovolania rozhodnúť. Jedným zo základných procesných predpokladom

je zaplatenie súdneho poplatku za dovolacie konanie.Odvolacou námietkou žalobcu bola namietaná skutočnosť, že za podanie dovolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom nie je stanovená poplatková povinnosť, nakoľko spoplatnené je len samotné podanie žaloby.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že súdny poplatok sa vyrubuje
nielen za samotnú žalobu o náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony vrátane podaného
dovolania. Ak aj žalobca poukazuje na odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslancov,

je nutné uviesť, že uvedené odôvodnenie sa vzťahuje najmä na zdôvodnenie „paušálnosti“ súdneho
poplatku pre tieto žaloby vo výške 20,- Eur práve z dôvodu zlepšenia prístupu k spravodlivosti v týchto
veciach, teda, aby sa uvedený súdny poplatok nevyberal podľa percentuálnej sadzby v zmysle položky
č. 1, ale práve ako poplatok paušálny. Z uvedeného nevyplýva, že sa súdny poplatok platí len za
samotné podanie žaloby tak, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní. Zo strany okresného súdu nedošlo
k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, nakoľko aj v zmysle

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, na ktoré, okrem iného, v odvolaní žalobca
poukazuje, ide o súdne konania, resp. poplatky, ktoré v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedené nie sú.
V konkrétnej veci však o takýto prípad nejde, nakoľko konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným
úradnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupomsavSadzobníku
súdnych poplatkov nachádza, a to práve v položke č. 7a. Argumentácia žalobcu v odvolaní je zjavne

účelová s cieľom dosiahnuť neplatenie súdneho poplatku za dovolanie.

Nesprávna je aj argumentácia odvolateľa, že dovolacie konanie v danej veci nezačalo až podaním
dovolania zo strany žalobcu, vo vzťahu ku ktorému zaplatenie súdneho poplatku prináleží a žaloba vo
veci samej bola žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, teda pred účinnosťou zákona č. 286/2012, ktorým

sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/37/2010 zo dňa 04. 08. 2011 „tak, ako poplatková pohľadávka
vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej
zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po

vzniku poplatkovej povinnosti.“ Predmetné rozhodnutie je tak možné analogicky vykladať aj vo vzťahu
k dovolaniu a vzniku poplatkovej povinnosti za dovolacie konanie. Zákon o súdnych poplatkoch v § 17
ods. 2 ustanovuje, že poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Zákon č. 286/2012 Z. z. zaviedol do Zákona o súdnych
poplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 01. 10. 2012, a to § 18ca, podľa ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Okresný súd sa spravoval pri vyrubení súdneho
poplatku za konanie o dovolaní položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy k Zákonu o
súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda podaním dovolania s poukazom
na ustanovenie § 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. Námietka navrhovateľa, že v danej veci nie je

dôvodné použitie analógie legis, je irelevantná, nakoľko v danom prípade k použitiu analógie zo strany
súdu nedošlo.

Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 340/2014-8 zo dňa 19. júna 2014 v skutkovo a právne obdobnej veci. Ústavný

súd v predmetnom náleze konštatuje, že krajské súdy sa v napadnutých uzneseniach zaoberali a
ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadali so všetkými odvolacími námietkami sťažovateľa
(POHOTOVOSŤ), ktorý namietal vznik poplatkovej povinnosti podľa položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov v súdnom konaní za iný procesný úkon, ako len samotné podanie žaloby. Napadnuté
uznesenia krajských súdov nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené

a ani za arbitrárne, t. j. také, ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v
zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona
o súdnych poplatkoch (položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov).
Vzhľadom na to ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami a postupom, ktorý
predchádzal ich vydaniu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej
by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich
porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľa podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.Nakoľko súdny poplatok za dovolanie nebol dovolateľom uhradený, okresný súd správne postupujúc
podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení dovolacie konanie pre nezaplatenie

súdneho poplatku zastavil. Odvolací súd konštatuje, že poplatník bol riadne poučený o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku, pričom aj v uznesení, ktorým súd dovolacie konanie pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavil, bol poučený, že súd zruší uznesenie, ak žalobca zaplatí súdny poplatok
do konca lehoty na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu (§ 10 ods. 3 Zákona o súdnych
poplatkoch).

Dovolateľ tak, aj napriek skutočnosti, že od podania dovolania, kedy mu poplatková povinnosť vznikla,
mal k dispozícii dostatočne dlhú dobu na zaplatenie súdneho poplatku, si až doposiaľ poplatkovú
povinnosť nesplnil a súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie,
ktorým súd dovolacie konanie zastavil, podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi
náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má

za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.