Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/413/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114239621
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114239621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudkyňouJUDr.AnnouMajeríkovou,vprávnejvecinavrhovateľaMesto

Žilina, Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, IČO: 00321796, proti odporcovi Karol Hreus - Magnuss,
miesto podnikania Pod Grendel 1359/6A, Žilina - Trnové, IČO: 45724768, o zaplatenie 825,60 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 825,60 eur spolu s 8,25 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 393,60 eur
od 1.7.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia,
0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi titulom trov konania sumu 52 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 10.12.2014 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd
označeného odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 825,60 eur spolu s príslušenstvom ( 8,25 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy
393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do

zaplatenia, 0,05 % denne zmluvnú pokutu zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia). Svoj návrh
odôvodňoval tým, že navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca uzatvorili dňa 20.8.2012
nájomnú zmluvu č. 418/právne/2012, ktorou navrhovateľ prenechal odporcovi do užívania časť pozemku
o výmere 5,4 m2 parc. č. KNC 7787/1 - ostatná plocha zapísaného na LV č. 1100 pre k.ú. Žilina a to na
ulici Martinská za účelom umiestnenia predajného stánku. V zmysle čl. 3 nájomnej zmluvy sa odporca
zaviazal uhradiť navrhovateľovi ročné nájomné vo výške 864 eur v dvoch splátkach; prvú splátku vo
výške 432 eur do 30.6 príslušného roka a druhú splátku vo výške 432 eur do 31.12 príslušného roka.

Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V prípade omeškania sa odporca zaviazal uhradiť
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. Nájomná zmluva
bola ukončená odstúpením prenajímateľa od zmluvy v zmysle jej ustanovenia čl. 6 bodu 2, písmeno
a) listom zo dňa 20.5.2014. Odporca zmluvne dohodnuté nájomné vo výške 432 eur druhej splátky za
rok 2013 a prvej splátky za rok 2014 - alikvotná časť nájomného za obdobie od 1.1.2014 do 14.6.2014
t.j. do ukončenia nájomnej zmluvy vo výške 393,60 eur neuhradil. Navrhovateľ listom zo dňa 4.8.2014
doručeným odporcovi dňa 12.8.2014 vyzval na dobrovoľné splnenie povinnosti v lehote do 15 dní a na

výzvu odporca nereagoval. Navrhovateľ okrem zaplatenia istiny titulom neuhradeného nájomného spolu
vo výške 825,60 eur uplatňuje aj úroky z omeškania z jednotlivých splatných splátok a zmluvnú pokutu
vo výške 0,05% denne z dlžných splátok do zaplatenia.Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Nanariadenépojednávaniedňa18.1.2016saodporcaneustanovil,doručeniepredvolaniamalvykázané

náhradným spôsobom v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 O.s.p. ( zásielka súdu sa vrátila neprevzatá
v odbernej lehote dňa 28.12.2015) a preto súd pri aplikácii ustanovenia § 101 ods. 2 vec prejednal vec
v jeho neprítomnosti. Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade
nebolo zo strany odporcu využité.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa
vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení v znení
písomného návrhu.

Zo zmluvy o nájme č. 418/právne/2012 uzatvorenej medzi účastníkmi konania zo dňa 20.8.2012 súd
vzal za nesporne preukázané, že navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporcovi ako nájomcovi na
základe tejto zmluvy do užívania časť pozemku KNC parcela 7787/1 k.ú. Žilina a to o výmere 5,4 m2
za účelom umiestnenia predajného stánku typu POLYMO MINI, ktorý bude využívaný na predaj tlače,
tabakových výrobkov, drogérie, darčekového a doplnkového tovaru. Nájomná zmluva bola uzatvorená

na dobu neurčitú. V čl. 3 citovanej zmluvy si zmluvné strany dohodli výšku nájomného a to 160 eur/
m2/rok, t.j. 864 eur, ktoré ročné nájomné sa nájomca (odporca) zaviazal uhrádzať v dvoch splátkach,
prvú splátku vo výške 432 eur do 30.6 príslušného roka a druhú splátku vo výške 432 eur do 31.12
príslušného roka. Zároveň v čl. 5 bod 1 citovanej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania nájomcu s platením nájomného má prenajímateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05%

z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania a tiež oprávnenie prenajímateľa od zmluvy odstúpiť ak
je nájomca v omeškaní s platením nájomného viac ako 60 dní (čl. 6 ods. 2 písm. a).

V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania bol ukončený odstúpením
prenajímateľa od zmluvy pre porušenie povinností nájomcu s platením nájomného a to listom zo dňa

20.5.2014. Odporca odstúpenie od zmluvy v odbernej lehote neprevzal. Navrhovateľ listom zo dňa
4.8.2014 vyzval odporcu na úhradu nedoplatku na nájomnom spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z
omeškania vyčísleným spolu v sume 936,47 eur. Výzvu na zaplatenie odporca prevzal dňa 12.8.2014.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvykle v čase uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Nájomná zmluva sa podľa citovaného zákonného ustanovenia § 663 uzaviera medzi prenajímateľom,
t.j. osobou, ktorá vec prenajíma (odovzdáva do nájmu) a nájomcom t.j. osobou, ktorá vec najíma.
Podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ
prenechávavecnájomcovidodočasnéhoužívaniazaodplatu(nájomné)atedanájomnázmluvazakladá
odplatný nájomný pomer a bez platenia nájomného by nájomná zmluva nebola nájomnou zmluvou.

Výška nájomného je spravidla dohodnutá v nájomnej zmluve a preto zákon v § 671 odseku 1 ustanovuje
predovšetkým povinnosť nájomcu platiť nájomné podľa zmluvy. V tejto dikcii sa skrýva nielen to, že
v zmluve treba uviesť výšku nájomného, ale aj spôsob jeho platenia. Ak výška nájomného nie je v
zmluve dohodnutá, nájomca je povinný platiť nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím
na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom navrhovateľom
predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je po stránke skutkovej
a právnej v celom rozsahu dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medziúčastníkmi konania na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.8.2012 trval nájomný vzťah do 14.6.2014,
pričom odporca porušil svoju povinnosť zo zmluvy uhrádzať nájomné riadne a včas a tým, že neuhradil
v zmluve dohodnuté nájomné (432 eur druhá splátka za rok 2013 a prvá splátka za rok 2014 - alikvotná

časť do ukončenia nájomnej zmluvy vo výške 393,60 eur) neuhradil, nedoplatok predstavuje žalovaná
suma 825,60 eur. Súd poznamenáva, že občianskoprávne konanie je ovládané zásadou prejednacou,
ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou
účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p. dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje

z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Je potrebné poznamenať, že súd v danom prípade vychádzal
predovšetkým z výsledkov dokazovania predložených navrhovateľom a iné než účastníkmi navrhnuté
dôkazy má možnosť v sporovom konaní vykonávať len za splnenia zákonom stanovených podmienok,
v zásade to však nie je povinnosťou súdu. Dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti,
ktoré majú za následok zánik dlhu v danom prípade leží na dlžníkovi tj. odporcovi. Keďže v konaní
nebolo preukázané, že by odporca žalovanú sumu uhradil, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi nedoplatok nájomného spolu v sume 825 eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je
o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľpopriistinepožadovalzaplatiťiúrokyzomeškania(8,25%úrokzomeškaniaročnezosumy

432 eur od 1.1.2014 do zaplatenia, 8,15 % úrok z omeškania ročne zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014
do zaplatenia), ktorých výška úroku z omeškania nie je v rozpore s nariadením vlády SR č. 87/1995
Z.z.. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo
omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania.
Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením

peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na
peňažné plnenie a jej zročnosť. Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad
rámec ustanovený zákonom a z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania,
ktorej prekročenie nie je prípustné. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,

má navrhovateľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania. Základná úroková sadzba ECB k
1.1.2014 bola vo výške 0,25 % a k 1.7.2014 výške 0,15% + zvýšená o osem percentuálnych bodov.
Tým, že odporca nesplnil svoju povinnosť platiť ročné nájomné tak, ako sa v uzavretej zmluve čl. 3
zaviazal a to do 30.6 a do 31.12 príslušného roka dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade druhá splátka nájomného za rok 2013 vo výške 432 eur bola splatná do 31.12.2013

a od 1.1.2014 je odporca v omeškaní a pokiaľ ide o alikvotnú časť nájomného za rok 2014 vo výške
393,60 eur bola splatná do 30.6.2014 a od 1.7.2014 sa odporca dostal do omeškania. Špecifikácia
uplatneného nároku navrhovateľa titulom úrokov z omeškania bola v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a preto súd návrh navrhovateľa
i titulom uplatňovaných úrokov z omeškania považoval za právne dôvodný, a preto návrhu navrhovateľa

vyhovel, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.Právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú sumu v prípade, že bola porušená
zmluvná povinnosť, ktorú si strany pre prípad jej porušenia dojednali. Zmluvná pokuta je dohodou určená

peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie
vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá sa zmluvnou pokutou zabezpečuje,
vyplýva predovšetkým z príslušnej zmluvy.

V čl. 5 bod 1 citovanej nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania nájomcu

s platením nájomného má prenajímateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za
každý aj začatý deň omeškania. Dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou zmluvy o nájme, bola
dohodnutá písomnou formou a je v nej určená výška zmluvnej pokuty, a to pre prípad omeškania
s úhradou nájomného. Vyššie uvedená zmluvná pokuta bola dojednaná ako sankcia za porušenie
zmluvných povinností ako zabezpečovací prostriedok, za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že odporca
si bude svoje zmluvné povinnosti plniť. Dojednaná zmluvná pokuta si plnila preventívnu funkciu, nakoľko

odporcu nútila k plneniu si svojich zmluvných povinností a dojednaná výška zmluvnej pokuty nijako
neprekračujeúčelzmluvnejpokutyspočívajúcinajmävhrozbedostatočneciteľnoumajetkovousankciou
voči dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a
riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec
alebo iba čiastočne. Súd je toho názoru, že zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu

(zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného plnenia, pričom zákon nevylučuje
možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškania splnením peňažného záväzku. Dohoda o zmluvnej
pokute musí mať obligatórne písomnú formu a jej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty,
prípadne aspoň spôsob, akým bude stanovená. Výška zmluvnej pokuty nie je v Občianskom zákonníku
upravená a neustanovuje ani spôsob jej určenia, pričom dojednanie jej výšky, či spôsobu určenia je

teda vecou dohody účastníkov. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v danej veci vzniká porušením
povinnosti odporcom a nie odstúpením od zmluvy navrhovateľom. Je nepochybné, že k porušeniu
povinnosti došlo pred odstúpením od zmluvy, a teda nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol ešte
pred zánikom zmluvy a odstúpenie od zmluvy sa nijako nedotklo nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Konštantná judikatúra tiež dôvodila, že odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty,

ktoré vznikli pred odstúpením, napr. rozsudok NS ČR vo veci 33Odo 131/2003 a súd nevidel žiadny
racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného a preto postupoval pri meritórnom rozhodnutí v
súlade s ňou. Odstúpením od zmluvy dochádza k zániku povinnosti plniť pôvodný záväzok zabezpečený
zmluvnou pokutou, avšak nie vždy dochádza súčasne aj k zániku povinnosti plniť zmluvnú pokutu ako
dôsledku neplnenia pôvodného záväzku. Porušením zmluvy vznikol medzi zmluvnými stranami nový

právny vzťah, ktorý už nemá vo vzťahu k pôvodnému zabezpečenému záväzku akcesorickú povahu a
na existenciu ktorého nemá zánik zabezpečeného zmluvného záväzku vplyv. S poukazom na vyslovený
právny záver súd návrh navrhovateľa i v časti zmluvnej pokuty považoval za dôvodný a zaviazal odporcu
popri istine zaplatiť navrhovateľovi i zmluvnú pokutu 0,05 % denne zo sumy 432 eur od 1.1.2014 do
zaplatenia, 0,05 % denne zo sumy 393,60 eur od 1.7.2014 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemalvspojenísustanovením
§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľ ako úspešný účastník konania si uplatnil právo na

náhradu trov konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku 50 eur a hotové výdavky v spojení s
výzvou na zaplatenie vo výške 2 eur a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi titulom trov
konania sumu 52 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.