Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/18/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611207698
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611207698.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci navrhovateľa -
G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom O. D., J. XXXX/X, t.č. H. C., W. XXX/XX, v zastúpení JUDr. Milan
Trnovský, advokát so sídlom Ul. T. J. D. XXXX/X, O. D., proti odporkyni - O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. D., E. XXX, zastúpená advokátom - JUDr. Jaroslav Kiapeš, so sídlom J. ul. XXXX/XX, O. D., o
zníženie výživného na plnoleté dieťa, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 7C/209/2011-92 zo dňa 31.10.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia v sume 262,13 eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Kiapeša, advokáta so
sídlom O. D. a to do 3 dní po právoplatnosti.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zníženia výživného na odporkyňu zo
sumy 165 eur mesačne na 65 eur mesačne počnúc 1.8.2011, pretože vykonaným dokazovaním
nemal preukázanú jeho dôvodnosť. Konštatoval, že od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/191/2009-52 zo dňa 11.3.2010 (právoplatný 14.4.2010) v
sume 165 eur mesačne nenastala zmena relevantných okolností, ktorá by závažnejším spôsobom sa
prejavila v pomeroch účastníkov. Zníženie výživného zdôvodňoval navrhovateľ znížením priemerného
mesačného príjmu v dôsledku zmeny zamestnania. V konaní bolo preukázané, že napriek zmene
zamestnávateľa ( zamestnania) nedošlo k podstatnej zmene ( poklesu ) príjmu navrhovateľa. Jeho
priemerný čistý mesačný príjem v čase posledného rozhodnutia o výživnom predstavoval sumu 358,98
eur a u súčasného zamestnávateľa predstavuje 321,54 eur. Sám navrhovateľ vo svojej výpovedi na
pojednávaní pred súdom 30.12.2009 (v paralelne prebiehajúcom konaní o určenie výživného do rozvodu
sp. zn. 4P/28/2009-18) výslovne uviedol, že u zamestnávateľa VALTRAX s.r.o. Liptovský Mikuláš
zarobil len minimálnu mzdu, vykonávajúc vnútroštátnu prepravu a prepravu v ČR, pričom diéty nemal
žiadne. Podľa potvrdenia VALTRAX s.r.o. Liptovský Mikuláš predloženého v súdnom konaní sp. zn.
8C/191/2009 mal navrhovateľ čistý mesačný príjem za obdobie od 8.4.2009 do 30.11.2009 vo výške
299,03 eur. Uvedená suma predstavuje nižší príjem v porovnaní s aktuálnym príjmom navrhovateľa.
Napriek výzve súdu navrhovateľ rozpor medzi svojim tvrdením a vykonaným dokazovaním vysvetliť
nevedel. Už predchádzajúci zamestnávateľ navrhovateľa - VALTRAX s.r.o. zdôraznil, že cestovné
náhrady nie sú mzdovým príjmom, pričom ich výška nepredstavovala ani výraznejšiu príjmovú položku
popri čistej mzde navrhovateľa. Majetkové pomery navrhovateľa - povinnej osoby platiť výživné okresný
súd posudzoval komplexne, nielen z pohľadu jeho príjmu predstavujúcu mzdu, ale aj z pohľadu
jeho aktuálneho majetku a aj životného štandardu, ktorý navonok prezentuje. Vychádzal zároveň zo

zásady rovnakej životnej úrovne dieťaťa a rodiča a z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni
svojho rodiča. V majetkových pomeroch nastala zmena, keď zaniklo spoločné bývanie navrhovateľa a
odporkyne (ako aj matky odporkyne). Rodinný dom s garážou rodičia odporkyne predali, pričom každý
z nich získal polovicu kúpnej ceny. Navrhovateľ tak od roku 2010 nadobudol finančné prostriedky vo
výške 63.000 eur. Okresný súd zvýraznil v tejto súvislosti povinnosť navrhovateľa pri disponovaní s
takouto značnou majetkovou hodnotou postupovať tak, aby z tohto finančného plnenia malo prospech
aj dieťa prípadným zvýšením výživného, alebo sústredením aspoň časti finančných prostriedkov
za účelom zabezpečenia do budúcna, keďže riadne a zodpovedné plnenie vyživovacej povinnosti
predpokladá určitú mieru zodpovednosti v každom období života povinnej osoby, znamená to rozvážne
disponovanie s finančnými prostriedkami a perspektívu zabezpečenia dieťaťa do budúcna aj pre prípad
možných nepriaznivých udalostí. Navrhovateľ investoval všetky uvedené finančné prostriedky do kúpy
a rekonštrukcie trojizbového bytu, čím byt zhodnotil (súd poznamenal, že podľa vyjadrenia navrhovateľa
ide o moderný byt s krbom),v súčasnej dobe, kedy žiadal o zníženie výživného v uvedenom byte
ani nebýva, túto nehnuteľnosť si chce ponechať, zatiaľ však s touto nehnuteľnosťou má len výdavky,
čo nemožno hodnotiť ako účelne vynakladané peňažné prostriedky. Matka odporkyne za finančné
prostriedky z odpredaja rodinného domu (polovica kúpnej ceny) nadobudla trojizbový byt, z takto
nadobudnutej nehnuteľnosti má prospech aj odporkyňa, pretože v predmetnom byte býva. Navrhovateľ
ako i matka odporkyne majú vyživovaciu povinnosť iba k tejto dospelej dcére. Súd v ďalšom prihliadal aj
na zmenu pomerov na strane matky odporkyne u ktorej oproti pôvodnej úprave došlo k zvýšeniu príjmu.
Začala vykonávať od apríla 2011 podnikateľskú činnosť. Na rozdiel od navrhovateľa nežije v spoločnej
domácnosti s inou zárobkovo činnou osobou. Snaží sa so svojimi zárobkovými aktivitami zabezpečiť
dostatok finančných prostriedkov, aby sa neznížil životný štandard odporkyne, ktorý mala za trvania
manželstva. Porovnaním disponovania obidvoch rodičov odporkyne so značnou majetkovou hodnotou
získanou predajom spoločnej nehnuteľnosti, súd konštatoval, že navrhovateľ nezohľadnil právo dieťaťa
participovať na takejto majetkovej hodnote a nezvážil možné riziká plnenia s prijatou finančnou hodnotou.
Nezohľadnením uvedeného faktu by došlo k znevýhodneniu toho rodiča, s ktorým dieťa býva a žije, čím
uspokojuje jeho bytovú potrebu a ďalšie potreby vyplývajúce z vedenia ich spoločnej domácnosti.
Zmena pomerov nastala aj na strane odporkyne, tá navštevuje maturitný ročník strednej školy, s ktorým
súvisia výdavky na stužkovú slávnosť, maturitu, vrátane praktickej časti maturity, ako aj na doučovanie
odporkyne z dvoch maturitných predmetov (účtovníctvo a nemecký jazyk). Zvýšené výdavky spojené s
doučovaním predstavujú legitímny nárok dieťaťa na ich úhradu, najmä ak zmena školského prospechu
nastala práve po období zániku manželstva rodičov. Doposiaľ určené výživné, ktoré v prepočte na jeden
deň predstavuje 5,4 eur podľa názoru súdu nie je spôsobilé zabezpečiť všetky odôvodnené potreby
dieťaťa. Výživné v sebe zahŕňa náklady na stravu, ošatenie, obutie, vrátane nákladov na bývanie ako
aj výdavkov spojených s nepriaznivým zdravotným stavom.

Komplexným hodnotením osobných, zárobkových a majetkových pomerov navrhovateľa ako povinnej
osoby, a odôvodnených potrieb odporkyne, nebol daný dôvod pre zníženie výživného. Nebola
preukázaná podstatná zmena pravidelného mesačného príjmu navrhovateľa, naopak, na jeho strane
pribudla značná majetková hodnota. Jeho návrh o zníženie výživného preto nemohol obstáť, ak pred
rokom nadobudol sumu 63.000 eur, a v ďalšom roku požiadal o zníženie výživného na plnoleté dieťa,
ktoré je v poslednom ročníku strednej školy, s čím sú spojené podstatne zvýšené výdavky. Zníženie
výživného by tak bolo aj v rozpore s dobrými mravmi vo vzťahu k odporkyni. Výživné má primárny
charakter v dôsledku čoho je daná jeho preferencia pred inými výdavkami povinnej osoby.
Tvrdenie navrhovateľa, že matka odporkyne vedie spoločnú domácnosť s iným partnerom nebolo
preukázané. Partnerka navrhovateľa bola v čase vyhlásenia rozhodnutia zamestnaná, pričom pre súd
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 O.s.p.), keďže udalosti, ktoré nastanú po zániku
zamestnania nemožno vopred poznať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporkyni, úspešnej procesnej strane
trovy konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie rozhodnutie alternatívne, žiadal vyhovieť návrhu
v celom rozsahu.
Vytýkal okresnému súdu najmä, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a následne nesprávne právne vec posúdil. Poukazoval na obsahové znenie ustanovenia
§ 75 ods. 1 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z.z.). Zvýraznil, že k povinnosti platiť výživné na

odporkyňu v sume 165 eur mesačne bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
4P/28/2009-33 zo dňa 12.1.2010. Pri posudzovaní jeho možnosti, schopnosti a majetkových pomerov
ako povinného súd vychádzal z jeho čistého mesačného príjmu, ktorý v tej dobe zodpovedal sume
299,03 eur a zohľadnil pri určení výšky výživného aj cestovné náhrady vo výške 823 eur mesačne,
hoci tie sa nepovažujú za mzdu zamestnanca. Teda, v čase posledného rozhodnutia o výživnom súd
vychádzal z podstatne vyšších súm jeho príjmu, ako tomu bolo tomu v aktuálne prebiehajúcom konaní.
Odvolateľ zotrvával na tom, že na jeho strane došlo k zmene pomerov. V súčasnej dobe jeho čistý
mesačný príjem je len 321,54 eur, nedostáva žiadne pravidelné diéty, ako bolo v dobe poslednej
úpravy výživného. Keďže žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá má tiež jednu vyživovaciu
povinnosť, musí sa čiastočne podieľať aj na nákladoch na domácnosť, ktorú spolu s ňou vedie. S
finančnými prostriedkami, ktoré nadobudol v rámci vyporiadania BSM, keď tieto investoval do kúpy
nehnuteľnosti, riadne a hospodárne nakladal. Nehnuteľnosť v budúcnosti môže slúžiť práve potrebám
dieťaťa. Odporkyňu žiadnym spôsobom neobmedzoval, aby nehnuteľnosť spolu s ním nemohla užívať aj
ona, jedná sa o účelne vynaložené náklady, ktoré predstavujú pre neho určitú hmotnú istotu a miesto, kde
sa môže vrátiť. Nežije v manželskom zväzku, teda nie je vylúčené, že v krátkom čase bude predmetnú
nehnuteľnosť využívať za účelom zabezpečovania vlastných bytových potrieb. Svojim konaním zohľadnil
právo dieťaťa participovať na majetkovej hodnote, odporkyňa je jeho jediným potomkom, môže v
budúcnosti spolu s ním predmetnú nehnuteľnosť užívať. Príjem matky odporkyne sa od poslednej úpravy
výživného zvýšil, vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Na jeho
strane sa príjem značne znížil, nakoľko v čase poslednej úpravy konajúci súd pri určení výšky výživného
zohľadňoval aj diéty. Odporkyňou uvádzané náklady sú neprimerane vysoké, nezodpovedajúce reálnym
nákladom. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky, ktorú kontaktoval telefonicky, odporkyňa nemá žiadne
zvýšené výdavky na lieky, ani na iné liečebné postupy v roku 2011 ktoré by u nej absolvovala.
Aj uvádzané náklady na stužkovú sú neprimerané vysoké, tie sa hradili v pravidelných splátkach
počas celého štúdia, nejde o jednorazový výdavok. Výdavok za športové tenisky v sume 130 eur je
neprimerane vysoký jej odôvodneným potrebám, nakoľko ani v čase, keď žili v spoločnej domácnosti
si veci v podobných sumách nezabezpečovala, nevenuje sa profesionálne žiadnemu športu, nemusela
vynakladať tak neprimerane vysoké sumy a preto nejde o jej odôvodnené potreby.
Odvolateľ mal za to, že výživné by malo byť určené v takej miere, aby reálne zohľadnilo schopnosti,
možnosti, majetkové pomery povinného rodiča, aby neviedlo k snahe vyhnúť sa plneniu vyživovacej
povinnosti, ktoré neplnenie má zároveň trestnoprávne dôsledky. Na výživu odporkyne prispieval aj nad
rozsah vyživovacej povinnosti pokiaľ to jeho možnosti a schopnosti a majetkové pomery umožňovali.
Nežije nadštandardným životom a aj výška výživného by mala byť určená v primeranej miere. Odvolateľ
mal aj za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nepreskúmateľné a jeho postupom bolo mu odňaté
právo na súdnu ochranu v zmysle článku 46 Ústavy SR.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazovala najmä na skutkové okolnosti uvádzané
súdom prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia, či už vo vzťahu k príjmu navrhovateľa, k jeho majetkovým
pomerom a k životnej úrovni. Na jej strane sa zmenili pomery, jej potreby sú podstatne vyššie, je v
poslednom maturitnom ročníku, s čím sú spojené oveľa vyššie výdavky, tak ako boli prezentované v
prvostupňovom konaní. Vzájomným návrhom si však zvýšenie výživného nežiadala. Dodala, že výdavky
spojené s chorobami nie sú len návšteva lekárov, ale aj poplatky za lieky a vitamíny. Stotožnila sa v
celom rozsahu s rozsudkom súdu prvého stupňa, žiadala jeho potvrdenie a uplatnila si aj náhradu trov
odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu a
z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu postupom podľa 156 ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil skutkový stav
riadne, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. Z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny
záver. Okresný súd dôsledne hodnotil všetky skutkovo významné okolnosti a v prejednávanej veci
správne aplikoval hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine. Súd prvého stupňa dal účastníkom
odpoveď na všetky pre ne rozhodujúce a významné otázky, starostlivo vyhodnotil vykonané dôkazy,
svoje rozhodnutie zdôvodnil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. preto
je nedôvodný odvolací argument odvolateľa vytýkajúci nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Postupom

okresného súdu bol dodržaný aj platný procesný poriadok a účastníkom v konaní súd v celom rozsahu
umožnil realizáciu ich zákonom garantovaných práv. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s
písomným odôvodnením napadnutého rozsudku, na ne poukazuje a iba na zvýraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vyjadruje k otázkam, ktoré odvolateľ namietal v podanom odvolaní.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu 19.8.2011, domáhal zmeny
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.3.2011 č.k. 8C/191/2009-52 v časti týkajúcej
sa výšky výživného tak, že výživné určené pre plnoletú O. U. počnúc 1.8.2011 sa znižuje zo sumy 165
eur na sumu 65 eur mesačne, splatnú vždy do 15.dňa daného mesiaca vopred. Uvedenej zmeny sa
domáhal podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine a v spojení s § 163 ods. 2 O.s.p., keď mal za to,
že od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 8C/191/2009-52
zo dňa 11.3.2011 nastala zmena v jeho pomeroch, podstatne sa zmenili jeho schopnosti a možnosti
uhradzovať výživné v pôvodnej výške. Zvýraznil, že sa znížil jeho príjem, v dobe pôvodnej úpravy u
zamestnávateľa VALTRAX s.r.o. Demänová 216, Liptovský Mikuláš jeho mesačný príjem bol 823 eur.
Ku dňu 24.7.2011 dostal od tohto zamestnávateľa výpoveď a musel si hľadať nové zamestnanie. Z tohto
dôvodu bol nútený odsťahovať sa za prácou do Pezinka a u súčasného zamestnávateľa EMINENS s.r.o.
Glejovka 1, Pezinok, P.O Box 29, Pezinok podľa pracovnej zmluvy jeho mzda by mala byť vo výške cca
400 eur mesačne. Jeho mesačný príjem sa tak oproti minulosti znížil o polovicu.

Podľa 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery.

Pri zmenených pomeroch nemôže sa jednať len o akúkoľvek zmenu, musí ísť o zmenu, ktorá
závažnejším a podstatným spôsobom zasiahne tak do možností a schopností povinného rodiča, a
výraznejším spôsobom sa prejaví aj v odôvodnených potrebách oprávnenej osoby. Zmena v pomeroch
musí nastať nielen u výživou povinnej osoby, ale aj v pomeroch osoby oprávnenej na výživné.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal, že na jeho strane nastala od doby pôvodnej úpravy tak podstatná resp. tak závažná
zmena, ktorá by mu neumožnila prispievať výživným na oprávnenú osobu, plnoletú dcéru sumou
165 eur mesačne. V danom prípade za rozhodujúce obdobie pôvodnej úpravy treba považovať
rozhodné obdobie, ktoré bolo konštatované v konaní 8C/191/2009. Z obsahu označeného spisu
jednoznačne vyplývalo, že v dobe určenia výživného na čas po rozvode sumou 165 eur mesačne, otcov
( navrhovateľov) čistý mesačný príjem u zamestnávateľa VALTRAX s.r.o. Liptovský Mikuláš bol od
8.4.2009 do 30.11.2009 v sume 299 eur, december 2009 - 307,60 eur, január 2010 - 320,50 eur, február
2010 - 320,50 eur, apríl 2010 - 320,50 eur, máj 2010 - 320,50 eur. Podľa správy tohto zamestnávateľa
navrhovateľovi boli vyplatené diéty za mesiac december 2009 v sume 211,76 eur, v januári 2010 - 23,53
eur, vo februári 2010 žiadne diéty mu vyplatené neboli. Za mesiac december 2009 boli mu vyplatené
cestovné náhrady - 21,60 eur, v januári 2010 - 32,40 eur, február 2010 - 82,80 eur. Je pozoruhodné,
že v dobe pôvodnej úpravy výživného rozsudkom v konaní 8C/191/2009, keď sa rozhodovalo o výške
výživného na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode rodičov odporkyne, výživné bolo určené na
základe schválenej rodičovskej dohody. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za dôležité dodať, že
navrhovateľ pri takto deklarovanom príjme nenamietal výšku výživného na čas po rozvode a sám pristúpil
k uzatvoreniu rodičovskej dohody. Z obsahu spisu 8 C/191/2009 nevyplýva, že by v dobej pôvodnej
úpravy výživného v sume 165 eur mesačne, by sa vychádzalo z čistého mesačného príjmu navrhovateľa
v ním tvrdenej výške, teda zo sumy 823 eur mesačne. Pokiaľ ide o diéty, resp. cestovné náhrady
vyplatené v rozhodnom období navrhovateľovi u zamestnávateľa VALTRAX s.r.o. Liptovský Mikuláš,
nejedná sa o finančné prostriedky, ktoré by markantným spôsobom navyšovali čistý mesačný príjem
odvolateľa. Preukázateľne u tohto zamestnávateľa navrhovateľ ukončil pracovný pomer z objektívnych
dôvodov, výpoveď dostal od zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu
rušenia pracovného miesta dňom 8.7.2011. Zamestnal sa u EMINENS s.r.o. Podľa výplatnej pásky za
mesiac august 2011 odpracoval celý mesiac a jeho čistý mesačný príjem zodpovedal sume 327,43 eur,
v tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že nejde o príjem nižší oproti pôvodnej úprave a preto nemožno
konštatovať ani výrazný pokles príjmu navrhovateľa.

Preukázateľne, od doby pôvodnej úpravy nastala zmena v majetkových pomeroch navrhovateľa. Po
odpredaji majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, disponoval v roku 2010
( rok pred podaním návrhu o zníženie výživného ) polovicou kúpnej ceny. Napriek konkrétnej vedomosti

o zákonnej vyživovacej povinnosti voči študujúcej dcére, nevytvoril dostatočné úspory z tejto kúpnej
ceny, aby mohol svoju vyživovaciu povinnosť v sume 165 eur naďalej spĺňať. Na druhej strane odvolací
súd pripúšťa, že snahou navrhovateľa bolo vyriešiť si svoju bytovú situáciu po rozvode manželstva a
po odpredaji spoločného domu, nadobudol do vlastníctva byt, ktorý i zrekonštruoval a moderne zariadil
uvedená nehnuteľnosť však neuspokojuje jeho aktuálne potreby, v predmetnom byte nebýva, byt
neprenajíma, byt neslúži jeho praktickým životným potrebám, naviac je nadštandardne vybavený, preto
výdavky súvisiace s úhradou nákladov bývania za tento byt nemožno vyhodnotiť za výdavok, na ktorý
by bolo možné prihliadať pri posudzovaní schopnosti a možnosti otca vo vzťahu k jeho vyživovacej
povinnosti voči odporkyne. Predmetný byt odporkyňa nevyužíva pre svoje bytové potreby a okolnosť,
žeby mala byť v budúcnosti zúčastnená na tejto majetkovej hodnote (ako potomok navrhovateľa), nemá
právu relevanciu vo vzťahu k aktuálnemu posúdeniu vyživovacej povinnosti otca voči nej, keďže výživné
má slúžiť na uspokojenie potrieb dieťaťa v aktuálnej dobe ( na bežnú konzumáciu) a nie v ďalekej
budúcnosti. Majetkové pomery matky odporkyne sa tiež zmenili. Nadobudla, tak ako navrhovateľ byt
do svojho výlučného vlastníctva, na tejto majetkovej hodnote sa však odporkyňa priamo zúčastňuje, je
zabezpečené v predmetnom byte jej bývanie, čo uhradzuje jej matka, tým voči odporkyni plní vyživovaciu
povinnosť aj takouto formou. Pokiaľ došlo k zvýšeniu príjmu matky odporkyne, bezpochyby na tomto
zvýšenom príjme sa podieľa aj samotná odporkyňa, pretože iba výživné od navrhovateľa nepokryje
ani štandardné odôvodnené potreby odporkyne - študujúcej a dospelej ženy. Odporkyňa je študentkou
posledného finančne najnáročnejšieho ročníka strednej školy v ktorom sa konala stužková, maturitné
slávnosti a s týmito významnými udalosťami súvisia aj vysoké výdaje. Výživné zahŕňa v sebe úhradu
komplexných potrieb oprávnenej osoby, v danom prípade dospelého človeka. Výživné má slúžiť na
zabezpečenie každodenných potrieb oprávnenej osoby, či už na stravu, obliekanie, úhradu hygienických
potrieb, školských a mimoškolských potrieb, na vzdelanie, kultúru.

Odvolací argument navrhovateľa, že podľa jeho zistení u ošetrujúcej lekárky odporkyňa v roku 2011
nemala žiadne zvýšené výdavky na lieky, ako ani na iné liečebné postupy, resp., že výdavok za nákup
športových tenisiek v sume 130 eur nezodpovedá jej odôvodneným potrebám, podstatný vplyv pre
vyhodnotenie otázky zmeny pomerov nemal. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolaniu navrhovateľa
vyhovieť nemohol a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa má v celom rozsahu oporu v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspech nemal, odporkyňa bola úspešná procesná strana,
má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania od navrhovateľa titulom trov právneho zastúpenia,
ktoré boli vyčíslené v sume 524,26 eur. Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. tarifnou hodnotou je v danej veci suma 6.000 eur ( predmetom odvolacieho konania bola
suma 100 eur mesačne), t.j. 5 násobok ročného plnenia. Podľa § 10 ods. l vyhlášky základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je nad 663,88 eur do 6.638,78 eur - 41,49 eur + 9,96 eur
za každých aj začatých 331,94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur, t.j. 17 x 9,96 eur = 169,32 eur. Preto
za jeden úkon právnej služby patrí suma 210,81 eur. Trovy právneho zastúpenia odvolací súd priznal za
1 úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia v sume 210,81 eur, k uvedenému úkonu režijný
paušál 7,63 eur, 20% DPH zo sumy 218,44 eur, t.j. 43,69 eur. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní tak boli priznané v celkovej sume 262,13 eur a odvolací súd zaviazal navrhovateľa túto sumu
nahradiť na účet právneho zástupcu odporkyne.
Krajský súd nepriznal trovy právneho zastúpenia za ďalší uplatňovaný úkon - písomné vyjadrenie
odporkyne k odvolaniu, uvedený úkon nevyhodnotil za výsledok kvalifikovanej právnej pomoci, vo svojej
podstate je to len formalizované vyjadrenie účastníčky, ktoré nadobudlo úradnú podobu, ale obsahom
je totožné s dovtedajšími prednesmi samotnej účastníčky.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .