Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Lissyová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/173/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8508201981
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Lissyová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8508201981.2
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému A. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. R., S. XXXX/XXX o vymoženie sumy 33,19 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, Exekútorský
úrad Prešov, Hlavná 45, 080 01 Prešov vo výške 39,83 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnený a povinný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Oprávnený (SR, zast. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie peňažnej sumy vo výške 33,19 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, č.k. AA 669796, ktoré vydalo Obvodné oddelenie PZ v Spišskej Starej Vsi dňa 1.11.2006.
Súdny exekútor JUDr. Hildegarda Laclavíková požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 28.5.2008 pod číslom 5710 013413 *.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácií zo dňa
12.12.2012, č.p. SLV-PS-1120/2012 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zmysle § 21 ods. 11 zák.
č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012, okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, a to v súlade s uvedeným ustanovením a po predchádzajúcom
písomnom súhlase Ministerstva financií Slovenskej republiky č.p. MF/024448/2012-441 zo dňa
06.11.2012. V zmysle § 21 ods. 13 zák. č. 523/2004 Z.z. práva a povinnosti rozpočtových organizácií
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
V priebehu exekučného konania súdny exekútor doručil súdu oznámenie o uplynutí prekluzívnej lehoty
na vymoženie pohľadávky v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom
do 31.08.2008. V zmysle uvedeného žiadal súd, aby v súlade
.s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu a rozhodol o náhrade trov
exekúcie, ktorých vyúčtovanie predložil v prílohe k oznámeniu.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo
právo ním priznané.Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od
uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to dlžník nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné
uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho
dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.
Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.
Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumuúčinnostinovely,alebosamápodátumeúčinnostinovelypoužiťvždyužlennováprávnaúprava,
ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v
tomto konkrétnom prípade súd dospel k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do
31.8.2008 zaniklo v zmysle jeho dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty
za priestupok dňom 17.11.2009, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd
musí na tento zánik práva prihliadať ex offo.
Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§7 ods. 1 priestupkového zákona - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych (§7 ods. 2 a 3 - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor,
že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom
používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a vyššie uvedené skutočnosti súd exekúciu zastavil.
V zmysle ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.. ak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko k zastaveniu
.exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na
náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy
exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná dve výnimky z tejto zásady. Všetky
výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená
zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a tretia výnimka je situácia, ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 1 a 2 EP). Z týchto výnimiek
by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po
preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (dva roky pred prekludovaním práva), preto
procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné
vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eur a
zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Tieto
trovy pozostávajú z minimálnej odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.
z., navýšenej o DPH.
Súd zároveň rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania, a to v zmysle §
251 ods. 4 O.s.p. podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. však proti rozhodnutiu
súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti
rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.