Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115214905
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115214905.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpená: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: O. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XX, t .č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou M. C., pracovníčkou
Okresného súdu H., o zaplatenie 132,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 30,40 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne od 17. 07. 2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa návrhom zo dňa 12.
06. 2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 06. 2015, domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu vo výške 132,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 17. 07. 2012 do
zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 09. 12.
2009 zmluvu o pôžičke ev.č.XXXXXXX, na základe ktorej mu právny predchodca navrhovateľa poskytol

pôžičku na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve vo výške 365,40 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal
odporca splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 9,90 eur, z ktorej do dňa
spísania návrhu odporca uhradil sumu 246,60 eur. V zmysle čl. 6 bod 6.2 Všeobecných obchodných
podmienok je uvedené, že pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná v zmysle čl. 6 bod 6.4 Všeobecných
obchodných podmienok nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade

so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 23. 06. 2012
vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania návrhu odporca dlžné
splátky neuhradil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 132,59 eur. Právny
predchodca navrhovateľa si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.

Dňa 11. 09. 2015 bol na tunajší súd doručený návrh spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. na
zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa, nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

01. 08. 2015 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania, preto súd uznesením č.k.
14C/274/2015 - 17 pripustil zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa.Odporcovi sa návrh s prílohami nepodarilo doručiť, preto mu súd uznesením č. k. 14C/274/2015-26 zo
dňa 17. 12. 2015 ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k návrhu nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu
1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku s poukazom na § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, pretože sa jedná o drobný spor,
pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 12. 06. 2015, Zmluvou o pôžičke
č. XXXXXXXXXX, ev.č.XXXXXXX zo dňa 09. 12. 2009, Protokolom o prevzatí tovaru, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Prehľadom splátok a úhrad, Predžalobnou upomienkou zo dňa 23. 06. 2012,

fotokópiou doručenky č.l. 6, Návrhom na zmenu účastníka zo dňa 31.08.2015, Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 01. 08. 2015, Identifikáciou postúpenej pohľadávky č.l. 15, ako aj ostatným obsahom
spisu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v
zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Právny predchodca navrhovateľa ako
veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 09. 12. 2009 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal poskytnúť odporcovi pôžičku v sume 277 eur, ktorú
sa odporca zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške 9,90 eur. RPMN bola uvedená vo

výške 18,59%. Celková suma pôžičky bola 365,40 eur. Právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu
listom zo dňa 23. 06. 2012 na úhradu všetkých splátok jednorazovo vo výške 118,80 eur. Odporcovi
nebola výzva doručená, zásielka bola dňa 13. 07. 2012 vrátená právnemu predchodcovi navrhovateľa s
poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Odporca, vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad
na č.l. 7, uhradil akontáciu vo výške 9 eur pri podpise zmluvy, a 24 splátok, spolu v sume 246,60 eur.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná oboznámiť podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh je dôvodný len z časti. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne len z časti. Právny predchodca
navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe uzatvorenej zmluvy
o pôžičke právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku vo výške 277 eur a odporca sa

zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom v dohodnutých splátkach. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti
ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc
ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore

s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za
súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný
plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie

preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úverov. Zmluva rovnako neobsahuje
náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnú úrokovú sadzbu. Ďalej
zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška splátky 9,90 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva

obsahovalavýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonomstanovenéčlenenie
a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Zároveň zmluva neuvádza náležitosť podľa § 4 ods. písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vo vyššie uvedených prípadoch sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa
odporcovi považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie úroku z
pôžičky, ani iných poplatkov, ale len na vrátenie istiny pôžičky po odrátaní čiastkového plnenia zo strany

odporcu. Keďže odporcovi bola poskytnutá pôžička v sume 277 eur a z tejto vrátil sumu 246,60 eur, súd
mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume
30,40 eur.

Hoci to navrhovateľ v návrhu nešpecifikoval, z Prehľadu splátok a úhrad na č.l 7 vyplýva (a je to súdu

známe aj z jeho úradnej činnosti), že navrhovateľ si v konaní uplatňuje v rámci istiny aj zmluvnú pokutu,
v prejednávanom prípade vo výške 16,08 eur.

Z článku 12. ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že spoločnosť je oprávnená
požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením

ktorejkoľvek jednotlivej splátky, pričom v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 10% z dlžnej čiastky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

Súd má za to, že nemožno uzavrieť, že by došlo vôbec k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi účastníkmi
zmluvy, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté

iba vo všeobecných obchodných podmienkach napísaných veľmi malým a hustým, a tým aj ťažko
čitateľným písmom, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení.
Všeobecné obchodné podmienky pritom odporca ani nepodpísal, zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplýva, že by mali byť jej súčasťou. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že navrhovateľnepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj
podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach
súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým
tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci
charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých
predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie

o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto
dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu
ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11. novembra 2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka,
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“

V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej
forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd preto návrh v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty zamietol.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17. 07. 2012, keďže právny
predchodca navrhovateľa vyzval odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti pôžičky do 3 dní odo dňa
doručenia výzvy zo dňa 23. 06. 2013, ktorá bola navrhovateľovi ako nedoručená vrátená dňa 13. 07.
2012. Vychádzajúc z uvedeného má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 17. 07. 2012. Keďže súd dospel k záveru,
že opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 30,40 eur, bolo možné priznať
navrhovateľovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Odporca sa dostal
do omeškania dňa 17. 07. 2012, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,75 %.
Navrhovateľ tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,75% (8 +

0,75 %) ročne zo sumy 30,40 eur od 17. 07. 2012 do zaplatenia.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval návrh navrhovateľa za odôvodnený len v
časti o zaplatenie sumy 30,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,40 eur od
17. 07. 2012 do zaplatenia a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Občianskeho súdneho poriadku“) ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania
o zaplatenie sumy 30,40 eur s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie sumy 102,19 eur s
príslušenstvom bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa
v rozsahu 22,93 % a hrubý úspech odporcu v rozsahu 77,07 % a tým je daný prevažný čistý úspech

odporcu v rozsahu 54,14 % (77,07 % - 22,93 % = 54,14 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo
odporcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko si
však v konaní úspešnejší odporca právo na náhradu trov konania neuplatnil a ani mu v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.