Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/231/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111205170
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111205170.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľa: F. U., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko: T., U. B. XXX/XX, zastúpenom advokátom: JUDr. Martin Jánský, so sídlom v Nitre, Štúrova 13,
proti odporcovi: A. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: M.-T., R. XXX/X, zastúpenom: Advokátska kancelária
JUDr. Cimrák, s. r. o., Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, za ktorú koná JUDr. Miloš Cimrák, advokát,
o zaplatenie 9.618 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo 17. júla 2013 pod č. k. 19C/101/2012-215 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 9.618 eur s príslušenstvom

z titulu podielu na hodnote rodičovského domu. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol.
V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého
zistil, že na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 395/2002 bola na Správe
katastra M. zaregistrovaná pod V 4941/02 darovacia zmluva, ktorou darovala matka účastníkov konania
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. F. T., zapísané na LV č. XX parc. č. 210/1 - zastavaná plocha
o výmere 619 m2, parc. č. 210/6 - zastavaná plocha o výmere 29 m2, stavby dom súp. č. XXX na parc.

č. 210/1, spolu s plotmi, studňou, vedľajšou stavbou, vonkajšími úpravami a trvalými porastmi odporcovi
a jeho manželke, ktorí nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1. V
prospech darkyne V. U. bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného práva a užívania
darovaných nehnuteľností. Obdarovaní sa zaviazali jej poskytnúť primeranú starostlivosť v jej starobe
a chorobe. Dedičstvo po matke bolo prejednané Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 22D/259/2009,
účastníkmi konania boli obaja účastníci konania a dedili rovnakým dielom. Navrhovateľ sa svojho nároku
v tomto konaní domáhal titulom polovice hodnoty darovanej nehnuteľnosti. Svoj nárok zdôvodňoval

tým, že medzi účastníkmi konania a matkou bola dohoda o tom, že po smrti matky mu odporca
vyplatí zodpovedajúcu polovicu hodnoty darovaného rodinného domu. V ďalšej časti prvostupňový súd
poukázal na ust. § 51 a § 628 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal za to,
že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal
existenciu zmluvy, ktorá mala byť uzatvorená za života matky účastníkov konania medzi účastníkmi
konania a matkou, v zmysle ktorej mal odporca vyplatiť navrhovateľa po smrti matky z polovice
hodnoty darovanej nehnuteľnosti matkou odporcovi. Z obsahu darovacej zmluvy vyplýva úmysel matky

darovať podiel odporcovi a pre ňu bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
bývaniaaužívaniapredmetnýchdarovanýchnehnuteľností,pričomobdarovanísajejzaviazaliposkytnúť
primeranú starostlivosť na opateru v jej starobe a chorobe a zároveň sa zaviazali znášať všetky náklady
súvisiace s opravou, údržbou domu a všetky náklady súvisiace s jeho užívaním. V zmluve nebolazakotvená povinnosť odporcu vyplatiť navrhovateľa z polovice nehnuteľnosti. Sumu 2.000 eur, ktorú
zaslal odporca navrhovateľovi po smrti matky plnil ako posledné želanie matky. V závere rozhodnutia
súd uviedol, že navrhovateľ sa nedostavil na pojednávanie ani raz a neprodukoval žiadne dôkazy na

podporu svojich tvrdení, preto jeho návrh zamietol.

Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Odvolanie zdôvodnil ust. § 205 ods.
2 písm. b/, d/, f/ OSP, keď mal za to, že prvostupňový súd sa vo veci dopustil inej procesnej
vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Namietal, že mu konaním súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom uvedenú
skutočnosť videl v tom, že nebol v konaní ako účastník vypočutý. Dňa 03.12.2012 sa zúčastnil
pojednávania, ktoré bolo odročené pre neprítomnosť odporcu. Ďalšieho pojednávania 06.03.2013 sa
nezúčastnil a napriek jeho neúčasti súd vo veci pojednával, vypočul odporcu. Na ďalšie pojednávanie
29.04.2013 žiadal odročiť pojednávanie, aby si mohol zvoliť právneho zástupcu. Následne pojednávanie

28.06.2013 žiadal odročiť zo zdravotných dôvodov, no napriek tomu súd pojednával. Následne bolo
na pojednávaní 17.07.2013 rozhodnuté, pričom opätovne žiadal odročiť pojednávanie zo zdravotných
dôvodov. Zdravotné komplikácie doložil lekárskymi potvrdeniami. Prvostupňový súd založil svoje
rozhodnutie iba na výpovedi odporcu. Jeho tvrdenia na pojednávaní však boli účelové, klamlivé a
nelogické, odporujúce preukázaným objektívnym skutočnostiam. Odporca svoju výpoveď tendenčne

menil, v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že suma 2.000 eur predstavovala finančnú výpomoc
a na pojednávaní uviedol, že sa jednalo o poslednú vôľu matky, ktorou si želala, aby mu odporca vyplatil
sumu 2.000 eur. Pokiaľ by bolo jeho tvrdenie pravdivé, nemohol uvedenú platbu označiť za splátku
za dom. Prvostupňový súd mal preto podrobiť tvrdenie odporcu ďalšiemu skúmaniu a preverovaniu. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietka odňatia možnosti konať pred
súdom tvrdená navrhovateľom v jeho odvolaní nie je daná. Navrhovateľ sa nezúčastňoval pojednávania
z rôznych dôvodov. Pojednávanie dňa 28.06.2013 nežiadal odročiť zo zdravotných dôvodov, a tieto

ani neboli preukázané podľa § 119 ods. 3 OSP. Neúčasť na pojednávaní 17.07.2013 bola zdôvodnená
pracovnou cestou, ktorú nie je možné považovať za relevantný dôvod na odročenie pojednávania.
Navrhovateľ nežiadal o odročenie pojednávania v zmysle ust. § 101 ods. 2 OSP a nepravdivosť tvrdení
jeho právneho zástupcu v predmetnom odvolaní je podložená samotnými zápisnicami z pojednávania.
Pokiaľ by mal navrhovateľ záujem byť vypočutý na pojednávaní, požiadal by o odročenie pojednávania

a uviedol by relevantný dôvod pre jeho odročenie. K skutkovej otázke uviedol, že vysvetlil účel platby
2.000 eur, t. j. , že sa jednalo finančnú výpomoc, ktorú navrhovateľovi previedol z dôvodu želania matky
a vysvetlil dôvod mylného dôvodu transakcie. Ďalej uviedol, že navrhovateľ v konaní nenavrhoval
žiadne dôkazy, ktoré by mohli podporiť jeho tvrdenie o uzatvorení ústnej dohody, nepredložil písomnú
zmluvu,ktorábypreukazovalajehonárok.Ztohovyplýva,ženeuniesoldôkaznébremenoanepreukázal

existenciu zmluvy, na základe ktorej zakladal svoj nárok. Preto rozhodnutie prvostupňového súdu bolo
vydané v súlade so zákonom.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konaniaavzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňanáležitosti
§ 205 a nasl. OSP, byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom

tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky uvedené v ods. 2 - 7 § 213
(§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214
ods. 2, § 156 ods. 3 OSP) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Navrhovateľ zdôvodnil svoje odvolanie v prvej časti ust. § 205 ods. 2 písm. b/ OSP, keď tvrdil, že
konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Následne z obsahu jeho odvolania vyplýva, že namietal odňatie možnosti konať pred súdom prvého
stupňa spočívajúcej v tom, že súd pojednával bez jeho prítomnosti, hoci žiadal o odročenie pojednávania
a nezúčastnil sa pojednávaní zo zdravotných dôvodov. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ

namietal vadu konania uvedenú v § 205 ods. 2 písm. a/ spočívajúcu v tom, že v konaní došlo k vadám
konania uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a z ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP vyplýva, že navrhovateľ v
skutočnosti namietal vadu konania spočívajúcu v tom, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Preto odvolací súd predtým, ako pristúpil k samotnému preskúmaniurozhodnutia sa zaoberal tým, či konanie pred prvostupňovým súdom bolo postihnuté vadou konania
namietanou navrhovateľom, ktorá by mala za následok zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu znemožňujúci

účastníkovi konania realizáciu procesných oprávnení, ktoré mu v konaní priznáva Občiansky
súdny poriadok. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal žalobu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz 02.12.2011 a k odporu sa vyjadril
navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu podaním doručeným súdu 14.09.2012. Následne
zástupca navrhovateľa 30.11.2012 oznámil vypovedanie plnej moci navrhovateľovi z dôvodu nedôvery.

Pojednávanie vytýčené na deň 03.12.2012 bolo odročené z dôvodu neúčasti odporcu, u ktorého
doručenie predvolania nebolo vykázané. Súd vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 13.02.2013.
Dňa 17.01.2013 bolo doručené súdu podanie odporcu, v ktorom žiadal o odročenie pojednávania z
pracovných dôvodov. Odporca podal písomné vyjadrenie k právnej argumentácii navrhovateľa dňa
18.02.2013, ktoré bolo doručované navrhovateľovi. Navrhovateľ sa na pojednávanie 06.03.2013
nedostavil. Súd konštatoval, že doručenie predvolania nemá vykázané, napriek tomu vykonal

výsluch odporcu z dôvodu hospodárnosti konania, pretože odporca odchádzal späť na pracovnú
cestu do Nemecka. Prvostupňový súd potom doručoval termín pojednávania prostredníctvom polície
navrhovateľovi a navrhovateľ prevzal zásielku 23.03.2013. Pojednávania dňa 29.04.2013 sa zúčastnil,
ale žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu ustanovenia právneho zástupcu. Súd jeho žiadosti vyhovel a
pojednávanie odročil na 14.05.2013. Súdu bolo doručené podanie 13.05.2013 o 14.20 hod. advokátom

JUDr. Milanom Repinským, v ktorom žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní na
Špecializovanom trestnom súde v Pezinku a zároveň uviedol, že o termíne pojednávania stanovenom
na deň 14.05.2013 sa dozvedel 13.05.2013, kedy prevzal aj právne zastúpenie. Zároveň pripojil
plnú moc na zastupovanie zo dňa 13.05.2013. Následne súd oznámil zástupcovi odporcu zrušenie
termínu pojednávania určeného na deň 14.05.2013, to znamená, že prvostupňový súd opätovne

vyhovel žiadosti navrhovateľa o odročenie pojednávania. Následne odročil termín pojednávania na deň
28.06.2013, ktoré prevzal zástupca navrhovateľa 16.05.2013. Na čl. 201 spisu sa nachádza úradný
záznam zo dňa 28.06.2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ uvedeného dňa o 8.30 hod. telefonicky
oznámil, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže dostaviť na pojednávanie a potvrdenie od lekára
zašle po svojom právnom zástupcovi. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že pojednávania sa

navrhovateľ nezúčastnil, ale pojednávania sa zúčastnil osobne jeho právny zástupca, ktorý sa k danej
veci vyjadril, pričom z obsahu zápisnice vyplýva, že nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Pojednávanie bolo odročené na deň 17.07.2013 s tým, že právny zástupca navrhovateľa zabezpečí
účasť navrhovateľa na pojednávaní. Následne sa v spise nachádza podanie zástupcu navrhovateľa
JUDr. Repiského doručené súdu 12.07.2013 o vypovedaní plnej moci navrhovateľovi a z obsahu

vypovedania vyplýva, že o termíne pojednávania konanom 17.07.2013 svojho klienta informoval. Dňa
17.07.2013 o 9.53 hod. podal osobne navrhovateľ do podateľne Okresného súdu Nitra oznámenie
o neúčasti na pojednávaní uvedeného dňa, t. j. 17.07.2013 z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty
mimo kraja Nitra. Zároveň sa v ňom uvádza, že je pripojená príloha - potvrdenie lekára o neúčasti na
pojednávaní dňa 28.06.2013. Na čl. 208 spisu sa nachádza potvrdenie o lekárskom vyšetrení vydaným

MUDr. F., z ktorého vyplýva iba to, že navrhovateľ sa 28.06.2013 podrobil lekárskemu vyšetreniu.
Súd potom 17.07.2013 pojednával podľa § 101 ods. 2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa a vo veci
rozhodol. Navrhovateľ v konaní namietal, že súd pojednával v jeho neprítomnosti 28.06.2013 napriek
tomu, že žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Z obsahu zápisnice vyplýva, že
pojednávania sa zúčastnil jeho právny zástupca. Navrhovateľ bol v konaní zastúpení JUDr. Repiským,

na základe plnej moci zo dňa 13.05.2013. Advokát bol v zmysle § 25 OSP a § 18 ods. 1, 2 zák. č.
586/2003 Z. z. o advokácii oprávnený na všetky úkony, ktoré mohol v konaní robiť navrhovateľ, jeho
povinnosťou bolo chrániť a presadzovať práva ním zastúpeného účastníka konania, a v jeho záujme
dôsledne využívať všetky právne prostriedky. Ak je účastník zastúpený advokátom, vykonáva svoje
procesnéprávaapovinnostiprostredníctvomtohtozástupcu.Jenesporné,žezástupcanavrhovateľabol

vkonanívypočutý,zúčastňovalsapojednávaníamalmožnosťvyjadrilsaikveciavykonanýmdôkazom.
Súd nikdy nekonal v jeho neprítomnosti. Z úradného záznamu (čl. 201 spisu) vyplýva, že navrhovateľ
požiadal o odročenie pojednávania v deň termínu pojednávania zo zdravotných dôvodov, pričom svoje
dôvody o odročenie pojednávania nepredložil a až v následnej žiadosti doručenej súdu 17.07.2013,
v ktorej ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 17.07.2013 z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty

doložil iba lekárske potvrdenie o lekárskom vyšetrení.

Súd za splnenia predpokladov uvedených v § 101 ods. 2 OSP môže uskutočniť pojednávanie a na
tomto aj rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal z dôležitéhodôvodu o jeho odročenie. Dôležitosť dôvodu sa posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti
danéhoprípadu.Súdniejevždypovinnýakceptovaťúčastníkomuvedenýdôvod,ktorýbymoholbyťinak
spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám, sledujúcim

nedôvodné predlžovanie konania a zvyšovanie s tým spojených trov konania.

Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 OSP môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je
vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky
okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania

za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie, prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla, vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní.
Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 OSP), posudzuje súd podľa okolností toho - ktorého prípadu.

S účinnosťou od 01.01.2012 bolo do Občianskeho súdneho poriadku pojaté nové znenie ust. § 119,
podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (ods. 1). Účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na

všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a/ dôvod,
pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b/ deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c/ ak je
to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi,
ako návrh posúdil (ods. 2). Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho

lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto
vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania (ods. 3).

Predmetné ustanovenie bolo pojaté do Občianskeho súdneho poriadku okrem iného aj za účelom

zamedzeniaobštrukciíúčastníkovkonaniavyhýbanímsazúčastnenianapojednávanínajmä vsúvislosti
so zdravotnými dôvodmi a ospravedlnením ich neúčasti.

Z lekárskej správy, ktorú navrhovateľ zaslal súdu takmer po mesiaci, ktorou ospravedlňoval svoju
neúčasť na pojednávaní 28.06.2013 zo zdravotných dôvodov neobsahuje náležitosti uvedené v §

119 ods. 2, 3 OSP. Takže prvostupňový súd nemal dôvod odročiť pojednávanie zo zdravotných
dôvodov navrhovateľa, pričom uvedeného pojednávania sa zúčastnil zástupca navrhovateľa, ktorý
sa vo veci vyjadril. Ospravedlnenie navrhovateľa z neúčasti na pojednávaní doručené súdu v deň
pojednávania z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty taktiež neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
119 ods. 2 a služobnú pracovnú cestu nie je možné považovať za dôležitý dôvod, pre ktorý by súd

mal odročiť pojednávanie. Z obsahu celého spisu vyplýva, že súd vyhovel žiadosti navrhovateľa o
odročnenie pojednávania dvakrát. Navrhovateľ sa v priebehu celej doby ani jedenkrát nedostavil na
pojednávanie. Odvolací súd preto nezistil žiadne vady konania namietané navrhovateľom v odvolaní, a
preto rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal z jeho vecnej stránky.

Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a na základe
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavuvecnesprávneprávneposúdil.Účastnícikonaniabolipoučení
v predvolaniach na pojednávania podľa § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.
Prvostupňový súd takto poučil účastníkov konania i na poslednom pojednávaní 17.07.2013. Navrhovateľ

v priebehu celého konania neoznačil žiaden dôkaz a nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenie. Odvolací súd sa preto v ďalšej časti stotožnil s názorom prvostupňového súdu o tom,
že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, t. j. existencie
dohody, na základe ktorej sa domáhal plnenia. Prvostupňový súd v dôvodoch svojho písomného
rozhodnutia správne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, správne zistil skutkový stav a vec

správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.