Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209449
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7812209449.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu: Q., s.r.o., so sídlom v M., Q. XX, IČO:
35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: V. R., za ktorú koná X. V. V. R., M., Ž. S. XX, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 161/2012-184 z 3.11.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len "súd prvého stupňa") rozsudkom žalobu zamietol a rovnako zamietol aj

návrh žalobcu na prerušenie konania. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v označených exekučných
konaniach vedených pred Okresným súdom Rožňava, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. K

nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené MP), alebo

- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 3 ods. 1, 2, § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, § 44 ods. 8 zák. č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uzavrel, že žalobca doručil žalovanej žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý nárok zo strany žalovanej nebol do rozhodnutia
súdu uspokojený. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že v prípadoch, kde boli žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, boli exekučným titulomrozsudkyrozhodcovskéhosúdu.Vovšetkýchprípadochbolprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinným
hodnotený ako spotrebiteľský. Exekučný súd postupoval v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.,
v zmysle ktorého je nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j.

aj pri rozhodovaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať zákonnosť exekučného
titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. Rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo ani k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Žalobca má totiž v daných
prípadoch právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorým v občianskom súdnom konaní

posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Uzavrel, že v prípadoch
uvedených žalobcom nie je možné konštatovať ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, nakoľko
vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ani jedno rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo odvolacím súdom zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť. Nezistil ani to, že by exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15 dňovej lehote. Okrem toho zákonná 15 dňová

lehota podľa názoru súdu prvého stupňa platí len v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobca nepreukázal v konaniach ani existenciu rozhodnutia, ktoré
by konštatovalo prieťahy v uvedených exekučných konaniach, teda nepreukázal nesprávny úradný
postup spočívajúci v nečinnosti súdu. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že zo strany žalobcu nebol v
konanípreukázanýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvuvedenýchexekučnýchkonaniach,ani

nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom preto neboli preukázané. Z
tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
V konaní žalovaná bola úspešná, táto však v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a z
obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli a žalobca bol v danom prípade neúspešný, preto náhradu trov

konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 od. 1 písm. f) O.s.p.); v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.) - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 1
písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.); súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. V odvolaní
o.i. namietal, že bolo porušené právo žalobcu na kontradiktórny proces a podotkol, že súd ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného
systému. Ďalej zvýraznil, že nálezy Ústavného súdu SR uvádzajú jednoznačne, že súd musí dbať
na presvedčivosť svojho rozhodnutia v odôvodnení, argumentačne vyhodnotí svoje rozhodnutie tak,

aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe premís dospel, boli pre
širšiu právnickú verejnosť prijateľné, racionálne a presvedčivé. Súd nevysvetlil vo svojom rozhodnutí,
prečo nedošlo k porušeniu práv žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov zaručeného
čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky. O návrhu nebolo rozhodnuté v zákonnom stanovenom čase
a pre túto nečinnosť aj nesprávny úradný postup nenašiel objektívne udržateľne vysvetliteľný dôvod.

Súd prvého stupňa vydal rozhodnutie vnútorne rozporné, síce zistil porušenie práva, nekonštatoval
ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujme žalobcovi, rozhodnutie
založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v právnom štáte udržateľné, irelevantné úvahy súdu
o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si žalobca zvolil, navyše podľa práva sú súdne rozhodnutia
všeobecnýchsúdovrovnocennésrozhodnutiamirozhodcovskýchsúdov.Ďalejnamietal,žeajinýsúd,t.j.

Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. 11Ncc/46/2012 v právne zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov
Okresného súdu Dunajská Streda, preto je tiež rozhodnutie nezákonné (poukázal aj na Ústavný súd
SR nález IV.ÚS/345/09). Konštatoval, že základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdompodľačl.36ods.1Listinyačl.46ods.1ÚstavySRjevobčianskomsúdnomkonanízabezpečené
vylúčením sudcu z jeho ďalšieho prejednávania. O.i. pri nezávislosti sudcov musí byť vzaté do úvahy

ustanovovanie jeho členov a dĺžka ich mandátu, teda či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z
mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávneaplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti žalobcu meritórne
rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že žalobca trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Žalobca

sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom,
ktoré súd vykonal a zložil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii
zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie

je dôvodné.

Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. 2.2016 o 9.05 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 10.2.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 211 ods. 2 a
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobca podľa obsahu odvolania uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p.,

teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup

súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie je
odvolanie dôvodné ani z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.
Preskúmavaný rozsudok obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré súd

oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných
zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom

prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §

132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Tvrdenia žalobcu o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy

v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., rovnako ako tvrdil aj v konaní pred súdom prvého stupňa, nie sú
opodstatnené. Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorý svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej vecipodrobne rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a
príslušné zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného
charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.

Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa tým, že súd nedoručil žalobcovi písomné
vyjadrenie žalovanej k žalobe, čím mal porušiť jeho právo na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114
ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vyhlásením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými

dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo
dňa 28.1.2013 (č.l. 88 a nasl. spisu), ktorej vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho
zástupcu dňa 22.3. 2013 (doručenka na č.l. 100 spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca cestou

svojho právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa 3.11.2014,
ktoré prevzal dňa 21.10. 2014 (doručenka na č.l. 153 spisu). Súd prvého stupňa pojednával a rozhodol
vo veci dňa 3.11.2014 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 3.10.2013 z dôvodu podania návrhu na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v súlade s § 101 ods. 2
O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol žalobca
v podaní zo dňa 30.10.2014, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž zrejmé,
že o námietke zaujatosti vznesenej zo strany žalobcu, už bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 3NcC/39/2012-16 tak, že sudca Okresného súdu Rožňava JUDr.

Marián Tengely nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie
pod sp. zn. 10C/161/2012. Ani podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je
takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď súd
prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne
odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi
zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po doručení žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 30.10.2014 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101
ods. 2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa na
pojednávanie dňa 3.11.2014 nedostavil, a takýmto postupom sa sám vzdal možnosti vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní.

Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobcu na súdnu ochranu v tomto
smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.11.2014 totiž

vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je tiež odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie bolo nariadené a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
ako vecne správny.

Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. bolo

rozhodnuté, že nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnila, preto o jej trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.