Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/14/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112202281
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112202281.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: F. B., Z..

XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, so sídlom
Hlavná č. 11, 080 01 Prešov proti žalovanému: Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, so
sídlom Bardejovská č. 7, 080 06 Ľubotice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Štúrova 7, 042 49 Košice, o náhradu škody 2892 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania, vrátane trov štátu, rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou Okresnému súdu Prešov dňa 25.1.2012 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom
zaplatenia sumy 2.892,-Eur spolu s príslušenstvom, ako náhrady škody spôsobenej na zdraví a
spočívajúcej v bolestnom (1229,10 €) a sťažení spoločenského uplatnenia (1662,90 €), a to na tom
skutkovom základe, že žalobkyňa dňa 7.9.2009 v čase okolo 10.00 hod., ako cestujúca pravidelnej
mestskej hromadnej dopravy na trolejbuse č. 119 na linke č. 1 sedela na sedadle pre cestujúcich a tesne
pred zastávkou sa na uvedenom sedadle posunula tak, aby mohla následne včas vystúpiť na zastávke,
ku ktorej sa predmetný trolejbus približoval. Vzápätí vodič pravidelnej trolejbusovej linky prudko zabrzdil

pred prechodom pre chodcov, v dôsledku čoho sa žalobkyňa na sedadle neudržala, prudko padla
dopredu, udrela si tvár a kolená. V dôsledku poranení bola ošetrená na traumatologickej ambulancii
Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove dňa 7.9.2009 o 11.06 hod. a následne aj dňa 8.9.2009 o
11.35 hod. a dňa 21.9.2009 na ambulancii ortopedickej.

Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2012, v ktorom
uviedol, že nesúhlasí s požadovanou náhradou škody, jednak z dôvodu, že podľa jeho názoru došlo

ku škode vlastným zavinením poškodenej žalobkyne a to tým, že sa počas prepravy v autobuse
žalovaného riadne nedržala, a jednak z dôvodu premlčania uplatneného nároku a preto vzniesol
námietku premlčania žalobou uplatneného nároku.

Na strane žalovaného do konania ako vedľajší účastník vstúpil jeho poisťovateľ, a to Alianz - Slovenská
poisťovňa.

Súd vo veci opakovane pojednával, pričom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ako aj listinnými
dôkazmi, vrátane priestupkového spisu a zároveň znaleckým posudkom F.. V. na charakter zranení
žalobkyne.Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.10.2013 v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho
zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania.

V zmysle ustálenej súdnej praxe platí, že v prípade, ak by náhrada škody bola premlčaná, nie je potrebné
sa zaoberať opodstatnenosťou takejto náhrady z hľadiska podmienok jej vzniku a vykonávať o tom
dokazovanie, pretože aj v prípade jej opodstatnenosti, by vzhľadom na relevantne vznesenú námietku
premlčania priznaná byť nemohla. Preto sa súd v ďalšom rozhodnutí nebude konkrétnejšie venovať
úrazovému deju a prípadnej spoluzodpovednosti žalobkyne za škodu na zdraví, ktorú utrpela, ale

zameria sa predovšetkým na hodnotenie znaleckého posudku F.. V. a na vysporiadaní sa so vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka.

ZnaleckýposudokbolvypracovanýF..V.-znalcomzodboruzdravotníctvaafarmácie,odvetviechirurgia,
traumatológia, plastická chirurgia pod č. 004/13. Dátum vyžiadania znaleckého posudku bol 13.12.2012,
dátum doručenia spisového materiálu 19.1.2013 a znalecký posudok bol vypracovaný 26.1.2013.

Znalec uviedol, že žalobkyňa pri úraze dňa 7.9.2009 utrpela pomliaždenie s odreninou čela, líca a
očnice vľavo, pomliaždenie pravej lícnej oblasti so zatečením krvi pod spojovkou ľavého oka, ľahké
pomliaždenie pravého ramena, ľahké pomliaždenie oboch kolien - viac vľavo.

Podľa znalca všetky utrpené poranenia sa v priemere zhoja v rozmedzí 7-14 dní, s čím koreluje doba
PN žalobkyne. Žiadne z predmetných poranení nikdy nezanecháva trvalé následky.

Žalobkyňasapodľazdravotnejdokumentácieliečilanatietoporaneniaod7.9.2009do21.9.2009.Žiadne
z uvedených poranení žalobkyne nezanechalo žiadne trvalé následky a jej súčasné ťažkosti nemajú s

predmetným úrazom žiadnu príčinnú súvislosť. Zdravotná dokumentácia žalobkyne o jej chorobách je
veľmi bohatá a jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vylučuje súvislosť úrazu zo dňa 7.9.2009
s udávanými ťažkosťami.

Znalec ďalej uviedol, že z medicínskeho hľadiska sa jedná o tzv. polymorbídnu pacientku, to znamená

pacientku, ktorá trpí viacerými orgánovými poškodeniami a chorobami, ktoré sú príčinou jej ťažkostí.
Pokiaľ ide o stanovenie bolestného, toto podľa zákona č. 437/2004 Z.z. ohodnotil počtom bodov 55.
Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, k tomu uviedol, že neprichádza do úvahy, pretože
predmetný úraz nezanechal žiadne trvalé následky. V závere znaleckého posudku znalec ďalej uviedol,
že bez akýchkoľvek odborných pochybností žiadne ťažkosti žalobkyne nie sú v príčinnej súvislosti

s predmetným úrazom zo dňa 7.9.2009. Spájanie ktorejkoľvek ťažkosti žalobkyne s úrazom zo dňa
7.9.2009 je medicínsky neodôvodnené a možno to považovať za medicínsky nezmysel. Všetky ťažkosti
žalobkyne sú spôsobené orgánovými poškodeniami a chorobami, nie úrazom. Naviac, tieto choroby sú
diagnostikované už pred predmetným úrazom.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku
(§ 7 a 8).Podľa § 7 ods.3 zákona č. 437/2004 Z.z. o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.

Podľa § 8 ods.4 zákona č. 437/2004 Z..z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Podľa § 9 ods.1 veta druhá zákona č. 437/2004 Z.z. pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí

akútna fáza bolesti.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať.

Premlčanie možno považovať za všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých
subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3),
alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone (§ 583), alebo ktoré zanikajú

uplynutím doby (§ 578). Bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí) by totiž
išlo len o akademické rozhodovanie, takže činnosť justičných orgánov by tým strácala akýkoľvek zmysel.

Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často
možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt nemal námietku premlčania, musel by sa brániť

námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom (napr. splnením, započítaním alebo inak). Dokázanie
tejto skutočnosti po dlhšom čase by ho mohlo viesť k značným alebo neprekonateľným ťažkostiam práve
preto, lebo právo trvalo dlho.

Námietka premlčania rieši takéto situácie, pravda, zjednodušene v súlade s požiadavkami istoty

právnych vzťahov a ochrany povinného subjektu, povinnosť ktorého pravdepodobne zanikla. Niekedy
sa týmto spôsobom zmarí právo oprávneného subjektu, ale aj pre ten prípad môže byť ospravedlnením
to, že mal dosť času, aby sa o vykonanie svojho práva staral a aby ho uplatnil (iura vigilantibus, non
dormientibus prosunt).

Subjektívna premlčacia doba pri náhrade škody je dva roky a na začatie jej plynutia vždy treba
rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho

a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej

miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody,
resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti
či s protiprávnym konaním;

b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude

obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. V niektorých prípadoch však za škodu môže
zodpovedať aj iná osoba, napríklad ak škodu spôsobili zamestnanci právnickej či fyzickej osoby (§ 420)
alebo tí, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422 ods. 1), a pod.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pri náhrade škody na zdraví platí iba tzv.

subjektívna premlčacia lehota.

Pre posudzovanú vec je rozhodujúce, že znalec uviedol ako dátum skončenia liečenia deň 21.9.2009.
Je teda zrejmé, že žalobkyňa mohla požiadať o vydanie znaleckého posudku dňom 22.9.2009. Pokiaľ
tak neurobila a žalobu podala až dňa 25.1.2012, čiže nepochybne po uplynutí 2 rokov, je skutočne jej

nárok premlčaný.

Uvedenému právnemu záveru zodpovedá aj právny názor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v
rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 49/2006, na ktorý poukazoval vedľajší účastník, a v ktorom je uvedené, že slová„dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti,
ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je
možné objektívne vyjadriť v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť

na súde. V prípade odškodňovania bolesti sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať
bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho
následkov, t.j. v čase, keď je liečebný proces skončený.

Vyššie uvedený právny záver bol vyjadrený už v R 9/1986, podľa ktorého o škode spočívajúcej v

bolesti a sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, keď možno objektívne vykonať
ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Rovnakú rozhodovaciu líniu zaujíma aj KS v Košiciach, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 5 Co/509/2006 uviedol,
že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo
posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného

je rozhodujúcou skutočnosťou, kedy bola bolesť spôsobená. O vydanie lekárskeho posudku na účely
zistenia výšky škody možno teda požiadať už po skončení liečebného procesu.

Súd teda uzatvára, že pre zachovanie nároku na náhradu bolestného bolo potrebné podať žalobu v
lehote 2 rokov od skončenia liečebného procesu, čo bolo možné aj bez lekárskeho posudku, ktorý mohol

byť vyhotovený až v priebehu konania. V prejednávanej veci uvedené aj nastalo, keďže žaloba bola
podaná bez lekárskeho posudku (čo len potvrdzuje, že jeho existencia nie je nevyhnutnou podmienkou
podania žaloby ako takej), avšak oneskorene.

Na základe vyššie uvedeného teda súd uzatvára, že žalobu ako celok zamietol z dôvodu, že náhrada

za bolesť je premlčaná a sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne v príčinnej súvislosti s
prezentovaným úrazom nedošlo.

O náhrade trov konania rozhodol súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.