Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. október 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915200515
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6915200515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci navrhovateľa Friendly

Finance Slovakia, s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO:47 243 368, zast. právnym zástupcom Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7 proti odporkyni G., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom M. C. štátny občan SR o zaplatenie 228,88 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 125,00 eur s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 125,00 eur od 11.01.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú uzavrela
s navrhovateľom dňa 10. 12. 2013.
Odporkyni bol doručený návrh na vyjadrenie spolu s uznesením, v ktorom bola odporkyňa poučená
o tom, že v prípade, ak sa k návrhu a prílohám do 10 dní nevyjadrí, môže súd rozhodnúť o návrhu

navrhovateľa bez nariadenia pojednávania. Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Nakoľko vo veci ide o zaplatenie sumy 228,88 Eur s prísl., ide o drobný spor, nebolo preto potrebné
vo veci nariadiť pojednávanie. S poukazom na uvedené súd vo veci dňa 07.10.2015 vyhlásil verejne
rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rámcovou zmluvou o poskytnutí

spotrebiteľského úveru a zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10. 12. 2013, výpisom
z účtu, upomienkami zo dňa 17. 01. 2014, 24. 01. 2014 a 31. 01. 2014, poslednou výzvou zo dňa
07.02.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok voči odporkyni na základe rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktoré zmluvy boli uzatvorené
elektronickou formou. Predpokladom uzatvorenia rámcovej zmluvy bola registrácia odporkyne ako

spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a
žiadosť o uzavretie zmluvy. Podľa navrhovateľa zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaným
predzmluvného formulára a návrhu zmluvy formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľvyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Z
navrhovateľom predloženej rámcovej zmluvy súd zistil, že okrem iného medzi účastníkmi konania malo
byť dohodnuté v zmysle článku III. zmluvy, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom na základe

žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú žiadosť podáva spotrebiteľ vo forme formulára prístupného na adrese
internetového sídla veriteľa. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú za uzavreté momentom prijatia
písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh klientom elektronickou poštou.

V zmysle článku IV. rámcovej zmluvy klient sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť poplatok spojený so

spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru.
Úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V prípade omeškania klienta so splátkami je klient povinný
zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, konkrétne sa jedná o súvisiace
personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové
správy, písomné výzvy. Tieto náklady sú špecifikované ako spracovanie a urgencia pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - 15,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s

úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky - 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky - 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s
úhradou úveru vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej
spoločnosti - 30,- eur.

Navrhovateľ súdu ďalej predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť uzavretá
taktiež elektronickou formou dňa 10. 12. 2013, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni
krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 125,00 eur bezhotovostným prevodom z účtu, kde
odporkyňa sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v celkovej výške 163,88 eur, zmluva sa uzatvára na dobu
určitú so splatnosťou úveru 10. 01. 2014, RPMN v čase uzavretia zmluvy predstavuje 366,4 %. Celkové

náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 38,88 eur a priemerná RPMN
predstavuje 418 %. Navrhovateľ predložil výpis z účtu, v zmysle ktorého je preukázané, že navrhovateľ
zaslal na účet odporkyne dňa 11. 12. 2013 sumu 125,00 eur.

Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá

v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím
charakterom spotrebiteľskú.

Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na
jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech
spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.

Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho
dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy
spotrebiteľ - odporkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania,
kde buď mohla prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde v prípade, že zmluva nemá
písomnú formu v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriekpožiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.

V prvom rade súd riešil otázku, či na predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania možno

aplikovať ustanovenie Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle § 1 ods.
3 písm. i) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie sú úver bez úroku a bez ďalších poplatkov
a písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace s výnimkou iného úveru alebo
pôžičky podľa § 24.

Pokiaľ ide o písm. i) citovaného ustanovenia, v predloženej zmluve o úvere je uvedené, že predmetný

úver sa považuje za bezúročný. V skutočnosti však spotrebiteľ pri úvere poskytnutom vo výške 125,00
eur na jeden mesiac je povinný zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 38,88 eur. Takéto
zmluvné dojednanie súd považuje za neplatné, keďže svojím účelom odporuje zákonu a ho obchádza,
keďže pod dohodnutým poplatkom za poskytnutie úveru jednoznačne možno chápať, že ide o úroky
z úveru a zmluvným dojednaním, že úver je poskytnutý ako bezúročný, navrhovateľ obchádza zákon,

kde vzhľadom na tú skutočnosť, že odporca je povinný platiť poplatok za poskytnutie úveru, nemožno
konštatovať, že úver je poskytnutý bez úroku a bez ďalších poplatkov. Samotná dohoda o výške
poplatku by bola neplatná aj pre svoj rozpor s dobrými mravmi taktiež s poukazom na ustanovenie §
39 Obč. zákonníka, keďže ide o neprimeranú výhodu na strane navrhovateľa, čo predstavuje aj číselné
vyjadrenieRPMNvovýške366,4%,keďžepriposkytnutíúveru125,00eurnajedenmesiacjespotrebiteľ

povinný zaplatiť navyše 38,88 eur, čo možno charakterizovať jednoznačne ako dojednanie rozporné s
dobrými mravmi. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné a nemôže požívať súdnu ochranu.

Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v
lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá

ustanovenie § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 a
2 Zákona a § 11 citovaného zákona, a teda záverom možno konštatovať, že na jednej strane na tento
úver možno aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom
rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle § 9 ods.
1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a § 11 tohto zákona.

V zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s
poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 Obč. zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou... a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby...

Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, nebola uzavretá
písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu
elektronickými prostriedkami, navrhovateľ nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia

elektronickou formou medzi účastníkmi konania prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu
zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Navrhovateľ nepredložil žiadny
doklad o tom, že odporkyňa s navrhovateľom ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky
komunikovala, navrhovateľ predložil jedine výpis z účtu o zaslaní finančných prostriedkov odporkyni.

V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, ktorú písomnú formu navrhovateľ nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou
komunikáciou účastníkov konania, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto
ustanovenia navrhovateľ nemá nárok na poplatok za poskytnutie úveru vo výške 38,88 eur.

Na tento poplatok by nemal nárok navrhovateľ ani na základe konštatovania, ako bolo už uvedené
vyššie, neplatnosti zmluvného dojednania pre jeho obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi,
kde v zmluve o úvere je konštatované, že úver je bezúročný, v skutočnosti je však spotrebiteľ povinnýplatiť poplatok za poskytnutie úveru v neprimeranej výške, čo spôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach oboch zmluvných strán, ktoré zmluvné dojednanie je neplatné jednak s poukazom na
ustanovenie § 39 Obč. zákonníka, kde v prípade neplatnosti právneho úkonu vzniká navrhovateľovi len

právo v súlade s ustanovením § 457 Obč. zákonníka na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia,
t.j. navrhovateľ má právo len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, ktoré jeho právo je
analogické aj pri konštatovaní, že úver bol poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatňoval od odporkyne navyše ešte spolu 103,88 eur titulom skutočne

vynaložených nákladov spojených s vymáhaním, navrhovateľ v tejto súvislosti súdu predložil 4
upomienky. Na jednej strane je možné povedať, že súd má pochybnosti o tom, či vôbec takéto
náklady v prípade omeškania odporkyne so splácaním úveru boli dohodnuté medzi účastníkmi konania,
keďže nebola preukázaná skutočnosť, že rámcová zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania
minimálne elektronickou formou. Navrhovateľ na druhej strane nepreukázal, že by tieto upomienky
vôbec bol doručil alebo aspoň zaslal odporkyni a ďalej súd konštatuje, že suma 103,88 eur titulom

nákladov za vymáhanie je neprimeraná poskytnutému úveru vo výške 125,00 eur a táto skutočnosť
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku minimálne s poukazom na ustanovenie § 53
ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka, keďže navrhovateľ požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Na

základe týchto skutočností súd nepriznal navrhovateľovi právo na náklady spojené s vymáhaním, keďže
jednak navrhovateľ nepreukázal dohodnutie takýchto nákladov medzi účastníkmi konania, nepreukázal
skutočné vynaloženie týchto nákladov pri vymáhaní úveru od odporkyne a požadované náklady sú
absolútne neprimerané poskytnutému úveru.

Takto súd priznal navrhovateľovi právo len na vrátenie skutočne poskytnutých finančných prostriedkov
odporkyni vo výške 125,00 eur, kde zároveň súd zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z
omeškania, keďže odporkyňa bola povinná vrátiť poskytnuté finančné prostriedky minimálne dňa 10.
01. 2014, kde je v danom prípade v omeškaní a je povinná v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka
zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z
účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký, súd
vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.