Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4P/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714204923
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3714204923.7

Rozhodnutie

Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti
súdu o maloletú H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u rodičov, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov Mgr. S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K.-O. Č..
XX, právne zastúpenej JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica a I.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K.-O. Č.. XX, t.č. Z. H. XX/X-XX, K. G., právne zastúpeného Mgr. Stanislavou

Tichou, advokátkou, Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica a JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou,
F. Urbánka 804, Púchov v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletú H. H. , nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. H. výživným vo výške 120 Eur mesačne od 1.1.2015,

ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám maloletej.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. H. každý párny týždeň v mesiaci od piatku 14.00 hod. do
pondelka nasledujúceho týždňa do 8.40 hod., kedy si dieťa v piatok o 14.00 hod. prevezme v školskom
zariadení, ktoré maloletá navštevuje a v pondelok nasledujúceho týždňa o 8.40 hod. maloletú privezie

do školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. H. každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 14.00 hod.
do 19.00 hod., kedy si dieťa o 14.00 hod. prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a
o 19.00 hod. privedie pred bydlisko matky a matke dieťa odovzdá.

Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. H. každý nepárny týždeň vo štvrtok od 14.00 hod. do
19.00 hod., kedy si dieťa o 14.00 hod. prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a o
19.00 hod. privedie pred bydlisko matky a matke dieťa odovzdá.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 10.12.2013, sp. zn.
7P/87/2013 - 13 v časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. H..

o d ô v o d n e n i e :

Matka svojim návrhom domáhala sa zverenia maloletej H. H.H. , nar. XX.X.XXXX do jej osobnej
starostlivosti matky, určenia výživného zo strany otca vo výške 120 Eur mesačne a úpravy styku
otca s maloletou. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici
súd schválil medzi rodičmi dohodu, ktorou bola mal. H. zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov v týždňových intervaloch, kde ona mala právo a povinnosť sa o dieťa starať v párnych
týždňoch , otec v nepárnych týždňoch s tým, že dieťa si striedajú v nedeľu o 18.00 hodine. Rozsudkom

nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2014. Uviedla , že predmetný model striedavej starostlivosti sa ukázal
ako nevhodný a nie je v záujme ich dieťaťa. I napriek tomu, že otec pred schválením dohody súdomjej sľuboval, vzhľadom na vek dieťaťa, že sa môže s dieťaťom kedykoľvek kontaktovať, že na všetky
záujmové činnosti ktoré dieťa vykonávalo do januára 2014 ho bude vodiť aj otec, nestalo sa tak. Dcéra
bola prihlásená na krúžky, ktoré jej výlučne hradila ona, prestala tieto navštevovať, otec nemá záujem

rozvíjať jej talent ani sa podieľať na rozširovaní jej vedomosti, zručností a návykov. Pre dieťa si chodil
kedykoľvek, tiež ho odovzdával kedykoľvek, termín stanovený v rozsudku nedodržiava. od januára 2014
na dcére pozoruje skľúčenosť, začala sa uzatvárať od seba, pri rozoberaní čo ju trápi, sa priznala,
že k otcovi chce chodiť, ale nechce u neho obývať celý týždeň, nakoľko jej čas u neho veľmi pomaly
plynie. Čas u otca trávi iba pri televízore, nikto sa s ňou nehrá, nevenuje sa jej. Striedavá starostlivosť

musí byť v záujme dieťaťa, dieťa by mala nielen duševne, ale aj citovo obohacovať, rozvíjať všetky
schopnosti dieťaťa a mala by byť v prospech dieťaťa. Už pred vyššie uvedeným rozsudkom začala
s dcérou navštevovať centrum pedagogicko psychologického poradenstva a badala po striedavej
starostlivosti vážne zmeny na dcére, čo signalizovala aj opatrovníkovi, opätovne toto centrum navštívila,
kde bolo zistené, môže maloletá striedavú starostlivosť vníma ak nevyhnutné zlo, ktoré musí absolvovať
a pretrpieť čo je v príkrom rozpore so záujmom dieťa. Prekáža jej správanie s a otca k nej , čas u

otca sa jej javí ako príliš dlhý, trpí tým, že otec jej nedovolí kontakt s matkou, a jej želaním je ďaleko
viacej času tráviť s matkou. V zmysle vyššie uvedených zistení mala za to, že potrebné model striedavej
starostlivosti zrušiť, lebo tento sa vo vzťahu k maloletej neosvedčil, skôr ju traumatizuje a s poukazom
aj na Dohovor o právach dieťaťa čl. 12, pokiaľ sa dieťa vie vyjadriť s kým chce byť vychovávané , je
potrebné touto jeho právo rešpektovať.

Otec žiadal návrh matky v celom rozsahu zamietnuť, návrh matky považoval za účelový a šikanózny.
Uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia matky, že neumožňuje matke kontaktovať sa s dieťaťom a že dieťa
nevodí na záujmové krúžky, pretože maloletú nemohol z objektívnych dôvodov, kedy bol PN, na krúžky
vodiť a v tomto období požiadal matku, avšak odmietla. Maloletá naďalej navštevuje tanečný krúžok

a v rámci materskej školy má angličtinu a výtvarnú. Počas pobytu u neho sa jej venuje, opakuje si s
ňou angličtinu, kreslia, tvoria z papiera, čítajú rozprávky, podľa počasia chodia na kone, do cirkusu,
kolotoče, v zime boli lyžovať, pravidelne korčuľovať, chodia do prírody, navštevujú starých rodičov a
príbuzných a samozrejme sa stretávajú s inými deťmi. Nepoprel, že matka hradila poplatky za krúžky
od roku 2014 sama, avšak matka neuviedla, že v mesiaci december jej uhradil výživné vo výške 80

Eur, hoci už túto povinnosť nemal. Matka si zároveň uplatňuje daňový bonu s poberá prídavky na dieťa,
čo spolu predstavuje sumu 46 Eur. Náklady na krúžky a stravu v škôlke predstavujú sumu cca 30 -
35 Eur mesačne, ktorá suma ani nepokrýva dávky, ktoré matka poberá. Zároveň poprel, že by u neho
trávilo dieťa čas pri televízore, pretože otec nemá káblovú televíziu ani iný televízny signál. Poprel
ďalšie tvrdenia matky, že pre dieťa si chodí kedykoľvek a že ho kedykoľvek odovzdáva. Uviedol, že pre

dieťa si k matke nechodí, nakoľko matka odovzdáva dieťa jemu pri jeho byte a on odovzdáva dieťa
matke pri jej byte. Osobný kontakt s matkou považuje za deprimujúci, pretože matka mu aj v prítomnosti
dieťaťa neustále nadáva, kritizuje ho, kričí a vyhráža sa, že dieťa u neho dlho nebude. Otec odovzdáva
dieťa preto vždy za prítomnosti tretích osôb, aby nedochádzalo k osobným útokom zo strany matky a
jej súrodencov a krivým obvineniam, že je pod vplyvom alkoholu. Otec dieťa odovzdáva matke vždy v

súdom určenej dobe, raz sa stalo že dieťa odovzdal neskôr, ale bolo to po telefonickej dohode s matkou.
Matka túto dohodu zneužila, zavolala policajtov ešte pred príchodom otca a dcéry, pričom tvrdila, že
otec je pod vplyvom alkoholu. Poukazoval ďalej na to, že matka v návrhu uvádza, že na dcére pozoruje
skľúčenosť, že sa uzatvára do seba , že sa trápi, že nechce u otca tráviť toľko času, pretože jej u otca
čas plynie veľmi pomaly. Toto tvrdenie považoval za veľmi kľúčové a dôležité vzhľadom na záujem mal.

dcéry. Na základe uvedeného uskutočnil rozhovor s dcérou, ktorý si zároveň nahral na diktafón. Z
nahrávky vyplýva, že matka dieťa manipuluje, neustále mu opakuje, aby hovorilo, že u otca nechce byť,
že u neho nevydrží, pričom za týmto účelom dieťa navštevuje aj v školskom zariadení v čase keď osobnú
starostlivosť vykonáva otec. Dieťa povedalo, že chce zavolať od matky otcovi, matka jej povie, že otec už
spí alebo niečo podobné. Zároveň povedalo, že kvôli tomu, že jej matka neumožnila telefonát, plakalo.

Inokedy uviedlo že matka jej neustále hovorí aj so starou matkou, že nech u psychologičky povie, že
týždeň u otca je príliš dlho, že chce bývať u matky, že otcovia nevedia vychovávať deti, že nech povie,
že s otca bojí. V prítomnosti otca však dieťa pôsobí vyrovnane a spokojne, čo je počuť aj na nahrávke,
Mal za to, že matka úmyselne navštevuje psychológa, aby tento vypracoval posudok v neprospech otca.
O návštevách dieťaťa u psychológa sa dozvedel až z podaného návrhu. Dieťa v nahrávke tvrdilo, že

psychologička uviedla, že s otcom chce byť, že u neho vydrží, ale psychologička i napriek tomu napísala
že u otca byť nechce. Uviedol ďalej, že vie o skutočnosti, že dieťa vníma striedavú starostlivosť ako
nevyhnutné zlo, tvrdí však, že je to práve z toho dôvodu, že matka pred dieťaťom na otca útočí, otca
ako aj ostatných jeho blízkych neustále ohovára, nadáva na nich, dieťa tým mätie, pretože má k nimdobrý citový vzťah. Dieťa by chcelo, aby žili spolu ako rodina, otec mal záujem o obnovenie ich vzťahu,
krátko po rozhodnutí súdu o striedavej starostlivosti, s odstupom času je však presvedčený, že ich
zblíženie bola len snaha matky zviesť ho potom odhodiť s tým, že urobí nejakú hlúposť a ona bude mať

dôvod požadovať zrušenie striedavej starostlivosti. Uviedol ďalej, že v zmysle § 26 Zákona o rodine
ak dôjde k zmene pomerov, súd môže zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností.
Zákon však predpokladá podstatnú zmenu pomerov tj. zmenu závažnejšiu, nielen zmenu krátkodobého
charakteru. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom
schválenej dohody rodičov len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného

prostredia maloletého dieťaťa. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a
závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Pri hodnotení potrieb takejto zmeny súd musí brať zreteľ
záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia, k čomu
by došlo v prípade, ak by doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom nezabezpečovalo priaznivé
podmienky pre úspešný vývoj maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať
na syndrómom zavrhnutého rodiča ako jednu z foriem psychického týrania dieťaťa spadajúceho pod

syndróm zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa, ktorý sa vyznačuje tým, že dieťa je proti jednému
rodičovi popudzované do takej miery, že samo aktívne začne vyvíjať takú vlastnú dynamiku postojov
voči druhému rodičovi, že ho nakoniec úplne odmietne a zavrhne.

Opatrovníčka uviedla, že sa niekoľkokrát rozprávala s mal. H. a je pravdou, že maloletá mení názor

na starostlivosť niektorého z rodičov, preto doporučovali aj znalecké dokazovanie. Niekoľkokrát, či na
pojednávaniach, či na ich oddelení boli rodičia vedení k tomu, aby spolupracovali, aby v záujme dieťaťa
vytvárali príjemnú atmosféru, aby sa ona cítila dobre, aby čo najmenej pociťovala rozchod rodičov,
pretože jej stálym želaním je , aby sa rodičia vrátili k sebe, čo nikdy neovplyvní. Po výsluchu maloletej
bola prekvapená tým, že maloletá povedala u znalca niečo iné ako na pojednávaní. Mala z nej pocit, že

dieťa má strach, že ochraňuje ona rodičov a nie rodičia ju. Uviedla, že sa nevie vyjadriť, čo bude pre
dieťa jednoznačne najlepšie. Bolo by potrebné, aby rodičia dodržiavali dohodu, podieľali sa rovnakým
spôsobom na striedavej osobnej starostlivosti a poplatkoch, ktoré sú potrebné v škole zaplatiť ohľadne
vzdelávania, výživy, pretože každý z nich má vyživovaciu povinnosť. Ešte v minulosti, keď bola mal. H.
na ich oddelení, nechcela, aby otec vedel jej názor, zrejme jej to nerobí dobre, ak by videla niektorého

z rodičov smutného. Uviedla, že sa pridržiava záveru znaleckého posudku PhDr. Benkoviča.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právnej zástupkyne, výsluchom otca a jeho právnej
zástupkyne, výsluchom opatrovníka, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu Okresné súdu
Považská Bystrica sp. zn. 7P/87/2013, 11P/8/2013, správou zo psychologického vyšetrenia Centra

poradensko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 28.4.2014, správou o zárobku otca od
spoločnosti V. N. N..V..Q.., K. G., správou o zárobku matky od L.Á. Š. N. S. Š., Ž. M. L. Š., W.. Š., K.
G., znaleckým posudkom č. 49/2014 znalca z odboru psychológie PhDr. Andreja Benkoviča, výsluchom
znalca PhDr. Andreja Benkoviča, výsluchom maloletého dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia mal. H. nie sú manželia a nežijú v
spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 17.4.2013, sp. zn.
11P/8/2013 - 13, právoplatného 6.6.2013 súd zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky s tým,
že matka bude maloletú vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach. Otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80,- Eur mesačne od 1.1.2013. Rozsudkom

OkresnéhosúduvPovažskejBystricizodňa10.12.2013sp.zn.7P/87/2013-13,právoplatným9.1.2014,
súd schválil medzi rodičmi dohodu, na základe ktorej bola mal. H. zverená do striedavej osobnej
starostlivosti obochrodičovatotak,žematkaajotecbudúzabezpečovaťosobnústarostlivosťomaloletú
striedavo v týždňových intervaloch, matka počas párnych týždňov a otec počas nepárnych týždňov toho
ktorého roku s tým, že rodičia si dieťa budú navzájom odovzdávať v nedeľu o l8.00 hod pred bytom

toho z rodičov, ktorý v nasledujúcom týždni bude zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Každý z rodičov
je povinný v stanovenom čase odovzdať mal. dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho
osobnými vecami a riadne pripravené na vyučovací proces a informovať druhého rodiča o zdravotnom
stave dieťaťa. Každý z rodičov bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd výživné
rodičom neurčil.

Zo spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 7P/87/2013 mal súd za preukázané, že v
čase rozhodovania súdu o zverení maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov maloletá H.
navštevovala materskú školu v Považskej Bystrici. Matka pracovala ako učiteľka na L. Š. G., Ž., kdedosahovala priemerný mesačný zárobok 500 Eur netto. Bývala v prenajatom jednoizbovom byte, okrem
mal. H. inú vyživovaciu povinnosť nemala.

Otec pracoval v spoločnosti V., N..V..Q.., K. G. so zárobkom 800 Eur netto, býval v prenajatom
jednoizbovom byte, okrem mal. Karin inú vyživovaciu povinnosť nemal. Podľa vyjadrenia opatrovníka
mal.H.savyjadrila,žebybolanajradšej,kebyrodičiažilispoluaabysaorozsahustriedavejstarostlivosti
sami dohodli.

Zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa 28.4.2014 Centra poradensko-psychologického
poradenstva a prevencie v Považskej Bystrici súd zistil, že psychologické vyšetrenie dieťaťa bolo
realizované na žiadosť matky z dôvodu posúdenia ako maloletá vníma striedavú starostlivosť, ktorá
bola súdom nariadená od januára 2014. V závere správy zo psychologického vyšetrenia psychológ
S.. Z. H. uvádza, že maloletej sa nepáči striedavá starostlivosť, týždeň u otca sa jej zdá byť príliš dlhý.
Vadí jej, že sa vtedy nemôže kontaktovať so svojou mamou. Aj keď v poslednom období jej otec dovolil

že môže s matkou telefonovať, chcela by, aby rodičia sa o ňu starali tak ako to bolo predtým než bola
nariadená striedavá starostlivosť. Viac času by chcela byť s mamou, menej času s otcom. H. sa však
bojí toho, že sa to dozvie otec a bude sa na ňu hnevať, pretože otec by chcel byť s Karin viacej.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi mal. H. sú

komplikované, nezhody medzi nimi pretrvávajú vo vzájomnom osočovaní, nerešpektovaní názoru
druhého rodiča a znevažovaní starostlivosti o mal. H. počas pobytu z jedného rodiča Túto skutočnosť
súd zistil z výsluchu účastníkov konania, ktorých komunikácia na pojednávaní jednoznačne smerovala
k zneváženiu starostlivosti druhého rodiča o mal. dieťa a nerešpektovanie názoru druhého rodiča na
budúcu formu starostlivosti o maloletú.

Na návrh matky a otca Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 18.6.2014 sp. zn. 4P/37/2014
- 44, ustanovil znalca z odboru psychológie PhDr. Andreja Benkoviča, ktorému uložil zhodnotí celkový
psychosociálny vývin matky a otca vo vzťahu k posudzovanej veci a zodpovedať aké sú vzájomné
vzťahy medzi maloletou H. a jej rodičmi, v prípade odmietavého postoja k niektorému z rodičov zistiť

príčinu tohto postoja, či je mal. H. ovplyvňovaná zo strany otca alebo matky vo vzťahu k druhému
rodičovi, či sú rodičia jednotlivo schopný poskytovať maloletej potrebnú starostlivosť, aký vplyv má
striedavá osobná starostlivosť na maloletú H. v zmysle jej vnímania druhého rodiča v čase, keď sa
nachádza v starostlivosti matky alebo otca, či doporučuje zmenu úpravy práv a povinností rodičov k
maloletému dieťaťu t.j. zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle návrhu matky na

zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, akú doporučuje prípadnú úpravu styku otca s dieťaťom.

Zo záveru znaleckého posudku č. 49/2014 PhDr. Andreja Benkoviča znalca z odboru psychológie zo
dňa 10.9.2014 súd zistil, že matka sa dostavila na vyšetrenie v stanovenom termíne, prišla upravená,
správanie mala primerané k situácii vyšetrenia. Osobnostne bola prístupná, zdieľna, priliehavá k situácii,

komunikatívna, počas vyšetrenia spontánna, vystupovala kultivovane a sebaisto. Bola orientovaná
vlastnou osobou, miestom, časom, situáciou, vo vlastnej telesnej schéme správania, vnímala mala
bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch, psychomotoricky stabilná s koordinovanými pohybmi ,
primeraným pracovným tempom a vôľovým konaním resp. výkonovou motiváciou. Mala stálu
pozornosť, udržala determinujúcu tendenciu. Na otázky odpovedala priliehavo, s primeranou slovnou

zásobou, zrozumiteľnou a čistou rečou. Svoju náladu na škále od 1 - 5 ( 1 -najlepšie, 5 -
najhoršie ) za posledné dva týždne hodnotila na 2, cítila napätie zo strany bývalého partnera a jeho
rodiny. Znalec uviedol, že jej intelektové výkony v non verbálnom teste inteligencie sa nachádzajú
v pásme populačného priemeru, intelektové schopnosti sa nachádzajú aktuálne v nižšom pásme
priemernej inteligencie ( IQ 90 - 99). Znalec zhodnotil osobnosť matky ako družnú životne a dobre

naladenú, v interpersonálnych situáciách pôsobiacu sebaisto , ľahko nadväzujúcu kontakty. V situáciách
vyvolávajúcich frustráciu je presadzujúcu sa , využívajúc afektívne formy správania sa. Základný
štýl prežívania u matky je ambitentný, čo znamená že pri rozhodovaní si nedokáže vybrať medzi
kongitivitou a afektivitou. Má obmedzené vnútorné zdroje na vyrovnanie sa so záťažou maladaptívne
nedostatočnú kapacitu pre prežívania prejavovania citov, jedná sa o konštrikciu prejaviť pociťovaný

afekt. V situáciách, kedy musí prejaviť afekt, môže byť expresia a modulácia afektu neprimeraná situácii.
V interpersonálnych situáciách využíva také všeobecné formy správania, ktoré sú pre danú situáciu
menejadaptívne.Agresivitupovažujevinterpersonálnychvzťahochzaprirodzenú,ktorúvolívsituáciách
neistoty ako obrannú techniku. Sebahodnotenie matky je negatívne, prítomná je tendencia hodnotiťsvoju telesnú stránku negatívne. Sebaobraz matky je založený na prežitých situáciách, nezakladá sa
na fantazijných prvkoch.

Otec sa dostavil na vyšetrenie v stanovenom termíne spoločne s maloletou, prišiel upravený,
správanie mal primerané k situácii vyšetrenia, pracoval s primeranou motiváciou. Osobne bol prístupný,
zdieľny, priliehavý k situácii, komunikatívny a počas vyšetrenia spontánny. Bol orientovaný vlastnou
osobou, miestom, časom, situáciou, a vo vlastnej telesnej schéme správne. Bol bez kvalitatívnych a
kvantitatívnych porúch vnímania, psychomotoricky stabilný, s koordinovanými pohybmi, priemerným

pracovným tempom, priemerným vôľovým konaním, resp. výkonovou motiváciou. Na otázky odpovedal
priliehavo, s primeranou slovnou zásobou, zrozumiteľnou a čistou rečou. Počas vyšetrenia bol
emocionálne stabilný, svoju náladu na škále od 1 - 5 ( 1 - najlepšie, 5 - najhoršie) za posledné dva
týždne hodnotil na 1 - 2, verbalizoval že sa cíti horšie, keď mu matka dieťaťa robí problémy. Jeho
intelektové výkony v nonverbálnom teste inteligencie sa nachádzali v pásme populačného priemeru,
intelektové schopnosti sa nachádzali vo vyššom pásme priemernej inteligencie ( IQ 100 -109). Na

základe uvedeného znalec konštatoval, že rozumová ( mentálna) chápavosť je na úrovni populačného
priemeru. Osobnosť otca je štruktúrovaná v smere extraverzie, aktuálne je emocionálne nestabilný,
rozladený, je senzitívnejší a častejšie sa dostáva do situácií, že je zaťažený neužitočnými myšlienkami,
voči ktorým sa nedokáže efektívne brániť. Aj následkom uvedeného je možné u neho očakávať častejšie
subdepresívne naladenie, ktoré je spojené s ťažším a dlhšie trvajúcim vyporiadaním sa s jeho životnými

udalosťami a situáciami. Prítomný je bolestný internalizovaný afekt charakterizujúci pocity smútku,
nešťastia či psychickej mizérie. Prežíva jeseň, jedná sa o nejaký zneschopňujúci afekt, často má
subdepresívnu náladu, prežívanie bezmocnosti, prítomná je konštrikcia afektných prejavov. Snaží sa
vyhýbať emočne nabitým situáciám, pretože je menej ochotný spravovať a externalizovať svoj afekt. O
druhých ľudí sa zaujíma rovnako ako iní ľudia, avšak chybne číta a interpretuje sociálne gestá, čo môže

spôsobovať nedorozumenia v interakcii, následkom čoho používa formy interpersonálneho správania,
ktoré sú pre danú situáciu menej adaptívne.

Znalec ďalej uviedol, že matka hodnotí vzťah s mal. H. ako dobrý, harmonický, maloletá je podľa nej na
ňu naviazaná. Podľa matky je maloletá taká, že musí byť podľa nej, čo si zaumieni, tak to chce, vydobýja

si to plačom, hnevom. Už si aj uvedomí, ale vždy až neskoro. Menej poslúchne, poslednú dobu má
matka s ňou čo robiť, je podľa nej dosť živá. Matka si myslí, že maloletá je smutná, keď bola menšia, bola
veselšia, je podľa nej vyspelá na svoj vek. Podľa matky maloletá spáva najradšej s ňou, v poslednej dobe
je maloletá bojazlivejšia. Matka maloletej hodnotí vzťah maloletej s otcom ako harmonický, maloletá
sa na otca nikdy nesťažovala, ale nemá rada, keď na ňu otec kričí, napr. v situáciách, keď sa s otcom

niekde ponáhľajú a ona sa pomaly oblieka. Vzťah matky a maloletej je harmonický, vytvára priestor k
napĺňaniu emocionálnych potrieb maloletej. Napĺňanie potreby vzťahu matky k maloletej je pre matku
významná a prioritná. Podľa otca maloletej je maloletá H. taká ako jeho mama, nechce nikomu ublížiť,
je vnímavá. Je pre neho strašne dobrá, učí sa, vie základy angličtiny , počítať. Matka ju podľa neho
skôr učí, on sa s ňou skôr mazná a líška. Otec je toho názoru, že rodina by mala byť pokope, v záujme

dieťaťa je, aby mala obidvoch rodičov. Otec má vytvorenú pevnú citovú väzbu k maloletej, napĺňanie
rolí rodiča je pre neho dôležitá. Vzťahová väzba otca a maloletej bola v rámci doterajšieho realizovania
styku podľa možností resp. danej rodinnej situácie primerane napĺňaná z oboch strán. Počas rozhovoru
sa maloletou H. zmieňovala, že má rovnako rada oboch rodičov. Vyjadrovala prianie, aby rodičia boli
spolu tak ako to bolo pred troma rokmi, čo považovala za najlepšie riešenie. Ak by však toto riešenie

nebolo možné, vyjadrila túžbu viacej času tráviť s matkou ako s otcom, pričom sa však obáva o tejto
túžbe povedať otcovi pretože by bol smutný. Chcela by tráviť u otca víkendy. Matke sa s touto túžbou
zdôverila, otcovi sa to bojí povedať. Matku aj otca opisuje ako dobrých, vníma, že sú obaja smutní, keď
odchádza k druhému rodičovi. Čo sa týka výchovného usmernenia resp. správania sa rodičov voči nej,
tak sa zmienila, že ani jeden po nej nekričí a ani jeden nie je prísny viac než by sa očakávalo. Medzi

svoju najbližšiu rodinu maloletá radí osoby: matka, otec, babka, dedko, prababka, pradedko. Maloletá
vykazuje typickú reprezentáciu rodinného systému ako menej súdržnú, pričom osobu otca a matky radí
medzi opačné protipóly, v strede ktorých stojí maloletá. Nevykazuje bližší vzťah ani k jednému z rodičov.
Ako ideálnu reprezentáciu rodiny si predstavuje priblíženie všetkých členov rodiny a vytvorenie jedného
vysoko kohézneho celku - systému. Na otázku súdu, či maloletá Karin je ovplyvňovaná zo strany otca

alebo matky vo vzťahu k druhému rodičovi znalec uviedol, že maloletá sa zmienila, že matka jej nekáže
čo má povedať. Otec jej údajne povedal, aby povedala, že to má byť tak ako je to teraz. Znalec uviedol,
že názor maloletej na základe znaleckého vyšetrenia je možné vnímať ako autonómny, resp. nezávislý.Znaleckým vyšetrením nezistil, že by bola maloletá ovplyvnená zo strany rodičov resp. iných dospelých
osôb v takej miere, že by nebolo možné považovať jej názor za vierohodný.

Znalec ďalej uviedol, že na základe znaleckého vyšetrenia matky je toho názoru, že z hľadiska
primárnych osobnostných predpokladov má matka vytvorené dostatočné osobnostné predpoklady
pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. V
štruktúre osobnosti matky nebola znaleckým vyšetrením zistená žiadna psychopatológia. Rovnako
aj otec na základe znaleckého vyšetrenia z hľadiska primárnych osobnostných predpokladov má

vytvorené dostatočné osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o
zdravý psychický a fyzický vývin maloletej. Z hľadiska sekundárnych osobnostných predpokladov v
súvislosti s výchovou a starostlivosťou o maloletú sa jedná o osobnosť senzitívnu, zároveň ale v
štruktúre osobnosti otca znaleckým vyšetrením nebola zistená žiadna psychopatológia.

Na vyšetrenie u znalca sa dostavila maloletá H. v stanovenom termíne spoločne s otcom,

psychomotoricky bola instabilná, pohyby menej koordinované Pracovné tempo mala kolísavé, nestálu
pozornosť, ľahkú distraktibilitu. Prišla upravená, správanie mala primerané k situácii vyšetrenia, bola
podrobivá, s milým vystupovaním. Slovnú zásobu mala primeranú k fyzickému veku, reč zrozumiteľnú.
V komunikácii v rámci prejednávanej veci bola tichšia, mala obavy z toho, čo povie, nechcela ublížiť
resp. zraniť ani jedného z rodičov, počas vyšetrenia bola emocionálne labilná s anxióznou náladou.

Svoju náladu na škále od 1 - 5 ( 1 - najlepšie, 5 - najhoršie ) za posledné obdobie hodnotí na 1. Pri
odchode sa nechcela od matky odpútať, spýtala sa otca, či bude môcť byť ešte s mamou v ten deň,
nechcela od nej odísť. Znalec uviedol, že intelektové výkony mal. H. sa v nonverbálnom teste inteligencie
nachádzajú v pásme populačného priemeru, intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú vo vyššom
pásme priemernej inteligencie ( IQ 100 -109), osobnosť maloletej je infantilná, detská, vyvíja sa v smere

extra verzie, aktuálne je emocionálne stabilná, osobnosť typu sangvinik. V správaní maloletej neboli
prítomné známky porúch správania, nezaznamenané odchýlky emočného a sociálneho vyspievania
ani symptomatológia, ktorá by potvrdzovala množné neadekvátne výchovné podnecovanie dieťaťa, či
zanedbávanie jej výchovnej stimulácie. Na základe znaleckého psychologického vyšetrenia maloletej
bol znalec toho názoru, že aktuálna životná situácia maloletej je sťažená v dôsledku rozpadu rodiny,

rozídenímjejrodičov,sčímsamaloletáeštenedokázalavysporiadať.Jednásaocitlivé,vnímavédievča,
ktoré intenzívne prežíva situáciu jej rodičov, nechce ublížiť ani jednému rodičovi, najradšej by bola, keby
to mohol niekto za ňu vyriešiť, resp. keby rodičia žili spolu. Jej priania v súvislosti s rodinnou situáciou
jej rodičov mala obavy vysloviť, pretože sa obávala toho, že by jedného z rodičov mohla zraniť. Znalec
uviedol, že uvedené v danej situácii poukazuje aj na to, že maloletá vníma, že otec nie je v plnej miere

schopný prijať jej rozhodnutie, v komunikácii s otcom sa príliš kontroluje v zmysle jeho predstáv o tom, s
ktorýmzrodičovchcebývať,resp.akémápredstavyvsúvislostiaktuálnousituáciou,vktorejsajejrodičia
nachádzajú. Maloletá je citovo naviazaná na oboch rodičov, ale bolo by vhodné v jej ďalšom vývine, aby
otec akceptoval jej rozhodnutie a jej potreby a aby ju za to svojím prípadným sklamaním emocionálne
netrestal. Maloletá sa vyjadrila, že by chcela bývať s matkou a každý druhý víkend s otcom. Znalec

poukázal na to, že názor maloletej na základe znaleckého vyšetrenia je možné vnímať ako autonómny
resp. nezávislý. Znaleckým vyšetrením nezistil, že by bola maloletá ovplyvnená zo strany rodičov resp.
iných dospelých osôb v takej miere, že by nebolo možné považovať jej názor za vierohodný. Na druhej
strane je potrebné konštatovať, že maloletá vo vzťahu s otcom vníma, že otec by bol jej rozhodnutím
sklamaný resp. podľa jej vlastných slov „ strašne moc smutný“, čo u maloletej viedlo v komunikácii s

otcom k inhibícii na danú tému, čím maloletá chcela otca uchrániť pred sklamaním.

Znalec v závere znaleckého posudku navrhol zveriť mal. H. do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk
otca s maloletou každý 2. a 4. víkend v mesiaci v čase od piatku po skončení vyučovania do nedele do
18.00 hod., každé letné prázdniny jeden mesiac a to v párnom roku celý august, v nepárnom roku celý

júl, v nepárnom roku celé Veľkonočné sviatky, celé jarné prázdniny. V párnom roku Vianočné sviatky a
zimné prázdniny od 23. do 27.12. a v nepárnom roku od 30.12. do 2.1.. Počas prvého a tretieho týždňa v
mesiaciupraviťstykmaloletejsotcomvoštvrtok včaseposkončenívyučovaniamaloletej,tak,žesiotec
maloletú vyzdvihne zo školy a odovzdá ju v mieste bydliska maloletej o 18:30 hod. Počas pracovných
dní, resp. dní školského vyučovania ponechať na uvážení maloletej Karin, či má záujem o návštevu otca.

Voči znaleckému posudku PhDr. Benkoviča vzniesol námietky otec, preto súd vypočul znalca na
pojednávaní za prítomnosti oboch rodičov, ich právnych zástupcov a opatrovníka. Znalec aj po
oboznámení za s námietkami otca zotrval na závere svojho znaleckého posudku. Uviedol, že právnazástupkyňa otca sa zmieňuje o teórii Piageta, kde je potrebné uviesť, že tento autor - psychológ sa
zaoberá kognitívnym vývinom, kde popisuje jednotlivé vývinové obdobia vzhľadom k kognitívnemu
vývinu dieťaťa, čo tvorí gro autorovej teórie, pričom deti od 2 - 7 rokov podľa zmieneného autora majú

predoperačné myslenie, ktoré sa dá rozdeliť ešte na vek 2 - 4 rokov - tj. predpojmové myslenie a od 4-7
rokov je to intuitívne myslenie. Na základe týchto vývinových teórii bol určený aj čas nástupu detí do ZŠ,
ktorýbolstanovenýprevek 6rokov,resp.deti,ktorédovŕšiavek6rokovk31.8.saunichpredpokladána
základe dozrievania a kognitívnych schopností, že deti budú schopné si osvojovať základné abstraktné
pojmy a že ich myslenie je už pripravené pre osvojovanie si aj pojem času atď.. U mal. H. znaleckým

vyšetrením bolo zistené, že mal. má kognitívny vývin primeraný jej veku, jej mentálne schopnosti sa
nachádzajú vo vyššom pásme priemeru, jej čiastkové funkcie ako je zraková a sluchová percepcia,
grafomotorika je priliehajúca k jej veku, čiže je v plnej miere spôsobilá pre začatie školskej dochádzky.
Maloletej H. padajú zle roky, čiže už teraz v septembri tohto roku dovŕšila 7 rokov, znaleckým vyšetrením
jej kognitívnych schopností neboli zistené žiadne deficity, ktoré by jej mohli spôsobovať problémy pri
osvojení si nárokov 1. stupňa základnej školy. Uviedol, že maloletá sa vyjadrila, že by chcela byť viac

s matkou a každý druhý víkend s otcom. Po stránke jej kognitívnej zrelosti je schopná vyjadriť, aj keď
nie presné dátumy alebo časy ale obdobia. V zmysle posudzovania vzťahových väzieb dieťa, ktoré
vyjadruje svoje city k rodičom, sú citmi vyšších potrieb, nie je možné považovať pudové potreby v zmysle
misy plných cukríkov za opodstatnené pri hodnotení vzťahových väzieb dieťaťa k rodičom alebo ľudí,
ktorí sa o ňu starajú. Dieťa vo veku mal. H. je schopné vyjadrovať svoje pocity aj keď v prípade mal. H.

je prítomná obava, ktorá vyplýva z toho, aby svojich rodičov nezranila, tým že vyjadrí svoj názor, ktorý
by mohol jedného či druhého rodiča zraniť. To, že maloletá je emocionálne dostatočne vnímavé dieťa,
potvrdil aj otec maloletej, ktorý sa vyjadril ako vníma mal. H., keď povedal „ mal. H. je taká ako moja
mama, nechce nikomu ublížiť, je vnímavá.“ Vzhľadom k posudzovaniu predmetnej bolo zistené to že
mal. H. je primerane vyvíjajúcim sa jedincom vzhľadom k jej veku, a viac ako kognitívny vývin maloletej

by v rámci predmetnej veci bolo potrebné vnímať alebo hodnotiť emocionálny a sociálny rozmer jej
osobnosti. V znaleckom posudku na strane 31 odstavec 1 uviedol, že maloletá sa zmienila, že matka
jej nekáže, čo má povedať. Otec jej údajne povedal, aby povedala, že to má byť tak ako to je teraz.
Počas rozhovoru sa mal. H. zmienila, že má rovnako rada oboch rodičov, primárne vyjadruje prianie, aby
rodičia boli spolu, to považuje za najlepšie riešenie, a keby však toto riešenie nebolo možné, vyjadruje

túžbu tráviť viac času s matkou ako s otcom, pričom už aj tu je vidieť čo sa týka času, povedala viac
času, čo je priliehajúce k tomu, aby dokázala toto vyjadriť, nevyjadruje sa v presných dňoch, hovorila
viac času. Zdôraznil, že maloletá vyjadrila názor, že sa obáva o tejto túžbe povedať otcovi, pretože by
bol smutný. Ďalej povedala to, že by chcela u otca tráviť víkendy, matke sa s touto túžbou zdôverila,
otcovi sa to bojí povedať. Z pohľadu znalca je maloletá H. veľmi citlivé dieťa, obom rodičom naznačil

za ich účasti, že je veľmi dôležité, aby aj v prípade, že by maloletá si priala alebo mala iné potreby,
( vyššie potreby, nejedná sa o misku cukríkov), aby boli schopní alebo sa pripravili na to, že je potrebné
akceptovať záujem maloletej. Znalec bol toho názoru, že keby to maloletej H. vyhovovalo, v zmysle
striedavej osobnej starostlivosti , bolo by to najoptimálnejším riešením, maloletá však vyjadrila, že tento
model jej nevyhovuje.

Bol toho názoru, že výpoveď maloletej bola objektívna preto, lebo v prípade kontaminácie maloletého
dieťaťa jedným z rodičov je takmer vždy prítomné odmietavé správanie ale aj citový postoj dieťaťa
k rodičovi, voči ktorému bolo dieťa kontaminované. Maloletá sa vo svojej výpovedi naopak vyjadrila
aj v istom stupni objektívnosti jej vyjadrenia, že oboch rodičov má rada, má k nim vybudované vyššie

city, jej výpoveď nebola čierno-biela v zmysle toho, že by jedného rodiča negatívne opisovala a druhého
rodiča opisovala pozitívne, či superlatívne. Jej výpoveď bola naopak k jej veku prejavom dostatočnej
vyzretosti jej veku a aj prejavom toho, že maloletá je emocionálne zrelá a dokázala vyjadriť aj k jej veku
nadpriemernú úroveň empatie a to v tej podobe, že vnímala aj to ako to môže jej otec vnímať, má obavu
mu to povedať, pretože má strach z toho, že by otec bol smutný kvôli tomu, že nechce ho zraniť a

vyjadrila sa, že by bola rada, keby to niekto iný za ňu vyriešil. Pri takomto type dieťaťa a neschopnosti
prijať názory a potreby dieťaťa je takéto dieťa emočne ľahšie ovplyvniteľné v tej situácii, ak ľudia, ktorí
majú k maloletej vybudovanú bližšiu vzťahovú väzbu t.j. rodičia vyjadrujú negatívne emócie pri prianiach
a potrebách ( vyšších potrebách ) maloletého dieťaťa. K otázke, do akej miery je dieťa ovplyvňované,
v súvislosti s vierohodnosťou alebo či dieťa klame alebo účelovo sa vyjadruje, uviedol, že nielen dieťa

ale každý jedinec v prostredí , v ktorom žije, je istým spôsobom ovplyvňovaný a častejšie sa to stáva
vo vzťahu k ľuďom, ktorých vníma ako svojich blízkych. Na základe celého znaleckého vyšetrenia bol
znalec odborne presvedčený o tom, že výpoveď maloletej bola plne vierohodná s tým, že sa obáva
ako prijmú rodičia jej názory, pretože je veľmi empatickým dieťaťom. Poukázal na to, že znalec by malkonať hlavne v záujme dieťaťa, pokiaľ sa jedná o potreby - vyššie citové potreby a záujmy dieťaťa a bol
toho názoru, že výpoveď maloletej na nahrávke aj na základe toho, že vykonal znalecko-psychologické
vyšetrenie maloletej bolo emočne vyvolané, s cieľom maloletej korigovať vzťahy k rodičom, keďže

znovu pociťovala, že jeden z rodičov s danou skutočnosťou nie je pripravený sa vysporiadať, preto
to považoval skôr za síce objektívnu, ale z psychologického hľadiska nevhodnú potrebu otca zvrátiť
predstavy maloletej, s ktorými nesúhlasí a zo psychologického hľadiska to je veľmi nebezpečné a
nezdravé.

Uviedol ďalej, že dieťa je schopné vypovedať vzhľadom k svojmu veku a vývinu, ale vzhľadom na to ako
je sýtené potrebami otca, je to pre maloletú veľmi ťažká situácia a pod vplyvom tohto emočného vplyvu
bude mať problém zaujať konkrétny názor či postoj alebo bude ten postoj meniaci sa, lebo od doby
vypracovania znaleckého posudku boli vykonané úkony zo strany otca, ktoré sú prejavom výrazného
emocionálneho tlaku na rozhodnutie sa dieťaťa v očakávanom postoji otca.

V priebehu konania bola vypočutá maloletá H., bez prítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov, len za
prítomnosti samosudkyne, opatrovníka a asistentky senátu. Maloletá H. spočiatku nechcela rozprávať o
tom, s ktorým z rodičov by chcela viac byť, čo jej na ktorom z rodičov vadí, neskôr uviedla, že by to chcela
tak ako to bolo doteraz, že by chcela byť týždeň u matky a týždeň u otca s tým však otec jej povedal,
aby som tak povedala. Nepamätala si , čo uviedla v tejto súvislosti u znalca, na záver zopakovala , že

by chcela byť týždeň u mamy a týždeň u „tatina“.

Matka pracuje ako vychovávateľka na L. Š., W.. Š., K. G. so zárobkom 556,- Eur. Býva v jednoizbovom
prenajatom byte, za bývanie platí 220 Eur mesačne. Okrem mal. H. iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec pracuje v spoločnosti V. N. N..V..Q.., K.Á. G. so zárobkom 797,- Eur netto. Býva v jednoizbovom
prenajatom byte, za bývanie platí120,- Eur mesačne. Okrem mal. H. iné vyživovacie povinnosti nemá.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh matky
je dôvodný. Je nesporné, že mal. H. bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
10.12.2013 sp. zn. 7P/87/2013-13, právoplatným 9.1.2014 zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov s tým, že matka aj otec sa zaviazali zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú

striedavo v 1 - týždňových intervaloch. Na takejto úprave sa rodičia maloletej dohodli a súd rodičovskú
dohodu schválil. V zmysle zhora citovaného rozhodnutia rodičia zabezpečujú starostlivosť o mal. H.
striedavo v 1 týždňových intervaloch aj v súčasnej dobe. V čase poslednej úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu, mal. H. navštevovala materskú školu, v súčasnej dobe je žiačkou l.
ročníka základnej školy v Považskej Bystrici. Pretože medzi rodičmi došlo k nezhodám vo výkone práv a

povinností k maloletému dieťaťu, matka podala návrh na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti,
určenia výživného zo strany otca a úpravu styku otca s dieťaťom.

Keďže medzi rodičmi neustále pretrvávali nezhody, keď každý z nich prejavoval iný názor na vhodnosť
striedavej osobnej starostlivosti pre dieťa konfrontovaný s názorom samotného dieťaťa, preto súd

vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pretože na posúdenie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a
dieťaťom a vhodnosti výchovného prostredia bolo potrebné odborné znalosti.

Sud v konaní ustanovil znalca PhDr. Andreja Benkoviča, znalca z odboru psychológie, ktorý vo svojom
znaleckom posudku, o správnosti záveru ktorého nemal súd dôvod pochybovať, vyjadril záver, že

navrhuje zveriť maloletú H. do starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletou. Voči znaleckému
posudku PhDr. Benkoviča vzniesol námietky otec a preto súd vypočul znalca a doplnil dokazovanie aj
výsluchom maloletej H..

Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom

pravidelnom časovom intervale. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoko ľudské a
osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje
predpoklad , že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa i obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení
spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorý môže byť
potlačený len inými, vážnejšími záujmami dieťaťa, ktoré ( vzhľadom na osobnosť rodiča alebo osobnosť

dieťaťa)prevážianadtýmtozáujmom.Vprípade,aksapotomznejakéhodôvodudestabilizujevýchovné
prostredie u jedného z rodičov, nie je prechod do výchovného prostredia druhého rodiča pre dieťa taký
traumatizujúci.

Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti kumulatívne sú ak obaja

rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať ( nespôsobilosť rodiča dieťa vychovávať je daná najmä jeho
zdravotným stavom, fyzickým alebo psychickým, nevhodnou kvalitou jeho výchovného pôsobenia,
neexitujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím domácnosti rodiča a podobne ), ďalej že
obidvaja rodičia majú osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá osobná starostlivosť je v záujme
dieťaťa ( je záujmom dieťaťa v prvom rade právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom, pričom treba prihliadnuť na najmä na citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom) a že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť nie je
vhodným riešením v prípade ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Nestačí však zistenie že dieťa striedavú
osobnú starostlivosť nechce, treba skúmať dôvody pre toto jeho rozhodnutie je vyhodnotiť ich s ohľadom

na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. Jedným z predpokladov pre ustanovenie striedavej osobnej
starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia školy a cyklicky umiestňované do
iného prostredia.Po zhodnotené všetkých skutočností a dôkazov, ktoré súd v tomto konaní vykonal, je zrejmé, že
zachovanie striedavej osobnej starostlivosti v čase rozhodovania súdu nie je najvhodnejším riešením
úpravy práv a povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Súd má za to, že od poslednej úpravy práv a povinností

rodičov k mal. H. došlo k takej zmene pomerov na strane dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu dohody
rodičov o výkone rodičovských práv a v zmysle návrhu matky. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
predovšetkým ho záveru znaleckého posudku PhDr. Benkoviča, ktorý podrobne vypočul a vyšetril oboch
rodičov ako aj maloleté dieťa a doporučil zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej H. t.j.
zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Znalec záver znaleckého posudku odôvodnil jednak

písomne v znaleckom posudku ale aj pri svojom výsluchu na pojednávaní. I napriek spochybneniu
výpovede maloletej H. pri znaleckom vyšetrení otcom, keď dieťa následne sám podrobil výsluchu, ktorý
zachytil na videozáznam, znalec na základe celého znaleckého vyšetrenia bol odborne presvedčený o
tom, že výpoveď maloletej bola plne vierohodná s tým, že maloletá sa obáva ako prijmú rodičia jej
názory, pretože je veľmi empatickým dieťaťom. Znalec niekoľkokrát poukázal na to, že v prípade mal.
H. je prítomná obava, ktorá vyplýva z toho, aby svojich rodičov nezranila, tým že vyjadrí svoj názor,

ktorý by mohol jedného či druhého rodiča zraniť. Uvedenú skutočnosť konštatovala aj psychologička
Centra poradensko-psychologického poradenstva a prevencie v Považskej Bystrici S.. H. v správe zo
psychologického vyšetrenia mal. H. zo dňa 28.4.2014

Súd rešpektoval právo dieťaťa vyjadriť svoj názor a preto vypočul maloletú H., pričom výsluchom dieťaťa

boli potvrdené len vyjadrenia znalca o obave dieťaťa vyjadriť svoj názor, ktorý by mohol jedného či
druhého rodiča zraniť ako aj problém zaujať konkrétny názor či postoj vzhľadom na sýtenosť potrebami
otca, v ktorého starostlivosti sa nachádzala práve v čase jej výsluchu pred súdom. Aj súd je toho názoru,
že maloletá H. bola schopná vypovedať vzhľadom k svojmu veku a vývinu, ale celá situácia je pre
maloletú veľmi ťažká. Aj pri jej výsluchu pred súdom bolo cítiť určité obavy a spočiatku mala problém

zaujať konkrétny názor, ktorý sa zmenil oproti jej vyjadreniu pri znaleckom vyšetrení, či vyjadrení u
psychologičky S.. H. v apríli 2014 alebo pred opatrovníkom a matkou. Maloletá spočiatku nechcela
rozprávať o tom, s ktorým z rodičov by chcela byť viac, čo jej na ktorom z rodičov vadí, neskôr uviedla,
že by chcela byť týždeň u matky a týždeň u otca s tým však, že, aby tak povedala jej povedal otec.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd je toho názoru, že i keď sa dieťa vyjadrilo, že by chcelo byť týždeň
u matky a týždeň u otca, názor dieťaťa nie je jediným kritériom pre rozhodovanie o úprave práv a
povinnostírodičovkmal.dieťaťu,zvlášťzasituácie,keďznalecuviedol,žemaloletásaobávaako prijmú
rodičia jej názory a pod vplyvom emočného vplyvu bude mať problém zaujať konkrétny názor či postoj
alebobudetenpostojmeniacisa.Jezrejmé,žedieťamákobomrodičomobojstrannerozvinutúpozitívnu

citovú väzbu avšak za situácie aká nastala vo vzťahoch medzi rodičmi mal. H., keď je na dieťa vyvíjaný
neustál tlak na prejavy svojich názorov voči druhému rodičovi, je to pre ňu jednoznačne veľkou emočnou
záťažou, vzhľadom k jej láskyplnému vzťahu k obom rodičom a vnútornému prežívaniu. Preto v záujme
maloletej bude, aby mala vytvorené stabilné prostredie u jedného z rodičov, v dnom prípade matky,
pretože v súčasnej dobe zachovanie striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne v záujme maloletej

H. nie je. Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky tak nebude vystavená ani ďalšej stresovej
situácii, keď sú prítomné možné obavy so stretnutia s matkou, ktorá pracuje ako vychovávateľka na
základnej škole, ktorú maloletá navštevuje a je zrejmé, že v časte, keď sa nachádza v starostlivosti otca
už medzi rodičmi vznikli nezhody v súvislosti so stykom matky s dieťaťom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že v záujme mal. dieťaťa je, aby zmeny ktoré nastali vo
vzťahu medzi rodičmi nezasiahli do osobnosti mal. dieťaťa tak, aby do budúcna bol narušený jej vzťah z
niektorým zrodičov,ale vzáujmedieťaťaje,abytietozmenyčonajmenejzasiahlidojejživota.Striedavá
osobná starostlivosť oboch rodičov bola spochybnená jednak znaleckým dokazovaním, rovnako súd
zistil negatívny vplyv striedavej osobnej starostlivosti aj výsluchom matky a otca, maloletej H. a zrušenie

striedavej osobnej starostlivosti bolo doporučené aj opatrovníkom, ktorý maloleté dieťa zastupoval v
tomto konaní.

Prihliadnuc na všetky zhora uvedené skutočnosti, kedy súd nezistil nedostatky matky v starostlivosti
o dieťa, zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej

majetok a otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 120,- Eur mesačne
od 1.1.2015 a to s poukazom na osobné a majetkové pomery matky, ktorá pracuje ako vychovávateľka
na L. Š., W.. Š., K. G. so zárobkom 556,- Eur ako aj na osobné a majetkové pomery otca , ktorý pracuje
v spoločnosti V. N. N.. V.. Q.., K. G. so zárobkom 797,- Eur. Súd pri rozhodovaní o výške výživnéhozohľadnil aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, prihliadajúc na jeho vek, kedy od poslednej úpravy
výživného je maloletá jednoznačne vekovo staršia a vyspelejšia, oproti poslednej úprave výživného, keď
navštevovala materskú školu a v súčasnej dobe navštevuje základnú školu, podstatne vzrástli náklady

na jej výchovu a starostlivosť. Súd je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať
na výživu maloletej Karin výživným tak ako určil súd, ktorá suma zodpovedá aj potrebám maloletého
dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že matka sa domáhala úpravy styku otca s mal. H. a k dohode rodičov ohľadom

úpravy styku v priebehu konania nedošlo, súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený
stýkať sa s mal. H. každý párny týždeň v mesiaci od piatku 14.00 hod. do pondelka nasledujúceho
týždňa do 8.40 hod., každý nepárny týždeň v mesiaci v stredu od 14.00 hod. do 19.00 hod. a každý
nepárny týždeň vo štvrtok od 14.00 hod. do 19.00 hod. Úpravou styku otca s maloletou v rozsahu ako
bol upravený súdom je zároveň zachovaný vzťah dieťaťa k otcovi a rešpektované právo na výchovu a
starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine súd
návrhu matky v celom rozsahu vyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.