Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/200/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610217498
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7610217498.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky:

D. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. O., E. E. XX, právne zastúpenej JUDr. Evou Slavkovskou, advokátkou so
sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 4 proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov
JANTÁR,sosídlomvLevoči,Priprameni16,IČO:37963239,právnezastúpenýMgr.AdriánomBobkom,
advokátom so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 78, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vykonať opatrenia, ktoré
zabránia šíreniu nadmerného hluku nad prípustné hodnoty v zmysle právnych predpisov z kotolne

nachádzajúcej sa v bytovom dome súpisné číslo 1357 Pri prameni 17 v Levoči do bytu navrhovateľsky.

Odporcajepovinnýnahradiťnavrhovateľkenaúčetjejprávnejzástupkynetrovykonaniavovýške592,41
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 2 306,40 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24. 11. 2010 domáhala, aby súd
určil odporcovi povinnosť vykonať opatrenia, ktoré zabránia šíreniu nadmerného hluku z kotolne
nachádzajúcej sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX, E. E. Č.. XX v O. do jej bytu. V návrhu uviedla,
že je vlastníčkou bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX, pričom jej byt sa nachádza na prízemí
bytového domu a pod jej bytom bola v septembri 2007 umiestnená kotolňa. Kotolňa mala byť pôvodne

umiestnená v iných priestoroch, až v čase jej montáže zistila, že sa bude nachádzať pod jej bytom.
Kotolňa je v prevádzke celoročne a je veľmi hlučná, najmä v zimných mesiacoch, keď pracuje na plný
výkon. Odporcu niekoľkokrát žiadala, aby vykonal nápravu pokiaľ sa týka hlučnosti kotolne z dôvodu,
že v jej byte sa nedá kvôli tomu bývať. Vo februári 2009 pri vonkajšej teplote - 7 stupňov Celzia bolo
vykonané v jej byte a v byte č. X, ktorý sa nachádza tiež na prízemí a pod ktorým nie je kotolňa, meranie
hluku. Namerané hodnoty hluku v jej byte presahovali povolené normy hlučnosti a oproti bytu č. 3 boli
trojnásobne vyššie. Z uvedeného dôvodu opätovne žiadala odporcu o nápravu s tým, aby na steny

a strop kotolne boli namontované odhlučňovacie panely. Odporca navrhol podložiť kotly gumovými
podložkami, s ktorým riešením ona nesúhlasila, pretože takéto riešenie nemôže zabrániť hlučnosti
kotolne. Z dôvodu hlučnosti v byte je nútená dočasne prebývať v nehnuteľnosti, ktorá vlastnícky patrí
jej bratovi.Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že neúnosný hluk v jej byte je od roku 2007, kedy bola zriadená
vlastná kotolňa obytného domu. Podlahová plocha kotolne je v podstate súhlasná s podlahovou plochou

jej bytu. Hluk z kotolne je tak v celom jej byte, vrátane sociálneho zariadenia a kuchyne. Hluk v byte
spôsobujú kotly a taktiež čerpadlo na vodu. Kotolňa spôsobuje hluk najmä v zimnom období, avšak
aj v letnom období, kedy je spôsobený hlavne čerpadlom na vodu a zásobníkom. Predmetná kotolňa
vytápa 33 bytov a hluk z nej je väčší aj tým, že je umiestnená asi v 3-inách v zemi. Meranie hluku v byte
vykonala ona sama požičaným meračom hluku. Na merači namerala 110 decibelov, kým v byte oproti

nej bolo nameraných asi 30 decibelov hluku. Chcela vykonať merania aj v kotolni, čo jej však zo strany
odporcu nebolo umožnené. Pri meraní bola prítomná aj vtedajšia predsedníčka odporcu. Hluk, ktorý je
v jej byte, presahuje prípustnú mieru aj v letnom období. Pred zriadením kotolne nesúhlasila s tým, aby
táto bola umiestnená pod jej bytom. V tomto období bola ubezpečená, že kotolňa sa bude nachádzať vo
vedľajšom vchode. Prečo došlo k zmene nevie. Po tom, čo bola kotolňa spustená do prevádzky, žiadala
odporcu o jej odhlučnenie, avšak bezvýsledne. V dôsledku hluku v jej byte má poškodený sluch, má

zdravotné problémy. Z bytu musí odchádzať, pričom prebýva v rodinnom dome patriacom jej bratovi. Na
základe jej sťažnosti odporca prijal také riešenie, že kotle v kotolni sa podložia gumenými podložkami.
S týmto nesúhlasila z dôvodu, že podľa jej názoru v danom prípade pomôžu len špeciálne panely, ktoré
budú nainštalované na strop kotolne.

Štatutárna zástupkyňa odporcu uviedla, že pred zriadením kotolne v danom obytnom dome sa
uskutočnili schôdze spoločenstva, na ktorých sa mohla zúčastňovať aj navrhovateľka. Od začiatku sa
hovorilo o tom, že kotolňa bude umiestnená v bývalej kotolni a sušiarni obytného domu. V kotolni boli
umiestnenéznačkovékotlyavpriebehustavebnéhokonaniasavyjadrovalajRegionálnyúradverejného
zdravotníctva. Voči umiestneniu kotolne neboli žiadne námietky a pripomienky a to ani v tom smere,

aby bolo potrebné odhlučňovať steny a stropy kotolne. K projektu kotolne nemala pripomienky ani
navrhovateľka. Potvrdila, že navrhovateľka sa od spustenia kotolne do prevádzky sťažuje na hlučnosť
v jej byte. Odporca mal snahu dohodnúť sa s navrhovateľkou a navrhol riešenie podložením kotlov
gumenými podložkami. Navrhovateľka s týmto riešením nesúhlasila, preto toto nebolo ani realizované.

Svedok G. E. uviedol, že býva v predmetnom obytnom dome a to v byte nad navrhovateľkou. Priečka
v kotolni, ktorá prechádza bytom navrhovateľky, prechádza aj jeho bytom, pričom v jeho byte nepočuje
žiaden hluk, ani necíti žiadne rezonancie. Pokiaľ sa týka sťažností na hlučnosť v byte navrhovateľky
uviedol, že je to jej len výmysel. Poukázal na to, že minimálne po dobu 12 rokov sú medzi navrhovateľkou
a odporcom zlé vzťahy, navrhovateľka sa neustále na niečo sťažuje. Kotolňu v obytnom dome stavala

certifikovaná firma. Miestnosť, v ktorej je umiestnená, bola odsúhlasená spoločenstvom vlastníkov
bytov. Rozmiestnenie kotlov v kotolni riešil jej projektant. V kotolni pracuje ako obsluha kotolne, pričom
hlučnosť v nej je minimálna. Je pravdou, že kotolňa je umiestnená pod bytom navrhovateľky a z 3/4-
ín je umiestnená v zemi. Taktiež potvrdil, že kotolňa mala byť pôvodne umiestnená v bývalej miestnosti
sušiarne z dôvodu, že vo vedľajšej miestnosti, pričom sa jednalo o bývalú práčovňu, boli prívody vody,

bola následne kotolňa umiestnená v miestnosti bývalej práčovne. Táto zmena bola taktiež odsúhlasená
spoločenstvom vlastníkov bytov. Pôvodná miestnosť sušiarne sa pod bytom navrhovateľky nenachádza.

Svedkyňa D. Š. uviedla, že žije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti v jej byte. Kotolňa, ktorá je
umiestnená pod týmto bytom, bola tam umiestnená bez ich súhlasu. Pôvodne mala byť umiestnená

vo vedľajšej miestnosti. O zmene ich nikto neinformoval. V byte navrhovateľky je nadmerný hluk, ktorý
pochádza z kotolne. V byte sa v dôsledku toho nedá existovať a to ani cez deň, ani v noci. V byte je taký
hluk, že im to spôsobilo zdravotné problémy, v dôsledku čoho sú nútené odchádzať z predmetného bytu
a v byte sa zdržiavajú len občas. Ďalej uviedla, že podľa jej názoru predmetná kotolňa je po technickej
stránke zlá. V jednotlivých bytoch obytného domu boli robené ležaté rozvody. Z toho dôvodu kotolňa

musí byť zapnutá na vyšší tlak a tým často dochádza aj k jej technickým poruchám.

Svedok G. B. uviedol, že je správcom obytného domu, v ktorom sa nachádza byt navrhovateľky, avšak
v tomto obytnom dome on sám nebýva. Zriadenie kotolne v danom obytnom dome bolo odsúhlasené
na schôdzi vlastníkov bytov a následne bol vypracovaný projekt tejto kotolne. Pôvodne mala byť kotolňa

umiestnená vo vedľajšej miestnosti, než sa v súčasnej dobe nachádza. Uvedené bolo zmenené po
vykonaní ohliadky v miestnosti projektantom, ktorý zmenu navrhol z dôvodu, že vo vedľajšej miestnosti
sa nachádzali prívody vody a elektriny. Z toho dôvodu boli aj menšie náklady na výstavbu kotolne.
Zmena umiestnenia kotolne bola teda vykonaná na základe vyjadrenia projektanta, o tejto zmene nebolojednané na schôdzi vlastníkov bytov. V kotolni bola použitá najnovšia technológia, takže kotolňa vôbec
nie je hlučná. Do bytového domu chodieva pravidelne každý mesiac, osobne bol už aj v priestoroch
kotolne. Potvrdil, že navrhovateľka sa po zavedení prevádzky kotolne sťažovala na jej hlučnosť. V tom

čase bol aj v byte navrhovateľky, avšak hluk z kotolne tam nebol. On sám na požičanom merači hluku
vykonal meranie hluku priamo v kotolni, kde počas vykurovacej sezóny nameral 42 až 45 decibelov
hluku. V čase merania boli v prevádzke kotly cca na 60 %.

Svedkyňa N. Y. uviedla, že žije v obytnom dome v O., kde pod jej bytom a to konkrétne pod jednou

miestnosťou - spálňou sa nachádza kotolňa, v ktorej sú umiestnené dva veľké kotly na strope miestnosti.
Pospusteníkotolnedoprevádzkysavtejtomiestnostijejbytunedávydržaťatokvôlihluku.Zuvedeného
dôvodu spálňu musela presťahovať do vedľajšej miestnosti, kde je však taktiež hluk a preto chodieva
spávať k svojej dcére. Pokiaľ sa týka bytu navrhovateľky, do tohto ju pozvala navrhovateľka z dôvodu,
že v jej byte je taktiež hluk. Na základe toho vie posúdiť, že v byte navrhovateľky je ešte väčší hluk,
ako u nej doma.

Svedkyňa D. O. uviedla, že býva v tom istom bytovom dome ako navrhovateľka. Jej byt sa nachádza
taktiež na prízemí a má jednu spoločnú stenu s bytom navrhovateľky. Tvrdila, že kotolňa v bytovom
dome je čiastočne umiestnená aj pod jej bytom. Osobne však v kotolni nikdy nebola. V jej byte z kotolne
nie je žiaden hluk, či je hluk z kotolne v byte navrhovateľky sa vyjadriť nevie, v jej byte nikdy nebola.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a
zistil tento skutkový stav:

Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX k. ú. O. bolo zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu
číslo 1 nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX vo vchode č. XX na prízemí a to od

roku 1998.

Dňa 25. 6. 2007 Mesto Levoča vydalo oznámenie o začatí stavebného konania a nariadení ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na 17. 7. 2007 týkajúce sa výstavby plynovej kotolne
a zateplenia schodišťa bloku G., E. E. XX, O.. Zároveň v oznámení vyzvalo účastníkov konania,

aby svoje námietky a pripomienky k návrhu uplatnili najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na
je prihliadať nebude. Uvedené oznámenie bolo doručené okrem iných aj účastníkom tohto konania.
Dňa 20. 7. 2007 vydalo Mesto Levoča rozhodnutie, ktorým bola povolená výstavba plynovej kotolne a
zateplenie schodišťa bloku Jantár, Sídlisko pri prameni 16, 17 Levoča s tým, že stavba bude realizovaná
podľa schválenej projektovej dokumentácie, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. Uvedené

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 8. 2007. Rozhodnutím Mesta Levoča zo dňa 24. 11. 2007,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 12. 2007 bolo povolené užívanie uvádzanej stavby.

Žiadosťou zo dňa 4. 4. 2008 adresovanou odporcovi navrhovateľka vyjadrila svoj nesúhlas s prevádzkou
kotolne nachádzajúcou sa pod jej bytom z dôvodu, že jej vybudovaním a uvedením do prevádzky

bolo spôsobené, že miestnosti jej bytu nespĺňajú podmienky pre bývanie, počas dňa aj noci je v
byte hluk. Odporca na žiadosť navrhovateľky reagoval listom zo dňa 22. 4. 2008, ktorým jej oznámil,
že jej žiadosťou sa zaoberal na zasadnutí dňa 17. 4. 2008 a vlastníci bytov súhlasili s úpravami
bočných stien v kotolni a to podložením kotlov gumovými zábranami proti otrasom. Listom zo dňa 23.
4. 2008 navrhovateľka oznámila odporcovi, že s takýmto riešením nesúhlasí a žiadala o odhlučnenie

a zateplenie stropu a bočných stien špeciálnymi panelmi o hrúbke 15 až 20 cm. Podľa zápisnice
zo zasadnutia schôdze odporcu konanej 19. 5. 2008 zhromaždenie vlastníkov bytov nesúhlasilo s
odhlučnením a zateplením stropu a bočných stien kotolne špeciálnymi panelmi po prejednaní uvedenej
žiadosti navrhovateľky. Listami zo dňa 2. 7. 2007, 20. 2. 2009, 11. 6. 2009, 15. 10. 2009 a 17. 11.
2009 navrhovateľka žiadala odporcu o vykonanie merania hluku v jej byte z dôvodu, že bývanie v tomto

byte nezodpovedá normám a vlastníci bytov opakovane nesúhlasili s odhlučnením miestnosti kotolne
špeciálnymi panelmi. Uvedenými listami opakovane poukazovala na to, že hluk, ktorý sa do jej bytu šíri
z kotolne, jej spôsobuje vážne zdravotné problémy.

Navrhovateľka sa so žiadosťou o zmeranie hluku z kotolne v jej byte obrátila aj na Regionálny úrad

zdravotníctva v Poprade, zo strany ktorého merania vykonané neboli z dôvodu, že navrhovateľka sa v
danej veci obrátila na súd s návrhom na začatie konania.Zo strany odporcu boli súdu predložené doklady týkajúce sa zariadenia kotolne a to technických údajov
montovaných kotlov, zápisnice o vykonaní odborných prehliadok plynového zariadenia, z ktorých bolo
zistené, že do kotolne boli montované nové zariadenia a tieto sú spôsobilé prevádzky.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 20. 2. 2012, vypracovaného súdom ustanoveným
znalcom Prof. Ing. Dušanom Katunským, CSc., výsledné ekvivalentné trvalé hladiny hluku v byte
navrhovateľky prevyšovali v čase merania prípustné hodnoty hluku v zmysle platných noriem a
predpisov. Napriek tomu, že v čase merania pôsobilo viacero zdrojov, prevažná väčšina hluku, t. j.

výslednej hladiny akustického tlaku hluku je produkovaná kotolňou, nachádzajúcou sa pod bytom
navrhovateľky. V záveroch znalec ďalej uviedol, že ak by bolo potrebné potvrdiť vplyv kotolne
na výslednú hladinu hluku, bolo by nevyhnutné uskutočniť meranie bez vplyvu kotolne, t. j. mimo
vykurovaciehoobdobia.Včasespracovávaniaposudkubolakotolňavždyvprevádzke,ajkeďnienaplný
výkon. Podľa uvedeného znaleckého posudku meranie hluku v byte navrhovateľky bolo uskutočnené v
dňoch 27. 1. a 28. 1. 2012 pri vonkajšej teplote mínus 12 stupňov Celzia a vnútornej teplote od 17 do

20 stupňov Celzia. Prvé meranie bolo vykonané dňa 27. 1. 2012 v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod.,
kedy bola nameraná hlučnosť v byte navrhovateľky 74,54 decibelov, druhé meranie bolo vykonané vo
večernom intervale od 18.00 hod. do 21.00 hod., kedy bolo nameraných 82,53 decibelov, tretie meranie
bolo namerané v nočnom intervale od 21.00 hod. do 8.00 hod. nasledujúceho dňa s výsledným meraním
81,55 decibelov a posledné meranie v dennom intervale od 8.00 hod. do 18.00 hod. s výsledkom 81,25

decibelov. Tieto hodnoty v každom uvedenom prípade znalec vyhodnotil ako nevyhovujúce, prevyšujúce
dovolenéhodnotystanovenéakonajvyššieprípustnépodľaVyhláškyč.549/2007Z.z..Výslednéhladiny
hluku v sledovaných časových úsekoch boli ovplyvnené mimo zvukov z kotolne aj viacerými inými
zdrojmi, napriek čomu znalec konštatoval, že prevažná väčšina hluku je produkovaná kotolňou.

Vzhľadom na námietky účastníkov voči uvedenému znaleckému posudku bol v konaní vypracovaný
kontrolný znalecký posudok č. 10-11/2013 znaleckou organizáciou. Podľa záverov tohto kontrolného
znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný 30. 4. 2013 meraním, ktoré bolo vykonané 23. 4. 2013
boli zistené hodnoty určujúce veličiny hluku pre jednotlivé prevádzkové stavy kotolne od 32 do 35,1
decibelov, čo je viac, ako pripúšťa Vyhláška č. 549/2007 Z. z. pre kategóriu vnútorného priestoru

pre časový interval noc a teda nameraná hlučnosť pochádzajúce z prevádzky kotolne prevyšuje
prípustné hodnoty hluku v zmysle uvedenej vyhlášky. Zistená nadmerná hlučnosť v byte navrhovateľky
je spôsobená výlučne prevádzkou kotolne nachádzajúcej sa pod jej bytom. Podľa znaleckého posudku
merania hlučnosti v byte navrhovateľky boli vykonané v uvedený deň v čase od 8.30 hod. do 10.30 hod.
pri vonkajšej teplote 18 až 19 stupňov Celzia.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Citované ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje ochranu vlastníkovi veci pred

neoprávnenými zásahmi do jeho vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej
žaloby je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa, teda preukázanie aktívnej legitimácie v
spore. V danej veci navrhovateľka preukázala svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu číslo 1
nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX vo vchode č. XX na prízemí v O., E. E. XX.
Svojím návrhom sa navrhovateľka domáha odstránenia zásahov do jej vlastníckeho práva zo strany

odporcu, pričom zásah do jej vlastníckych práv spočíva v nadmernom hluku šíriacom sa do jej bytu z
kotolne umiestnenej pod ním.Dokazovaním bolo preukázané, že vlastníkom uvádzanej kotolne resp. jej zariadenia je odporca. Na
jej zriadenie bolo vydané stavebné povolenie a následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie mestom
Levoča. V kotolni boli umiestnené nové certifikované zariadenia a to podľa projektovej dokumentácie.

V priebehu realizácie výstavby kotolne, bola umiestnená so súhlasom projektanta v inej miestnosti než
bolo pôvodne plánované a to v miestnosti bývalej práčovne. Táto miestnosť sa nachádza bezprostredne
pod bytom navrhovateľky.

Byt navrhovateľky a miestnosť kotolne sú teda v bezprostrednom susedstve. V zmysle § 127

Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje demonštratívny výpočet protiprávnych zásahov do vlastníckych
práv, vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom. Uvedené
ustanovenie poskytuje ochranu pred nadmerným a opakovaným hlukom vychádzajúcim zo susediacich
miestností, ak hlučnosť prevýši najvyššiu prípustnú hladinu hluku. Súd zamietol návrh na vykonanie
ohliadkybytunavrhovateľkyamiestnosti,vktorejjezriadenákotolňavzhľadomnapredmettohtokonania
t.j. posúdenia hlučnosti v byte navrhovateľky pochádzajúcej z kotolne. Tento návrh súd zamietol z

dôvodu, že ohliadkou bytu a kotolne by bolo možné zistiť len skutočnosti, ktoré v konaní neboli sporné
a to umiestnenie kotolne pod bytom navrhovateľky a rozmiestnenie zariadenia kotolne. Pokiaľ sa týka
posúdenia hlučnosti v byte navrhovateľky pri ohliadke by bolo možné túto posúdiť len subjektívne,
pričom zásahy v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka musia byť objektívne preukázateľné. Za účelom
objektívneho zistenia miery hlučnosti v byte navrhovateľky pochádzajúcej zo susediacej miestnosti

kotolne bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie.

Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že hlučnosť z kotolne šíriaca sa do bytu navrhovateľky
prevyšuje najvyššiu prípustnú hladinu hluku určenú pre obytné miestnosti vyhláškou č. 549/2007 Z.z.
Znaleckým posudkom č. 1/2012 boli namerané hodnoty vysoko presahujúce najvyššiu prípustnú hladinu

hluku a to cez deň aj v noci, pričom znalcom bolo konštatované, že prevažná väčšina tohto hluku
je produkovaná práve kotolňou nachádzajúcou sa pod bytom navrhovateľky. Keďže týmto znaleckým
dokazovaním nebol jednoznačne preukázaný zdroj hluku v byte navrhovateľky, ako aj vzhľadom na
ďalšie námietky zo strany odporcu proti znaleckému posudku, bolo súdom nariadené kontrolné znalecké
dokazovanie. Aj týmto znaleckým dokazovaním bola zistená hlučnosť šíriaca sa z kotolne do bytu

navrhovateľky nad mieru prípustnú hladine hluku, avšak len v noci. Napriek námietkam účastníkov
konania aj voči tomuto znaleckému posudku znalci zotrvali na jeho záveroch. Súd poukazuje na to,
že znalci pri kontrolnom znaleckom dokazovaní brali do úvahy aj technické parametre zariadenia
kotolne, hlučnosť bola meraná aj priamo v miestnosti kotolne a to aj pri jej čiastočnom výkone. Tiež
je potrebné uviesť, že merania hlučnosti v byte navrhovateľky v prípade prvého znaleckého posudku

boli vykonané pri vonkajších mínusových teplotách a merania pri kontrolnom znaleckom dokazovaní pri
vonkajších plusových hodnotách. Jednoznačne však zo znaleckých posudkov vyplýva, že hlučnosť v
byte navrhovateľky pochádzajúca z miestnosti kotolne umiestnenej pod jej bytom presahuje najvyššiu
prípustnú hodnotu hluku a to minimálne počas nočných hodín.

Súd zamietol návrh odporcu na vypočutie ošetrujúcich lekárov dcéry navrhovateľky, ktorá bola v konaní
vypočutá ako svedkyňa a ktorá žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, z dôvodu, že v tomto
konaníniejedcéranavrhovateľkyúčastníčkoukonaniaapredmetomtohtokonanianiejenáhradaškody,
ale vykonanie opatrení na zabránenie hlučnosti v byte navrhovateľky pochádzajúcej z kotolne.

Z vyššie uvedených dôvodov poukazujúc najmä na závery znaleckých posudkov súd návrhu v celom
rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ sa týka
výroku rozhodnutia súd poukazuje na to, že navrhovateľka ako subjekt dožadujúci sa súdnej ochrany
nemôže žiadať v tomto prípade konkrétne opatrenia, ktorými sa odstráni závadný stav. Tieto má právo
zvoliť si odporca a to, či zvolil dostatočné opatrenia je možné skúmať až v prípadnom vykonávacom

konaní. Navrhovateľ sa teda môže domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa neoprávnených zásahov
resp. vykonania opatrení na ich odstránenie, nie povinnosti niečo konkrétne konať. Týmto kritériám preto
zodpovedá aj výrok rozhodnutia súdu. Podstatou ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ je teda to, aby rušiteľ,
ktorý neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného mal možnosť sám zvoliť opatrenie, ktorým
odstráni vzniknutý závadný stav.

Podľa § 160 ods. 1, veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné splniť ju do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť aj dlhšiu lehotu.V zmysle citovaného ustanovenia súd uložil odporcovi na vykonanie opatrení dlhšiu než trojdňovú
lehotu, pretože je zrejme, že opatrenia zabraňujúce šíreniu hluku do bytu navrhovateľky budú časovo
náročnejšie.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Navrhovateľka bola v konaní úspešná a
preto jej bola priznaná náhrada trov konania. Trovy konania priznané navrhovateľke pozostávajú z trov
právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby
bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky vo výške 55,49 eur za úkony v roku 2010, 57,- eur za

úkon v roku 2011, 58,69 eur za úkony v roku 2012 a vo výške 60,07 eur za úkony v roku 2013. Trovy
právneho zastúpenia tak boli priznané za tieto úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 22.11.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a/)
- podanie žalobného návrhu dňa 22.11.2010 (§14 ods. 1 písm. b/)
- účasť na pojednávaní dňa 19.4.2011 (§14 ods. 1 písm. c/)

- účasť na pojednávaní dňa 13.6.2012 (§14 ods. 1 písm. c/)
- účasť na pojednávaní dňa 18.7.2012 (§14 ods. 1 písm. c/)
- účasť na pojednávaní dňa 20.11.2012 (§14 ods. 1 písm. c/)
- účasť na pojednávaní dňa 2.7.2013 (§14 ods. 1 písm. c/)
- účasť na pojednávaní dňa 6.8.2013 (§14 ods. 1 písm. c/)

- písomné vyjadrenie zo dňa 21.6.2013 (§14 ods. 1 písm. b/)
t.j. spolu odmena vo výške 524,26 eur. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu
(§ 15 písm. a/) spolu vo výške 68,15 eur a to za dva úkony v roku 2010 po 7,21 eur, jeden úkon v roku
2011 vo výške 7,41 eur, tri úkony v roku 2012 po 7,63 eur a tri úkony v roku 2013 vo výške 7,81 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 592,41 eur.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Trovy štátu pozostávajú zo znalečného priznaného ustanoveným znalcom uznesením zo dňa 23.2.2012

vo výške 663,80 eur, uznesením zo dňa 11.6.2013 vo výške 1 968,25 eur a uznesením zo dňa 2.9.2013
vo výške 142,85 eur. Trovy štátu ďalej predstavuje svedočné priznané svedkovi Jozefovi Palenčárovi vo
výške 30,56 eur a svedkyni Anne Borovičovej vo výške 0,94 eur. trovy štátu tak spolu predstavujú sumu
2 806,40 eur. Na trovy znaleckého dokazovania bol odporcom zložený preddavok vo výške 500,- eur.
K úhrade trov štátu po odpočítaní zaplateného preddavku súd zaviazal odporcu, ktorý nebol v konaní

úspešný a neboli u neho zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od
poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho
pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľke bolo tunajším súdom uznesením sp. zn. 2C/118/2010-26 zo dňa 6.10.2010 priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu, ktorého výška bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov t.j. 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

V Spišskej Novej Vsi dňa 6. augusta 2013

JUDr. Stanislava Semanová

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Kleščová