Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304125081
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1304125081.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek

senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: AGROVAŽAN
s.r.o., so sídlom Športová 29, Štúrovo, IČO: 31 424 384, právne zast.: JUDr. Janou Fridrichovou,
advokátkou, Jakubovo nám. 9, Bratislava, proti odporcovi: LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., so sídlom Júrska
cesta 2, Levice, IČO: 31 412 271, právne zast.: Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátom,
Kýčerského 5, Bratislava, o zaplatenie 6.239,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/13/2005-499 zo dňa 29.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/13/2005-499 zo dňa

29.01.2014 p o t v r d z u j e .

Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 136.999,- Sk, t.j. 4.547,53 eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania titulom kúpnej ceny za dodaný tovar vyúčtovanej faktúrou č.
XXXXXXX vystavenou na sumu 45.238,- Sk, faktúrou č. XXXXXXX vystavenou na sumu 47.293,- Sk
a faktúrou č. XXXXXXX vystavenou na sumu 44.468,- Sk, na ktorých zaplatenie bol odporca

opakovane vyzývaný. Súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.239,39 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil uzatvorením písomnej kúpnej zmluvy dňa 16.03.2004 medzi fyzickou
osobou - podnikateľom S. K. J.-K. a spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. o kúpe surového kravského
mlieka z farmy. Ku kúpnej zmluve boli postupne uzatvorené tri dodatky, a to dodatok zo dňa 26.03.2004,
resp. nedátumovaný dodatok č. 3 (týkajúci sa ceny mlieka) a dňa 10.09.2004 dodatok označený ako
č. 4 o usporiadaní otvorených pohľadávok. Systém obchodovania spočíval v odvoze dennej produkcie

mlieka S.. K. cisternovým vozidlom spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. s tým, že táto spoločnosť denne
hodnotila kvalitatívne parametre mlieka a na ich základe potom počítala hodnotu mesačnej dodávky.
Zhruba od septembra 2004 sa spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. dostala do omeškania so zaplatením
faktúr vystavených za dodávky mlieka. V septembri 2004 uzatvorila S.. K. dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve,
pričom účastníkom dodatku bola v pozícii tretej strany spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s.. Podľa
navrhovateľa podpísaním dodatku č. 4 prišlo ku kumulatívnej intercesii v zmysle ust. § 531 ods. 2
Občianskeho zákonníka, keď spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. prevzala dlh spoločnosti SOLE

Slovakia, a.s. bez jej súhlasu a stala sa tak dlžníkom S.. K. popri spoločnosti SOLE Slovakia, a.s..
Navrhovateľ dospel k záveru, že uzatvorením dodatku č. 4 došlo aj ku kumulatívnej novácii záväzku
v zmysle ust. § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka, konkrétne k zmene času peňažného plnenia
zo strany dlžníka, keď všetky pohľadávky S.. K., existujúce v čase uzavretia dodatku č. 4, teda kudňu 10.09.2004 mali byť zaplatené najneskôr do 15.11.2004. Ani spoločnosť SOLE Slovakia, a.s., ani
spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. kúpnu cenu za odobraté mlieko nezaplatili, pričom spoločnosť
LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. preukázateľne mlieko medzičasom spracovala a zužitkovala. Na strane

kupujúceho majú po podpise dodatku č. 4 teda vystupovať spoločne dva subjekty - spoločnosť SOLE
Slovakia, a.s. a spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., pričom obaja kupujúci sa zaviazali v zmysle
ust. § 409, § 477 a nasl. Obchodného zákonníka spoločne zaplatiť kúpnu cenu. Po uzatvorení dodatku
č. 4 nastala v technike odberu produkcie mlieka modifikovaná situácia. Dopravcom bola predovšetkým
živnostnícka firma O.. Mlieko odvážal však aj živnostník (dopravca) V.. K., W. S.. K..

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal tento zamietnuť, pričom uviedol, že v snahe
získať nových dodávateľov surového kravského mlieka z dodávateľov, ktorí dodávali
mlieko spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., ktorá nebola schopná splácať voči týmto dodávateľom svoje
záväzky, odporca ponúkol dodávateľom odkúpenie ich pohľadávok voči spoločnosti SOLE Slovakia,
a.s. po lehote splatnosti. Podľa článku XI. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou

SOLE Slovakia, a.s. (ako kupujúcim mlieka) a dodávateľmi mlieka o dodávke surového kravského
mlieka boli dodávatelia mlieka ako predávajúci zaviazaní k zmluvnej pokute, ak by bez
súhlasu spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. začali dodávať mlieko inému kupujúcemu a súčasne podľa
čl. IX. tejto kúpnej zmluvy nemohli postúpiť pohľadávky na tretiu osobu bez súhlasu spoločnosti SOLE
Slovakia, a.s.. Vzhľadom na túto situáciu odporca a dodávatelia mlieka (aj navrhovateľ) si trojstranne

odsúhlasili vo forme Dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve na surové kravské mlieko zo dňa 10.09.2004
postup pri zmene obsahu záväzkového vzťahu, t.j. kúpnej zmluvy na dodávku surového kravského
mlieka. V tomto Dodatku č. 4 bola jednoznačne vyjadrená vôľa všetkých jeho účastníkov, že po splnení
podmienok uvedených v Dodatku č. 4, teda po tom, čo odporca na základe osobitnej zmluvy o
postúpení pohľadávky preberie, resp. odkúpi pohľadávky dodávateľov voči spoločnosti SOLE Slovakia,

a.s., stane sa dodávateľ mlieka dodávateľom odporcu. Odporca garantoval, že pohľadávky dodávateľov
v postavení predávajúcich kúpi na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a zaplatí odplatu za
takto odkúpené pohľadávky najneskôr do 15.11.2004. Teda až po uzatvorení osobitnej zmluvy o
postúpení pohľadávky ku dňu vyplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky zo strany odporcu
dodávateľovi mlieka prechádza zmluvný vzťah a všetky práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o

dodávke surového kravského mlieka na odporcu, a týmto dôjde k zmene osoby kupujúceho podľa
platnej kúpnej zmluvy tak, že kupujúcim surového kravského mlieka z kúpnej zmluvy bude namiesto
spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. odporca a spoločnosť SOLE Slovakia, a.s. prestane byť kupujúcim -
odberateľom mlieka, teda prestane byť zmluvnou stranou predmetnej kúpnej zmluvy. Odporca dospel
k záveru, že v prípade dodatku č. 4 teda nešlo o kúpnu zmluvu, ale o dojednanie možnosti

kúpy ťažko vymožiteľnej pohľadávky dodávateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. podľa osobitnej
zmluvy o postúpení pohľadávky s odporcom s tým, že po kúpe pohľadávky by sa novým kupujúcim
navrhovateľa stal odporca. Pokiaľ uvedená podmienka splnená nebola, nemohli nastať ani skutočnosti
ňou podmienené. K splneniu podmienky, teda k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako ju
stanovuje dodatok č. 4, neprišlo. Približne 35 iných dodávateľov, na základe prejavenej vôle v dodatku

č. 4, odporcu kontaktovali do 15.11.2004, doložili mu potrebné doklady o pohľadávkach voči spoločnosti
SOLE Slovakia, a.s., a preto došlo medzi nimi a odporcom k uzatvoreniu osobitnej zmluvy o postúpení
pohľadávky a k následnému splateniu týchto pohľadávok tak, ako to predpokladá dodatok č. 4. Títo sa
stali dodávateľmi odporcu. Účastníci dodatku č. 4 sa písomne dohodli na budúcom uzavretí zmluvy
o postúpení pohľadávky za podmienok stanovených v dodatku č. 4, teda medzi stranami nedošlo k

uzavretiu písomnej zmluvy o prevzatí dlhu. Odporca sa nikdy nestal účastníkom kúpnej zmluvy na
dodávaniesurovéhokravskéhomliekasospoločnosťouSOLESlovakia,a.s.,nakoľkonedošloksplneniu
podmienky, ktorou bolo uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky tak, ako to stanovuje dodatok č.
4. Navrhovateľ dodával mlieko spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. aj po podpísaní predmetného dodatku,
teda po dni 09.09.2004, pričom odporca poukázal na faktúry, z ktorých zaplatenia kúpnych cien sa

navrhovateľ v konaní domáhal.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc zo svojej rozhodovacej činnosti v obdobnom spore, zopakoval v tejto
veci svoj právny názor, podľa ktorého dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve o dodávke surového kravského
mlieka, uzavretý dňa 09.09.2004 dodávateľom surového kravského mlieka v postavení predávajúceho

(pôvodným navrhovateľom), spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s. v postavení kupujúceho a
spoločnosťou LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s., považoval za samostatnú zmluvu troch subjektov, ktorí sa
v nej dohodli, že po splnení podmienok uvedených v tomto dodatku a na základe osobitnej zmluvy
o postúpení pohľadávky preberie, resp. odkúpi spoločnosť LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. pohľadávkunavrhovateľa voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s., a to najneskôr do 15.11.2004. Úmyslom zmluvných
strán podľa predmetného dodatku č. 4 nebolo prevziať dlh odporcu od spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.,
ale postúpiť pohľadávku navrhovateľa (ktorú mal voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.) na odporcu, a to

osobitnou zmluvou o postúpení pohľadávky, k uzavretiu ktorej však medzi navrhovateľom a odporcom v
zákonom predpísanej písomnej forme nedošlo. Za pomoci interpretačných pravidiel vyložil súd prvého
stupňa obsah dodatku č. 4, pričom úmysel zmluvných strán zisťoval aj z následného konania viacerých
dodávateľov mlieka, ktorí uzavreli s odporcom samostatné zmluvy o postúpení pohľadávky v lehote
do 15.11.2004 a stali sa tak novými dodávateľmi mlieka pre odporcu. Z predmetného dodatku č. 4

nevyplýva, že by zmluvné strany uzavreli dohodu o privatívnej alebo kumulatívnej intercesii podľa ust.
§ 531 Občianskeho zákonníka, pretože ich vôľou nebolo prevziať záväzok, ale postúpiť pohľadávku.
Podpísanie dodatku č. 4 neznamenal automaticky prechod dodávateľa mlieka od spoločnosti SOLE
Slovakia, a.s. k iným odberateľom, konkrétne odporcovi. K prechodu dodávateľa mlieka k odporcovi
prišlo za vymedzených podmienok stanovených odporcom, ktorými bolo podpísanie
zmluvy o postúpení pohľadávky s konkrétnym dodávateľom mlieka, overenie pravosti tejto pohľadávky a

podpis samostatnej kúpnej zmluvy s odporcom, na základe ktorej sa takýto dodávateľ mlieka stal novým
dodávateľom mlieka pre odporcu ako odberateľa.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dodanie tovaru (surového kravského mlieka) pôvodným

navrhovateľom odporcovi. Nárok uplatnený navrhovateľom vyúčtovaný faktúrami č. XXXXXXX, č.
XXXXXXX a č. XXXXXXX ako kúpna cena za dodávku tovaru (surového kravského mlieka) bola
pôvodnýmnavrhovateľomrovnakýmifaktúramivyúčtovanáauplatnenávočispoločnostiSOLESlovakia,
a.s.. Pôvodný navrhovateľ nepreukázal skutočné odovzdanie fakturovaného mlieka dopravcovi na
dopravu, ani skutočné dodanie tohto tovaru spoločnosti odporcovi. Súd prvého stupňa teda konštatoval,

že medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom kúpna zmluva podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného
zákonníka nebola uzatvorená. Rovnako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebola
preukázaná zodpovednosť odporcu za záväzky spoločnosti SOLE Slovakia a.s. voči pôvodnému
navrhovateľovi. Osobitná zmluva o postúpení pohľadávky medzi pôvodným navrhovateľom a odporcom
v zmysle článku I. bod 2 predmetného dodatku č. 4 nebola uzavretá. Z dôvodu neunesenia dôkazného

bremena navrhovateľa ohľadom svojich tvrdení súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie právne zdôvodnil poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 261
ods. 1, § 266, § 269 ods. 2, § 272 , § 275 ods. 4, § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, ustanoveniami
§ 1 ods. 2, § 34, § 35, § 43a, § 43c, § 44, § 451, § 516 ods. 2, § 531 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvého stupňa na čas po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby krajský súd
odvolaním napadnutý rozsudok ako nezákonný a protiústavný zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa výrok napadnutého

rozsudku, ktorým súd návrh na začatie konania zamietol, pričom mal za to, že o návrhu na začatie
konania nie je možné procesne týmto spôsobom rozhodnúť. Navrhovateľ svoje odvolanie odôvodňuje
arbitrárnosťou prvostupňového rozhodnutia a ďalej v odôvodnení odvolania polemizuje so skutkovými
závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa dokazovaním vykonaným výsluchom svedkov V.. F. K.,
E. W., W.. L. B., R.. V. Q., V.. X. K., R.. W. E., F. L., V. K., R.. E. O.Á. F. R.. O. Q.. Navrhovateľ

poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III sp. zn. 27Cb/22/2005 z 15.10.2013 v analogickej veci, hoci bral na zreteľ rozsudok v obdobnej veci
vydaný dňa 25.02.2008 sp. zn. 23Cb/48/2005. Ďalej navrhovateľ namietal nesprávne skutkové zistenia
súdu prvého stupňa podľa, ktorých v konaní nebolo preukázané, že pôvodná navrhovateľka skutočne
odovzdala fakturované mlieko dopravcovi. V. K., W. pôvodnej navrhovateľky vypovedal pred súdom

prvého stupňa tak, že v areáli Sole Slovakia, kam vozil mlieko, boli aj iné cisterny, odčerpávajúce mlieko.
Z uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca nebol jediný, ktorý mlieko odoberal,
pričom navrhovateľ tieto závery prvostupňového súdu spochybňoval a tvrdil, že pôvodná navrhovateľka
plnila pod podmienkou ex Works. Navrhovateľ mal za to, že dodanie tovaru je preukázané existenciou
faktúr, pretože tieto spolu s dodacími listami vystavoval jeden z dvoch simultánnych kupujúcich mlieka,

a to konkrétne spoločnosť Sole Slovakia a.s. a k okamihu splnenia farmárovej povinnosti dodávať
mlieko je potrebné vychádzať zo zmluvne fixovanej pozície dodávateľa, ktorý postupoval pri dodaní
mlieka podľa dohodnutého pravidla Incoterms EXW, t.j. plnené zo závodu. V tejto súvislosti považoval
navrhovateľ za irelevantné, kam prepravcovia smerovali. Podľa navrhovateľa absentuje v rozsudku súduprvého stupňa posúdenie jeho nároku ako nároku na náhradu škody zo zodpovednosti za zavinenie
v predzmluvných vzťahoch. V ďalšom navrhovateľ opísal rokovanie strán v súvislosti s uzatvorením
dodatku č. 4 a ekonomickú podstatu obchodu tak, ako túto vnímala v čase pred uzatvorením dodatku

pôvodná navrhovateľka. Nakoniec namietal navrhovateľ hrubé porušenie jeho práva súdom prvého
stupňa na spravodlivý proces, ktorý videl v tom, že prvostupňový súd nemohol reagovať na prednesy
účastníkov konania uskutočnené na pojednávaní, na ktorom prvostupňový súd vyhlásil rozsudok,
pretože mal už tento písomne vyhotovený. Ku svojmu odvolaniu pripojil navrhovateľ separát k téme
arbitrárnosť a dodacie listy z 03.08.2004, 02.09.2004, 04.10.2004 a z 03.11.2004, ako aj faktúry č.

XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav veci, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
rozsudkom súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom

navrhovateľa dodáva:
Navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, arbitrárnosť rozsudku,
nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie veci.

Za arbitrárne rozhodnutie odvolací súd považuje rozhodnutie svojvoľné, teda rozhodnutie, ktorého

právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nej v žiadnej
možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú.

Navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu za dodávku
surovéhokravskéhomliekapodľanímvystavenýchfaktúr, atotakkúpnucenu,ktorúsaodporcazaviazal

zaplatiť formou verejne vyhláseného garantovania ako aj kúpnu cenu za mlieko, ktoré v dobrej viere
navrhovateľ po podpise dodatku č. 4, podľa dohodnutého systému dvoch kupujúcich, dodával aj
pre odporcu. Svoj nárok navrhovateľ odvodzoval z výkladu obsahu dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve,
ako aj z výpovedí svedkov čítaných na pojednávaní súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa interpretoval obsah dodatku č. 4, uzatvoreného medzi pôvodnou navrhovateľkou,
odporcom a spoločnosťou SOLE Slovakia, a.s., obdobne ako už skôr v analogickej veci tak, že tento
považoval za samostatnú zmluvu troch subjektov, v ktorej sa tieto dohodli, že po splnení podmienok
uvedených v dodatku a na základe osobitnej zmluvy o postúpení pohľadávky sa odporca stane veriteľom
pohľadávky pôvodnej navrhovateľky voči spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. a až týmto okamihom prejdú

práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke surového kravského mlieka na odporcu, a tým príde
ku zmene subjektu na strane kupujúceho. Súd prvého stupňa teda neposúdil dodatok č. 4 ako právny
dôvod, na základe ktorého by došlo k prevzatiu dlhu spoločnosti SOLE Slovakia, a.s. odporcom a k
zodpovednosti odporcu za záväzok spoločnosti SOLE Slovakia, a.s.. Pokiaľ ide o nárok na
zaplatenie ceny tovaru - surového kravského mlieka, ktoré mala pôvodná navrhovateľka dodávať

odporcovi, konštatoval prvostupňový súd neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom ohľadom
dodania tovaru odporcovi.

Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa
a konštatuje, že prvostupňový súd dostatočne uviedol relevantné dôvody, na ktorých založil svoje

rozhodnutie. Skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa majú podklad vo vykonanom
dokazovaní a vyplynuli zo súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania. Pokiaľ prvostupňový
súd uzavrel, že faktúry predložené navrhovateľom nie sú spôsobilé preukázať dodanie tovaru a v tomto
smere navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, je jeho záver správny. Faktúry sú daňovými dokladmia v tomto konaní nimi mohla byť preukázaná skutočnosť, že navrhovateľ vyzýval odporcu k zaplateniu
fakturovanej sumy, nie však dodanie tovaru pôvodnou navrhovateľkou, resp. prevzatie tovaru odporcom.
Navrhovateľ sa vo svojich tvrdeniach odvolával na dohodu o spôsobe dodania tovaru odkazom na

doložku Incoterms EXW, ktorá znamená, že predávajúci splní svoju povinnosť dodať tovar, keď dá
kupujúcemu tovar k dispozícii vo svojej prevádzkarni alebo na inom dohodnutom mieste. V prípade
doložky ide teda o spôsob dohody o mieste plnenia, ktorou však nie je možné preukázať reálne dodanie
tovaru odporcovi. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania ku
skutkovým záverom, že cisterna, do ktorej nalievala mlieko pôvodná navrhovateľka, odoberala mlieko

od viacerých dodávateľov a tento tovar bol určený niekoľkým mliekarňam, medzi iným aj odporcovi, ktorý
mal s niektorými dodávateľmi mlieka, dodávajúcimi tovar odporcovi práve prostredníctvom predmetnej
cisterny uzatvorené zmluvy, nemôže mať súd za preukázané, že pôvodná navrhovateľka dodávala práve
odporcovi. Súd prvého stupňa vzal pri svojich skutkových záveroch do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaných dôkazov, v hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa nie je logický rozpor a výsledok
hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa zodpovedá tomu, čo malo byť zistené postupom podľa § 132

až § 135 O.s.p..

Pokiaľ ide o interpretáciu dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve, keď obsah dodatku prvostupňový súd vyložil
rovnako, ako to už skôr urobil v inom konaní, v ktorom správnosť výkladu obsahu zmluvy následne
potvrdil svojim rozhodnutím krajský súd, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa postupoval v

súlade s požiadavkou právnej istoty účastníkov konania ako aj požiadavkou naplnenia ich legitímnych
očakávaní. Prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nemôže vysporiadavať a reagovať na skutkové
zistenia a právne posúdenie veci uskutočnené v obdobnej veci iným prvostupňovým súdom. Toto je
úlohou odvolacieho súdu, preto navrhovateľom namietanú absenciu vyjadrenia sa súdu prvého stupňa
k záverom obsiahnutým v rozhodnutí iného súdu považuje odvolací súd za nedôvodnú.

Vo vzťahu k námietke navrhovateľa o absencii posúdenia jeho nároku ako nároku na náhradu škody
odvolací súd uvádza, že skutkové okolnosti tvrdené v návrhu nesmerovali k uplatneniu nároku na
náhradu škody, a počas konania pred súdom prvého stupňa svoje tvrdenia v tomto smere navrhovateľ
ani nezmenil. Nároky na plnenie odvodené od zmluvných dojednaní majú totiž svoj vlastný skutkový

základ, odlišný od nárokov na náhradu škody. Nárok na náhradu škody je založený na inom skutkovom
stave, ktorý vyplýva z inej skutkovej podstaty, ako zmluvný nárok uplatnený v žalobe a vychádza z
tvrdenia o porušení právnej povinnosti, vzniku a výške škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a porušením právnej povinnosti. V posudzovanom prípade tieto rozhodné skutočnosti navrhovateľom
tvrdené neboli. Nad rámec odvolací súd uvádza, že v prípade culpa in contrahendo ide o vyvodenie

zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla tým, že jedna zo strán kontraktačného procesu bola v dôsledku
chovaniadruhejpotencionálnejzmluvnejstranyvdobrejviere,žedojednávanázmluvabudeuzatvorená.
V posudzovanom prípade bola dojednávaná zmluva uzatvorená, a to ako dodatok č. 4, pričom vznikli
pochybnosti o jej obsahu, ktoré boli odstránené za pomoci výkladu. Zmluvné strany sa v predmetnom
dodatku dohodli na podmienkach, za ktorých prejdú práva a povinnosti z kúpnej zmluvy o dodávke

surového kravského mlieka na odporcu. Tieto podmienky naplnené neboli, preto neprišlo k prevodu práv
a povinností z kúpnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že o predzmluvnej zodpovednosti odporcu nie je
možné na základe zisteného skutkového stavu uvažovať a námietka navrhovateľa, podľa ktorej mal
prvostupňový súd posudzovať ním uplatnený nárok ako náhradu škody zo zodpovednosti za zavinenie
v predzmluvných vzťahoch, je v tomto prípade nepatričná.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ktoré skutočnosti, významné pre rozhodnutie
vo veci mal prvostupňový súd za preukázané, stručne uviedol, ako dospel k záverom obsiahnutým v
rozhodnutí, teda z ktorých dôkazov jeho závery vyplývajú a ako tieto dôkazy hodnotil. Závery súdu
prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku preto podľa názoru odvolacieho súdu

zjavne nie sú arbitrárne ani svojvoľné a obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p..

Nakoniec odvolací súd podotýka, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov

(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).Krajský súd považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, a preto v
zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, lebo si tento náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.