Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Kiššová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814205968
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814205968.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: W. W., nar.

X.X.XXXX, bytom V., V. č. XX, zast. E.. F. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, proti odporkyni: 1/ mal.
F. W., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, 2/ F.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., A. č. X/X, t.č. Q., Q..F.. Š. č. XX/XX, o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že navrhovateľ W. W., nar. XX.XX.XXXX, n i e j e otcom maloletej F. W., nar.
XX.XX.XXXX, narodenej odporkyni F. W., rodenej Z., nar. XX.XX.XXXX, ktoré narodenie je zapísané
na Matričnom úrade Z. X, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na str. XX, por. č. XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 31.3.2014 navrhol zaprieť otcovstvo voči mal. F. W., ktorá sa narodila
počas manželstva s odporkyňou v 2/ rade, pričom však biologickým otcom tohto dieťaťa nie je. Matka

sa mala postarať o zapretie otcovstva, namiesto toho požiadala o platenie výživného.

Kolízny opatrovník mal. F. uviedol, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol určený biologický otec
dieťaťu aj za stavu, že obom účastníkom uplynula zákonná lehota na podanie návrhu na zapretie
otcovstva.

Odporkyňa v 2/ rade, matka maloletej F., uviedla, že v minulosti podávala návrh na OS v Košiciach na
zapretie otcovstva, pričom jej návrh bol chybný, preto ho súd zamietol. Následne podala nový návrh,
ktorý už bol podaný po zákonnej lehote, preto bol taktiež zamietnutý. Informovala potom navrhovateľa,
že návrh môže podať už len on, čo však neurobil, rovnako návrh nepodal ani prostredníctvom jeho
zástupcu. V tejto situácii bolo jediným riešením to, že podala návrh na určenie výživného.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 15C/54/2014 z 26.1.2015 tak, že návrh zamietol z dôvodu
uplynutia zákonnej lehoty navrhovateľa ako manžela matky na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
Krajský súd v Trenčíne v dôsledku odvolania uznesením sp. zn. 19Co 355/2015 z 2.7.2015 rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil s tým, že s poukazom na právny názor vyslovený plénom Ústavného
súdu SR vo veci PL.ÚS 1/2010 z 20.4. 2011, právo na zapretie otcovstva manželom matky
sa vymyká z rámca obsahu rodinnoprávneho vzťahu otec -dieťa, ide o právo v určitej potenciálnej

rovine existujúce, rozhodne však nepredstavujúce právo hmotnoprávnej povahy, ktoré by bolo možné
zahrnúť do práv vzniknutých z rodinnoprávneho vzťahu otec - dieťa. Ide o určitú podobu žalobného
práva, ktoré ak je uplatnené za účinnosti zákona č. 36/2005 Z.z. treba posudzovať podľa tohto nového
zákona. S poukazom na zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine a nález ÚS PL ÚS 1/2010 z20.4.2011, ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré upravovalo trojročnú lehotu manžela matky
na zapretie otcovstva, nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, pričom uvedené ustanovenie stratilo účinnosť dňom 8.9.2011. To však neznamená,

že v súčasnosti manželovi matky už nepatrí právo na podanie zapieracej žaloby, keďže jeho vecná
legitimácia je upravená v § 88 v spojitosti s § 87 Zákona o rodine a podanie zapieracej žaloby nie
je viazané na žiadne časové obmedzenie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcov, listinnými dôkazmi - rodným listom maloletej F.,
rozsudkom OS Košice I sp. zn. 20C 92/00 z 23.2.2004, rozsudkom OS Prievidza 10P/57/2013 v
spojitosti s rozsudkom KS TN z 28.8.2014, rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 10P 57/2013 z 25.6.2015,
rozsudkomOSPrievidza Nc375/00z10.10.2000, ftc.emailovejkorešpondencie,písomnýmvyjadrením
odporkyni 2/, písomným vyjadrením zástupcu navrhovateľa z 15.1.2015, na základe čoho zistil
tento skutkový stav:

Z rodného listu mal. F., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že ako otec dieťaťa je v rodnom liste zapísaný
navrhovateľ W. W..

Rozsudkom OS Košice 1 sp. zn. 20C 92/00 z 23.2.2004 súd manželstvo účastníkov F. W. a W. W.
rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého W., maloletého V. a maloletú F. do výchovy matky a otca
zaviazal platiť na výživu mal. W. 1000,- Sk, V. 1000,- Sk a výživné na mal. F. neurčil.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že maloletá F. pochádza z mimomanželskej známosti matky s iným
mužom.

Vo veci vedenej na OS Prievidza sp. zn. 10P/57/2013 sa vedie konanie o zvýšenie výživného na
maloleté deti W., a to i mal. F., pričom súd v tomto rozsudku zo dňa 28.1.2014 určil výživné aj na mal. F.

vo výške 30,- eur mesačne. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom KS Trenčín z 28.8.2014,
pričom v odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že v rodnom liste mal. F. je naďalej zapísaný ako otec
W. W., doposiaľ k zapretiu otcovstva nedošlo, preto sa za rodiča považuje a z tohto dôvodu je povinný
plniť si aj zákonnú vyživovaciu povinnosť. V uvedenej veci bol opäť vydaný rozsudok dňa 25.6.2015,
ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť na deti matky mal. W. a V., pričom konanie o výživnom na

mal. F. bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu matkou.

Z písomného oznámenia zástupcu navrhovateľa z 15.1.2015 vyplýva, že bývalá manželka jeho syna ich
nikdy nekontaktovala v súvislosti s podaním návrhu na zapretie otcovstva na súd. V nezmenenej podobe

predložil súdu emailovú komunikáciu s navrhovateľom, z ktorej vyplýva vyjadrenie navrhovateľa, že o
narodení dcéry sa dozvedel po roku po jej narodení, a to nie od manželky, ale od ich spoločnej známej.

Z výsluchu odporkyni v 2/ rade súd zistil, že sa domáhala zapretia otcovstva na OS Košice, oba
návrhy jej však boli zamietnuté z dôvodu, že podala chybný návrh, resp. návrh bol podaný po zákonnej

lehote. Následne informovala navrhovateľa, aby sa zaujímal o túto vec, zostal však nečinný. O mal.
F. sa osobne stará, súd určil vyživovaciu povinnosť aj voči mal. F., vec ale nie je právoplatne
skončená. Ona sama má záujem, aby sa táto záležitosť vyriešila a aby bol za otca maloletej určený
jej biologický otec. S deťmi žije v Q., na adrese Š. č. XX/XX, s deťmi žije sama, v októbri 2014 sa
jej narodil mal. L., avšak s otcom nežije v spoločnej domácnosti.

Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak
sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, rešpektujúc
právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesením 19Co 355/2015 z 2.7.2015, súd návrhu
vyhovel. V konaní nebolo sporné, že maloletá F. narodená XX.XX.XXXX sa narodila počas právneho

trvania manželstva rodičov, ktoré vzniklo jeho uzatvorením dňa X.XX.XXXX a zaniklo právoplatným
rozhodnutím súdu o jeho rozvode dňom 3.5.2004. V tejto dobe platil na území SR Zákon o rodine
č. 94/1963 Zb., a to až do 31.3.2005, kedy ho nahradil zákon č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine s
účinnosťou od 1.4.2005. Zákonná lehota manžela matky na zapratie otcovstva bola upravená v §
57 ods. 1 Zákona o rodine, pričom išlo o šesťmesačnú prepadnú lehotu, v ktorej mohol manžel podať
na súd žalobu o zapretie otcovstva, ktorá smeruje proti dieťaťu a jeho matke. Šesťmesačná lehota

je hmotnoprávnou lehotou, preto žaloba musí byť podaná na súde. Začiatok plynutia tejto lehoty je
viazaný na nadobudnutie vedomosti o narodení dieťaťa. Táto vedomosť musí byť jasná a určitá. V
danej veci je preukázané, že navrhovateľ sa preukázateľne o narodení mal. F. dozvedel bezprostredne
po jej narodení, pretože už pri zápise dieťaťa do rodného listu bola nevyhnutná aj súčinnosť druhého
rodiča, ďalej z tvrdenia samotného navrhovateľa vyplýva, že sa o mal. F. dozvedel rok po jej narodení,

teda niekedy najneskôr v roku 2002. Žalobu o zapretie otcovstva podal navrhovateľ ako manžel
matky na súd dňa 31.3. 2014, teda za účinnosti zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ktorý podľa pôvodne
schváleného znenia § 86 ods. 1 upravoval manželovi matky trojročnú lehotu na podanie žaloby na
súd na zapretie otcovstva. Ústavný súd SR nálezom z 20.4.2011 č. PL ÚS 1/2010 - 57 rozhodol,
že ustanovenie § 86 ods. 1 zákona nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 odst. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Tento nález bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
8.9. 2011. V súlade s čl. 125 odst. 3 Ústavy SR ustanovenie § 86 ods. 1 stratilo účinnosť dňom
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov. Keďže NR SR neuviedla toto ustanovenie zákona do
súlade s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratilo po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov SR aj platnosť. Ustanovenie § 86 ods. 1 zákona však

upravovalo len lehotu na zapretie otcovstva a začiatok plynutia tejto lehoty. Nedostatok tejto úpravy
nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva, ktoré ako také vyplýva z § 88 a
§ 87 Zákona o rodine. Vychádzajúc z práva navrhovateľa na súdnu ochranu, absencie právnej úpravy,
právneho názoru Ústavného súdu SR a odvolacieho súdu, súd návrhu navrhovateľa vyhovel ako
opodstatnenému. V konaní ani navrhovateľ, ani matka maloletého dieťa a ani kolízny opatrovník dieťaťa

nijako nespochybnil záver, že navrhovateľ nie je biologickým otcom dieťaťa, ktorý v čase rozhodnom
pre počatie dieťaťa s matkou nemal intímne styky. Uvedené skutočnosti vyplývali aj v rozvodovom
konaní účastníkov. Súd zobral zreteľ na to, že je v záujme dieťaťa, aby bol za otca určený biologický
otec, ktorého matka v konaní označila. Záujem právneho otca na zapretí otcovstva prevažuje záujmy
dieťaťa a matky, pričom samotná matka sa zapretia otcovstva domáhala aj sama. Aktuálne matka

ani nežiadala upraviť vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči maloletej uvedomujúc si, že nie je jej
biologickým otcom.

Náhradu trov konania nebola uplatnená žiadnym z účastníkov, preto súd o náhrade trov konania

nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.