Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708200314
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8708200314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobkyne: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v D. L. E., J.
C. XXXX/XX, zastúpená I. N., bývajúcou v D. L. E., P. XXXX/X, proti žalovanej: C. X., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcavE.č.X,ourčeniespoluvlastníckehopodieluknehnuteľnosti,oodvolanížalobkyneažalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C/9/2008-291 zo dňa 7.5.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

N e p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že žalobkyňa je vlastníčkou 1/4-iny nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. ako parcela č. 960/23 - orná pôda vo výmere 1404 m2,
parcela č. 960/113 - orná pôda vo výmere 2524 m2, parcela č. 2166/62 - trvalé trávne porasty vo výmere
1752 m2, parcela č. 2166/71 - trvalé trávne porasty vo výmere 3469 m2, parcela č. 2194/26 - trvalé
trávne porasty vo výmere 2882 m2 a parcela č. 2194/44 - trvalé trávne porasty vo výmere 1542 m2.

Ďalej žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v celkovej výške 398,80 eur pozostávajúce z
hotových výdavkov vo výške 9,08 eur a náhrady právneho zastúpenia vo výške 389,72 eur.

V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa pôvodne v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/218/2003 spolu s ostatnými pôvodnými žalobcami I. N., C. E., C. E., J. E. domáhala určenia, že je
vlastníčkou 1/4 nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva XXXX k. ú. E. a 3 týchto nehnuteľností,
že patria do dedičstva po nebohom E. E. zomrelom XX.X.XXXX. V priebehu konania žalobcovia

niekoľkokrát menili žalobný návrh a poslednou zmenou návrhu, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa
31. mája 2005, žiadali určiť, že žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou 1/4 nehnuteľností zapísaných na LV
XXXX k.ú. E. ako parcela č. 960/23 - orná pôda vo výmere 2467 m2, parcela č. 960/113 - orná pôda vo
výmere 2524 m2, parcela č. 2166/62 - trvalé trávne porasty vo výmere 1752 m2, parcela č. 2166/71 -
trvalé trávne porasty vo výmere 3469 m2, parcela č. 2194/26 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 2882
m2, parcela č. 2194/44 - trvalé trávne porasty vo výmere 1542 m2 a zároveň žiadali, aby súd určil, že
osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydané notárkou S. G., so sídlom v G., C. XXX/XX, dňa 7.5.2002 pod

sp. zn. N 191/2002, NZ 188/2002, je neplatné. V návrhu uviedli, že osvedčenie o vyhlásení o vydržaní
vlastníckeho práva nemá náležitosti podľa § 63 zák. č. 323/92 Z. z., najmä chýbajú podania uvedené
pod písm. a) bod 1 a pod písm. a) bod 2, a naviac považovali tento právny úkon za neplatný podľa § 39Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem odôvodnili žalobcovia skutočnosťou, že predmetné
nehnuteľnosti nie sú zapísané na ich meno.

Súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/218/2003 - 205 zo dňa 11.5.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť
21.12.2007 tak, že žalobu vo veci určenia neplatnosti osvedčenia o vydržaní zamietol a v prevyšujúcej
časti návrh žalobkyne na určenie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam vylúčil na
samostatné konanie. Nakoľko v konaní o nároku terajšej žalobkyne, ktorá bola v pôvodnom konaní
žalobkyňou v 1. rade, a ktorý bol vylúčený na samostatné konanie už nie sú účastníkmi konania

žalobcovia v 2. až 5. rade, pričom procesné účastníctvo týchto účastníkov po právoplatnosti rozsudku
zo dňa 11.5.2007 skončilo, uznesením č. k. 7C/218/2003 - 242 rozhodol o ich náhrade trov konania, a to
tak, že naň nemajú nárok. Uvedené rozhodnutie bolo po odvolaní žalobcov potvrdené odvolacím súdom
a to uznesením č. k. 8Co/123/2008-281 zo dňa 25.5.2009.

S poukazom na uvedené súd potom v konaní pokračoval len so žalobkyňou v 1. rade a žalovanou.

Žalobkyňa množstvom procesných návrhov žiadala o vstup ďalších účastníkov do konania, ako aj o
pripustenie zmeny žaloby, avšak písomným podaním, ktoré bolo doručené súdu 9.12.2013 všetky tieto
procesné návrhy zobrala späť, a preto o nich súd nerozhodoval s tým, že na ostatnom pojednávaní
7.5.2013 navrhla žalobkyňa zmenu žaloby v časti výmery parcely č. 960/23, ktorej výmera by mala
byť 1404 m2 a v časti označenia parcely č. 2177/71, ktorá má byť správne označená ako parcela č.

2166/71 tak, aby petit žaloby po pripustení jej zmeny znel: „Určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou 1/4-iny
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. E. ako parcela č. 960/23 - orná pôda vo
výmere 1404 m2 , parcela č. 960/113 - orná pôda vo výmere 2524 m2, parcela č. 2166/62- trvalé trávne
porasty vo výmere 1752 m2, parcela č. 2166/71 - trvalé trávne porasty vo výmere 3469 m2, parcela č.
2194/26- trvalé trávne porasty vo výmere 2882 m2 a parcela č. 2194/44 trvalé trávne porasty vo výmere

1542 m2. Uznesením na tom istom pojednávaní súd pripustil zmenu návrhu v hore uvedenom znení.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 7.5.2002 na Notárskom
úrade Alžbety Podhorskej, notárky so sídlom v Poprade, bola spísaná zápisnica N 191/2002, NZ
188/2002. V uvedený deň sa dostavila k notárke žalovaná a vyhlásila, že je spôsobila na právne úkony

a žiadala do zápisnice pojať jej vyhlásenie. Na základe tohto, notárka osvedčila obsah tohto úkonu
s tým, že žalovaná predložila list vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX,
č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX k.ú. E. a ďalej vlastné vyhlásenie o tom, že uvedené spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach nadobudli ešte pred rokom 1950 jej právni predchodcovia na základe
neformálnej zmluvy, že tieto nehnuteľnosti v dobrej viere ako svoje vlastné užívali, že ona sama uvedené

spoluvlastnícke podiely nadobudla na základe neformálnej zmluvy z roku 1957, a že od toho času
nehnuteľnosti nerušene užíva v dobrej viere ako svoje vlastné bez toho, že by ju v užívaní niekto rušil.
Ďalej žalovaná predložila potvrdenie Obecného úradu v E. zo dňa 6.2.2002, v ktorom tento potvrdil, že
dotknutí spoluvlastníci nehnuteľností I. E., C. E., G. E., E. E. a S. E., sa z obce v rokoch 1925-1935
vysťahovali do A., že sa nachádzajú na neznámom mieste a ich pobyt nie je známy, ďalej potvrdil

pravdivosť údajov uvedených vo vyhlásení účastníčky, ako aj to, že nemá k vzniku jej vlastníckeho práva
k uvedeným nehnuteľnostiam výhrady. Podľa potvrdenia Poľnohospodárskeho družba v E. toto takisto
nemalo k vzniku vlastníckeho práva účastníčky k týmto nehnuteľnostiam výhrady. Notárka podľa § 56
a § 63 zák. č. 323/92 Z. z. v znení zákona č. 397/2000 Z. z. osvedčila, že C. X., rod. T., vyhlásila, že
spoluvlastnícke podiely C. E., I. E., G. E., E. E. a S. E. na nehnuteľnostiach, ktoré sú zapísané v listoch

vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, a č. XXXX
k. ú. E., nerušene užíva od roku 1957 v dobrej viere ako svoje vlastné bez toho, že by ju v užívaní
týchto nehnuteľností niekto rušil, splnila všetky podmienky, ktoré Občiansky zákonník v ustanovení §
134 vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním a nadobudla tieto
spoluvlastnícke podiely do podielového spoluvlastníctva najneskoršie 1.1.1992.

Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná si neoprávnene privlastnila pozemky, ktoré žalobkyňa získala dedením po
poručiteľovi E. E., čo preukázala listom vlastníctva č. XXXX k. ú. E. zo dňa 15.5.2002, ktorý preukazoval
vlastníctvo poručiteľa E. E. pred neoprávneným prepisom pozemkov a osvedčením o dedičstve sp.
zn. 4D/636/2002, 1Dnot/168/02 zo dňa 18.9.2002 osvedčujúce nadobudnutie vlastníctva žalobkyňou

k pozemkom z titulu dedenia. Žalovaná, ktorá dňa 7.5.2002 na Notárskom úrade urobila vyhlásenie
pred notárkou, ktorým si osvedčila vlastnícke právo okrem iného aj k sporným pozemkom, neoprávnene
zasiahla do absolútneho vlastníckeho práva žalobkyne, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobkyne
a pasívna vecná legitimácia žalovanej. V ďalšom žalobkyňa poukázala na právoplatný rozsudok č.k. 4T/52/2008 - 310, ktorým bolo nespochybniteľne preukázané, že žalovaná nadobudla vlastníctvo
k sporným pozemkom podvodným konaním, pretože dňa 7.5.2002 urobila pred notárkou nepravdivé
vyhlásenie o vydržaní sporných pozemkov a toto osvedčenie predložila na zápis Správe katastra

Poprad, pričom vedela, že existujú oprávnení dedičia týchto pozemkov, a tak si podvodným spôsobom
privlastnila vlastníctvo uvedených pozemkov. Z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXXX k. ú. E. súd
zistil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených ako parcela č. 960/23 - orná pôda vo výmere
1404 m2, parcela č. 960/113 - orná pôda vo výmere 2524 m2, parcela č. 2166/62 - trvalé trávne porasty
vo výmere 1752 m2, parcela č. 2166/71 - trvalé trávne porasty vo výmere 3469 m2, parcela č. 2194/26 -

trvalé trávne porasty vo výmere 2882 m2 a parcela č. 2194/44 - trvalé trávne porasty vo výmere 1542 m2
je žalovaná. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 4D/636/2002, 1Dnot/168/02 spísaného JUDr. Ladislavom
Borským, notárom ako súdnym komisárom so sídlom v Spišskej Novej Vsi dňa 18.9.2002 v dedičskej
veci po nebohom E. E., zomrelom XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.10.2002 súd zistil, že
okrem iného žalobkyňa ako manželka poručiteľa nadobudla nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, v spoluvlastníckom podiele 1/4-iny.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/52/2008 súd zistil, že žalovaná
bola právoplatným rozsudkom č. k. 4T/52/2008-310 zo dňa 12.5.2009 uznaná vinnou trestným činom
podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, pretože na Notárskom
úrade JUDr. Alžbety Podhorskej v Poprade v konaní N 191/2002, Nz 188/2002 zo dňa 7.5.2002 pred

notárkou nepravdivo vyhlásila, že jej právni predchodcovia na základe neformálnych zmlúv z roku
1950 nadobudli vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam a tieto spoluvlastnícke
podiely sama nadobudla od nich v roku 1957 na základe neformálnej zmluvy a od toho času ich
nerušene v dobrej viere užívala ako vlastné a tak osvedčila vlastníctvo vydržaním okrem iného
aj k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Následne dňa 10.5.2002 toto osvedčenie

predložila na zápis vlastníctva Správe katastra Poprad, pričom vedela, že existujú oprávnení dedičia
týchto pozemkov, a tak si podvodným spôsobom prisvojila vlastníctvo uvedených nehnuteľností ku
škode okrem iného aj žalobkyne, ktorá je dedičkou podielov v uvedených nehnuteľnostiach. Za uvedený
skutok bol týmto rozsudkom uložený žalovanej trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý jej
bol podmienečne odložený, pričom súd určil skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Súd poškodených

okrem iného aj žalobkyňu odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že žalovaná potvrdila, že od roku 1957 žiadnu pôdu neužívala,
aj keď je to uvedené v osvedčení, pretože túto užívalo poľnohospodárske družstvo. Žalovaná uviedla,
že si uvedomila, že podmienky vydržania pôdy nesplnila, pretože pôdu neužívala, ale na notárstve
jej to takto zapísali, pričom prejavila záujem o vrátenie pôdy po E. E., ktorý zomrel v roku XXXX s

tým, že písomnosti s tým súvisiace musí vybaviť žalobkyňa a jej deti. Žalovaná priznala, že uvedené
nehnuteľnosti si dala zapísať do osvedčenia, pretože vedela o nich, že sú vedené na neznámych
vlastníkov a nezaoberala sa otázkou možných dedičov alebo právnych nástupcov, ktorí môžu existovať
a ktorí si doteraz nevysporiadali dedičstvo k nehnuteľnostiam vo vzťahu k svojim právnym predchodcom.
Súd mal v trestnom konaní za preukázané, že žalovaná v snahe získať majetkový prospech vo vzťahu

k majetku, o ktorom vedela, že jej nepatrí, uviedla nepravdivé údaje pri vyhotovení osvedčenia na
notárskom úrade a na základe týchto nepravdivých údajov sa obohatila na cudzom majetku tým, že
získala k tomuto vlastníctvo. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1To/57/09-323 zo dňa 21.10.2009
zamietol odvolanie žalovanej proti vyššie uvedenému prvostupňovému rozsudku, nakoľko odvolanie
bolo podané oneskorene.

Súd ďalej v dôvodoch rozsudku citoval ust. § 123, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ust. § 134 O.s.p. a ust. § 135 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol, že
rozhodnutie o dôvodnosti žaloby záviselo od posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu, ktorý
vyžadujeust.§80písm.c/O.s.p..Ztohtoustanoveniavyplýva,žeurčovaciužalobumôžežalobcapodať,

ak na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pričom tohto zaťažuje dôkazné bremeno
spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ak takýto právny
záujem nepreukáže, nemôže byť žalobca úspešný a žaloba musí byť zamietnutá. Súd tento naliehavý
právny záujem v danom prípade skúmal a dospel k záveru, že žalobkyňa na požadovanom určení má
naliehavý právny záujem. S ohľadom na citované ustanovenie § 134 O.s.p. mal súd za to, že dohoda o

vyporiadaní dedičstva po právnom predchodcovi žalobkyne vyjadrená v osvedčení o dedičstve sp. zn.
4D/636/2002, 1Dnot/168/02 spísanom JUDr. Ladislavom Borským, notárom ako súdnym komisárom je
pre súd právne záväzná. Konanie o dedičstve je konaním nesporovým a upravuje ho piata hlava tretej
časti Občianskeho súdneho poriadku. Poukázal na viazanosť týmto rozhodnutím, ako aj na viazanosťrozsudkom č. k. 4T/52/2008-310, ktorým žalovaná bola uznaná vinnou pre trestný čin podvodu podľa §
250 ods. 1,2 Trestného zákona, pretože na notárskom úrade v konaní N 191/2002, Nz 188/2002 dňa
7.5.2002prednotárkoupodalanepravdivévyhláseniejednakoužívaníspornýchnehnuteľnostíprávnymi

predchodcami, ako aj tom, že tieto nehnuteľnosti nadobudla na základe neformálnej zmluvy, čím ich
mala vydržať. Súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný. Žalobkyňa totiž svoje vlastnícke
právo preukázala nadobudnutím predmetného spoluvlastníckeho podielu k uvedeným nehnuteľnostiam
na základe dedičského rozhodnutia, teda uvedený spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením po E. E..

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni ako úspešnej účastnícke
plnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, v ktorom predovšetkým poukázala na rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/24/2008, v ktorom žalobcovia neboli úspešní a súčasne uviedla,
že v konaní 4T/52/2008 súd nezistil, že by nemala právoplatné doklady a nesúhlasila s tým, že by

bola spáchala v tejto veci podvod. Na druhej strane však tvrdila, že má snahu vrátiť žalobkyni sporné
nehnuteľnosti po nebohom E. E. pod podmienkou náhrady trov, ktoré v tejto súvislosti vynaložila.

Proti rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa, a to proti výroku o trovách konania, ktorý navrhla zmeniť
a priznať jej celú náhradu trov konania tak, ako to vyčíslila v svojej žiadosti zo dňa 9.5.2014 a súčasne

žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali
preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a odvolanie žalovanej je
dôvodné, len pokiaľ ide o náhradu trov konania.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, vyvodil z neho aj
správny právny záver, keď dospel k záveru, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudla dedením.
Vychádzajúc z dedičského rozhodnutia sp. zn. 4D/636/2002 a 1Dnot/168/2002 bolo nepochybne
preukázané, že predmetný spoluvlastnícky podiel žalobkyňa nadobudla dedením po E. E.. Na druhej

strane z trestného konania a najmä z rozsudku č. k. 4T/52/2008-310 zo dňa 12.5.2009 bolo nepochybne
preukázané, že predmetný spoluvlastnícky podiel žalovaná nemohla nadobudnúť vydržaním. Z tohto
hľadiska je preto rozsudok vo veci samej vecne správny, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
tento potvrdil. Pokiaľ sa žalovaná odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4MCdo/24/2008 zo dňa 21.12.2009, ktorým Najvyšší súd zamietol mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky vo veci rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28.11.2007
sp. zn. 3Co/113/2007, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 7C/218/2003-205,
je táto námietka nedôvodná a to z toho dôvodu, že k zamietnutiu žaloby došlo nie z toho dôvodu,
že by žalobkyňa preukázala svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ale z dôvodu, že
podľa dovolacieho súdu žalobu o určenie neplatnosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní urobeného

formou notárskej zápisnice nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.,
ale za žalobu v tomto zákonnom ustanovení neuvedenú. Bolo preto potrebné skúmať, či poskytnutie
právnej ochrany formou takejto žaloby vyplýva z právnych predpisov. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí
potom konštatoval, že žaloba o neplatnosť osvedčenia o právne významnej skutočnosti vydaného
notárom vo forme notárskej zápisnice nemá teda oporu v príslušných právnych predpisoch, a účastník

sa preto nemôže s úspechom domáhať určenia neplatností takéhoto osvedčenia, ako to nakoniec
právne v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol aj odvolací súd. Teda tento rozsudok nie je dôkazom o
tom, že predmetné nehnuteľností, resp. spoluvlastnícky podiel k týmto predmetným nehnuteľnostiam
nadobudla žalovaná. Naopak žalovaná hore uvedeným dedičským rozhodnutím preukázala, že titulom
nadobudnutia uvedeného spoluvlastníckeho podielu bolo dedenie po E. E.. Naliehavý právny záujem

preukázala tým, že napriek tejto skutočnosti nebola zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných
nehnuteľností v katastri nehnuteľností, ale naopak, ako to vyplýva z predmetného listu vlastníctva č.
XXXX k. ú. E., k predmetným nehnuteľnostiam bola v celosti ako vlastníčka zapísaná žalovaná. Z
týchto dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 220 O.s.p. však odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania,
keď vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd mal za to, že žalobkyňa bola úspešná len vrozsahu 1/2, čo vyplýva z tohto rozhodnutia i z rozhodnutia vydaného prvostupňovým súdom v tejto veci
pod sp. zn. 7C/218/2003-205, v ktorej veci žalobkyňa úspešná nebola.

Pokiaľ ide o odvolacie trovy, súd aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa jednak videl v okolnostiach veci, za akých došlo k uvedenému sporu, ale aj v sociálnych
pomeroch žalovanej, keďže ide o dôchodkyňu vo veku 78 rokov. Naviac v odvolacom konaní nevznikli
žalobkyni trovy v takej výške, že by ich neuhradením došlo na jej strane k výraznej ujme.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.