Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9P/218/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513211708
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3513211708.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou,

v právnej veci navrhovateľky: U. D., X.. XX.XX.XXXX, L. L., F. X, zast. Mgr. Evou Braxatorisovou,
advokátkou v Bratislave, Trenčianska 17, a odporcu: J. D., X.. XX.XX.XXXX, L. O., Z., D., L. C. Z. XX,
zast. JUDr. Petrom Fratričom, adokátokm v Bratislave, Timravina 9, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností rodičov k mal. D. D., X.. XX.XX.XXXX, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov J. D., X.. XX.XX.XXXX, C. U. D., X.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. - K., vo zväzku XX, ročníka XXXX,

na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:
„Mal. D. D., X.. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu mal. D. D., X.. XX.XX.XXXX, mesačne sumou vo výške XXX,-

Eur vždy do 15.dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.“

III. Odporca je oprávnený sa s mal. D. D., X.. XX.XX.XXXX, stretávať každý rok počas letných prázdnin
od 13.07. od 8.00 hod. do 31.07. do 20.00 hod. a počas jarných prázdnin od soboty predchádzajúcej
jarným prázdninám od 8.00 hod. do nedele končiacich jarných prázdnin do 16.00 hod., pričom styk sa
bude uskutočňovať na území Slovenskej republiky. Odporca maloleté dieťa prevezme vždy v miestne
bydliska maloletého a maloletého v určenom čase vráti navrhovateľke v mieste bydliska maloletého,
navrhovateľka je povinná dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odporcovi maloletého odovzdať.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol manželstvo s odporcom, zároveň sa
domáhala úprav práv a povinností k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Uviedla, že manželstvo
s odporcom uzatvorila dňa 20.10.2007, z manželstva sa narodil syn D. D.. Odporca je francúzsky štátny

občan. Ďalej uviedla, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti, vzťah bol zo začiatku harmonický,
neskôr sa prejavili zásadné povahové a názorové rozdiely v spolužití, tieto sa prejavili výraznejšie
príchodom dieťaťa, ktoré na oboch kládlo väčšie nároky na prispôsobenie životného štýlu rodine. K
vážnemu narušeniu vzťahov došlo v roku 2010, kedy ju odporca fyzicky napadol. Odporca býval počasspolužitia nervózny, domov chodil z práce veľmi neskoro, nezaujímal sa o syna. Ďalej uviedla, že sa
vo Francúzsku, kde spolu žili, cítila izolovaná, jedinou podporou psychicky aj finančne jej bola rodina
na Slovensku. Odporca ju začal ponižovať, začal sa voči nej správať hrubo, domov prichádzal pod

vplyvomalkoholu,pretovoktóbri2011odišlazFrancúzskanaSlovensko,kdetohočasubývavspoločnej
domácnosti s rodičmi v X. H. X. Y.. Po odchode z Francúzska sa odporca ani jej ani synovi neozýval,
neskôr mal záujem na obnovení vzťahu. Poukázala na to, že odporca na mal. výživné neplatil, o syna
sa zaujímal len v minimálnej miere.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol, že navrhovateľka s ním prestávala
komunikovať, nevedela mu vysvetliť z akého dôvodu, tiež uviedol, že vzťahy medzi nimi sa zmenili po
narodení syna, on sa snažil o maloletého starať a pomáhať aj v domácnosti, čo bývalo ťažké, pretože
musel chodiť do práce a býval unavený, podráždený, rozhodne však nebol násilný. Ďalej poukázal na
to, že navrhovateľka začala byť žiarlivá, chodila za ním do práce, v podstate ho kontrolovala. Postupne
krízamedzinimipokračovala,pribúdaliprejavyžiarlivostizostranynavrhovateľky.Odporcaďalejuviedol,

že sa pokúšal manželstvo zachrániť, avšak navrhovateľka už nechce, z toho dôvodu i on súhlasí s
rozvodom. Súhlasil so zverením maloletého D. do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že navrhol
určiť výživné vo výške XXX,- Eur mesačne, taktiež navrhol úpravu styku s maloletým.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášneho listu, rodného listu, správy

o príjme navrhovateľky a odporcu, rozpisu výdavkov maloletého, potvrdení o výdavkoch navrhovateľky
a odporcu, správy zo šetrenia pomerov, a zistil tento skutkový stav:

ÚčastníciuzavrelimanželstvodňaXX.XX.XXXXvL.-K.. Uobochišloomanželstvoprvé.Navrhovateľka
je slovenská štátna občianka, slovenskej národnosti, odporca je francúzsky štátny občan, francúzskej

národnosti. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci vo Francúzskej republike, odporkyňa od októbra
2011 býva v Slovenskej republike, v X. H. X. Y.. Z manželstva pochádza maloletý syn D. D., X..
XX.XX.XXXX.

Súd v predmetnej veci posúdil právomoc slovenských súdov podľa nariadenia rady (ES) č. 2201/2003

o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv
a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. V predmetnej veci majú slovenské súdy
právomoc podľa článku 3 bod 1. písm. a), podľa ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania
manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území má navrhovateľ obvyklý pobyt,
ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. Navrhovateľka býva na území

Slovenskej republiky od októbra 2011. Pokiaľ ide o konanie v časti úpravy práv a povinností účastníkov
k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, podľa čl. 8 bod 1. uvedeného nariadenia súdy členského
štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v
tomto členskom štáte v čase začatia konania. Maloletý D. má obvyklý pobyt na Slovensku (maloletý
sa na Slovensku zdržuje od októbra 2011 spolu s matkou, tu navštevuje základnú školu, matka je na

Slovensku zamestnaná), z tohto dôvodu je daná právomoc slovenských súdov i v časti rozhodnutia o
úprave práv a povinností k mal. dieťaťu, pochádzajúcemu z manželstva.

Rozhodné právo je upravené pokiaľ ide o rozvod manželstva v § 22 Zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého zrušenie manželstva rozvodom

sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania.
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym
poriadkom slovenským. V časti konania o určenie výživného na maloletého sa použije slovenské
právo podľa Protokolu o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť (rozhodnutie rady z 30.11.2009 o
uzavretí Haagského protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť európskym

spoločenstvom (2009/941/ES)).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a prirozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie
povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý
možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Manželské vzťahy sú dlhšiu dobu narušené tak, že si
manželstvo neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k
obnoveniu spolužitia. Manželský zväzok je v súčasnosti len formálny. Manželia spolu nehospodária a

dlhodobo sa intímne sa nestýkajú. Účastníci ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od októbra
2011. Súd dospel k záveru, že príčinou rozpadu manželstva je rozdielnosť pováh účastníkov, každý
z účastníkov mal veľmi odlišné názory na rodinný život ako i na trávenie voľného času a starostlivosť o
syna. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.

V predmetnom konaní kolízny opatrovník prešetril pomery, pričom vykonal pohovor s mal. D.. Zo správy

vyplynulo, že matka spolu s mal. žijú u rodičov navrhovateľky v rodinnom dome, mal. navštevuje 1.
ročník základnej školy, dobre sa učí, navštevuje krúžok karate. Pri pohovore s mal. D. sa tento správal
bezprostredne, bol komunikatívny. Uviedol, že s otcom sa nedávno stretol, keď bol na Slovensku, bol tu
niekoľko dní, chodieval k nim, a niekedy u nich aj prespal, otec sa mu venoval, hrali spolu karty, priniesol
mu dve legá. Mal. pri pohovore ďalej uviedol, že otca má rád a je smutný, že s nimi nebýva, ďalej uviedol,

že pokiaľ by mal ísť za otcom do Francúzska, išiel by, ale iba s maminou, pretože sám ešte nikde nebol.
S otcom sa rozpráva po francúzsky, nerozumie všetko, ale s otcom sa dohovorí. Otec odišiel naspäť do
Francúzska, sú v kontakte cez počítač. Otec mu chýba, ale aspoň sa môžu spolu porozprávať.

Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,

súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená

súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení
maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.
Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2, 3 Zákona o rodine k sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, kto z rodičov sa v akej miere o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletému D. účastníci uzatvorili rodičovskú dohodu.
Vzhľadom na to, že predmetná rodičovská dohoda je v záujme maloletého, súd túto schválil.
Navrhovateľka o maloletého zabezpečuje starostlivosť dlhodobo, starostlivosť navrhovateľky je nadobrej úrovni. Navrhovateľka je zamestnaná, dosahuje priemerný mesačný príjem X.XXX,- Eur brutto,
býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, týmto prispieva na domácnosť. Maloletý navštevuje 1.
ročník základnej školy, kde mu matka hradí desiatu a obedy, tiež družinu, mal. navštevuje záujmový

krúžok - karate, mesačné náklady spojené s týmto krúžkom sú vo výške cca XX,- Eur mesačne, matka
má s maloletým zvýšené výdavky pokiaľ ide o lekársku starostlivosť s tým, že mal. užíva viacero
vitamínových a výživových doplnkov. Odporca je zamestnaný, dosahuje príjem X.XXX,- Eur mesačne
netto. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, tento platí nájomné vo výške XXX,- Eur mesačne, tiež elektrinu vo
výške XX,-Eur mesačne a ročnú daň z nehnuteľnosti XXX,-Eur.

Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd rozhodol, že odporca je oprávnený sa stretávať s
maloletým každý rok počas letných prázdnin od 13.07. od 8.00 hod. do 31.07. do 20.00 hod. a počas
jarných prázdnin od soboty predchádzajúcej jarným prázdninám od 8.00 hod. do nedele končiacich
jarných prázdnin do 16.00 hod., pričom styk sa bude uskutočňovať na území Slovenskej republiky.
Tak navrhovateľka ako aj odporca sa zhodli na realizácii styku v rozsahu, tak ako je vyššie uvedený.

Navrhovateľka trvala na úprave styku tak, aby bol styk odporcu s maloletým realizovaný len na území
Slovenskej republiky, nesúhlasila s vycestovaním maloletého do Francúzska. Naproti tomu odporca
požadoval, aby sa v čase letných prázdnin styk s maloletým realizoval na území Francúzska, teda
aby mal. mohol za otcom vycestovať do Francúzska, poukázal na to, že sa vie o maloletého postarať.
Súd pri úprave styku odporcu s otcom musel v prvom rade prihliadnuť na vek maloletého, ktorý má

len 7,5 roka, tiež aby sa styk odporcu s maloletým realizoval so zreteľom na potreby maloletého. Pri
rozhodnutí o úprave styku rodiča s dieťaťom je ďalej potrebné zohľadniť skutočnosť, že maloletý sa
s odporcom nestretol dlhšiu dobu. Pokiaľ sa odporca s maloletým stretol, styk prebiehal na území
Slovenskej republiky, a to prevažne v domácnosti navrhovateľky a starých rodičov, s ktorými maloletý
žije v spoločnej domácnosti, teda v prostredí, ktoré mu je známe a v ktorom vyrastá. Podľa názoru súdu

je v záujme maloletého, aby styk s odporcom prebiehal na území Slovenskej republiky tak, aby mohol
byť maloletý v prostredí, ktoré mu je blízke a ktoré pozná. Takejto úprave styku zodpovedá i vyjadrenie
maloletého,žebydoFrancúzskavycestoval,avšakibasmatkou.Súdpoukazujenato,ženavrhovateľka
sa o mal. výlučne starala posledné dva roky, pozná jeho potreby, návyky, ako i zdravotný stav. Tiež je
potrebné poukázať na to, že mal. neovláda francúzsky jazyk na takej úrovni, aby sa mohol na území

Francúzska dohovoriť. Záverom je potrebné zdôrazniť, že úprava styku predstavuje rámcový základ
pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia
práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku, resp.
po určitom čase realizáciu styku mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa §144 veta prvá O.s.p. tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Odporca je občanom Francúzskej republiky, ktorý neovláda slovenský jazyk, tento má však právo

konať na súde v Slovenskej republike vo svojej materčine, resp. v jazyku, ktorý ovláda (§18 O.s.p.). Z
uvedených dôvodov súd o náhrade trov štátu rozhodol tak, že štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
Trovy konania štátu vznikli vyplatením odmeny za preklad návrhu a listinných dôkazov zo slovenského
do francúzskeho jazyka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva. Súd nevzhliadol dôvod rozhodnúť o
náhrade trov konania podľa druhej vety tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje
ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného zákona.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania
spoločného priezviska.