Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/258/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233682
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112233682.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o., Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručený súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej

škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 516,32 eur, ktorá vznikla ako následok
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina nevydaním rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov; vo veci
EX11621/2010 (18Er 4259/2010) proti dlžníkovi B. V. nar. XX.X.XXXX. Poukázal na to, že v exekučnom
konaní vedenom podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení od 1.6.2010 do 31.5.2011
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti

nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Exekučným titulom však boli rozsudky Stáleho rozhodcovského
súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(Zákon o rozhodcovskom konaní). Nejde tu teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ale o rozsudok
rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská
komisia, a naopak používa slovné spojenie rozhodcovský súd. Podľa ním vysloveného názoru platí
interpretačné pravidlo - predpoklad racionálneho zákonodarcu, ktorý ak použil dva odlišné pojmy,

myslel tým aj dve odlišné veci. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je teda úplne iný právny inštitút
ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa
iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a neskôr Exekučného poriadku - § 274 písm. h)
Občianskeho súdneho poriadku a § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku ako iné (ako v zákone
výslovne uvedené) vykonateľné rozhodnutia a schválené zmiery, ktorých súdny výkon pripúšťa zákon.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní

od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Podľa navrhovateľa v predmetnom prípade exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,sinevyžadovalatakúspoluprácusúčastníkmikonania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu(zbytočné prieťahy v konaní) rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 10.5.2011 (konanie začalo dňa 3.8.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby (omeškanie viac ako 280 dní). Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík - neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolventnosti
povinného a najmä navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonom

stanovenej lehote včas a efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom majetkovej škody
vo výške 125 eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to výlučne vplyvom

nesústredenej činnosti exekučného súdu (na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na poštovné a telekomunikačné výdaje a kontrolu stavu konania sumu 15 eur). Zároveň si navrhovateľ
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom a jej vyčíslenie predstavuje sumu 516,32 eur
(alikvotný pomer 55 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu).

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.9.2013 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, nárok navrhovateľa
považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok. Vo všeobecnosti namietal, že ide o predčasne uplatnený nárok, keď žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku bola doručovaná 23.4.2012 a už dňa 27.9.2012 boli podané žaloby na súd;
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril

akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal a preto žiaden z uplatnených nárokov navrhovateľa uspokojený nebol. K uplatnenému nároku
na náhradu škody vo všeobecnosti uviedol, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho
v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ
doposiaľ dôkazy pre posúdenie tejto otázky nepredložil. Poukázal na ustanovenie exekučného poriadku

§ 44 ods. 2 s účinnosťou pred a po 1.6.2011 v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 písm. d),
z ktorých ustanovení jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia
neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek nárok
navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone; ak

bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok navrhovateľa je v
tejtočastineopodstatnený. Samotnénedodržaniezákonomstanovenejlehoty, neznamenáautomaticky
prieťahy v konaní (judikatúra Ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00) a zo skutkových okolností,
ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s

ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým exekučný súd
návrh na vydanie poverenia zamietol a skúmal materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalé
povahy rozhodcovskej doložky; uvedené rozhodnutia za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie

z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu a táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie namietaných navrhovateľov splnená. Odporca zároveň v súvislosti s uplatnenou náhradou
škody navrhovateľom „nesprávnym úradným postupom“ vo všeobecnosti vzniesol námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o

udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). Pokiaľ ide k samotnej uplatnenej náhrady materiálnej škody
vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného, navrhovateľ v konaní na preukázanie vznikuškody má produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke a pokiaľ ide o
uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani táto zo strany navrhovateľa nie je preukázaná.

V priebehu konania na výzvu súdu navrhovateľovi na predloženie písomného podania (návrhu na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) navrhovateľ uviedol, že nedisponuje rovnopisom,
originál návrhu založil odporca do svojho príslušného spisu a odporca potvrdil vo svojom vyjadrení
doručenia žiadosti v rozmedzí od 23.4.2012 do 25.9.2012 a predložil súdu dňa 12.6.2013 zoznam

žiadostí, v ktorých si žiadateľ odvodzuje nárok na náhradu škody od pochybenia Okresného súdu Žilina
a v danom prípade je vedený pod č. 5911. Tým mal súd splnenú podmienku právomoci vo veci konať
a rozhodnúť. Navrhovateľ si za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (do 31.12.2012) uplatnil nárok na
predbežné prerokovanie podľa § 4 ods. 1 písm. a) kedy oprávneným za štát konať je Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Na nariadené pojednávanie dňa 27.1.2016 sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania
mali riadne vykázané ( navrhovateľ dňa 9.11.2015, odporca dňa 9.11.2015); odporca neospravedlnil
svoju neúčasť a nežiadal o odročenie pojednávania. Navrhovateľ e-mailovým podaním dňa 26.1.2016
žiadal zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu a prejudiciálnej otázky; podal návrh na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnej otázky

Súdnym dvorom Európskej únie, položenej v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. Zn. 7C 6/2010.
Súd považuje za potrebné uviesť: právny zástupca navrhovateľa dňa 27.11.2013 prevzal uznesenie
Krajského súdu v Žiline 6NcC 95/2013-17 zo dňa 14.2.2013, ktorým sudkyňa Okresného súdu Žilina
JUDr. Anna Majeriková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci a proti tomuto uzneseniu
podal navrhovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia, dovolaním

napadnuté rozhodnutie zasahuje do jeho práva na nestranný súd a zákonného sudcu. Najvyšší súd
SR ako súd dovolací uznesením 1Cdo 66/2014-55 zo dňa 27.5.2014 dovolacie konanie zastavil,
rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 14.6.2014. Pokiaľ ide o opakovaný návrh navrhovateľa
na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnej otázky Súdnym dvorom Európskej únie položenej
v konaní pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 7C 6/2010 v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté

o zamietnutí návrhu navrhovateľa uznesením č.k. 17C 258/2012-122 zo dňa 4.11.2014 a odvolací súd
Krajský súd v Žiline rozhodnutím č.k. 10Co 39/2015-153 zo dňa 29.7.2015 uznesenie okresného súdu
potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.9.2015; právny zástupca navrhovateľa prevzal
predmetné uznesenie odvolacieho súdu dňa 7.9.2015. S poukazom na uvedené, súd dospel k záveru,
že nie je daný dôvod na zrušenie pojednávania, otázka zákonného sudcu je vyriešená zákonným

spôsobom tak, ako je uvedené vo vyššie citovanom uznesení nadriadeného súdu, ktorý o nevylúčení
zákonného sudcu rozhodoval a v danom konaní s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania sa súd
riadne vysporiadal.

Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo využité a ak

sa navrhovateľ na pojednávanie nedostavil a nepresvedčil sa tým, či súd vyhovie alebo nevyhovie jeho
žiadosti o odročenie, musí znášať sám aj následky svojej neprítomnosti. Sám sa vzdal možnosti konať
pred súdom, uplatňovať tie procesné práva a plniť si povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú. Súd
vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov pri aplikácií ustanovenia § 101 ods. 2 veta druhá
O.s.p. s prihliadnutím na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým

zisteniam.

Z pripojeného exekučného spisu 18Er 4259/2010 nepochybne vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený
v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.: 18Er 4259/2010 doručil
prostredníctvom exekútora dňa 14.10.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Je

nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 12.5.2010 sp.
zn. SR 03730/10, právoplatný dňa 21.6.2010 a vykonateľný dňa 24.6.2010 a exekučný súd vo veci
vykonávalprocesnéúkonyadoručovalvýzvyopredloženierozhodcovskéhospisu,opredloženiezmluvy
o úvere s rozhodcovskou doložkou, doručeniek potvrdzujúcich doručenie rozhodnutia povinnému (výzva

zo dňa 19.10.2010, žiadosť rozhodcovského súdu zo dňa 28.10.201 o predlženie lehoty na predloženie
písomností), keďže v exekučnom konaní exekučný súd je zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
exekučný titul z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 44 ods. 2 exekučného poriadku.Uznesením 18Er 4259/2010-26, EX 11621/10 zo dňa 8.4.2011 v exekúcii vo veci oprávneného
navrhovateľa proti povinnej na vymoženie pohľadávky súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zo dňa 22.9.2010, doručenej súdu dňa 14.10.2010 zamietol. Z odôvodnení rozhodnutia je
nepochybné, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava zo dňa 12.5.2010 sp. zn.
SR 03730/10, právoplatný dňa 21.6.2010 a vykonateľný dňa 24.6.2010. Exekučný súd v rámci vedeného
konania konštatoval výkon práv oprávneného podľa rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými

mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať § 45 ZoRK a preskúmal
exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2011.

Uznesením 18Er 4259/2010-36, EX 11621/10 zo dňa 28.7.2011 exekučný súd exekučné konanie
zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.8.2011, svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na ustanovenie § 44 ods. 3 exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,

právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

Na preukázanie vzniku majetkovej škody navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý
dňa 17.1.2014 vypracoval znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia
majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, (originál znaleckého posudku č. 1/2014 zaevidovaný

na tunajšom súde pod č. 1SprV 563/14) ktorým navrhovateľ žiadal určiť výšku majetkovej škody,
ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutia okresných súdov
SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či
zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Predmetom

znaleckého posudku je posúdenie činnosti a ich ekonomickej náročnosti spojených s vymáhaním
pohľadávok spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a znalecký ústav objasňoval zvýšené náklady na
mzdové náklady, tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačná
služby a poštovné; pritom vychádzal z podaní od 2.7.2009 do 25.5.2011 pri neskoro vydaných
alebo nevydaných povereniach a z podaní od 18.2.2009 do 15.3.2012 pri neskoro rozhodnutých

alebo nerozhodnutých návrhoch na zmenu súdneho exekútora, vyplatených miezd a benefitov pre
zamestnancov,zpriemernéhostavuzamestnancov,nákladovnazriadeniepracovnéhomiesta,nákladmi
na poštovné, nákladov na telekomunikačné služby a nákladov na tlač, úpravu informačného systému
pri zlúčení spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. s LUKA & BREMER, spol. s r.o. a LBG, s.r.o.. V závere
znaleckého posudku na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov (2.3.1.), nákladov na poštovné

(2.3.2.), telekomunikačné služby (2.3.3.), tlač a úpravu informačného systému (2.3.4., 2.3.5.) znalec
realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej spoločnosti, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých
typov žalôb a to žaloby NZP a NP spolu suma na jednu žalobu 30,76 Eur a žaloby ZE spolu suma na
jednu žalobu 31,68 Eur.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2014 závery znaleckého posudku č. 1/2014
namietal z dôvodu, že vypracovaný znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky
navrhovateľa a v danej veci znalca neustanovil súd a navyše posudok je výrazne jednostranný,
pri vypracovaní znaleckého posudku sa vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov
poskytnutých zadávateľom. Najpodstatnejším a najzávažnejším nedostatkom predmetného posudku

je, že tento by mal byť vyčíslením škody spôsobenej v tisíckach exekučných konaní, pričom v
uvedenom kontexte je nutné vziať v úvahu, že úradný postup exekučného súdu, ktorý je navrhovateľom
namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický. Rozdielnosť možno vidieť či už v spôsobe,
akým exekučný súd rozhodol, resp. nerozhodol, a takto má podľa názoru navrhovateľa učiniť ako
i v lehotách, o ktoré mali byť zákonné lehoty stanovené pre rozhodovanie exekučného súdu o

udelení poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o zmene súdneho exekútora prekročené, prípadne i v
časovom horizonte, v akom sa navrhovateľ obrátil na príslušný súd s predmetným žalobným návrhom.
Vypracovanie znaleckého posudku za účelom zistenia konkrétnej škody spôsobenej konkrétnym
exekučným súdom, v konkrétnom exekučnom konaní mal žalobca pristúpiť jednotlivo t.j. pre každé
exekučné konanie, v ktorom sa mal podľa jeho názoru exekučný súd dopustiť nesprávneho úradného

postupu. Znalecký posudok je len prepočtom nepreukázaných a žalobcom tvrdených sumárnych
údajov, výstupov navrhovateľa na počet žalôb, čo je neprípustné a nespôsobilé jednoznačne určiť,
ktorý konkrétny nesprávny úradný postup spôsobil ktorú konkrétnu škodu; škoda je tak stále výlučne
paušálnou bez dopadu na konkrétne jednotlivo uplatnené nároky. Pokiaľ ide o časť posudku, ktorá sazaoberá výpočtom zvýšených mzdových nákladov, odporca spochybňuje skutočnosť, že k zvýšeniu
počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú
skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje. Predložený posudok žiadnym

spôsobom nepreukazuje, že k zvýšeniu počtu zamestnancov nedošlo napr. v dôsledku prirodzeného
hospodárskeho rastu navrhovateľa ako takého a vo výpočtoch týkajúcich sa zvýšenia mzdových
nákladov navrhovateľa sú zahrnutí i pracovníci pre trestné konanie a pracovníci pre styk s verejnosťou,
čo zároveň vylučuje akúkoľvek súvislosť s namietaným pochybením exekučného súdu. K činnosti,
v posudku označené ako „overovanie skutočnosti, či súd rozhodol o exekučnej veci“ by títo, resp.

navrhovateľ pristúpil bez ohľadu na prípadnú existenciu namietaného postupu exekučného súdu.
Taktiež agenda úhrady poplatkov je v predmetnej veci bezpredmetná, nakoľko žiadne iné poplatky,
ako poplatky za návrh na vykonanie exekúcie, ktoré by navrhovateľ musel uhradiť bez ohľadu na
existenciu namietaného postupu, neprichádzajú do úvahy. Odporca má za to, že vyššie prednesenou
argumentáciou jednoznačne spochybňuje závery vyplývajúce z predmetného posudku, ako i jeho
relevanciu a spôsobilosť akýmkoľvek spôsobom preukázať prípadne majetkovú škodu vzniknutú v

príčinnej súvislosti s navrhovateľom namietaným postupom súdu v exekučnom konaní. Naďalej preto
v celom rozsahu pridržiaval sa svojho písomného vyjadrenia k podanému návrhu a jeho staviska vo
vzťahu k navrhovateľom uplatneným nárokom a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení zákona č. 508/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2013),

zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (s účinnosťou do 31.12.2012), nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením

osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovujú inak

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., (s účinnosťou do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č.514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupomalebonezákonnýmrozhodnutímpodľazákonač.514/2003Z.z.jeosobitnouzodpovednosťou
a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2).

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (s účinnosťou od 1.6.2010 do 31.5.2011), podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a
v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia,
ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa §44ods.2Exekučnéhoporiadku(súčinnosťouod1.6.2010do31.5.2011), súdpreskúmažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľanávrhunavrhovateľavexekučnomkonanívedenompodľatýchtoprocesnýchpravidieljezaložená
povinnosťexekučnéhosúdurozhodnúťožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu a v danom prípade nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávanianavrhovateľa,žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.

V danom prípade navrhovateľ odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia; nesprávny úradný postup spočíval v
nečinnosti prieťahov v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15
dní, ale omeškanie viac ako 280 dní.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
súčasne (kumulatívne) splnenie troch základných predpokladov: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup

vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu
resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho
orgánu, alebo s ňou nesúvisí - nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Nesprávny
úradný postup je vymedzený v ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá a podľa konkrétnych okolností bolo
potrebné v danej veci správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup smeruje.

Z vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo
dňa 22.9.2010 bola doručená súdu dňa 14.10.2010; o tejto žiadosti o vydanie poverenia v exekúcii bolo
rozhodnuté dňa 8.4.2011 tak, že súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 4.5.2011.

Pokiaľ ide o v zákone stanovenú lehotu 15 dní súd konštatuje, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota pritom výslovne v zmysle zákona
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) t.j. ak je exekučným titulom notárska zápisnica,
d) t.j. ak je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovských komisií. Zákon upravuje túto výnimku z
dôvodu potreby preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie. Uvedená výnimka
upravená v § 44 ods. 2 týkajúca sa udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom

rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica, bola do Exekučného poriadku zavedená zákonom č.
144/2010 Z.z., a to s účinnosťou od 1. júna 2010.V predmetnej veci tak, ako to vyplýva z právoplatného rozhodnutia Uznesenie 18Er 4259/2010-26, EX
11621/10 zo dňa 8.4.2011 exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, a teda lehota 15
dní sa na vydanie poverenia v danom prípade nevzťahovala. Tento záver súdu plne korešponduje aj s

právnym záverom Ústavného súdu SR uvedeným v náleze č. k. II. ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.07.2013,
podľa ktorého: „Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala
vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti, alebo návrhu alebo exekučného titulu so
zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon
takúto lehotu v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred

01.06.2010).“ Ak teda súd rozhodol podľa právnej úpravy platnej v čase podania žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na exekučnom súde dňa 8.4.2011 o tejto žiadosti
(14.10.2010) tak, že túto uznesením zamietol, lehota 15 dní podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku sa vo všeobecnosti na takéto rozhodnutie exekučného súdu nevzťahovala, a
to bez ohľadu na to, či išlo o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, t. j.
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené,

alebo išlo o iný exekučný titul. Na základe uvedeného, keďže v danom prípade exekučný súd o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že žiadosť súdneho
exekútora zamietol, nemožno v danom prípade vôbec uvažovať o nesprávnom úradnom postupe
exekučného súdu spočívajúcom v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote podľa citovaného
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Je potrebné poznamenať, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmavať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Pri aplikácii ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle

ktorého ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné
konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád

uvedenú v citovanom ustanovení.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011: „exekučný súd
je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk,
ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému

súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie
niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., je povinný exekučné konanie zastaviť
bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie
exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63

Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z.
však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených
v § 57 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy (ako je tomu v danom prípade) treba
uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ
ide o dôvod uvedený v 45 ods. l písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozsudok zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný
na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie
každáskutočnosťhodnotenáakoneprijateľnápodmienkaspôsobujeajrozporplneniasdobrýmimravmi.
Rozhodujúcim bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom;

len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.“ (obdobne aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR spis. zn. 5 Cdo 291/2010 zo dňa 29.03.2011).

PodľauzneseniaÚstavnéhosúduSRč.k.IV.ÚS60/2011-13zodňa03.03.2011:„Vnútroštátnysúdmôže
ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského

rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Podľa názoruústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu v právnej
veci spotrebiteľa) z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva
prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci

rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom
konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského
právneho poriadku, je legitímny.“.

Exekučný súd v rámci konania Uznesením 18Er 4259/2010-26, EX 11621/10 zo dňa 8.4.2011

konštatoval výkon práv posudzovanej rozhodcovskej zmluvy za nezlučiteľný s dobrými mravmi
oprávneného podľa a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní a na základe týchto záverov zamietol uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, úradný postup exekučného súdu, ktorý tomuto rozhodnutiu
predchádzal, spočívajúci v prieskume materiálnej správnosti predmetného rozhodcovského rozsudku v
intenciách ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., nemožno považovať v zmysle

vyššie citovaných záverov ustálenej rozhodovacej činnosti či už Ústavného súdu SR alebo Najvyššieho
súdu SR za nesprávny úradný postup podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. s
následkami, ako to tvrdil navrhovateľ.
Je potrebné poznamenať, že navrhovateľ ani nepodal riadny opravný prostriedok, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.5.2011 a pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nesprávnym úradnom postupom exekučného

súdu vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám a to neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým
ukončenímprocedúryexekučnýmsúdomkinsolventnostipovinnéhoako aninimtvrdenévýzvy,žepodal
dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009 a nasl. žiadosť o informáciu o stave konanie tvrdené skutočnosti
žiadnym dôkazom nepreukázal.

Súd zároveň zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení smernice rady 93/13/EHS (čl.3 ods.1 písm. t), každá
zložka súdneho procesu je povinná skúmať a preverovať, aby nemorálne podmienky spotrebiteľa
nezaväzovali v záujme vyššej kvality života. Pre rozhodnutie súdu o žiadosti o udelenie poverenia
nie je postačujúca len žiadosť, ale aj ďalšie podklady, ktoré však príslušným súdnym exekútorom

nie sú zasielané súdu. Súd nie je administratívny orgán, ktorý automaticky udeľuje poverenia na
žiadosť exekútora. Ide o súdne rozhodnutie, ktoré musí vychádzať z objektívneho zistenia a posúdenia.
Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť
zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne musí súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, exekučný súd v danom prípade postupoval po doručení žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade so svojou povinnosťou preskúmať
rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) v kontexte vyššie uvedených intencií. Za účelom prieskumu
aj exekučný súd žiadal dotknutý rozhodcovský súd o predloženie dotknutého rozhodcovského spisu,
resp. listín, ktoré nevyhnutne potreboval na svoj prieskum. Po tom ako mu boli tieto listiny dotknutým
rozhodcovským súdom doručené, exekučný súd svoj prieskum vykonal a rozhodol o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Treba opätovne zdôrazniť, že v danom prípade nebola
zákonom stanovená lehota na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, resp.
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto neprichádza do úvahy
nesprávny úradný postup exekučného súdu v podobe porušenia povinnosti exekučným súdom vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a nemožno

ho hodnotiť ani ako nesústredený, neefektívny. Postup exekučného súdu v danom prípade sa tak
podľa názoru súdu nevyznačoval takými okolnosťami, ktoré by bolo možné hodnotiť ako zbytočné
prieťahy v konaní. Dĺžku konania od podania žiadosti o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia o
zamietnutí tejto žiadosti pri neexistencii zákonom stanovenej lehoty pre vydanie takéhoto rozhodnutia
súd nepovažoval vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti za neprimeranú. Naviac s poukazom na

opis rozhodných skutočností v návrhu navrhovateľa, navrhovateľ konštatuje len dĺžku konania, avšak
vôbec nekladie dôraz na povinnosti súdu, ktorý mal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na
základe rozsudku rozhodcovského súdu a ktorý musel aj preveriť skutočnosti, či takéto rozhodnutie je
vykonateľné.

Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie
materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno
považovať za nesprávny úradný postup súdu a nakoľko tento základný predpoklad zodpovednosti zaškodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom - prieťahov v konaní, nebol naplnený, navrhovateľovi
nevzniklo právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa vo vzťahu k majetkovej škode súd poznamenáva, že
navrhovateľom predložený znalecký posudok vychádza z tzv. zvýšených nákladov, pričom majetková
ujma je vypočítaná všeobecne, bez toho, aby sa pri uvedenom výpočte vychádzalo zo špecifík každej
jednotlivej veci. Súd sa stotožňuje s hodnotením odporcu, ktorý poukázal na to, že v posudku vychádzal
ústav jednak len z údajov poskytnutých navrhovateľom uvedených v účtovníctve (účtových nákladov)

bez akéhokoľvek auditu, porovnania aj základnej činnosti v poskytnutých úveroch, nie len v podaných
návrhoch na vykonanie exekúcie, správu úverov, nie len správu úverov predložených na exekučné
konanie, vychádzal z prezumpcie nesprávneho úradného postupu bez náležitej opory v zákone,
nerozlišoval jednotlivé konania, konkrétny čas v konaní a pod.. Predložený posudok môže slúžiť možno
pre štatistické ukazovatele ale nemôže v každom prípade preukazovať konkrétnu škodu v tom ktorom
konaní. Je nepredstaviteľné, že ak konanie pred súdom malo trvať napr. 5 mesiacov, aby sa zohľadňovali

úkonyzaštyriroky.Vyúčtovanérežijnénákladynavrhovateľanemôžubyťpovažovanézafaktickúškodu,
pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa, ktorý je podnikateľský subjekt a
nákladyvynakladanévpríčinnejsúvislostisrealizáciupredmetuobchodnejčinnosti nemožnopovažovať
za škodu.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
na náhradu nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ uplatňuje nemajetkovú ujmu s odôvodnením, že márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa. Pojem ujma predstavuje
ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z predpokladov občianskoprávnej
zodpovednosti. Nemajetková ujma je adekvátna, keď ide o stratu dôveryhodnosti, spochybnenia

serióznosti a poctivosti ich konania, vrátane podnikateľských aktív. Ujma sa často stotožňuje so škodou,
čo je nesprávne. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nesprávnym úradnom postupom exekučného súdu vystavil
oprávnené záujmy navrhovateľa rizikám a to neskorým ukončením procedúry, exekučným súdom
došlo k zániku povinného a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom došlo k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k

insolventnosti povinného, navrhovateľ tvrdené skutočnosti žiadnym dôkazom nepreukázal. Súd nezistil,
žebyvdanejexekučnejvecinavrhovateľvyužilnejaképrávneprostriedkydovydaniaudeleniapoverenia
a teda že chcel zvrátiť ten stav, v ktorom pociťoval podľa jeho uvedenia neistotu, frustráciu. Toto je
tiež jeden z aspektov, na ktorý sa musí brať ohľad. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu
príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že

bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo
k vzniku tvrdenej škody.

Súd viazaný dispozičnou zásadou, konkrétne viazaný návrhom § 153 ods. 2 O.s.p. ale aj viazaný
skutkom t.j. žalobnými tvrdeniami ( § 79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami ( § 101 ods. 1 O.s.p.) o

právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok, po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné navrhovateľovi priznať uplatňované
peňažné plnenie (majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu) na nim tvrdenom skutkovom základe. Súd
nemal za preukázaný základný predpoklad a to nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ nesplnil

už prvú podmienku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu musia
byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie prvej základnej podmienky súd považoval za
nadbytočné a nehospodárne vyjadrovať sa podrobnejšie k splneniu ďalších podmienok a to k vzniku
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a vznikom škody. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho,
kto neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané a preto súd
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s §
151 ods. 1 veta prvá o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odporca ako úspešný účastník si právo na náhradu trov konania neuplatnil a
zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.Navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo zo zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch podľa § 4 ods. 1 písm. k) (účinnosť do 30.9.2012) v zmysle ktorého

zákonnéhoustanoveniaodpoplatkujeoslobodenésúdnekonanievoveciachnáhradyškodyspôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 2
ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Vzhľadom na procesný výsledok v tomto konaní, kedy súd návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietol, a preto nezaviazal odporcu ako úspešného účastníka konania na zaplatenie súdneho
poplatku z podaného návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).