Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407210591
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1407210591.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: M. O., D..
XX.XX.XXXX, T. X-X/X/X, S., F. F., Š. P. Z., proti odporcovi: W. G., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX, G., A. X,
Č. F., Š. P. Č., o zaplatenie 1.821,72 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 4C 164/2007-360 zo dňa 19. novembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie č.k. 4 C 164/2007-383
zo dňa 12.12.2013 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobný návrh navrhovateľa (po úprave petitu

uznesením č. k. 4C 164/2007 - 159 zo dňa 06.02.2012) o zaplatenie sumy 577,04 eur s úrokom z
omeškania vo výške 6 % ročne od 23.03.2005 až do zaplatenia a o zaplatenie sumy 986,- eur s úrokom
z omeškania vo výške 10 % ročne od 06.05.2004 až do zaplatenia titulom náhrady škody z neplatného
právneho úkonu, ktorá predstavuje vzniknuté náklady spojené s rokovaním a podpisom kúpnej zmluvy
v Pezinku dňa 05.05.2004 a s podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
dňa 22.03.2005.
Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že právny predchodca odporcu ako predávajúci v zastúpení

L.. O. G. na základe plnej moci zo dňa 10.05.2004 a navrhovateľ ako kupujúci dňa 13.05.2004 uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bolo za dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- Sk previesť vlastnícke právo
(spoluvlastnícky podiel) k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v pomere 160/480 vedených
Katastrálnym úradom v N. N., Z.S. G. N. N. pre katastrálne územie G.: pozemok parc. č. G. XXX, druh
pozemku orná pôda o výmere 666 m2 a pozemok parc. č. KN XXX, druh pozemku orná pôda o výmere
958 m2 a spoluvlastnícky podiel k parc. č. G. XXX/X o výmere 654 m2, druh pozemku orná pôda, k. ú.
G. (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti"). Navrhovateľ dňa 22.03.2005 podal osobne Správe katastra N.

N. návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Správa katastra N. N.L. rozhodla Rozhodnutím
sp. zn. V 1140/2005 zo dňa 22.04.2005 tak, že konanie o povolenie vkladu podľa § 31a písm. c) zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) (ďalej len "ZKN") prerušuje, pretože predložená kúpna zmluva nie je spôsobilá na
zápis z dôvodu, že je v nej nesprávny dátum narodenia predávajúceho (odporcu) a výmera parcely
je opravená nesprávnym spôsobom, a to tak, že namiesto správnej výmery parc. č. XXX XXX m2 je
uvedené 9588 m2, pričom jedna číslica 8 je perom preškrtnutá. Zároveň určila účastníkom konania

lehotu 10 kalendárnych dní na odstránenie prekážky konania pod následkom zastavenia konania,
poučila účastníkov ako tieto prekážky konania odstrániť a uviedla, že ak účastníci konania nemôže
stanovenú lehotu dodržať, je potrebné písomne požiadať o jej predĺženie. Z listiny rozhodnutie Správy
katastra Banská Bystrica sp. zn. V 1140/2005 zo dňa 22.09.2005 (č. l. 16) vyplýva, že rozhodnutieo prerušení konania sp. zn. V 1140/2005 zo dňa 22.04.2005 bolo účastníkom konania doručené dňa
28.04.2005 a 27.08.2005. Správa katastra Banská Bystrica uvedené rozhodnutie doručovala priamo
účastníkom zmluvy, pretože ani jeden z nich neudelil plnú moc na zastupovanie v konaní. Nakoľko

účastníci konania uvedené prekážky konania v stanovenej lehote a v zmysle poučenia neodstránili a ani
nepožiadali o predĺženie lehoty, Správa katastra Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. V 1140/2005 zo
dňa 22.09.2005 konanie o povolenie vkladu podľa § § 31b písm. f) ZKN zastavila.
Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 588 ; § 46 ods. 1 a 2 ; § 37 ods. 3 ; § 44 ods. 1 ; § 47 ods. 1 a
2; § 420 Občianskeho zákonníka, § 28 ods. 2 a 3; § 30 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona zastávajúc

názor, že kúpna zmluva obsahuje síce chyby v písaní, avšak tieto chyby nie sú takého charakteru,
že by význam jej obsahu spochybňovali, a tieto pochybnosti by nebolo možné odstrániť. Zmluvné
strany uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod spoluvlastníckeho podielu k špecifikovaným
nehnuteľnostiam z právneho predchodcu odporcu na navrhovateľa za uvedenú kúpnu cenu. Osoba
predávajúceho má síce nesprávne uvedený dátum narodenia, avšak z ostatných osobných údajov je
možné ju jednoznačne identifikovať. Takisto je z nej možné jednoznačne identifikovať parcelu, ktorá bola

predmetom prevodu, pretože jej výmera je po vykonaní opravy (preškrtnutí zvyšnej číslice) uvedená
správne. Príslušná správa katastra teda odmietla zapísať vklad, nie pretože predmetná kúpna zmluva
bola absolútne neplatným právnym úkonom, ale preto, že obsahovala odstrániteľné nedostatky, ktoré z
dôvodu, že neboli odstránené, bránili povoleniu vkladu.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že ide o neplatný úkon z dôvodu jeho predstierania prvostupňový súd

uviedol, že v konaní tomu nenasvedčovala a z dokazovania nevyplynula žiadna skutočnosť, že by
zo strany právneho predchodcu odporcu šlo o priedstieraný (simulovaný) právny úkon, či už v tom
zmysle, že hoci kúpnu zmluvu uzavrel, skutočne ju uzavrieť nechcel (chýbala teda vážna vôľa uzavrieť
právny úkon) alebo v tom zmysle, že kúpnou zmluvou sa mal zastrieť iný právny úkon. Z výsluchu
odporcu na pojednávaní a tiež z listiny plná moc, ktorú dňa 10.05.2004 právny predchodca udelil L..

O. G., vyplýva, že odporca skutočne a vážne chcel predmetné nehnuteľnosti predať. Fakt, že právny
predchodca odporcu sa osobne neangažoval v procese realizácie predaja, ale sa v ňom nechal zastúpiť
bratom, neznamená, že kúpnu zmluvu neuzavrel vážne.
Taktiež v uvedenom prípade nejde o neplatnosť zmluvy kvôli omylu (§ 49a Občianskeho zákonníka),
pretože účastníci konania pri uzatváraní zmluvy vedeli, kto zmluvu uzatvára (čo potvrdil navrhovateľ v

listine odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania o povolenie vkladu, v ktorom presne špecifikuje,
kto zmluvu uzavrel), čo je jej predmetom a aké práva a povinnosti im na základe zmluvy vzniknú.
Nesprávne uvedenie dátumu narodenia a nesprávne vykonanie opravy výmery parcely nepredstavujú
omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka, ktorý by spôsoboval neplatnosť kúpnej zmluvy od
počiatku.

Pri zmluvách o prevode nehnuteľností je potrebné rozlišovať medzi platnosťou a účinnosťou tejto
zmluvy. Kým zmluva nadobudne platnosť okamihom jej uzavretia, účinnosť nadobúda až právoplatným
rozhodnutím správy katastra o povolení vkladu (§ 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade
kúpna zmluva nadobudla platnosť okamihom jej podpisu, t.j. dňa 13.05.2004 (podľa čl. VI bod 2.
tejto zmluvy), ale nevyvolala právne účinky, pretože účastníci vkladového konania v stanovenej lehote

neodstránili jej nedostatky, ktoré bránili úspešnému povoleniu vkladu. Správa katastra v konaní o návrhu
na vklad teda nerozhodla do merita veci, t.j. nerozhodla, či vklad povoľuje alebo zamieta, ale na základe
procesnoprávnych prekážok, ktoré neboli odstránené, konanie zastavila. Keďže účastníci konania ďalší
návrh na povolenie vkladu správe katastra nepodali, podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa má
za to, že po troch rokov od uzavretia zmluvy účastníci konania od zmluvy odstúpili.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že kúpna zmluva zanikla odstúpením od
nej podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva nebola neplatným právnym úkonom,
preto v danom prípade nemohol vzniknúť zodpovednostný vzťah pre neplatný právny úkon, a teda
navrhovateľovi ani nemohla vzniknúť navrhovateľovi škoda z neplatného právneho úkonu podľa § 42
Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd tiež skúmal, či navrhovateľovi nevznikla škoda v dôsledku porušenia právnej
povinnosti podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Vyhotovenie zmluvy s uvedenými chybami v písaní nepokladá za protiprávny úkon odporcu
pretože, uvedené chyby v písaní neboli tak podstatného charakteru, ktorý by spôsobovali neplatnosť
kúpnej zmluvy, a tiež z dôvodu, že je len na vôli zmluvnej strany, či zmluvu, ktorej vyhotovenie obsahuje

chybu v písaní, o ktorej vie a ktorú nie je možné v danej chvíli odstrániť, uzavrie alebo nie. K prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z právneho predchodcu odporcu na navrhovateľa
nedošlo nie preto, že by právny predchodca odporcu nemal už pri uzavretí kúpnej zmluvy vôľu svoje
vlastnícke právo previesť alebo že by po uzavretí zmluvy túto vôľu stratil, ale preto že obaja účastnícivkladového konania (t.j. obidve zmluvné strany, ktoré v konaní o povolení vkladu sú navrhovateľmi)
neodstránili nedostatky platnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.05.2004 v zmysle poučenia správy katastra,
a preto na základe tejto nečinnosti obidvoch účastníkov konania správa katastra konanie o povolení

vkladu zastavila. Ďalším dôvodom, prečo nedošlo k prevodu vlastníckeho práva, je tiež skutočnosť, že
zmluvné strany vytýkané nedostatky kúpnej zmluvy neodstránili ani dodatočne po zastavení konania o
povolení vkladu a ďalší návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
správe katastra nepodali, a preto podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa má za to, že obidvaja
účastníci od zmluvy odstúpili. Preto má súd za to, že miera spoluzavinenia, že k prevodu vlastníckeho

práva nedošlo, nie však v dôsledku protiprávneho konania ale v dôsledku nečinnosti zmluvných strán,
je u oboch účastníkov konania rovnaká.
Za porušenie právnej povinnosti nemožno považovať ani skutočnosť, že odporca nepodal návrh o
povolenie vkladu, pretože odporca na takýto úkon nebol zmluvou zaviazaný. Keďže v kúpnej zmluve
nebolo výslovne dohodnuté, ktorá zmluvná strana a do akého času má tento návrh podať, návrh na
vklad je oprávnená podať podľa § 30 ods. 2 ZKN ktorákoľvek zo zmluvných strán. Právny predchodca

odporcu nekonal protiprávne, neporušil právnu povinnosť, ktorú by mu ukladal zákon alebo na ktorú
sa zmluvne zaviazal, a keďže konaniu (opomenutiu) odporcu chýba znak protiprávnosti, nemohla mu
vzniknúť zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti.
O náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvého stupňa,
že rozhodnutie je nesprávne a svojvoľné. Súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že zmluva je
platným právnym úkonom. Nesprávny považuje záver o tom, že zmluva zanikla podľa § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka je naďalej platná a nemohol preto vzniknúť ani zodpovednostný vzťah pre
neplatný úkon, teda nemohla navrhovateľovi vzniknúť škoda z neplatného právneho úkonu. Odkázal na

Komentár Občianskeho zákonníka k § 47 od autora M.. M. Z., M.. L. T. V. A.. A. S.. Na základe týchto
komentárov navrhovateľ má jednoznačne zato, že Kúpna zmluva bola platne uzavretá a neplatnosť
nastala len podľa ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom nie je relevantné, že navrhovateľ
odvodzoval neplatnosť zmluvy od § 39 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd vyhotovenie zmluvy
s chybami nepokladal za protiprávny úkon, so záverom ktorým sa dá vo všeobecnosti súhlasiť, avšak

popis udalostí nezodpovedá danej skutočnosti, pretože kupujúci nemal dôvod pochybovať o správnosti
údajov. Nesprávny považuje názor, že za porušenie povinnosti nemožno považovať skutočnosť, že
odporca nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva, teda, že predmet kúpy v zmysle § 588 Občianskeho
zákonníka neodovzdá kupujúcemu. Poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 25 Cdo 2542/2003 a rozsudok
NS SR sp.zn. 1 Cdo 31/2000. Z uvedených dôvodov navrhuje aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
(tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa v súdenej veci správne postupoval, keď sa vzhľadom na uplatnený nárok zameral
na zisťovanie základných zákonných predpokladov pre priznanie náhrady škody. Správne súd prvého
stupňa aj vyvodil záver, že navrhovateľ, na ktorom bola v zmysle § 120 O.s.p. dôkazná povinnosť
na preukázanie podmienok zodpovednosti, nepreukázal existenciu protiprávneho konania odporcu

(právneho predchodcu), existenciu škody a priamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
odporcu a škodou, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, s odôvodnením ktorým sa odvolací súd
plne stotožňuje, pretože vykazuje známky vecnej správnosti; na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval správnosť vyčerpávajúcich
skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu ( § 219 ods. 2 O.s.p.) .

Rozsiahle odvolanie navrhovateľa je z väčšej časti iba citáciou Komentára k Občianskemu zákonníku
a citáciou právnych viet rozhodnutí NS SR, NS ČR a ÚS, avšak bez reálneho dopadu na spornú
vec. Navrhovateľ nenamietal nesprávnosť skutkových zistených a tiež súhlasil s prijatým právnym
záverom súdu prvého stupňa, že kúpna zmluva je platným právnym úkonom avšak tvrdil, že neplatnosť
zmluvy nastala podľa ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste je nutné podotknúť,

že u navrhovateľa dochádza k zámene účinkov právnych inštitútov ako je neplatnosť, neúčinnosť, a
zánik právnych úkonov, nepochopenie ktoré automaticky vedie navrhovateľa k absurdným tézam. Ak
by mal odvolací súd reagovať na navrhovateľovu interpretáciu ním uvedenej problematiky skĺzol by k
abstraktnému výkladu, bez riešenia daného sporu.Jenutnésiozrejmiť,žepôvodneuplatnenýnárokmápovahu bezdôvodnéhoobohatenia.Ust.§451ods.
2 Občianskeho zákonníka upravuje osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného obohatenia to a)

plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol, b) plnenie z neplatného
právneho úkonu a majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pod plnenie z právneho úkonu
ktorý dodatočne odpadol spadá aj prípad, ku ktorému došlo na základe zmluvy platne uzavretej, avšak
k nedošlo k registrácii v katastri nehnuteľností / R 1/1979/, preto ak v súdenej veci navrhovateľ zaplatil
kúpnu cenu za nehnuteľnosť ktorej vlastníkom sa nestal v dôsledku zamietnutia návrhu na vklad

vlastníckeho práva došlo na strane odporcu (právneho pedchodcu) k majetkového prospechu získaného
z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, na vydanie ktorého mal navrhovateľ nárok podľa § 451
a § 457 Občianskeho zákonníka, prospech ktorý odporca dodatočne aj vydal, v dôsledku čoho došlo k
späťvzatiu žaloby v tejto časti. Zmluva tým, že nedošlo k postupu podľa ust. § 47 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa nestala neplatnou, tak ako sa mylne domnieva navrhovateľ došlo iba k jej zániku (§ 48
ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto námietka navrhovateľa je v tomto smere nenáležitá.

Navrhovateľ ďalej polemizoval s prijatým právnym záverom súdu prvého stupňa, že nepodanie návrhu
na vklad vlastníckeho práva nie je porušením právnej povinnosti, so záverom ktorým vo všeobecnosti
súhlasil, avšak v kontexte účinkov ust. § 588 Občianskeho zákonníka zastáva názor, že k porušeniu
došlo. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre

rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

Skutočnosť, že sa navrhovateľ nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu, nemôže viesť
k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť

správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám
navrhovateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej
moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia
musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať

odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné sa v
odvolacom konaní zaoberať identickými námietkami odporcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté
právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom.

Námietky navrhovateľa uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli

predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne
zaoberal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na riadne zistenie skutkového
stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd
v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ neprodukoval vo svojom odvolaní ani žiadne také dôkazy,
ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia, preto záver

súdu prvého stupňa o nenaplnení predpokladov pre priznanie náhrady škody je správny; ak teda
prvostupňový súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa z
hľadiska jeho vecnej správnosti s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdiť.
Prvostupňový súd napadnutým uznesením č.k. 4 C 164/2007-383 zo dňa 12.12.2013 vyzval
navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie vo výške 93,50 eur v lehote 3 dní podľa

položky č. 1 a) Sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb..
Uznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súd prvého stupňa,
že navrhovateľom odvolaním napadnutý rozsudok je v poradí už druhým rozsudkom, preto súdny
poplatok sa za odvolanie už neplatí s poukazom na Spoločnú poznámku k položkám 1,2.6,7,9,14 a 16
Sadzobníka súdnych poplatkov.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd vo veci samej prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 4C
164/2007 - 85 zo dňa 08.02.2010, ktorým odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.161,79 eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 13.05.2004 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 109,54 eur. Súd vo zvyšku návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podali včasodvolanie navrhovateľ aj odporca. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie navrhovateľa
aj odporcu rozhodol uznesením č. k. 9Co 147/2010 - 123 zo dňa 28.04.2011 tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Následne v dôsledku spaťvzatia návrhu došlo k

zastaveniu konania v časti zaplatenia 1.161,79 eur s úrokom z omeškania. Prvostupňový súd konal ďalej
na základe uznesenia č. k. 4C 164/2007 - 159 zo dňa 06.02.2012, ktorým pripustil zmenu (rozšírenie)
návrhu na začatie konania o zaplatenie sumy 577,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne
od 23.03.2005 až do zaplatenia a o zaplatenie sumy 986,- eur s úrokom z omeškania vo výške 10 %
ročne od 06.05.2004 až do zaplatenia. ( o návrhu ktorom v poradí druhým rozsudkom aj rozhodol). Za

rozšírený návrh bol navrhovateľ uznesením zo dňa 7.2. 2012 (č.l. 162) vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 93,50 eur.
Keďže v priebehu konania sa základ pre výpočet súdneho poplatku stal v dôsledku rozšírenia žaloby
vyšší ako základ z ktorého vychádzal pri prvotnom vyrubení súdneho poplatku, resp. prvostupňový súd
konal už iba o rozšírenom návrhu, správne súd prvého stupňa postupoval, keď vyzval navrhovateľa na
zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie podľa rovnakej sadzby ako v konaní vo veci samej

o rozšírenom návrhu podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p., keď v
danom prípade vzhľadom na konanie o rozšírenom návrhu nie je možné aplikovať Spoločná poznámka
k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 keď jej aplikácia by prichádzala do úvahy iba v prípade ak by aj v
rpídpade zrušenia rozsudku odvolacím súdom v dôsledku odvolania, zostal rovnaký predmet konania

a len v tom prípade by poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, neplatil
poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4
O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.