Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/379/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114233026
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114233026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

F. P., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 364 366 40, proti odporcovi: P. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. cesta XXX/XX, A. Nové F., občan SR, právne zastúpený JUDr. Mária Miháliková, advokát so
sídlom Horný val 9/19, Žilina, o zaplatenie 2.184,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.184,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 2.184,54 eur od 18.12.2014, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 526,46 eur (súdny poplatok
131 eur, trovy právneho zastúpenia 395,46 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., Vojtecha Tvrdého 17, Žilina do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 8.10.2014 domáhala zaplatenia sumy 2.184,54 eur

na tom skutkovom základe, že dňa 14.11.2008 spolu s odporcom ako spoludlžníkom uzatvorila zmluvu
o splátkovom úvere č. 0313415266, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru v sume
36.513,31 eur a tento úver splácala sama a to aj napriek tomu, že odporcu opakovane žiadala, aby
na úhradu tohto dlhu prispieval. Splátky vykonávala mesačne podľa špecifikácie, a to za obdobie od
30.9.2012 spolu vo výške 2.184,54 eur, a to 30.9.2012 suma 176,09 eur, 31.10.2012 176,09 eur, od
30.11.2012 do 31.5.2013 po 191,76 eur, dňa 30.6.2013 do 31.10.2013 po 188,27 eur, dňa 30.1.12013
do 31.7.2014 po 192,60 eur. Odporca svoj podiel na spoločnom dlhu, a teda svoj dlh voči navrhovateľke

neuhradil, neuhradil ho na základe ústnej ani telefonickej výzvy a uplatňuje i úroky z omeškania od
splatnosti jednotlivých splátok a žiadal náhradu trov konania.

Odporca vo svojom vyjadrení podaním zo dňa 27.2.2015 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedol, že navrhovateľka nemá právny nárok na vymáhanie predmetnej sumy, a to z dôvodu, že
záväzok pôvodných dlžníkov voči Slovenskej sporiteľni prešiel v plnom rozsahu na navrhovateľku.
Účastníci konania sú bývalí manželia a došlo medzi nimi k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, ktorej predmetom bol aj spoločný dlh voči
Slovenskej sporiteľni vzniknutý na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0313415266 a tento bol použitý
výlučne na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a jej rodičov, a teda
bývalí manželia sa vzájomne dohodli na tom, že celý dlh voči sporiteľni preberá navrhovateľka.Súd na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisového materiálu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedla,
že úver, ktorý bol poskytnutý počas trvania manželstva po rozvode splácala sama, k vyporiadaniu
BSM po rozvode medzi účastníkmi nedošlo. Z dôvodu bezdôvodného obohatenia uplatňuje od odporcu
polovicu uhradených splátok. K protinávrhu odporcu o započítaní vynaložených investícii počas trvania

manželstva na nehnuteľnosť v jej výlučnom vlastníctve je už nárok premlčaný.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že medzi účastníkmi došlo po rozvode k
dohode o tom, že navrhovateľka si ponechá neskonzumovanú časť úveru, ktorú si brali spoločne počas
manželstva a žiadal na úhradu započítať svoju pohľadávku vyčíslenú v sume 26.600 eur a o ktorú sa
zhodnotil dom, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľky a jej rodičov, keďže išlo o prostriedky z poskytnutého

úveruazároveňipolovicuzosumy,ktorúsiponechalanavrhovateľkaakoneskonzumovanúčasťdaného
úveru. Po vznesení námietky premlčania navrhovateľkou zmenil svoj postoj a súhlasil, aby súd vyhovel
návrhu navrhovateľky.

Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 13C 136/2009-36 zo dňa 9.2.2010 súd vzal za

nesporné, že manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 7.1.2006 bolo rozvedené; rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2010.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné a preukázané, že počas trvania manželstva účastníkom
konania ako manželom (dlžník navrhovateľka a odporca ) bol veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s.

poskytnutý na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0313415266 zo dňa 14.11.2008 úver v sume
36.513,31 eur.

Taktiež zostalo medzi účastníkmi nesporné a preukázané, že po rozvode splátky úveru od roku
2011 doposiaľ hradila zo svojich finančných prostriedkov výlučne navrhovateľka, ktorá skutočnosť

nepochybne vyplýva z výpisov z úveru SLSP a.s. a v rozhodnom období (žalované obdobie) od
30.9.2012 do 31.7.2014 formou úhrady spolu vo výške 4.369,07 eur a podiel odporcu na spoločnom
dlhu tak predstavuje žalovanú sumu 2.184,54 eur.

Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich
veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako

vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa síce nepremlčuje, pretože ide o
výkon vlastníckeho práva, ak však do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedôjde
k jeho vyporiadaniu, nastúpi nevyvrátiteľná právna domnienka uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. OZ . Právne účinky

nevyvrátiteľnej domnienky platia primerane i na ostatné majetkové práva, pohľadávky a spoločné
záväzky.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj

podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Predpokladom solidárnych záväzkov je existencia zákonom ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá
zakladásolidaritu;pasívnasolidaritavznikávtedyivprípade,aktovyplývazpovahyplnenia,žeúčastnícisú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia podľa § 511 ods. 3 prvej
vety Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, má voči ostatným
spoludlžníkom právo následného rozvrhového postihu (regresu). Toto právo nie je závislé od toho, či

dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia, alebo či dlh zanikol započítaním
jeho pohľadávky vo vzťahu k veriteľovi. Je oprávnený požadovať od ostatných náhradu za plnenie, ktoré
za nich podľa práva poskytol veriteľovi. Rozhodujúci je rozsah, v akom sa skutočne plnilo, nie výška
zaniknutej pohľadávky veriteľa.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súdu hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Navrhovateľka svoj nárok na zaplatenie sumy 2.184,54 eur odôvodňovala titulom bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade náležitým je tvrdenie navrhovateľky a ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p.

neukladá (vo všeobecnosti) navrhovateľovi povinnosť právne kvalifikovať ním uplatňovaný nárok;
rozhodujúcim je jeho jednoznačné skutkové vymedzenie, čo v danej veci nepochybne bolo naplnené.
V prejednávanej veci odporca tvrdil, že s navrhovateľkou uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM a že
tento spoločný záväzok spojený s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vzniknutý za jeho trvania
prevzala navrhovateľka. Z tohto bremena tvrdenia mal odporca dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie

dohody o vyporiadaní BSM, čo v konaní nesplnil. Je potrebné tiež poznamenať, že odporca môže za
konania uplatniť svoje právo proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom; pričom na vzájomný návrh
sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania. V danom prípade súd prejav odporcu
(započítania nepreukázanej pohľadávky) posúdil len ako účelovú obranu proti návrhu s prihliadnutím na
jeho zmenený postoj v konaní.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka platila spoločný dlh zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
0313415266 zo dňa 14.11.2008 aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozvodom
odo dňa 26.2.2010 a teda do polovice plnenia zaplatila dlh aj za odporcu. Bolo zistené, že v
trojročnej zákonnej lehote nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po jeho zániku vyporiadané

dohodou ani súdnym rozhodnutím a nebol podaný ani návrh na súdne vyporiadanie; súd má
za to, že bolo vyporiadané za podmienok uvedených v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Keďže
navrhovateľka za žalované obdobie od 30.9.2012 do 31.7.2014 spolu vo výške 4.369,07

eur čiastočne splnila ich spoločný a nerozdielny záväzok, vzniklo jej právo, aby odporca
platil polovicu tohto plnenia, čo predstavuje žalovanú sumu 2.184,54 eur. Súd dospel
k záveru, ak mali spoločný úver (spoločnú pôžičku) manželia, ktorí sa rozviedli a
o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, potom sa ten z
bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tohto úveru (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na
súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého
podielu ich obidvoch na tomto dlhu.

Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia návrhu navrhovateľky v časti istiny
vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť sumu 2.184,54 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1. februára 2013), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Navrhovateľka popri istine požadovala zaplatiť i úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splnení
jednotlivých splátok ich spoločného záväzku v období od 30.9.2012 do 31.7.2014. Úroky z omeškania
výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu

vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť
riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je
právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje
hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj
úrokyzomeškania,pričomprávnurelevanciumá,vktorýchmomentochsadostávadlžníkdoomeškania.

V Občianskom zákonníku je všeobecná úprava v ustanovení § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas
plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal).
Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, dňom
zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po
doručenítejtožalobyžalovanému.Navrhovateľkanepreukázala,ževyzvalaodporcunauhradeniedlžnej

sumy a jej doručenie odporcovi. V konaní bolo preukázané, že odporca nadobudol vedomosť o existencii
pohľadávky navrhovateľky najneskôr od toho momentu ako mu bol návrh doručený 17.12.2014. Preto
súd priznal navrhovateľke uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.12.2014 až do
zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľka v časti istiny bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a v časti príslušenstva ide o
neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto má právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli.
Právny zástupca navrhovateľky podaním zo dňa 30.4.2015 (čl. 54) vyčíslil trovy právneho zastúpenia
spolu vo výške 836,05 eur za 7 úkonov právnej pomoci (jeden úkon právnej pomoci á 91,29 eur + režijný

paušál r. 2014 á 8,04 eur, rok 2015 á 8,39 eur) a hotové výdavky vo výške 131 eur.

Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom náhrady
zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania sumu 131 eur a titulom náhrady
trov právneho zastúpenia sumu 395,46 eur ; odmenu za štyri úkony právnej služby a to:

-dňa 25.8.2014 príprava a prevzatie zastúpenia sumu 91,29 eur + 8,04 eur režijný paušál
-dňa 8.10.2014 podanie návrhu sumu 91,29 eur + 8,04 eur režijný paušál
-dňa 30.3.2015 účasť na pojednávaní (1/4 odročené) sumu 22,82 eur + 8,39 eur režijný paušál
-dňa 29.4.2015 účasť na pojednávaní sumu 91,29 eur + 8,39 eur režijný paušál
k odmenám a náhradám pripočítaná 20% DPH v sume 65,91 eur. Odmena priznaná v súlade s

ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) , § 13a ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd nepriznal úkon právnej služby dňa 5.9.2014 - pokus o zmier (sumu 91,29 eur + 8,04
eur režijný paušál) nakoľko v tomto prípade o vzniku trov konania je možné zásadne

hovoriť až od začatia občianskeho súdneho konania; súd nepriznal odmenu za úkony dňa
1.4.2015 - písomné podanie podľa § 147a O.s.p. (sumu 91,29 eur + 8,39 eur režijný
paušál; dňa 24.4.2015 - odvolanie proti uzneseniu o priznaní trov konania podľa § 147a
(sumu 91,29 eur + 8,39 eur režijný paušál); ide o úkony vyčíslenie trov podľa § 147a
ods. 1 O.s.p., keď účastník bol
zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní dňa 30.3.2015 a k odročeniu pojednávania došlo z
dôvodov na strane zástupcu protistrany z radov advokátov a využil svoje právo požadovať sumu 100
eur a o nároku rozhodol súd uznesením, proti ktorému podal odvolanie a v danom prípade nejde o úkon
v merite veci a takýto úkon nie je ani úkonom potrebným na účelné uplatňovanie práva voči odporcovi,

tak ako vyplýva z § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazalodporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 526,46 eur k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).