Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/196/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219104
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3110219104.7

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ I.. V. L.,
bytom v U., C. XX/XX, občianke Slovenskej republiky, zastúpenej I.. P. L., bytom v U., C. XX/XX, 2/
U. B., bytom v Q., U. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Štefanom
Hecom, advokátom v Bratislave, Prešovská 49, proti žalovanej P. W., bytom vo F. XX, občianke P.
republiky, právne zastúpenej JUDr. Ottom Markechom, advokátom v Hornej Strede, Ul. Kpt. Nálepku

336 o neplatnosť závetu takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a , že závet spísaný poručiteľom F., zomr. XX.XX.XXXX, dňa 04.05.2009 j e n e p l a t n ý .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že závet spísaný poručiteľom F. B., zomr. XX.XX.XXXX, dňa

X.X.XXXX, je neplatný. Uviedli, že poručiteľ F. B. zanechal závet, ktorý bol spísaný inou osobou v
prítomnosti dvoch svedkov, ktorý vlastnou rukou iba podpísal. Vyslovili pochybnosti o tom, či zdravotný
stav poručiteľa dovoľoval spísať závet takouto formou, vzhľadom k tomu, že bol vo veľkom rozsahu
nedoslýchavý a zle videl, vyslovili pochybnosti o tom, či dátum na závete uvedený je správny, nakoľko
podpisporučiteľabolpísanýveľmiroztrasenourukou,nezodpovedalistejšiemupodpisuvčasepredtým,
ako utrpel tento poručiteľ úraz, v dôsledku ktorého nakoniec za necelé dva mesiace zomrel. Do chvíle,

keď úraz utrpel, bol prakticky samostatný, bol schopný sa o seba v celom rozsahu postarať, potom ako
si zlomil nohu a následne bol hospitalizovaný, sa jeho zdravotný stav prudko zhoršil, dokonca do takej
miery, že nebol celkom orientovaný a trpel stavmi zmätenosti. Vzhľadom na okolnosti a najmä osobu
poručiteľa mali žalobcovia za to, že sporný testament je neplatný právny úkon z toho dôvodu, že bolo
potrebné poručiteľa považovať za osobu, ktorá nevie čítať a písať, teda bolo potrebné, aby bol závet
spísaný v prítomnosti troch svedkov. Žalobcovia poukazovali aj na to, že obsah závetu, formulácie v ňom

obsiahnuté nezodpovedajú formuláciám, ktoré by poručiteľ použil, navyše závet rukou písala osoba v
blízkom vzťahu so závetnou dedičkou.

Žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol. Mala za to, že sporný závet zodpovedá z pohľadu svojej
platnosti všetkým podmienkam, ktoré vyžaduje zákon. Pri tomto type závetu sa vyžaduje vlastnoručný
podpis poručiteľa, výslovný prejav pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje

poslednú vôľu poručiteľa, vlastnoručný podpis dvoch svedkov. Všetky tieto náležitosti sporná listina
spĺňa. Žalovaná ďalej poukázala na to, že dlhodobo poskytovala pomoc zomrelému F. B., pomáhala
mu v domácnosti, nosila mu jedlo, dohliadala, aby navštevoval lekárov, vzájomne mali dlhodobo dobrý
vzťah. Naopak, žalobcovia ako súrodenci zomrelého o neho prejavovali malý záujem, v čase, keď bol
po úraze hospitalizovaný, ani neuvažovali o tom, že by si ho niektorý z nich zobral doopatrovať domov.

Žalobkyňa 1/ uviedla, že zomr. F. B. bol jej brat. V priebehu rokov si založila vlastnú rodinu, odišla zo
svojho rodiska. Brat F. zostal bývať s otcom, nikdy sa neoženil a nemal deti. Až do dôchodkového vekupracoval ako ekonóm na družstve. Už od detských liet mal zdravotný problém so sluchom, na jedno
ucho ohluchol, pričom s postupujúcim vekom sa mu zhoršoval sluch aj v druhom uchu. Potreboval nosiť
načúvací strojček. Brat sa dlhodobo bol schopný starať sám o seba, priebežne sa chodili navštevovať,

mali dohodu, že v prípade ak bude potrebovať pomoc, ohlási sa. Od žalovanej sa dozvedela, že brat si
zlomil nohu a je v nemocnici, niekoľko krát ho tam navštívila. Žalobkyňa 1/ mala za to, že žalovaná je síce
vzdialená príbuzná brata F., s ktorou sa brat často navštevoval, ale bola toho názoru, že žalovaná bratovi
nepomáhala, vždy, keď tam prišla, bol v dome neporiadok a brat nemal čisté oblečenie. V poslednom
období spolu s bratom zvažovali opatrovateľstvo, prípadne odchod do penziónu. Nepripúšťala možnosť,

že by brat spísal takýto závet, nikdy by to neurobil, ani jej nepovedal, že sa to chystá urobiť.

Žalobca 2/ uviedol, že keď už boli v dôchodkovom veku, pravidelne brata F. navštevoval, niekedy aj
na dlhšiu dobu. Pomáhal mu s opravami domu, kosil mu záhradu, pomáhal s veľkým upratovaním. Pri
svojich návštevách nikdy nikoho u brata nestretol, bratovi nikto iný nepomáhal, roky sa stravoval vo
verejných zariadeniach, navyše vedel si nakúpiť aj uvariť sám. Výnimočne mu na požiadanie navarila

žalovaná.

Žalovaná uviedla, že zomrelého F. poznala možno aj 25 rokov, boli susedia, prakticky každý deň bol u
nich. Spoločne s druhom F. P. sa o neho starali, upratovali, časť domu, kde býval, chodil k ním obedovať,
vozili ho k lekárovi. O možnosti spísať závet začal hovoriť niekedy vo februári 2009, začal zisťovať ako

sa to robí. Žalovaná ďalej uviedla, že sporný závet sa spisoval 4.5.2009, bol to pondelok, spisoval sa u F.
doma. Prítomný bol jej druh a dvaja svedkovia závetu, jeden z nich, D. W., je vzdialená rodina, aj priateľ
od detstva. Túto osobu si za svedka vybral poručiteľ sám. Spisovanie závetu prebiehalo tak, že všetci
sedeli u F. v kuchyni, jej druh P. písal to, čo F. diktoval, bolo to preto, že F. už nevidel na písmená. Písať
vedel, ale mal problém so zrakom, preto o spísanie závetu požiadal P.. Keď závet nadiktoval, založil si

okuliare a celý závet si prečítal. Nosil načúvací prístroj, keď sa mu rozprávalo na ucho, na ktoré trochu
počul, tak rozumel. Čítať vedel len s okuliarmi. Žalovaná poprela, že by ona alebo jej druh vyvíjali nátlak
v tom zmysle, aby im F. prepísal dom, dávala mu podpisovať len plnú moc na nakladanie s vkladnou
knižkou. Nevedela o tom, že by F. niekto chcel dať v nemocnici niečo podpísať.

Svedok U. W. uviedol, že poznal zomrelého F. B., v deň, keď sa pospisoval závet, išiel k nemu na
jeho žiadosť na návštevu. Zomrelý F. B. v zásade chcel, aby ho žalovaná doopatrovala, s tým, že by
jej niečo dal a spísal v jej prospech závet, chcel však potvrdenie, že ho naozaj doopatruje. Či takéto
potvrdenie dostal, svedok uviesť nevedel. Spisovanie prebiehalo tak, že prišiel ďalší svedok závetu
D. W. a žalovanej druh P.. Poručiteľ diktoval, P. písal, oni mu pomáhali. Poručiteľ bol nedoslýchavý,

komunikácia s ním bola ťažká, ale so P. asi už boli zohratí, preto on závet písal. Svedok vyslovil
domnienku, že závet nahlas nikto nečítal, on sám si ho prečítal potichu a potom podpísal, následne
sa podpísal druhý svedok a potom aj poručiteľ. Všetci pozerali na P., keď závet písal, či píše, čo sa
diktuje. Zomrelý F. B. po napísaní závet nahlas neprečítal. Pokiaľ ide o dátum spisovania závetu, svedok
potvrdil, že sa tak stalo 4.5.2009.

Svedok D. W. uviedol, že so žalovanou sa poznajú odmalička, poznal aj poručiteľa a jeho brata. V
posledných rokoch sa so zomrelým vídal sporadicky, stalo sa, že ho oslovil P., že sa s ním potrebuje
žalovaná rozprávať. Nešli k nej, ale k F. domov, kde mu žalovaná vysvetlila, že ho chce ako svedka
závetu. F. B. začal diktovať svoju poslednú vôľu, diktoval sám, písal P.. Po napísaní závet nikto nahlas

neprečítal, každý si ho pozrel len tak očami. Takto napísaný závet ako svedok podpísal, podpísal ho aj
zomrelý F. B., stalo sa to 4.5.2009.

Z lekárskych správ bolo zistené, že F. B. bol hospitalizovaný v čase od 10.5.2009, druhý deň po tom, čo
došlo k úrazu, do 14.5.2009 a následne od 29.5.2009 do 12.6.2009. Z prepúšťacích správ okrem iného

vyplýva, že poručiteľ B. mal problémy so zrakom, bola diagnostikovaná katarakta, glaukóm. V priebehu
druhej hospitalizácie sa konštatovalo, že je síce objektívne pri vedomí, ale nie je celkom orientovaný,
vykazoval známky zmätenosti.

Svedok L. R., notár, uviedol, že je pravdou, že navštívil zomrelého F. B. v nemocnici spoločne s T.. L. za

tým účelom, aby F. B. podpísal pripravené notárske zápisnice. Nedošlo k podpísaniu ani jednej z týchto
notárskych zápisníc, spomínal si iba na to, že v zápisniciach boli nejaké darovacie zmluvy a závet. K
spísaniu zápisníc ho oslovil JUDr. L., pripustil aj tú možnosť, že ho oslovila aj žalovaná.Z lekárskej správy L.. F. C., všeobecného lekára, vyplýva, že zomrelý F. B. bol pacientom jeho
ambulancie od októbra 2006, bol mu pridelený naslúchací prístroj z dôvodu nedoslýchavosti, v súvislosti
s tým bol viac rokov dispenzarizovaný v ORL ambulancii. Rovnako bol dispenzarizovaný v očnej

ambulancii s diagnózou primárny glaukóm s otvoreným uhlom na pravom oku a komplikovanou
kataraktou na ľavom oku. Posledné vyšetrenie bolo realizované 28. 4. 2009. V súvislosti s poruchou
sluchu a zraku bol kontakt s F. B. sťažený, vyžadovalo viac trpezlivosti zo strany personálu, aby sa
mohlo dospieť k správnemu diagnostickému záveru. Z lekárskeho nálezu MUDr. N. zo dňa 19.11.2008
vyplýva, že bol zomrelému vydaný naslúchací prístroj a poskytnutá odborná inštruktáž o jeho používaní.

Zo správy očného lekára zo dňa 28.4.2009 vyplýva, že posledné vyšetrenie bolo realizované v tento
deň, pričom dôvodom návštevy lekára bol subjektívny pocit horšieho videnia a tečúce pravé oko. Pacient
bol objednaný na operáciu katarakty ľavého oka na október 2009 a nastavená medikamentózna liečba
oboch očí.

Uznesením č.k. 17D/634/2009-149 Okresného súdu Trenčín, v dedičskej veci po poručiteľovi F. B.,

zomrelom XX.XX.XXXX, bolo rozhodnuté, že dedičia zo zákona, žalobcovia 1/, 2/ sa odkazujú na
podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, spísaného poručiteľom dňa 4.5.2009 v prospech závetnej
dedičky, žalovanej.

Z rukou písanej listiny označenej ako závet, datovanej dňom 4.5.2009, vyplýva, že poručiteľ F. B.

zanecháva všetok svoj majetok po svojej smrti žalovanej, P. W., nakoľko mu veľa v posledných rokoch
pomáhala,moholunejjesť,opralamu,upratalaapodobne.Podpisporučiteľapodrukoupísanýmtextom
pozostáva z písmená V, bodky a mena B., pričom možno konštatovať, že tento podpis je písaný inou
osobou ako text závetu, pričom závet obsahuje aj vyhlásenie poručiteľ o tom, že obsah závetu je jeho
poslednou vôľou závet podpísali dvaja svedkovia, U. W. a D. W..

Dňa 12.05.2009 podpísal zomrelý F. B. generálnu plnú moc pre žalovanú za tým účelom, aby mohla
nakladať s finančným vkladom na konkrétne uvedenom účte bez obmedzenia.

Dňa 21.05.2009 podpísal F. B. plnú moc pre žalovanú za účelom nakladania s konkrétne označenou

vkladnou knižkou.

Dňa 27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej zápisnice M M obsahom ktorej bola darovacia zmluva
medzi F. B. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom daru mali byť konkrétne popísané
nehnuteľnosti, pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území F., I.. Dňa 27.05.2009 bol spísaný

návrh notárskej zápisnice M M predmetom ktorej mala byť darovacia zmluva uzavretá medzi F. B. ako
darcom a žalovanou ako obdarovanou, predmetom ktorej mala byť konkrétne určená nehnuteľnosť v
A. Q.. Dňa 27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej zápisnice M M obsahom ktorej bol závet poručiteľa
F. B., z obsahu ktorého vyplýva, že poručiteľ pre prípad svojej smrti odkazuje všetok svoj hnuteľný a
nehnuteľný majetok žalovanej. J. jedna z týchto notárskych zápisníc nebola poručiteľom B. podpísaná.

Zo znaleckého posudku L.. L. G., ktorý bol vypracovaný pre účely vyšetrovania OR PZ Nové Mesto nad
Váhom č. ČVS: ORP - 124/JP - NM - 2010, znalkyne z odboru psychiatria, vyplýva, že poručiteľ F. KE.
bol do XX. 5. 2009 v takom zdravotnom stave, ktorý mu umožňoval vykonávanie všetkých úkonov, v
nasledujúcich dňoch sa u neho prejavovali stavy zmätenosti, ktoré sa zhoršovali, ale aj zlepšovali.

Podľa § 476 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete
musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých
poručiteľov je neplatný.

Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 476c ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju
poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom
a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musíuviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom
poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,

že sporný závet, spísaný poručiteľom F. B. dňa X.X.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom,
a to pre absenciu vážnosti prejavu vôle poručiteľa, teda v zmysle vyššie citovaného § 37 Občianskeho
zákonníka. 4.5.2009 mal poručiteľ vyjadriť svoju vôľu závetom, ktorý nenapísal vlastnou rukou, ale
podpísal v prítomnosti dvoch svedkov. Dňa 27.5.2009 poručiteľa počas jeho hospitalizácie navštívil
notár s pripravenou notárskou zápisnicou, obsahujúcou závet rovnakého znenia, pokiaľ ide o určenie
závetného dediča. Túto notársku zápisnicu poručiteľ odmietol podpísať s tým, že takúto vážnu vec si

musíeštepremyslieť.Vôbecnespomenulprednotárom,ženiejepotrebnéspisovaťdruhýzávet,pretože
závetnú dedičku už určil. Hoci v prípade poručiteľa išlo o osobu pokročilého veku, jeho spôsobilosť
na právne úkony nebola žiadnym spôsobom obmedzená pred tým, ako došlo k jeho hospitalizácii,
teda pred 10.5.2009, do tej doby si všetky svoje veci, aj finančného charakteru, spravoval sám a
nepotreboval k tomu cudziu pomoc. Ako ďalej vyplýva z posudku psychiatra, jeho mentálny stav sa

počaspobytuvnemocnicinezmenilzásadnýmspôsobom,prejavovalisavšakunehovniektorýchdňoch
stavy zmätenosti. Dňa 22.5.2009 podpísal poručiteľ splnomocnenie pri plnom vedomí. Dňa 27.5.2009
nezaznamenal notár pri jeho návšteve stav zmätenosti, ktorý by mu bránil reálne uvažovať, ako naloží
so svojím majetkom. Z dokazovania nevyplynulo, že sa poručiteľ rozhodol spísať závet do notárskej
zápisnice a za tým účelom sám oslovil notára, resp. o to požiadal inú osobu, prítomnosť notára v

nemocnici nebola výsledkom jeho iniciatívy, ale iniciatívy inej osoby. Možno teda dôvodne pochybovať
o tom, či rukou písaný závet bol právnym úkonom, ktorý poručiteľ urobil vážne, teda či tento závet
bol skutočným prejavom poručiteľovej vôle. K týmto pochybnostiam prispieva i to, že hoci bol poručiteľ
mentálne spôsobilý, bol predsa len limitovaný svojim zdravotným stavom, konkrétne poškodeným
zrakom a sluchom. Tieto zdravotné ťažkosti preukazujú lekárske správy. Len päť dní pred spisovaním

závetu poručiteľ navštívil očnú ambulanciu, pričom subjektívne ťažkosti charakterizoval ako zhoršené
videnie. Z dôvodu katarakty ľavého oka bol objednaný na operáciu, pre primárny glaukóm pravého oka
mu bola nariadená liečba. Je pritom známe, že obe tieto diagnózy, najmä v pokročilom štádiu, majú
za následok zhoršené, rozostreté videnie. Problematická bola s poručiteľom komunikácia aj preto, že
na jedno ucho nepočul vôbec a sluch mal zhoršený aj u druhého ucha. Aj napriek svedkom závetu,

ktorýchhodnovernosťniejejednoznačná,nemožnosistotoukonštatovať,žeporučiteľvdôsledkusvojich
obmedzených schopnosti dobre vidieť a dobre počuť naozaj prejavil svoju poslednú vôľu.

Iné dôvody, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť sporného závetu neboli zistené, po formálnej
stránke spĺňa závet náležitosti podľa § 476b Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané, že bol

potrebný postup podľa § 476c ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko aj napriek určitým
obmedzeniam nemožno poručiteľa F. považovať za osobu, ktorá nemôže čítať a písať.

Ohľadne trov konania súd rozhodol tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku, a to s použitím § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).