Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108229499
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3108229499.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Z., s.r.o., so sídlom v L., ul. J. XXXX/XX, IČO: 36
814 661, zastúpeného JUDr. B. J., bytom L., ul. J. XXXX/XX proti odporcovi: K. C., bytom J. C. XXX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. N. E. - JUDr. C. E., so sídlom v L., ul. I. XXXX, o zaplatenie
7.925,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo
dňa 27. októbra 2014 č.k. 27C/245/2008-353, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdneho
poplatku za odvolanie. V rozhodnutí konštatoval, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal
zaplatenia 7.925,05 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ podal voči rozsudku odvolanie, čím mu vnikla
poplatková povinnosť vo výške 475,50 eur. Navrhovateľ podal návrh na oslobodenie od poplatku

za odvolanie spolu s tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníkov konania právnickej osoby, ktorá
navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ďalej len "tlačivo"). Súd citoval ust.
§ 138 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky na oslobodenie
od súdnych poplatkov. Konštatoval, že na jednej strane navrhovateľ tvrdí, že nemá žiadnu hotovosť,
na druhej strane v tlačive ako stav hotovosti účastníka v deň podania návrhu uvádza sumu 901,07
eur. Zároveň súd zo spisu zistil, že navrhovateľ odplatne odkúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 07.04.2014 pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania od pôvodného navrhovateľa; výška
odplaty v zmluve nie je špecifikovaná. Napriek tomu sa súdu javilo ako nepravdepodobné, aby pôvodný
navrhovateľ pri vynaložení nákladov na súdne konanie (minimálne súdny poplatok vo výške 475,50
eur) predal pohľadávku za cenu predstavujúcu iba zlomok jej hodnoty (7.925,05 eur + príslušenstvo).
Mal za to, že možno dôvodne predpokladať, že odplata za postúpenie pohľadávky podstatne prevyšuje
hodnotu súdneho poplatku, ktorý má navrhovateľ zaplatiť za odvolanie proti rozsudku. Navrhovateľ

vstupoval do konania s tým, že je s priebehom konania oboznámený, vedomý si poplatkov, ktoré s
ním súvisia (okrem súdneho poplatku aj náklady na právne zastúpenie) za stavu záporného vlastného
imania, pričom nebol nútený pohľadávku odkúpiť a do konania vstúpiť. S ohľadom na navrhovateľom
tvrdenú nepriaznivú dlhotrvajúcu finančnú situáciu (základné vlastné imanie za roky 2012 a 2013) je
pozoruhodné, že v rámci predmetu činnosti navrhovateľ naďalej poskytuje finančné služby: finančný
a operatívny leasing, faktoring a forfaiting, poskytovanie úverov z vlastných prostriedkov. Súd preto

najmä s ohľadom na hotovosť, ktorou navrhovateľ disponoval v čase podania návrhu na oslobodenie
od súdnych poplatkov a skutočnosť, že navrhovateľ iba niekoľko mesiacov pred podaním návrhu na
oslobodenie od súdneho poplatku odplatne nadobudol spornú pohľadávku za zjavne vyššiu cenu ako
je výška súdneho poplatku, nevymáhanie evidovaných pohľadávok voči tretím osobám, neevidovanie
záväzkov voči bankám, iba voči nebankových subjektom (pričom z predloženého tlačiva nevyplýva
povinnosť splátok) a spriazneným osobám mal za to, že zaplatením súdneho poplatku vo výške 475,50

eur nedôjde k ohrozeniu existencie navrhovateľa, a že je v jeho silách tento poplatok zaplatiť.Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom zástupcu, ktorý žiadal,
aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že mu oslobodenie od súdnych poplatkov
prizná. V odvolaní uviedol, že jeho majetkové pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od vyššie

uvedeného súdneho poplatku za podané odvolanie v tejto právnej veci, nakoľko sa už dlhodobo
nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a v súčasnosti nedisponuje dostatočným množstvom
finančných prostriedkov potrebných na jeho zaplatenie. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného majetku,
rovnako nevlastní ani žiadne bankové produkty ako sú vkladové listy, podielové listy ani žiadne cenné
papiere. Nachádza sa teda v ťaživej finančnej situácii, do ktorej sa dostal na základe druhotnej platobnej

neschopnosti. V tomto konaní sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva a
inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov umožňuje práve tým, ktorí nemôžu zaplatiť súdny poplatok
pre svoje zlé majetkové pomery, aby súdny proces na obranu svojich práv viedli, v opačnom prípade
by bolo ich základné ústavné právo porušené. Vyslovil názor, že by bolo v rozpore so zákonom, ak by
súd stanovoval odlišné podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov pre právnické osoby. V tejto
súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí súdov, v zmysle ktorých podnikateľskému subjektu môže byť

za splnenia zákonných predpokladov priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie

odvolacieho súdu.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má aj spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím a oslobodení sa však nevracajú.

Zákonodarca v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku pripúšťa možnosť čiastočného,
prípadne úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpokladom priznania oslobodenia od súdnych
poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v

majetkových, sociálnych, finančných a podobných pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od
súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych
poplatkov v každom prípade individuálne, a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania.

Účelom ust. § 138 O.s.p. je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery
znemožnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Vychádzajúc, ako z jazykového výkladu uvedeného
zákonného ustanovenia, tak i zo zásady rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania,
deklarovanej taktiež európskym súdom pre ľudské práva, zákon nerozlišuje medzi subjektmi
podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia

uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom. Taktiež je potrebné
prihliadnuť k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný navrhovateľ (fyzická osoba) sa podaným
návrhom domáhala proti inej fyzickej osobe zaplatenia sumy 7.925,05 eur s príslušenstvom, z

titulu porušenia súkromného záväzkovo-právneho vzťahu. V priebehu konania do konania vstúpil
súčasný navrhovateľ (právnická osoba), a to na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej súčasný navrhovateľ prevzal
pohľadávku pôvodného navrhovateľa. Návrh navrhovateľa bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo
dňa 10.06.2014 č. k. 27C/245/2008-318 zamietnutý. Navrhovateľ proti rozsudku podal odvolanie, za

podanie odvolania mu bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie v sume 475,50 eur.

Navrhovateľ v Tlačive pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uvádza, že jeho stav hotovosti v deň podania žiadosti bol
901,97 eur, nemá žiadny majetok. Vo vyplnenom tlačive deklaruje peňažné pohľadávky voči viacerým

právnickým ako aj fyzickým osobám.

Z uvedeného je tak zrejmé, že navrhovateľ v čase podania návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov
disponoval dostatočnou hotovosťou postačujúcou pre zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, a tedaje v jeho silách tento poplatok zaplatiť. Odvolací súd sa pritom stotožnil aj s názorom prvostupňového
súdu, že pokiaľ navrhovateľ ako právnická osoba odplatne v priebehu konania odkúpil zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 07.04.2014 pohľadávku od fyzickej osoby, ktorej výška bola 7.925,05

eur s príslušenstvom, možno dôvodne predpokladať, aj keď odplata za postúpenie tejto pohľadávky
nebola v zmluve dohodnutá, že táto hodnota nepochybne prevyšovala hodnotu súdneho poplatku, ktorý
má navrhovateľ zaplatiť za odvolanie proti rozsudku. Rovnako tak možno predpokladať, že vzhľadom
k predmetu činnosti navrhovateľa, ktorý podľa výpisu z obchodného registra okrem iného poskytuje
faktoring a forfaiting, finančný a operatívny leasing a úvery z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom,

musí mať finančné prostriedky potrebné pre svoju podnikateľskú činnosť, a teda aj prostriedky potrebné
na splnenie svojej poplatkovej povinnosti voči štátu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý navrhovateľovi nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .