Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200693
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715200693.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsamosudkyňouJUDr.SilviouMinkovouvprávnejvecinavrhovateľaB.

K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. Č..XXX, prechodne bytom (adresa na doručovanie) A.Z. XXX/XX, P.,
štátny občan SR, zastúpený JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Sládkovičova č.2, 960 01 Zvolen, proti
odporkyni Q. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. Č..XXX, štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Filipom
Osvaldom, Trhová č.1, 960 01 Zvolen, o zdržanie sa obmedzovania a zásahov do vlastníckeho práva a
o sprístupnenie a nerušené užívanie nehnuteľností podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na uloženie povinnosti odporkyni uviesť v nehnuteľnosti v obci S., katastrálne územie S.,
vedenej na LV č.XXX v rodinnom dome, súpisné číslo XXX, elektrické, plynové a vodovodné rozvody

do pôvodného stavu a zároveň umožniť prístup navrhovateľovi k elektromeru, plynomeru a vodomeru
z a m i e t a .

Súd návrh na uloženie povinnosti odporkyni zdržať sa konania smerujúceho k obmedzovaniu práva
podielového spoluvlastníka nehnuteľností v obci S., katastrálne územie S., vedených na LV č.XXX z
a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 439,51 € predstavujúce trovy
právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporkyne JUDr. Filipovi Osvaldovi, a to do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.1.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 22.1.2015, ktorým sa
navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť sprístupniť navrhovateľovi ako podielovému
spoluvlastníkovi nehnuteľnosti vedené na LV č.XXX U. XXXX v katastrálnom území S. a nebrániť mu
v ich užívaní. Taktiež žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporkyni povinnosť uviesť elektrické, plynové
a vodovodné rozvody do pôvodného stavu a zároveň umožniť prístup navrhovateľa k elektromeru,

plynomeru a vodomeru. Navrhovateľ tiež žiadal, aby bola odporkyňa povinná nahradiť mu trovy súdneho
konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. S., vedených na
LV č.XXXX a na LV č.XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Odporkyňa mu ako podielovému
spoluvlastníkovi bráni tieto nehnuteľnosti užívať. Bráni mu vstupu do priestorov rodinného domu s tým,
že z vnútornej strany necháva v zámke kľúč a on sa z tohto dôvodu nemôže dostať do rodinného
domu a využívať osobné veci, ktoré tam má uložené. Tiež mu bráni užívať nehnuteľnosť tým, že

rozvodnú skriňu elektrickej energie uzamkla a jedno podlažie, ktoré po rozvode manželstva užíval
odpojila od rozvodu elektrickej energie plynu, vody a tepla z ústredného kúrenia. Tým, že rodinný
dom má len jednu prípojku elektrickej energie, jednu prípojku plynu a jednu prípojku vody ako jeden
rozvod ÚK nie je v súčasnosti možné bez väčších nákladov zriadiť samostatné meranie a rozvody ajz dôvodu zámeru nehnuteľnosti odpredať. Odporkyňa mu neustále bráni užívať tieto nehnuteľnosti od
mája roku 2012, kedy došlo k odpojeniu predmetného podlažia od energetických zdrojov hoci bolo
len potrebné racionálnym spôsobom rozpočítať náklady na financovanie spotreby energií podľa toho

kto koľko spotrebúva. Odporkyňu vyzval, aby mu umožnila vstup do nehnuteľností a nebránila mu
užívať jeho podiel nehnuteľností v zmysle § 123 OZ, pretože obidvaja vlastníci majú k predmetným
nehnuteľnostiam rovnaké práva a tiež podal žalobu na súd o poskytnutie právnej ochrany v zmysle §
124 OZ, nakoľko odporkyňa jeho výzvu odignorovala.
Dňa 10.6.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporkyne zo dňa 10.6.2015, v ktorom uviedla,

že je pravdou, že sú s navrhovateľom podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností každý v
podiele 1. Vyjadrila však nesúhlas so skutkovým stavom, ktorý vykreslil navrhovateľ v žalobe. Poprela,
že by mu bránila v užívaní predmetných nehnuteľností. Na margo toho uviedla, že navrhovateľ sa
stal spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy, kde mu ona ako darca
darovala predmetný podiel v 1 z predmetných nehnuteľností s tým, že súčasťou tejto darovacej zmluvy
zo dňa 12.4.1999 bolo aj zriadenie vecného bremena bezplatného doživotného bývania pre jej matku

X. E., nar. XX.X.XXXX, ohľadne užívania časti rodinného domu so súpisným číslom 282 na prízemí,
kde toto bolo ohraničené vstupom do chodby cez hlavný vchod chodby na prízemí, kuchyne, WC,
kúpeľne, špajze, obývacej izby a spálne, ako aj možnosť užívania spoločných priestorov, záhrady
a zastavaného pozemku. Dôvodom zriadenia predmetného vecného bremena bola skutočnosť, že
pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností boli jej rodičia a tým bolo zabezpečené aby jej matka mohla dožiť

v predmetnom rodinnom dome. Ďalej k veci uviedla, že v roku 2008, kedy problémy s navrhovateľom
vrcholili sa ona presťahovala o poschodie vyššie k svojej mame, kde býva doteraz. Od toho roku 2008
nemá prístup do horného podlažia ani garáže a dielne, od ktorých má kľúče len navrhovateľ aj niektoré
jej osobné veci ako i veci jej syna sa nachádzajú na hornom podlaží, ku ktorým nemá prístup. Predmetné
záležitosti riešila aj na polícii v Detve, kde ju oboznámili s dvomi možnosťami riešenia a to súdnou

žalobou resp. otvorením predmetných priestorov násilím, keďže je spoluvlastníčkou. Ona však ani jednu
z týchto možností nevyužila z dôvodu, aby mala od navrhovateľa pokoj a tento stav trpí doteraz. K
navrhovateľom uvádzanému odpojeniu od energií uviedla, že dôvodom pre odpojenie elektrickej energie
a plynu bola skutočnosť, že od jej presťahovania k matke navrhovateľ prestal uhrádzať poplatky spojené
s energiami. Jej výzvy trvali cca 2 roky a počas tej doby platila za elektrickú energiu a plyn len ona.

Túto záležitosť riešila aj na Obecnom úrade v Kriváni prostredníctvom starostu. Následne si navrhovateľ
sám určil, že za elektrinu a plyn bude platiť 12,07 € s tým, že ona platila len za elektrinu preddavky 60
€ mesačne a v ročnom účtovní aj tak doplácala. Keďže v dome nie sú merače a navrhovateľ mal na
hornom poschodí rovnaké spotrebiče ako sú na prízemí a dokonca v zimnom období kúril elektrickým
ohrievačom, aby nemusel kupovať drevo, navrhla mu, aby uhrádzal polovicu nákladov za elektrickú

energiu a plyn, čo však on odmietol. Elektromer v dome je písaný na jej meno a keď už bola situácia
neúnosná a hrozilo, že nebude schopná platiť takto vysoké poplatky dala za prítomnosti polície odpojiť
horné poschodie od elektrickej energie a plynu s tým, že vyzval a navrhovateľa, ktorý bol pri tom
prítomný, aby si to dal pripojiť pod vlastným menom a tým pádom zanikne spor ohľadne spotreby
elektrickej energie a plynu. Tento postup jej poradili na polícii v Detve, argumentovali tým, že ak je

neplatič a ona mu poslala výzvy na zaplatenie na ktoré nereagoval tak jej nič iné nezostáva. Skutočné
náklady na to, aby si navrhovateľ namontoval svoje hodiny na odber neboli vysoké. Ohľadne vody
uviedla, že navrhovateľ klame, pretože táto nikdy nebola odpojená aj keď tečie pomocou elektrického
darlingu, ale tieto náklady vždy platila ona. Z týchto dôvodov žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť ako
nedôvodný a priznať jej náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Dňa 13.7.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13.7.2015, v ktorom okrem
iného uviedol, že odporkyňa vo svojom vyjadrení nepíše všetko, nepíše pravdu a zatajuje fakty, resp.
píše len to čo jej vyhovuje. Trval na tom, že aj v súčasnosti sa nemôže dostať do suterénu domu, ktorý
je neustále uzamknutý a kľúč je zasunutý z vnútornej strany. To je podľa neho jednoznačne bránenie v

užívaní predmetných nehnuteľností, keďže si z tadiaľ nemôže zobrať veci, ktoré tam má a tiež je tam
kotol ústredného kúrenia, ku ktorému nemá prístup. Čo sa týka elektriny on bol majiteľom elektromeru
34 rokov do 2.6.2011, keď ho odhlásil a dal ho prepísať na odporkyňu s úmyslom odísť natrvalo z domu.
Plán mu nevyšiel a cca 9.-10.augusta sa vrátil do domu s tým, že hneď išiel zaplatiť na poštu 14 €
a nie 12,07 € ako tvrdila odporkyňa s tým, že platil pravidelne poštovými poukážkami každý mesiac.

Odporkyňa mu určila, že má platiť 26,30 €, ale také množstvo energie nemohol spotrebovať, keďže
celé dni do večera bol na dvore niečo robil, chystal drevo na zimu, prípadne v garáži pracoval alebo
odišiel z domu ku švagrovi. Teraz býva v paneláku, má spotrebu oveľa nižšiu. Tie platby, ktoré platil
však išli na jeho meno do depozitu a nie na meno odporkyne. 2.mája 2012 prišli odpojiť elektrinu napokyn odporkyne ohľadne bytu na poschodí garáže kotla ústredného kúrenia. Zavolal políciu a oni mu
povedali, že to má dať na občianskoprávne konanie. Na ďalší deň 3.mája 2012 odrezali trubku prívodu
plynu, tiež zavolal políciu ale správali sa rovnako. Bola navarená petlica a visiaci zámok na rozvodnej

skrini elektromeru aj visiaci zámok na skrini plynomeru s tým, že rozvodná elektrická skriňa je na chodbe
vo vnútri domu a skriňa plynomeru je v suteréne domu. Uviedol, že odporkyňa odišla bývať k svojej
matke ona sama si tiež určila, že za elektrinu bude platiť 24,07 €, avšak on platil elektrinu 62 € mesačne,
aj to za niektoré mesiace neuhradila vôbec. Trval na tom, že on niektoré elektrospotrebiče, ktoré majú
odporkyňa s mamou vôbec nemá a jednoznačne oni majú oveľa väčšiu spotrebu energie ako on. Keď

bol na polícii ukazovať faktúry za elektrinu tak mu policajt odporučil, aby si dal zriadiť nový elektromer,
hoci on bol vtedy majiteľom elektromera. Uviedol tiež, že byt na hornom podlaží si musel uzamknúť,
pretože odporkyňa tam neustále chodila k nemu aj po rozvode manželstva a brala si z tadiaľ veci. Keď
bol celý máj 2011 preč zistil, že mu z dielne zmizol kombinovaný drevoobrábací stroj a ďalšie veci. Bol to
nahlásiť na polícii, ale doteraz to nie je vyriešené. Tiež trval na tom, že dom stavali spolu so svokrovcami,
ale oni si to dali napísať len na seba. Tiež tvrdil, že mu odporkyňa berie poštu zo schránky a ďalšie veci

mu robí naschvál, aby mu znepríjemňovala žitie v dome, v dôsledku čoho si on musel zobrať úver na
byt, v ktorom teraz býva, hoci je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu.

Uznesením Okresného súdu Zvolen sp.zn. 10C/25/2015-91 zo dňa 16.10.2015 súd na základe návrhu
navrhovateľa pripustil zmenu návrhu na začatie konania v nasledovnom znení: „Súd ukladá odporkyni

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku uviesť nehnuteľnosti v obci S., k.ú. S., vedenej na LV č.XXX, v
rodinnom dome súpisné číslo XXX elektrické, plynové a vodovodné rozvody do pôvodného stavu a
zároveň umožniť prístup navrhovateľovi k elektromeru, plynomeru a vodomeru. Súd ukladá odporkyni
zdržať sa konania smerujúceho k obmedzovaniu práva podielového spoluvlastníka nehnuteľností v obci
S., k.ú. S., vedených na LV č.XXX. Odporkyňa je povinná navrhovateľovi nahradiť trovy súdneho konania

a trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.“

Dňa 14.1.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 14.1.2016, v ktorom okrem
iného uviedol, že do júna 2011 bola elektrická prípojka vedená na jeho meno a od júla 2008 kedy sa
odporkyňa odsťahovala k svojej mame mu dlhuje na preddavkoch stovky eur, je nepodstatné to čo tvrdil

advokát odporkyne, že vtedy boli ešte manželia, pretože ona už bola odsťahovaná. Trval na tom, že
všetky rozvody elektrické, plynové, vodovodné, kúrenárske aj odpadové vedú do jeho bytu cez byt,
v ktorom je odporkyňa s matkou a tam majú preto možnosť akokoľvek a kedykoľvek zasahovať do
rozvodov bez toho, aby o tom vedel. Podľa neho v takto postavenom dome, kde sú byty nad sebou je
nemožné vykonať nezávislé podružné meranie, keď majú spoločný suterén. Dom nie je možné rozdeliť

na dve nezávislé bytové jednotky. Dom bol projektovaný a skolaudovaný ako jednobytový dom a preto
všetky rozvody elektriny, vody a plynu sú projektované aj prevedené do série a nie paralélne.

Súd nariadil v predmetnej veci niekoľko pojednávaní, na ktorých súd vec prejednal a rozhodol.
Súd na týchto pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, oboznámil

sa s prednesom právneho zástupcu a navrhovateľa a právneho zástupcu odporkyne, a tiež vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré vo fotokópiách doložili do súdneho spisu v priebehu konania
účastníci a to: list navrhovateľa zo dňa 23.6.2014 z č.l.3, list navrhovateľa zo dňa 20.5.2013 z č.l.5-7,
poštové peňažné poukazy z č.l.42-43, vyúčtovacia faktúra za dodávku a distribúciu elektriny z č.l.44-45,
faktúra za dodávku a distribúciu elektriny z č.l.46-47, list navrhovateľa zo dňa 4.4.2012 z č.l.48, list

Stredoslovenská energetika a.s. z č.l.49, faktúry za dodávku elektriny z č.l.50-54, list Q. K. z č.l.55, list B.
K. z č.l.56, list Q. K. z č.l.57, vyjadrenie Obce Kriváň z č.l.58, list Q. K. z č.l.59, vrátane podacieho lístka z
č.l.60, list B. K. z č.l.67, odpoveď na reklamáciu z č.l.68, požiadavka o zmenu z č.l.69, list Vladimíra Nôtu
z č.l.70, uznesenie OO PZ Detva z č.l.71, zmluva o dodávke plynu vrátane obchodných podmienok z
č.l.74-76, zmluva o dodávke a distribúcii elektriny z č.l.77, vrátane všeobecných obchodných podmienok

z č.l.77-80, výpis listu vlastníctva č.948 pre k.ú. Kriváň z č.l.82, výpis listu vlastníctva č.2667 pre k.ú.
Kriváň z č.l.83, rozpis preddavkových platieb za dodávku a distribúciu elektriny z č.l.84, odpoveď SPP
a.s. na výzvu súdu zo dňa 15.10.2015 z č.l.96, odpoveď na výzvu súdu SPP a.s. distribúcia zo dňa
30.10.2015 z č.l.99, stanovisko k žiadosti SSE distribúcia a.s. zo dňa 9.12.2015 z č.l.111, pričom zistil
tento skutkový stav.

Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že nad rámec jeho písomných
vyjadrení k veci uviedol, že konkrétne mu je znemožnený prístup do suterénu predmetného rodinného a
domu a to od marca 2013, má tam umiestnené svoje osobné veci a tiež je tam kotol na ústredné kúrenie
a bez toho, aby mal k tomu prístup predmetnú nehnuteľnosť užívať nemôže pretože kotol je potrebnéobsluhovať, keď sa má kúriť. Uviedol, že síce kľúč od suterénu má, mohol by tam vchádzať priamo z
dvora, avšak dvere sú uzamknuté tým spôsobom, že kľúč je zvnútra. Odporkyňu sms správami vyzýval,
aby mu tam umožnila vstup, ale doteraz sa tak nestalo. Na otázku súdu, aby opísal akým spôsobom a

v akom rozsahu užíva predmetnú nehnuteľnosť resp. opísal technické riešenie nehnuteľnosti, uviedol,
že je tam jeden vchod z vonku, ktorý je spoločný a od toho prístup má s tým nie je problém, potom je
tam prízemie, alebo taký stred, ktorý užíva odporkyňa s matkou, to majú uzamknuté, do toho prístup
nemá. Oni z tej časti majú aj ďalší prístup do toho suterénu, on do suterénu môže vchádzať len z
dvora. On obýva prvé poschodie, ktoré má uzamknuté, ale teraz to reálne nevie užívať, pretože tam v

zime nemôže existovať, keďže je odpojený od elektriky a plynu a nemá prístup k tomu kotlu. Na otázku
súdu, aby uviedol akým spôsobom je možné znovu zabezpečiť prívod elektrickej energie resp. plynu
do časti nehnuteľnosti, ktorú užíva on, uviedol, že v elektrickom rozvádzači a rozvádzači plynu by bolo
potrebné znovu napojiť prívody elektriny resp. plynu čo on ale sám nevie zabezpečiť, pretože je tam
navarená petlica a visiaci zámok od ktorých nemá kľúč. Upresnil, že pokiaľ ide o prívod plynu toto nie je
v rozvádzači, ale na medzipodlaží, ktoré užíva odporkyňa s matkou a tam je odpílená trubka a prerušený

prívod plynu do časti nehnuteľnosti. Na otázku súdu, aby uviedol akým spôsobom je zo strany odporkyne
znemožnený prístup navrhovateľa k vodomeru resp. akým spôsobom boli narušené vodovodné rozvody
zo strany odporkyne uviedol, že vodovodné rozvody sú v poriadku, s vodou manipulované nebolo. Čo
sa týka elektriky rozvod je potrebné znovu napojiť do tých ističov, pretože je odpojené celé vrchné
podlažie, garáž i hospodárska budova, preto žiadajú, aby bolo znovu napojené tieto časti a tiež aby

bolo zabezpečené znovunapojenie pece na vykurovanie, kde tiež bola zastavená dodávka elektrickej
energie. Na pojednávaní dňa 23.9.2015 uviedol, že pokiaľ žiadali, aby bol umožnený prístup do suterénu
z dvora tak tam už je to v poriadku, bol to vyskúšať a situácia je taká, že kľúč už tam nebýva otočený a
býva to v podstate odomknuté, čiže tam už má teraz umožnený prístup. Na otázku súdu, či má prístup do
hospodárskejbudovyagaráže,ktorésútiežzapísanénaLVč.948prek.ú.Kriváň,uviedol,žetamprístup

má, má tam garážované auto, uložené ďalšie veci ako príslušenstvo auta. Na pojednávaní 10.2.2016
navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že dom je daný na odpredaj prostredníctvom realitnej kancelárie,
pretože chce mať už pokoj a ešte uviedol, že pokiaľ ide o plyn tak tam bola prihláška zmenená na
odporkyňu bez jeho vedomia, pokiaľ ide o elektrickú energiu tam to bolo v roku 2011 s jeho súhlasom,
pretože vtedy chcel z domu odísť.

Z výsluchu odporkyne na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec jej písomných vyjadrení k veci uviedla
na výslovnú otázku súdu, či sú priestory vstupu do suterénu rodinného domu z dvora uzavreté tak, že
k ním navrhovateľ nemá prístup, že to nie je pravda, že to popiera, je pravdou, že niekedy na jar v
roku 2013 sa stalo, že jej mama volala, že si tam prišiel umyť auto a čerpal im vodu, tak vtedy zvrtla
kľúč v zámke aby sa tam nedostal, ale potom si uvedomila, že to nemá význam a teraz to síce býva

uzamknuté, ale normálne sa to dá odomknúť, kľúč nebýva v zámke. Na otázku súdu, či v prípade že
by boli namontované tzv. podružné merače na spotrebu elektriny a plynu, či by bola odporkyňa ochotná
bez ďalšieho uviesť predmetné elektrické a plynové rozvody do pôvodného stavu, uviedla, že áno.
Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach súd zistil, že sa pridržiavajú v celom
rozsahu podaného žalobného návrhu v zmysle pripustenej zmeny petitu ako i ďalších svojich písomných

vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedol, že predmetom tohto konania je obmedzovanie užívacích práv
navrhovateľa resp. zásah do jeho vlastníckych práv zo strany odporkyne. Trvali na tom, že odporkyňa
si mala svoj nárok voči navrhovateľovi ohľadne odplaty za spotrebovanú elektrickú energiu riešiť v inom
súdnom konaní a nie postupovať takým spôsobom, že odpojila časť nehnuteľností od elektrickej energie
a plynu, čím znemožnila navrhovateľovi užívať nehnuteľnosť, ktorú má v podielovom spoluvlastníctve.

Na otázku súdu, či bol podaný návrh niektorým z účastníkov na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, uviedol, že o tom nemajú vedomosť. Zotrval na tom, že
by súd mal zaviazať odporkyňu, aby uviedla predmetné meracie zariadenia resp. rozvody do pôvodného
stavu, čiže stavu, ktorý bol v čase kolaudácie pretože odporkyňa zasiahla týmto do kolaudačného
rozhodnutia, keďže merač je v rozvodnej skrini a keď sa kolauduje stavba tak sú kolaudované aj tieto

rozvody. Odporkyňa má na seba prehlásenú iba zmluvu s elektrárňami, pokiaľ ide o odber elektrickej
energie. Poprel, že by tam mohli byť namontované podružné merače, keďže je tam spoločný kotol,
tak to podľa nich technicky nie je možné, zotrval na tom, že petit je vykonateľný, podružné meranie
nič nerieši, pretože dodávateľ energie zaujíma iba hlavný merač ako merač fakturačný. Podľa neho je
problematické, aby bolo zabezpečené oddelené zásobovanie energiami, keďže dom bol skolaudovaný

ako jedna bytová jednotka. Museli tam byť teda zriadené samostatné prípojky, resp. by musel byť
následne dom preklasifikovaný na dvojbytovú jednotku. Podľa jeho názoru odporkyňa znižuje hodnotu
nehnuteľnosti, keď sa tam príde pozrieť realitný agent a zistí, že časť domu je odpojená od dodávky
energií. Na záver uviedol, že vzhľadom na názor klienta trvajú na podanom návrhu. Súd nad rámecpotreby v rámci tohto konania vykonal dokazovanie dopytom na príslušné orgány zabezpečujúce
distribúciu elektrickej energie a plynu, keďže ich stanoviská sú v tomto konaní irelevantné. Trval na tom,
že zo strany odporkyne došlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa tým, že dotyčná svojvoľne

odpojila prívod elektrickej energie a plynu. Ona však tiež mohla dať namontovať podružný merač. Nová
elektrická prípojka by znamenala, že by sa nanovo musela robiť celá elektroinštalácia, pretože došlo k
zmene noriem v zmysle príslušných právnych predpisov. Podružný merač by situáciu neriešil, pretože
to tiež nie je záväzné. Zo svojho pohľadu uviedol, že návrh v tomto štádiu je zbytočný, pretože bol daný
návrh na odpredaj tohto rodinného domu prostredníctvom realitnej kancelárie, avšak po právnej stránke

je návrh dôvodný a preto žiadali, aby súd rozhodol v zmysle pripustenej zmeny petitu.
Z prednesu právneho zástupcu odporkyne na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu
pridržiavajú svojich písomných vyjadrení a nad rámec k veci uviedol, že petit je nevykonateľný a
zo samotného výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že mu nie je nijakým spôsobom bránené v užívaní
predmetného domu. Odporkyňa tiež nemá možnosť užívať nehnuteľnosť na druhom podlaží a rovnako
nemôže užívať garáž a hospodársku budovu, ktoré sú tiež v podielovom spoluvlastníctve, avšak

od ktorých má kľúče iba navrhovateľa a výlučne ich aj užíva. Ona sa svojich práv súdnou cestou
nedomáha z dôvodu, že nemá záujem vyhrocovať vzťahy medzi účastníkmi najmä v čase keď je
nehnuteľnosťvriešeníodpredajaprostredníctvomrealitnejkancelárie.Žalobuoznačilzaúčelovúapodľa
neho navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne bránenia mu do vstupu do tejto nehnuteľnosti
resp. v jej užívaní. K odpojeniu časti nehnuteľnosti od elektrickej energie došlo potom čo odporkyňa

opakovane sa snažila s navrhovateľom dohodnúť na spôsobe úhrad za spotrebované energie a potom
čo navrhovateľa opakovane vyzývali na namontovanie podružného merača, čo však on odmietal s
poukazom na neprimerané náklady, ktoré by s tým mali byť spojené. Trval na tom, že odporkyňa
nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa a ani ho neobmedzuje. Poprel, že
by niekto odpojil vodu a teda túto má navrhovateľ stále k dispozícii. Podľa jeho názoru by sa navrhovateľ

mal realizovať najmä ohľadne predaja predmetnej nehnuteľnosti tak, aby mohla byť celá záležitosť
vyriešená. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal úhradu platieb za energie do roku 2010 tak v tom čase ešte boli
účastníci manželia a jednalo sa o BSM. V tom období od júla 2011 do februára 2012 boli zo strany
odporcu uhradené iba 3 platby, zvyšné platby by mali byť zaúčtované na nejaký iný účet dodávateľa
energií z ktorého mu mali byť potom vrátené, ale navrhovateľke už neboli poskytnuté. Ak by došlo k

predaju nehnuteľnosti možnosť znovunapojenia zvyšnej časti nehnuteľnosti na dodávku energií nie je
problematická.
Z výpisu z listu vlastníctva č.948 zo dňa 15.7.2015 pre okres Detva, obec Kriváň, katastrálne územie
Kriváň súd zistil, že v časti A: majetková podstata sú zapísané parcely registra „C“, parcelné číslo
200, výmera 91 m2, zastavané plochy a nádvoria a tiež stavba rodinný dom so súpisným číslom 282,

postavaná na parcele 199/2 a hospodárska budova a garáž so súpisným číslom 622, postavené na
parcele č.200. V časti B : vlastníci a iné oprávnené osoby sú ako vlastníci každý v spoluvlastníckom
podiele 1 v pomere k celku uvedený Q. K., rod. E., nar. XX.X.XXXX a B. K., nar. X.X.XXXX, v časti C :
ťarchy je uvedené vecné bremeno spočívajúce vo forme doživotného bezplatného trvalého bývania a
užívania v rodinnom dome č.súpisné 282 pre X. E., nar. XX.X.XXXX.

Z výpisu z listu vlastníctva č.2667 zo dňa 15.7.2015 pre okres P., obec S., katastrálne územie S. súd zistil
že v časti A: majetková podstata sú zapísané parcely registra „C“, parcelné číslo 199/1 o výmere 285
m2, zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo 199/2 o výmere 108 m2, zastavané plochy a nádvoria
a tiež parcelné číslo 201/2 záhrady o výmere 315 m2, v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby sú ako
podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1 v pomere k celku uvedená Q. K., nar. XX.X.XXXX a B. K., nar.

X.X.XXXX, časť C ťarchy bez zápisu.
Z listu SPP a.s. zo dňa 15.10.2015, z listu SPP-distribúcia a.s. zo dňa 30.10.2015 súd okrem iného
zistil, že spoločnosť SPP-distribúcia a.s. (ďalej len „SPP-D“) je prevádzkovateľom distribučnej siete
na území SR. Rodinný dom č.282 zapísaný na LV č.948 pre k.ú. S. je od roku 1995 pripojený do
distribučnej siete SPP-D, ktorá je ukončená hlavným uzáverom plynu za ktorým nasleduje odberné

plynové zariadenie (ďalej len „OPZ“), ktoré je súčasťou rodinného domu a na predmetnom odbernom
mieste je v súčasnosti nainštalované meradlo. Na odbernom mieste S. XXX je odberateľkou v komodite
zemný plyn Q. K., keď zmluva o dodávke zemného plynu bola s odberateľkou uzatvorená dňa 20.5.2008.
SPP-D nemá vedomosť o žiadnych zmenách na OPZ a žiaden zo spoluvlastníkov v rokoch 2014-2015
nepredložil žiadosť o vykonanie technickej zmeny na OPZ. Spotrebu plynu v časti rodinného domu

je možné merať aj podružným meradlom. Podružné meradlo a úpravu OPZ zabezpečí na vlastné
náklady vlastník rodinného domu prostredníctvom oprávnenej organizácie. Podružné meradlo bude
vo vlastníctve vlastníka rodinného domu, ktorý bude vykonávať jeho kontrolu a údržbu, v takomto
prípade bude vo vzťahu k dodávateľovi plynu vystupovať aj naďalej iba súčasný odberateľ, ktorý budečasť spotrebovaného plynu refakturovať užívateľom časti rodinného domu podľa údajov na podružnom
meradle. V súvislosti s montážou podružného meradla je potrebné predložiť žiadosť o technickú zmenu
na OPZ. Spotrebu plynu v časti rodinného domu je možné merať aj fakturačným meradlom, ktoré

bude namontované na základe predloženej žiadosti o pripojenie. V takom prípade môže mať užívateľ
časti rodinného domu samostatnú zmluvu s dodávateľom plynu a zo strany pôvodného odberateľa nie
je potrebné vykonávať žiadnu refakturáciu. Fakturačné meradlá budú vo vlastníctve prevádzkovateľa
distribučnej siete, ktorý bude zabezpečovať ich kontrolu a údržbu. Cenovú kalkuláciu na úpravu OPZ
môžu poskytnúť iba spoločnosti, ktoré takúto činnosť vykonávajú s tým, že na web stránke SPP-D je

zverejnené zoznam odporúčaných zhotoviteľov. Pokiaľ boli súdom dopytový na možnosť namontovať
podružný merač na odber zemného plynu, prípadne samostatnú prípojku a odhadované náklady s tým
súvisiace uviedli, že ide o technickú zmenu na OPZ, ktorá musí byť odsúhlasená spoločnosťou SPP-D
a.s. s tým, že o technickú zmenu OPZ žiada vlastník nehnuteľnosti, v prípade podielového vlastníctva
so súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, priamo spoločnosť SPP-D a.s. Náklady na realizáciu
technické zmeny nie je možné jednoducho odhadnúť, je to závislé od aktuálnej situácie na OPZ, výbere

konkrétneho technického riešenia a vybranej dodávateľskej spoločnosti.
Z listu SSE-distribúcia a.s. zo dňa 9.12.2015 súd okrem iného zistil, že SSE-D a.s. nemá vedomosť o
tom, či na predmetných nehnuteľnostiach došlo k zmene - úprave na elektrických rozvodoch domu s tým,
žeelektrickáprípojkajepôvodná.Rovnakonemajúvedomosť,čidošlokodpojeniuhospodárskejbudovy
a garáži so súpisným číslom XXX, nakoľko tieto pravdepodobne tvoria vnútorné inštalačné rozvody

daného domu. V prípade rodinného domu č.XXX v obci S. sa jedná o existujúce aktívne odberné miesto
s platnou a účinnou združenou zmluvou na dodávku a distribúciu elektriny. Problematika a riešenie
podružného elektromera je mimo zodpovednosti SSE-D a.s., nakoľko takýto podružný elektromer
nemontuje SSE-D a rozhodnutie o jeho umiestnení a montáži je čisto na rozhodnutí odberateľa, ktorý má
s SSE-D uzatvorenú zmluvu o pripojení pre dané odberné miesto. Podružný elektromer sa často využíva

v prípadoch, kedy odberateľ elektriny poskytne časť dotknutej nehnuteľnosti na užívanie pre inú fyzickú
alebo právnickú osobu, pričom pre kontrolu objemu elektriny spotrebovanej pre takéhoto podružného
odberateľa si navzájom dohodnú inštaláciu podružného elektromera, ktoré sa ako je už vyššie uvedené
rieši ako súčasť odberného elektrického zariadenia, t.j. mimo zodpovednosti a schvaľovania zo strany
SSE-D. Zmluvný vzťah medzi SSE-D a koncovým užívateľom je riešený cez odberné elektrické

zariadenie, ku ktorému má odberateľ uzatvorenú zmluvu o pripojení a ktorého fakturácia spotrebovanej
elektriny prebieha cez fakturačné meranie (určené meradlo). Za najvhodnejšie označili možnosť,
aby mal každý odberateľ elektriny vytvorené samostatné vlastné odberné elektrické zariadenie so
samostatnou zmluvou o pripojení a následne združenou zmluvou na dodávku a distribúciu elektriny,
keďžeriešeniaapripojeniecezpodružnéelektromeryvytvárajúveľkérizikookamžitéhoprerušeniaalebo

obmedzenia takto riešeného odberu elektriny v prípade vzniku sporov medzi dotknutými stranami za
čo SSE-D nenesie zodpovednosť. Čo sa týka pripojenia časti domu na odber elektriny je potrebné,
aby žiadateľ, ktorý môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba poslal žiadosť o pripojenie
nového odberu elektriny prostredníctvom formulára zverejneného na ich webových stránkach. K
samostatnému uzatvoreniu zmluvy o pripojení musí žiadateľ okrem iného predložiť kópiu listu vlastníctva

a v prípade, že nehnuteľnosť má viac vlastníkov je potrebný neodvolateľný súhlas nadpolovičnej
väčšiny spoluvlastníkov plus podpisy spoluvlastníkov úradne overené. Náklady na pripojenie elektriny
sú špecifické pre každý prípad samostatne podľa podmienky pripojenia definovaných vo vyjadrení SSE-
D k uvedenej žiadosti, pričom nie je možné v tomto štádiu odhadovať ich výšku.
V ostatných listinných dôkazoch, ktoré súd v konaní vykonal okrem iného zistil, že odporkyňa má s

firmou SPP a.s. uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu zo dňa 20.5.2008 pre odberné miesto S. Č..XXX.
Taktiež má odporkyňa uzavretú s firmou Stredoslovenská energetika a.s. zmluvu o dodávke a distribúcii
elektriny zo dňa 6.6.2011 pre odberné miesto S. Č..XXX, predtým ako odberateľ vo vzťahu k dodávke
zemného plynu a elektrickej energie vystupoval navrhovateľ. Z korešpondencie, ktorú si adresovali
navzájom účastníci konania resp. ktorú adresovali tretím stranám a to OO PZ Detva resp. obci S.

súd zistil, že medzi účastníkmi vznikali opakovane konflikty ohľadne toho, že sa nevedeli dohodnúť
na výške platieb, ktoré mali realizovať ako úhradu za odber elektrickej energie s tým, že pokiaľ bol
odberateľom vo vzťahu k dodávateľovi elektrickej energie navrhovateľ tento namietal, že odporkyňa
neuhrádza platby v dostatočnej výške resp. pravidelne a následne potom čo sa odberateľkou vo vzťahu
k dodávateľovi elektrickej energie stala odporkyňa, táto tiež namietala rovnaké skutočnosti vo vzťahu k

navrhovateľovi. Naposledy listom zo dňa 3.4.2012 odporkyňa požiadala navrhovateľa, aby si zabezpečil
do konca mesiaca nové odberové hodiny s tým, že v opačnom prípade bude od 1.5.2012 jeho časť domu
odpojená od dodávky elektrickej energie.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 3 ods. 2 OZ fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 6 OZ ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený,
primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.

Podľa § 417 ods. 1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi.
Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou

podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Súd má za to, že toto súdne konanie je možné označiť ako spor pre spor. Súd zastáva názor, že

problémy ktoré boli podnetom na podanie žaloby v tejto veci bolo možné vyriešiť inými spôsobmi než
podaním tejto žaloby na súd. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal aby súd zaviazal odporkyňu zdržať sa
konania smerujúceho k obmedzovaniu jeho práva ako podielového spoluvlastníka k nehnuteľnostiam
vedenýchnaLVč.XXXprekatastrálneúzemieS.,obecS.,súddospelkzáveru,ženavrhovateľneuniesol
dôkazné bremeno ohľadne preukázania konania odporkyne, ktoré by spôsobovalo obmedzovanie práva

podielového spoluvlastníka, vo vzťahu k navrhovateľovi. Navrhovateľ spočiatku tvrdil, že mu odporkyňa
bráni v užívaní nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č.948 a 2667 v katastrálnom území S. a
žiadal, aby bola povinná sprístupniť mu tieto nehnuteľnosti. V priebehu konania upresnil, že sa má
jednať konkrétne o sprístupnenie časti rodinného domu so súpisným číslom 282, konkrétne priestorov
v suteréne, ktoré mu mala odporkyňa znemožňovať užívať tým spôsobom, že nechávala v zámke

kľúč zvnútra a preto sa tam nemohol navrhovateľ dostať. Následne na pojednávaniach navrhovateľ
potvrdil,žepopodanížalobyresp.pojednávanívtejtoveciužodporkyňatakýmtospôsobomnepostupuje
a prístup navrhovateľa do predmetnej časti nehnuteľnosti nie je obmedzený. Odporkyňa pri svojom
výsluchu potvrdila, že takýmto spôsobom „vymkla“ navrhovateľa raz keď čerpal v jej neprítomnosti
vodu na umývanie auta, avšak následne si uvedomila, že nie je možné takto postupovať a vstup

sprístupnila. Navrhovateľ na ktorom spočíva dôkazné bremeno, teda nepreukázal, že by malo zo strany
odporkyne dochádzať takýmto spôsobom k obmedzovaniu jeho práva ako podielového spoluvlastníka
na užívanie predmetných nehnuteľností a to spôsobom, že by bol zásah trvalý resp. opakujúci sa a
minimálne samotný navrhovateľ potvrdil, že v čase vyhlásenia rozsudku už takýto stav neexistoval,
avšak navrhovateľ zotrval na znení petitu tak, ako ho pripustil súd uznesením zo dňa 16.10.2015 sp.zn.

10C/25/2015-91. Navyše odporkyňa v konaní uviedla, že ona sama nemá zabezpečený žiadny prístup
do garáže a hospodárskej budovy a tieto časti nehnuteľnosti užíva výlučne navrhovateľ, čo tento ani
nepoprel.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť uviesť
v predmetnej nehnuteľnosti elektrické, plynové a vodovodné rozvody do pôvodného stavu a umožniť

navrhovateľovi prístup k elektromeru, plynomeru a vodomeru, súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o
rozvody vody, samotný navrhovateľ v priebehu konania potvrdil, že v tejto časti žiadne zásahy zo
strany odporkyne neboli robené, avšak opätovne zotrval na petite návrhu, preto súd v tejto časti nárok
navrhovateľa vyhodnotil ako jednoznačne nedôvodný. Pokiaľ ide o rozvody elektrické a plynové másúd za to, že navrhovateľ ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností má rovnaké právo
si zabezpečiť či už sám alebo prostredníctvom tretích osôb dať zabezpečiť dodávanie tak elektrickej
energie resp. plynu do všetkých častí predmetných nehnuteľností a preto súd nevidel nutnosť uložiť

takúto povinnosť odporkyni, samozrejme inou otázkou je náhrada nákladov s tým spojených, na úhradu
ktorých by mala byť povinná v pomernej časti i odporkyňa, keďže predmetné nehnuteľnosti sú v režime
podielového spoluvlastníctva. Z vyjadrenia dotknutých orgánov resp. firiem, konkrétne SPP a.s., SPP-
distribúcia a.s. a SSE-distribúcia a.s. vyplynulo okrem iného, že k zmenám na daných rozvodoch, ak k
nejakým došlo, nebolo to za súčinnosti týchto orgánov ale bolo to resp. je to výlučne prostredníctvom

vlastníka prípadne vlastníkov predmetných nehnuteľností. Samotná odporkyňa v konaní nepoprela, že
z jej strany došlo k odpojeniu vrchného podlažia, ktoré po vzájomnej dohode užíva navrhovateľ od
elektrickej energie a plynu, avšak súd je toho názoru, že tieto skutočnosti je potrebné vidieť v širších
súvislostiach, konkrétne čo tomuto kroku predchádzalo, keďže z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že medzi účastníkmi dlhodobo počas niekoľkých rokov dochádzalo opakovane na obidvoch
stranách k nezhodám vo vzťahu k úhrade nákladov za spotrebované energie, najmä vo vzťahu k

elektrickej energii. Nebolo predmetom tohto súdneho konania, aby súd riešil a vyhodnocoval v akom
pomere sa ktorý z účastníkov súdneho konania mal podieľať na úhrade vyúčtovaných nákladov za
spotrebu elektrickej energie resp. plynu, avšak súd má za to, že jediným možným objektívnym riešením
by bolo namontovanie podružných meračov, ktorými by bolo možné v rámci vzájomného vzťahu medzi
účastníkmi konania zistiť akým pomerom má ten ktorý podielový spoluvlastník sa podieľať na úhrade

skutočných nákladov súvisiacich s dodávkou predmetných energií s tým, že samotná odporkyňa na
pojednávaní deklarovala svoj postoj v tom zmysle, že pokiaľ by navrhovateľ pristúpil k namontovaniu
takéhoto podružného merania neexistoval by ďalej dôvod na odpojenie predmetných častí nehnuteľností
od dodávky týchto energií, pričom z vyjadrení dotknutých firiem, ktoré boli vyššie uvedené nebolo
zistené, že by takýto podružný merač si nemohol dať zriadiť samotný navrhovateľ. Riešením existujúcej

situácie by bolo aj namontovanie fakturačných meračov, ktoré by boli relevantné priamo vo vzťahu k
príslušným dodávateľom energií na základe samostatnej zmluvy o pripojení medzi užívateľom časti
rodinného domu a dodávateľom energií, avšak podľa názoru súdu takáto vlastná prípojka by v tomto
konkrétnom prípade nebola ani nutná, s poukazom na výšku nákladov s tým súvisiacich v porovnaní
s podružným meračom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od roku 2008 resp. od

roku 2011 vystupuje vo vzťahu k tretím subjektom ako odberateľ odporkyňa, pokiaľ ide o dodávku plynu
resp. elektrickej energie a pokiaľ navrhovateľ napriek opakovaným výzvam nebol ochotný uhrádzať
polovičnú časť nákladov súvisiacich s dodávkou týchto energií a ani iným spôsobom nezabezpečil,
aby mohlo byť rozúčtovanie týchto nákladov preukázané iným pomerom a odporkyňa bola povinná
uhrádzať vo vzťahu k tretím subjektom tieto náklady v plnej výške, pretože v opačnom prípade by

hrozilo odpojenie od elektrickej energie resp. plynu nielen vo vzťahu k nej ale i k navrhovateľovi a tiež
k osobe, ktorá je oprávnenou z vecného bremena vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti, je možné chápať
postup odporkyne, ktorá pristúpila k odpojeniu časti nehnuteľnosti užívanej navrhovateľom ako určitú
formu svojpomoci resp. konania predchádzajúcemu vzniku škody, ktorou okrem iného napr. mohli byť
náklady, ktoré by odporkyňa bola povinná znášať za znovupripojenie dodávky elektrickej energie resp.

plynu po prípadnom odpojení potom čo by nebola schopná uhrádzať náklady za dodávku týchto energií.
Za takýchto okolností má súd za to, že výkon práv navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka by
mohol byť definovaný ako výkon v rozpore s dobrými mravmi.
Na okraj súd uvádza, že navrhovateľom tvrdený vadný stav má existovať už od mája roku 2012 s tým,
že podľa tvrdenia navrhovateľa odvtedy tento reálne nemôže využívať predmetnú nehnuteľnosť s tým,

že nebolo v jeho možnostiach zabezpečiť si užívanie týchto nehnuteľností, avšak za celé toto obdobie
navrhovateľ nevyužil ani možnosť riešenia formou návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva súdnou cestou a aktuálne ku dňu vyhlásenia rozsudku samotný právny zástupca
navrhovateľa potvrdil, že nehnuteľnosť je daná na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie a preto v
tomto štádiu označil návrh ako zbytočný.

V neposlednom rade súd poukazuje na to, že petit žalobného návrhu ani po pripustení jeho zmeny nie je
dostatočne určitý s tým, že toto konanie je konaním sporovým v ktorom je súd viazaný petitom návrhu
účastníkov a nemôže ísť nad jeho rámec. Petit žalobného návrhu preto musí byť určitý, zrozumiteľný a
koncipovaný tak, aby v prípade vyhovenia návrhu mohol súd vydať rozhodnuté, ktoré bude vykonateľné.
Návrh navrhovateľa však vo vyššie uvedených intenciách tieto náležitosti nespĺňa, napriek tomu, že

pojednávanie dňa 15.7.2015 bolo odročené aj za účelom poskytnutia lehoty navrhovateľovi resp. jeho
právnemu zástupcovi na upresnenie petitu žalobného návrhu v tomto konaní.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu si už vo vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa
10.6.2015 uplatnila náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Dňa 12.2.2016 bolo na
tunajší súd doručené vyčíslenie trov konania právnym zástupcom odporkyne v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a/ Vyhlášky č.655/2004 Z.z. Trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli uplatnené v
celkovej výške 527,02 € za 5 úkonov právnej služby v roku 2015, každý vo výške 64,53 € vrátane 5
režijných paušálov, každý vo výške 8,39 € a 1 úkon právnej služby v roku 2016 vo výške 66 € vrátane

režijného paušálu vo výške 8,58 €, všetko spolu zvýšené o 20 % DPH.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku. Nakoľko súd návrh v celom rozsahu zamietol, má odporkyňa nárok na náhradu trov
konania v plnej výške. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd zo základnej sadzby
tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 1/13-tiny výpočtového základu, teda základná sadzba

tarifnej odmeny pre rok 2015 predstavovala sumu 64,53 € a pre rok 2016 66 € v súlade s § 11 ods. 1
písm. a/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška“). Súd priznal odporkyni náhradu trov právneho
zastúpenia za tieto úkony právnej služby:
1. Prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a/ Vyhlášky vo výške 64,53 € a náhrada

podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 €,
2. Písomné podanie na súd zo dňa 10.6.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky vo výške 64,53 €
a náhrada podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 €,
3. Zastúpenie na pojednávaní dňa 15.7.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky vo výške 64,53 € a
náhrada podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 €,

4. Zastúpenie na pojednávaní dňa 23.9.2015 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky vo výške 64,53 € a
náhrada podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,39 €,
5. Zastúpenie na pojednávaní dňa 10.2.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d/ Vyhlášky vo výške 66 € a
náhrad podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 8,58 €.
Spolu tak súd priznal odporkyni náhradu trov konania z titulu úkonov právnej služby a režijného paušálu

vo výške 366,26 € zvýšené o 20 % DPH 73,252 €, spolu priznané trovy právneho zastúpenia odporkyne
vo výške 439,51 €.
Súd nepriznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon pojednávanie na
Okresnom súde Zvolen dňa 30.11.2015, nakoľko toto pojednávanie sa neuskutočnilo na základe žiadosti
právneho zástupcu odporkyne, ktorý žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu PN odporkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)