Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615204674
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615204674.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Z. E.,

H.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky Z. L., Q.. K., H.. XX.XX.XXXX, R. C. S. D. XXXX/XXX, M. H.
N., S. C. D., Z..Č. X/X a otca Z. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XX/XX, K. S., R..Č.. Š. X, K. S., v konaní
o návrhu otca na zákaz styku, takto

r o z h o d o l :

Obmedzuje sa styk matky Z. L. Q.. K., H.. XX.XX.XXXX s maloletou dcérou Z. E., H.. XX.XX.XXXX
tak, že matka je oprávnená sa s touto maloletou dcérou stretávať iba každý tretí víkend v tom - ktorom
mesiaci a to v sobotu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu

v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00 hod. len v mieste bydliska otca a len za
prítomnosti otca, kedy otec je p o v i n n ý v čase určenom ako začiatok styku maloletú dcéru na styk
s matkou riadne pripraviť a umožniť jej stretnutie s touto maloletou dcérou.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.03.2015 domáhal, aby súd zakázal matke
stýkať sa s maloletou dcérou Z..

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že vie o skutočnostiach zanedbávania výchovy zo strany matky, ktoré
zistil pri styku s dieťaťom dňa 13.12.2013. Bol nútený vyhľadať detského pediatra, nakoľko maloletá
mala hnisavý zápal na krku. Bola neokúpaná, neprebalená a zapáchala. Skutočnosť oznámil aj na
ÚPSVaR v Považskej Bystrici. Dňa 10.02.2014 večer bola privolaná Rýchla zdravotná pomoc, z dôvodu
epileptického záchvatu maloletej, kŕčov a táto ihneď bola hospitalizovaná v Nemocnici s poliklinikou
Považská Bystrica. V čase podania návrhu bola hospitalizovaná pre vážne zranenia na detskej JIS
klinike v Martine. Tam bola dňa 17.02.2014 operovaná, nakoľko mala v hlavičke hematóm. On má za

to, že dieťa je v ohrození života, nakoľko je v útlom veku, odkázané na jeho starostlivosť a matka nie je
schopná dieťaťu zabezpečovať riadnu starostlivosť. Nemocnicou s poliklinikou Považská Bystrica bolo
podané trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví mal.
Z.. Dňa 18.03.2014 Okresný súd v Trenčíne vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým odovzdal
maloletú do starostlivosti otca a matka bola povinná prispievať na jej výživu sumou 25,- € mesačne.
Následne bolo rozsudkom súdu číslo 15P/129/2014 rozhodnuté o zverení mal. Z. do jeho starostlivosti a
matkabolazaviazanáprispievaťnajejvýživumesačnesumouvovýške30%zosumyživotnéhominima.

Styk matky s dieťaťom sa neupravil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2014. Trestným
rozkazom zo dňa 02.02.2015 bola matka uznaná za vinnú zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
maloletej a bola za to odsúdená na trest odňatia slobody dva roky s podmienečným odkladom a určením
skúšobnejdobynaštyriroky.Tohočasuonzabezpečujemal.Z.celodennúariadnuosobnústarostlivosť.Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.2.2016 uviedla, že jej konanie voči
maloletej je neospravedlniteľné a nedá sa ničím vyhovoriť, mrzí ju ublíženie dcére a určite jej nechcela

úmyselne ublížiť. Aj napriek tomu chce sa so svojou dcérou stretávať, aj keď nie často, ale chce, aby
poznala svoju matku a svojich súrodencov. Preto s návrhom otca nesúhlasí. Poukázala na to, že úraz,
ktorý bol maloletej spôsobený ju neohrozí, nakoľko je vo vyššom veku a Baby syndróm trasenia je iba
v útlom veku dieťaťa (novorodenca). Tiež poukázala na to, že v jej domácnosti sú v súčasnosti tri mal.
deti, o ktoré sa stará a keď týmto deťom nehrozí nebezpečenstvo, nevidí ona dôvod na také závažné

rozhodnutie, ako je zákaz styku s maloletou. Ako matka bola za svoje konanie potrestaná, keď dostala
podmienku vo výmere štyri roky, boli jej odobraté mal. deti Z. B. Z. Okresným súdom Považská Bystrica
do krízového centra, ktoré jej vrátil až krajský odvolací súd a tiež bolo vydané predbežné umiestnenie
jej syna A. L. do Detského domova Prievidza, pričom Okresný súd v Prievidzi rozhodol o vrátení syna
do manželových rúk t.j. otca dieťaťa a jej dovolil podieľať sa na jeho výchove. Jej situácia sa zmenila,
v živote má veľkú oporu v manželovi a spolu vychovávajú tri mal. deti. Navrhla, aby súd styk matky s

dieťaťom neupravoval a zároveň jej nezakázal maloletú navštevovať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka
a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými súdnymi spismi, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že matka mal. Z. osobne videla naposledy dňa 2.9.2014 a následne mu
už maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti. Odvtedy matka dcéru nechodila navštevovať. Nie je
pravdou, že s matkou ohľadne ich dcéry nekomunikuje, naopak on s ňou komunikuje cez sociálne siete,
kde matku pravidelne informuje, čo malá robí, akých lekárov navštevujú a tiež jej preposiela fotografie

maloletej. Matka do 1.4.2015 uhrádzala výživné na dcéru nepravidelne v rôznych čiastkach od 10,-€
do 25,-€ a následne od uvedeného dátumu, teda po tom čo sa stal právoplatný trestný rozkaz začala
prispievať na výživu dcéry pravidelnými čiastkami, ako jej to bolo určené súdnym rozsudkom. Nad rámec
bežného výživného, však dcére ničím neprispieva. V čase, keď mala dcéra jeden rok, tak jej poslala
len pohľadnicu a na Vianoce jej kúpila hračku v hodnote asi 5,-€. Uvedenú hračku dcére neodovzdala

osobne, ale poslala poštou. On aj matke hovoril, že môže navštíviť dcéru, prípadne ísť ju pozrieť do
Martina keď bola v nemocnici, avšak táto nešla dcéru navštíviť. Uviedol, že vzhľadom na súdno-znalecké
dokazovanie v rámci trestného stíhania, ako aj závery lekárskych správ o zdrav. stave mal. dcéry, toho
času trvá na výslovnom zákaze styku matky s dieťaťom. na poslednom pojednávaní tiež uviedol, že na
návrhu aj preto , lebo matka sa mu vyhrážala, že príde aj s manželom a, že si to s ním ešte vyrieši.

Pokiaľ by sa realizoval styk matky s dcérou v kľude a nič by sa neudialo, vedel by to aj akceptovať.

Rozsudkom sp.zn. 15P/129/2014 - 95 zo dňa 2.9.2014 tunajší súd zveril mal. Z. do osobnej starostlivosti
otca a zároveň zaviazal matku maloletej prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je táto povinná platiť do rúk otca vždy do

15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku Súd styk matky s mal. dieťaťom neupravil.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že
v starostlivosti matky o maloletú boli zistené nedostatky, ktoré viedli jednak k hospitalizácii maloletej
v nemocnici a taktiež mali dopad na psychiku a zdravý vývin maloletej. Maloletá bola predbežným
opatrením odovzdaná otcovi a od toho času aj podľa vyjadrení účastníkov a vykonaných šetrení bolo

zistené, že maloletá má zabezpečenú starostlivosť, má podmienky pre jej zdravý rast a vývin. Matka
naposledy maloletú navštívila 25.4.2014 a teda chýbal tam prejav záujmu o maloletú.

Trestným rozkazom sp.zn. 2T/10/2015-150 zo dňa 2.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
24.3.2015 Okresný súd v Považskej Bystrici uznal matku maloletej za vinnú z prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b./ TZ sa poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a.), c.),
d. ) na tom skutkovom základe, že ako matka maloletej v priestoroch rodinného domu v Považskej
Bystrici od presne nezisteného dňa v mesiaci október 2013 do večerných hodín dňa 9.2.2014 ,
niekedy aj pod vplyvom alkoholu v snahe utíšiť plač svojej maloletej dcéry , držiac dieťa na rukách
pred sebou v oblasti podpazušia, nadmerne intenzívne nešetrne a s neadekvátne s dieťaťom triasla,

čím mu spôsobila zranenie - subdurálny hygrom vľavo v čelovo-temennospánkovom laloku mozgu,
subdurálny hygrom vpravo v čelovo a spánkovom laloku mozgu, subdurálny hygrom medzi mozgovými
hemisférami, subdurálny hygrom na rozhraní záhlavového laloka a mozočka vľavo, vnútromozgové
krvácanie v temennom laloku mozgu vľavo, početné zakrvácanie sietnice na oboch očiach, ktoré bolopodľa znaleckého posudku vyhodnotené ako ťažké zranenie, pri ktorom došlo k bezprostrednému
ohrozeniu životne dôležitého orgánu - mozgu a centrálneho nervového systému, pretože v lebke nastal
vnútorný tlak a v prípade, žeby nebol ihneď medicínsky zasiahnuté, mohol tento stav skončiť úmrtím

dieťaťa, pričom predpokladaná dĺžka liečenia je viacročná, s trvalým následkom po poranení mozgu
- epilepsiou a zranenie zodpovedá syndrómu traseného dieťaťa (Shaken baby syndróm). Za to bol
matke uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, pričom výkon tohto trestu jej bol podmienečne
odložený a bola jej určená skúšobná doba na štyri roky.

Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča maloletá Michaela
sa t.č. nachádza v starostlivosti otca, ktorý vlastní rodinný dom, v ktorom však nebýva, nakoľko je
momentálne v rekonštrukcii. Otec s maloletou žije v byte vo vlastníctve jeho rodičov. Sú tu tri izby,
kuchyňa a sociálne zariadenie. Otec obýva jednu izbu, v ktorej je nová postieľka a maloletá má zakúpené
aj oblečenie a hračky. Maloletá dobre prospieva, je pokojná a usmievavá. Trikrát denne preventívne
užíva liek na epilepsiu. Otec s maloletou navštevuje detskú lekárku MUDr. E.. S maloletou navštevuje

tiež Detskú kliniku v Martine, kde bola operovaná a najbližšia návšteva je naplánovaná na máj 2016.
Tiež navštevuje kardiologickú ambulanciu v Poprade s naplánovanou návštevou na marec 2016 a
neurologické oddelenie v Levoči. Pri pohovore uviedol, že matka výživné na mal. Michaelu uhrádzala do
novembra2015riadnevsume27,13€mesačne,zamesiacdecember2015zaslala10,-€mesačne.Nad
rámec výživného neprispieva, naposledy maloletú navštívila v septembri 2014. Otec matke pravidelne

raz mesačne zasiela fotky maloletej.

Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza matka maloletej sa vydala a t.č. býva s
manželom A. L. v mestskom nájomnom byte, ktorý bol pridelený manželovej matke. Byt pozostáva z
kuchyne a obývacej izby a je štandardne zariadený. Domácnosť je vybavená elektrospotrebičmi. Byt

je vykurovaný sporákom na pevné palivo, ktorý sa nachádza v kuchyni a na ktorom varia. Zásoby
paliva na zimu nemajú pripravené, drevo si zabezpečujú priebežne. V čase návštevy bol v domácnosti
primeraný poriadok. V domácnosti t.č. býva aj maloletý syn manželov A. L., H.. XX.XX.XXXX, ktorý bol
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 18P/18/2015 - 192 právoplatným dňa 16.12.2015 zverený
do osobnej starostlivosti otca - manžela matky mal. dieťaťa. Starostlivosť maloletému poskytujú obaja

rodičia spoločne, nad výchovou maloletého bolo nariadené výchovné opatrenie - dohľad. V domácnosti
bývajú aj dvaja synovia matky mal. dieťaťa a to Z. B. Z. F., ktorým obaja manželia poskytujú potrebnú
starostlivosť. Manžel matky sa lieči v psychiatrickej ambulancii, jeho stav je však stabilizovaný. V
rozhovore uviedol, že dokáže dohliadnuť aj na manželku, aby maloletým deťom poskytovala adekvátnu
starostlivosť.Úradksúčasnejstarostlivostitýchtomanželovoichmal.detinemávýhradyanebolizistené

žiadne nedostatky v tejto starostlivosti.

Zo znaleckého posudku č. 75/2015 vypracovaného súdnym znalcom PhDr. B. C. - znalecký odbor:
Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia detí a dospelých, vypracovaného pre konanie vedené na
Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 18P/18/2015 súd zistil, že matka maloletej Z. je spôsobilá k

zabezpečovaniu starostlivosti a výchovy o mal. A., ale nad touto starostlivosťou je potrebné realizovať
dohľad príslušného ÚPSVaR. Z vyšetrenia matky maloletej uvedený znalec zistil, že jej rozumová t.j.
mentálne chápavosť sa nachádza v pásme populačného podpriemeru. Jej osobnosť je štruktúrovaná v
smere introverzie, aktuálne emocionálne labilná, impulzívna. Je nezrelá a jej doterajšia životná história
bola o opakovaných sklamaniach sa vo vzťahoch, čo tento znalec pripisuje jej emocionálnej a sociálnej

nezrelosti. V dôsledku tejto jej nezrelosti ťažšie dokázala predikovať situácie vo svojom živote, často
krát konala prchko, neuvedomelo, impulzívne, niekedy až trucovito, čo jej následne zhoršovalo pôvodnú
situáciu, keďže jej rýchla resp. chvátna reakcia nebola dobre premyslená a takto realizované správanie
jej prinášalo ďalšie problémy v prispôsobení sa. Aktuálne vo svojom živote sa cíti lepšie ukotvená,
pociťuje väčší pocit istoty, má sa o koho obrazne povedané oprieť vo svojom osobnom živote, čo pri jej

nezrelejosobnostnejštruktúrejejprinášaviackľudnýchreakcií.Ideoosobnosťsoslabšouspôsobilosťou
korigovať správanie, racionálnou a vôľovou zložkou osobnosti a to najmä v krízových situáciách. Má
nedostatočne vnútorné zdroje na vyrovnanie sa so záťažou. V záťažovej situácií je však modulácia
afektu menej prísna, reaguje hyperemocionálne, nedokáže svoje afektívne vybitie dostatočne adaptívne
ovládať, čo môže jej sociálne okolie považovať za neprimerané k situácií. Znalec konštatuje, že

menovaná netrpí žiadnou závažnou duševnou chorobou, či poruchou. Svoje správanie vie regulovať na
požadovanej úrovni, nemá sklon správať sa nadmerne hostilne, či agresívne. Predpokladom zvládnutia
rodičovských kompetencií je podporné prostredie, v ktorom sa má o koho oprieť a takéto prostredie sa
jej t.č. podarilo vytvoriť s manželom.Zo znaleckého posudku č. 30/2015 vypracovaného súdnou znalkyňou MUDr. A. C. - znalecký
odbor: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: odvetvie psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie,

gernotopsychiatria), vypracovaného pre konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.
18P/18/2015 súdzistil,že uvedenásúdnaznalkyňavčaseznaleckéhovyšetreniamatkymaloletejutejto
nezistila duševnú poruchu v zmysle psychózy alebo organického postihnutia. Jej osobnosť je mentálne
hranične diferencovaná, bez psychopatických rysov a bez známok deteriorácie. Zvýšená agresivita
nepatrí k jej základnej osobnostnej výbave. Morálne, etické a aj ostatné vyššie city sú u nej vyvinuté,

navonok prezentované emocionálne prejavy sú pod zvýšenou kontrolou, čo však neznamená, žeby bola
citovo otupená. Súvisí to jednak s chudobnými emocionálnymi prejavmi v jej kmeňovej rodine a aj s
faktom, že bola opakovane vystavovaná psychickému a fyzickému týraniu zo strany predchádzajúceho
partnera - otca jej dvoch synov, kedy často prežívala strachy a obavy. Pokiaľ ide o ublíženie na zdraví
jej dcére, tú sa ešte uplatňuje obranný mechanizmus popretia a vytesnenia zároveň, kedy udáva, že
dcéra dostala epileptický záchvat a neguje skutočnosť, žeby dcére ublížila. Psychika používa tento

obranný mechanizmus, nakoľko by matka maloletej neuniesla skutočnosť, že k danému konaniu došlo.
Na druhej strane však parciálne priznáva pocit viny, výčitky, smútok, stav plačlivosti počas noci, aby
ju pri tom nikto nevidel. K danému skratovému konaniu došlo v čase, kedy matka maloletej bola v
záťažovej situácii bez sociálnych istôt v popôrodnom období, kedy je fyziologický zvýšená afektívna
labilita a oslabená tolerancia na záťaž. Nijakým spôsobom to však neospravedlňuje dané neprimerané

konanie. Aktuálne sa u matky maloletej jej sociálna situácia zlepšila uzavretím manželstva, zlepšili sa jej
bytovépodmienky.Tátoznalkyňanedokážedefinitívnevylúčiť,ževprípadenepriaznivejživotnejsituácie
a zvýšenej psychickej záťaže by ku skratovému konaniu opätovne nedošlo. Preto aktuálne odporúčala
maloletého A. L. zveriť do starostlivosti otca, pričom matka môže sa podieľať na jeho výchove, aj
starostlivosti.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu otca na úplný zákaz
styku matky s dcérou, avšak sú tu splnené predpoklady pre obmedzenie jej styku s ňou.

Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom
zdraví dieťaťa a ujma inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a podobne). Fyzické zdravie

dieťaťa reprezentuje jeho telesná integrita. Zväčša sú to zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie,
bodanie, sácanie, pálenie, odopieranie potravy a podobne) dobre preukázateľne lekárskym vyšetrením
a obhliadkou tela. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa k narušeniu ktorej dôjde
v prípade, ak rodič vykonáva svoje rodičovské práva psychický škodlivým spôsobom, čo narušuje
zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Posúdenie týchto skutočností patrí znalcovi z odboru psychológie alebo

psychiatrie. Prípadom, kedy obmedzením alebo zákazom styku súd chráni iný, než zdravotný záujem
dieťaťa je prípad, keď je rodič svojim spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak mali správne
výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo ostatných členov rodiny dieťaťa a podobne. Dôvod na zákaz
styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho prípadu.Je nepochybné, že zo strany matky došlo v nedávnom období pred rozhodovaním v tomto konaní k
závažnému fyzickému ublíženiu na zdraví maloletého dieťaťa, pričom ako sa konštatovalo v trestnom

rozkaze Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 2T/10/2015-150 zo dňa 2.2.2015 v rámci popisu
skutku , ktorého sa matka maloletej dopustila, svojim konaním spôsobila maloletej ťažké zranenie, pri
ktorom došlo k bezprostrednému ohrozeniu životne dôležitého orgánu - mozgu a centrálneho nervového
systému a v prípade, žeby nebol ihneď medicínsky zasiahnuté, mohol tento stav skončiť úmrtím dieťaťa,
pričom predpokladaná dĺžka liečenia je viacročná, s trvalým následkom po poranení mozgu - epilepsiou

a zranenie zodpovedá syndrómu traseného dieťaťa (Shaken baby syndróm).

Na základe uvedeného dá sa teda konštatovať, že dôvod na zásah do rodičovských práv matky voči jej
dcére je daný. Je však potrebné posúdiť, či tento zásah má spočívať v absolútnom zákaze styku matky
s dcérou, alebo je možné zvoliť riešenie v podobe obmedzenia tohto jej styku s ňou. Podľa súčasného
znenia § 25 ods. 3 Zákona o rodine, platného a účinného od 1.1.2016, súd zakáže styk maloletého

dieťaťa s rodičom jedine v prípade, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením
styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie
sa s dieťaťom pod hranicu štandardnej východiskovej úpravy alebo obmedzí stretávanie sa s rodičom

iným spôsobom (určením miesta stretávania, uložením povinnosti strpieť druhého rodiča alebo tretej
osoby pri stretávaní a podobne).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka toho času zabezpečuje osobnú starostlivosť svojim
ďalším trom maloletým deťom, pričom podľa šetrení vykonaných príslušným UPSVaR v mieste jej

terajšieho bydliska aktuálne neboli zistené v tejto jej starostlivosti o tieto jej deti žiadne nedostatky. Z
obsahu znaleckých posudkov vypracovaných na matku maloletej v konaní vedenom na Okresnom súde
Prievidza pod sp.zn. 18P/18/2015 vyplynulo, že aktuálne zlepšenie sociálnej situácie u matky maloletej
ako aj zlepšenie jej bytových podmienok, ju robí spôsobilou na zabezpečovanie starostlivosti a výchovy
o jej maloleté deti, avšak len za súčasného vykonávania dohľadu nad touto starostlivosťou príslušnými

subjektmi. Samotná matka netrpí žiadnou závažnou duševnou chorobou, či poruchou, svoje správanie
vie regulovať na požadovanej úrovni, a nemá sklon správať sa nadmerne hostilne, či agresívne, ale
predpokladom zvládnutia rodičovských kompetencií je podporné prostredie, teda skutočnosť, že sa má
o koho oprieť.

Z tohto hľadiska sa teda javí, že dôvody na úplný zákaz styku matky s dcérou tu nie sú dané, pretože
táto momentálne za predpokladu vykonania určitých opatrení nepredstavuje priamo a bezprostrednú
hrozbu pre maloletú.

Na druhej strane súdna znalkyňa MUDr. A. C. konštatuje, že nedokáže definitívne vylúčiť, že v prípade

nepriaznivej životnej situácie a zvýšenej psychickej záťaže by ku skratovému konaniu u matky opätovne
nedošlo. Za tejto situácie sú preto jednoznačne dané predpoklady na obmedzenie styku matky s dcérou.

Súdpretonávrhuotcanazákazstykunevyhovel,alekeďževdanom prípadesúdniejeviazanýnávrhom
toho - ktorého rodiča, berúc do úvahy znenie § 25 ods. 3 Zákona o rodine, matku vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti obmedzil v jej styku s dcérou spôsobom bližšie uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku tak, aby sa prípadne predišlo situáciám, kedy matka by mohla dcére opätovne ublížiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré by bolo

možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)