Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6P/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715204263
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715204263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka W. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX
XX X., zastúpená: Q.. V. W., nar. XX.XX.XXXX, W. B. W. XX, XXX XX A. a otec A. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX/X, XXX XX X. o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec podal dňa 10.06.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného na mal. P. zo sumy

220,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, počas posledného roka
sa mu zhoršil jeho zdravotný stav, čo ovplyvnilo jeho pracovné zaradenie, nemôže pracovať na nočných
zmenách, výrazne klesol jeho príjem.

Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila. Vyjadrila sa až na pojednávaní s tým, že s návrhom na
zníženie výživného nesúhlasí.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril. Vyjadril sa až na pojednávaní s tým, že s návrhom
na zníženie výživného nesúhlasí.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, lekárskym
posudkom o zdravotnej spôsobilosti na prácu, lekárskou správou na otca, potvrdeniami o príjmoch,
potvrdením Daňového úradu Trnava, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správou zamestnávateľa
otca, lekárskymi správami na maloletú, obsahom spisu sp. zn. 6P/83/2013 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/83/2013-68 zo dňa 09.10.2013 súd manželstvo matky a
otca rozviedol, mal. P. zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi určil výživné na mal. P. v sume 220,-
eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka poberala
rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 23,10 eur mesačne.
Otec bol zamestnaný v spoločnosti J. P. B. B. B..T..Y.. R., kde dosahoval priemerný príjem vo výške
1325,94 eur mesačne a brigádne si privyrábal prácou elektrikára cca 100,- eur štvrťročne. Mal. P. bola

v celodennej starostlivosti matky, mala atopický ekzém.

Z výsluchu otca súd zistil, že od posledného rozhodnutia sa na jeho strane zmenilo to, že mu pretrvávajú
zdravotné problémy, ktoré sa zhoršili. V roku 2014 absolvoval operáciu. Mal podozrenie na rakovinuvarlat, rakovina sa nepotvrdila. Každého pol roka chodí na kontroly na urológiu do Malaciek. Máva bolesti
a berie lieky od bolesti, ktoré mu hradia rodičia. V mesiacoch apríl, máj, jún vynechával v práci, bol
PN. Nemôže vykonávať nočné zmeny. Teraz pracuje len na denné zmeny, z toho dôvodu sa mu znížil

príjem. Mal znížený príjem počas necelých troch mesiacov. Od júna zarába viacej. Pokiaľ ide o mesiac
júl mal tu mimoriadnu odmenu 1.160,- eur k platu. Túto mimoriadnu odmenu dostáva dvakrát do roka,
v mesiacoch júl a december. Otec býva v rodinnom dome u rodičov. Matka s dieťaťom zostali bývať
po rozvode v dvojizbovom byte, ktorý patrí do BSM. BSM doposiaľ nie je vyporiadané. Pracuje pre
toho istého zamestnávateľa ako pri rozvode, len zmenili názov obchodného mena. Mesačné výdaje

okrem výživného činia cca 1.000,- eur. Na cestovné do práce mesačne minie cca 200,- eur. Každý deň
jazdí trasu X. - R., spolu 140 km tam aj späť. Jazdí sám autom. Za prácou cestoval do R. aj v čase
posledného určenia výživného. Tieto výdaje sa mu však zvýšili, nakoľko pri poslednej úprave výživného
cestovali dvaja, mal len polovičné výdaje. Naďalej platí sám hypotéku, ktorú si zobrali spoločne s matkou
dieťaťa na zakúpenie dvojizbového bytu. Ostatné výdaje má bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena.
Rodičom na chod domácnosti prispieva mesačne 150,- eur. Iné deti okrem mal. P. nemá. Výživné vo

výške 220,- eur na mal. P. platí pravidelne každý mesiac, nedoplatok nemá. Otec mal tupý úraz genitálií v
práci 16.3.2015. Neriešil to ako pracovný úraz so zamestnávateľom. V súvislosti so zdravotným stavom
nepožiadal o priznanie štatútu čiastočného invalidného dôchodcu ani nič iné. Nepožiadal z dôvodu, že
lekár mu povedal, že tento zdravotný stav nie je na invalidný dôchodok, ani na čiastočný. Ani by to
nechcel. V garáži ktorá stále patrí do BSM vykonáva otec opravy áut, privyrába si takto priemerne 12,-

eur mesačne. Niektorý mesiac neopraví žiadne auto, niektorý mesiac opraví 3 autá. Nevylučuje, že
niektorý mesiac je to viac.

Z výsluchu matky súd zistil, že býva v dvojizbovom byte s mal. P.. Na rodičovskej bola do 3/2014, potom
si otvorila živnosť, kaderníctvo v W. M.. Sú tu dve kaderníčky, každá má svoj priestor. Mesačne zarába

cca 400-450 eur netto. Ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Na strane mal. P.
sa zmenilo to, že v 1/2014 nastúpila do materskej školy X.. Za škôlku platí 50 - 60,- eur, jedná sa o
školné + stravné. Každý mesiac výdaje na škôlku sa líšia. Majú rôzne výlety a podobne. Pokiaľ ide o
zdravotný stav maloletej naďalej pretrvávajú problémy. Má atopický ekzém, teraz je to stabilizované.
Ďalej navštevuje imunoalergologickú ambulanciu. Maloletá mala zníženú imunitu. Momentálne berie

liek IMUNOR, za ktorý dopláca cca 15-20,- eur. Ostatné výdaje na maloletú sú bežné ako oblečenie,
stravovanie, hygiena a podobne. Otec platí bežné výživné riadne 220,- eur každý mesiac. Nedoplatok
nemá. Výdaje na maloletú má na oblečenie, stravovanie, hygienu, každý mesiac je to iné. Maloletá sa
bežne stravuje, nemá žiadnu špeciálnu stravu.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného, nakoľko nenastali také
podstatné zmeny pomerov na strane otca, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného. Otec mal síce
znížený príjem, ale len dočasne. Poukázal na to, že otec má možnosť si privyrobiť opravou áut. Taktiež
poukázal na to, že otec v prípade vyplatenia matky dieťaťa by si sám navýšil hypotéku, teda by si
zvyšoval výdaje. Poukázal na to, že mal. nastúpila do materskej školy.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - W. Y. P. J. B. B..T..Y.. mal súd preukázané, že otec dosahuje
priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.133,36 eur. Z oznámenia zamestnávateľa súd zistil, že otec
je v spoločnosti zamestnaný od 03.10.2005 na pozícii Technik údržby. Do marca 2015 bol otec zaradený
na výkon 12-hodinových zmien striedavo v dennej a nočnej prevádzke. V priebehu mesiaca marec 2015

došlo u otca k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a následnej hospitalizácii. Otec bol práceneschopný od
16.03.2015 do 15.04.2015 a na základe lekárskeho doporučenia bol preradený na výkon menej náročnej
činnosti v rámci výkonu údržby bez práce na nočných zmenách. U otca došlo k poklesu záujmu pri plnení
určených pracovných povinností a bol mu znížený jeho príjem o negarantovanú zložku v mesiacoch máj
a jún 2015.

Z potvrdenia Daňového úradu Skalica mal súd preukázané, že matka podala za zdaňovacie obdobie
rok 2014 daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby, kde základom dane z príjmov pred znížením
o nezdaniteľnú časť základu dane bola suma 1.571,66 eur a daň bola vo výške 0,00 eur.

Z lekárskej správy MUDr. Marty Serdahelyovej súd zistil, že mal. P. je liečená a sledovaná na
imunoalergologickej ambulancii s diagnózou alergická rinitída a akútna atopická konjunktivitída.Z lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 23.04.2015 mal súd preukázané, že
otec je dočasne nespôsobilý na výkon nočnej práce a to do doriešenia celkového stavu odborným
lekárom, cca 3 mesiace.

Z lekárskej správy MUDr. Svetozára Nátera, neurologická ambulancia, súd zistil, že otec je liečený a
sledovaný s diagnózou chronická prostatitída.

Z potvrdení Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec za obdobie posledných 12 mesiacov

poberal nemocenské spolu vo výške 600,50 eur. Matka za posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne
dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka ani otec neboli v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Otec nie je poberateľom žiadnych dávok. Matka poberá prídavok na dieťa v sume 23,52
eur mesačne, iné dávky nepoberá.

Podľa § 78 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o
rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o
rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o
rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnoPodľa
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani

z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľaPodľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou

zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými
pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého

času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane
oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň
školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,

teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa,
od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie
a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne
ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na
ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s

deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré
sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na

zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletú v podobe jeho zníženia tak, ako to navrhoval otec
maloletej. O výživnom pre mal. P. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k.
6P/83/2013-68 zo dňa 09.10.2013. Na strane mal. P. prišlo od posledného rozhodnutia k výraznejšej
zmene pomerov to v súvislosti s nástupom do materskej škôlky, čím nepochybne vzrástli náklady na

jeho výživu, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový všestranný vývoj maloletého
dieťaťa.Matkaplatíškolnéastravnémesačne50,-eur.Včaseposlednejúpravyvýživnéhobolamaloletá
v celodennej starostlivosti matky, materskú škôlku nenavštevovala. Je potrebné uviesť, že nástup do
škôlky je dôležitou súčasťou všestranného, zdravého a priaznivého vývoja maloletého dieťaťa, ako aj
dôležitou súčasťou predškolskej prípravy a jeho príprava je v tomto smere nevyhnutná. Nástup do

škôlky je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane
oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd sa ďalej zaoberal, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane matky nastala zmena pomerov v náraste

jej príjmoch, kým pri poslednej úprave poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne a
rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,10 eur mesačne, momentálne je živnostníčkou, pričom podľa jej
vyjadrenia mesačne zarába cca 400 až 450 eur netto, teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté
dieťa, o ich domácnosť, čím sa tiež podieľa na výžive maloletého dieťaťa.

Pokiaľ ide o pomery na strane otca, treba uviesť, že otec dôvodil návrh na zníženie výživného tým, že
sa zhoršil jeho zdravotný stav, čo ovplyvnilo jeho pracovné zaradenie, nemôže pracovať na nočných
zmenách a výrazne mu poklesol jeho príjem. Otec pri poslednej úprave výživného bol zamestnaný vspoločnosti J. P. B. B. B..T..Y.. R., kde dosahoval priemerný príjem vo výške 1.325,94 eur mesačne a
brigádne si privyrábal prácou elektrikára cca 100,- eur štvrťročne. V súčasnosti v tej istej spoločnosti
W. Y. P. J. B. B..T..Y.. (len zmena obchodného mena) dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške

1.133,36 eur netto za posledných 12 mesiacov. Od zamestnávateľa otca súd zistil, že na základe
lekárskehoposudkubolpreradenýnavýkonmenejnáročnejčinnostivrámcivýkonuúdržbybezprácena
nočných zmenách z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu. U otca došlo k poklesu záujmu pri plnení
určených pracovných povinností a bol mu znížený jeho príjem o negarantovanú zložku v mesiacoch máj
a jún 2015. Z lekárskeho posudku vyplýva, že otec skutočne mal zdravotné problémy a nebol schopný

nočnej práci, zároveň však treba uviesť, že len dočasne do vyriešenia celkové jeho stavu cca do 3
mesiacov. Podstatná zmena pomerov musí vykazovať aj istý ráz trvalosti a nemalo by sa vychádzať
pri zmene pomerov len z dočasne zníženého príjmu osoby povinnej a preto sa bežne pri posudzovaní
príjmov osoby povinnej pri stanovený výšky výživného vychádza z priemerného mesačného príjmu
vypočítanéhoaspoňzaposledných12mesiacov.Jetakzrejmé,ženastraneotcanastal(vdôsledkujeho
preradenia na výkon menej náročnej činnosti v rámci výkonu údržby bez práce na nočných zmenách

z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu) pokles v jeho príjmoch mesačne priemerne o 192,58 eur
netto. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného
príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec
má len jednu vyživovaciu povinnosť k mal. P.. Naposledy určená výška výživného otcovi v sume 220,-
eur predstavuje len necelých 20% z jeho priemerného čistého mesačného príjmu (1.133,36 eur). Z

uvedených skutočností je zrejmé, že i napriek poklesu príjmu na strane otca, tento je a bude naďalej
schopný platiť výživné na maloletú v naposledy určenej výške 220,- eur, čo skutočne predstavuje na
percentuálne vyjadrenie minimum, ktorým by sa mal otec podieľať na výžive maloletej. Naviac súd
poznamenáva, že otec ako sám uviedol, je schopný dokonca si privyrobiť aj viac a to opravami osobných
automobilov.Pokiaľotecprejavovalobavy,ženímposkytovanévýživnémaloletámesačnenespotrebuje,

dáva súd otcovi do pozornosti, že otec sa podieľa na výžive maloletej 220,- eur mesačne, čo predstavuje
sumu 7,20 eur denne, pritom dieťa potrebuje denne minimálne 5 stravných jednotiek, nehovoriac o
ostatných výdajoch na oblečenie, hygienu, platbách za škôlku, rôzne výlety apod. Naviac samotný otec
poukazoval na svoje vysoké mesačné výdaje, ktoré (okrem výživného) predstavujú cca 1.000,- eur.
Poukazovaním však na svoje vysoké výdaje, otec stanovuje svoju životnú úroveň, pričom dieťa má

právo podieľať sa na tejto životnej úrovni rodiča. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a
z tohto hľadiska nie je možné ich výdaje uprednostňovať pred odôvodnenými výdajmi maloletých detí.
Každý jeden rodič je povinný v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Životná úroveň rodičia nie
je stanovená len jeho príjmami, ale tiež jeho výdajmi, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni svojich rodičov.

Súd má teda za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec má len
jednu vyživovaciu povinnosti, schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej výške, pričom táto suma
podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám

maloletej. Takto určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletého dieťaťa podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa a takéto zníženie výživného nie

je ani v záujme maloletej. Vyššie popísaná zmena pomerov, teda na jednej strane nárast príjmov matky
a pokles príjmov na strane otca, no na druhej strane nástup maloletej na materskú škôlku, zohľadňujúc
výšku priemerného mesačného príjmu otca, ako aj vyššie popísané okolnosti u otca neodôvodňujú
zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení

rozsudku vzdali práva podať odvolanie.Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).