Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 19Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208402
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113208402.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Kučerovou, vo veci

navrhovateľa: U.. V. A., M.. XX.XX.XXXX, Q. M. C.. M. X, B., zastúpený advokátom JUDr. Beátou
Pitorákovou, Kováčska 17, 040 01 Košice a odporcu: Úrad vlády SR, Námestie slobody 1, 813 70
Bratislava, právne zastúpený advokátkou JUDr. Michaela T?r?ková, ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava,
o určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh v celom rozsahu zamieta.

2. Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.058,57 eur k rukám právneho

zástupcu odporcu JUDr. Michaela T?r?ková, ul. 29. augusta 5, 811 08 Bratislava do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom pôvodne doručeným na Najvyšší súd SR dňa 03.01.2011
domáhala zrušenia rozhodnutia č. 6803/2010 z 11.2.2010, rozhodnutia č. 24011/2010 a určenia
neplatnosti výpovede. Najvyšší súd SR Uznesením zo dňa 17.1.2011 predmetný návrh postúpil z
dôvodu vecnej príslušnosti na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa
03.02.2012 sp. zn. 4S 26/2011 konanie zastavil. Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. 5Sžo/18/2012
zo dňa 28.09.2012 v časti zastavenia konania o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 6803/2010

z 11. 02.2010 a v časti náhrady trov konania rozhodnutie Krajského súdu potvrdil. Z dôvodu, že
zákon č. 400/2009 Z.z. vyňal rozhodovanie vo veciach sporov zo štátnozamestnaneckého pomeru z
preskúmavania v správnom súdnictve, pričom štátnozamestnanecký pomer sa už nekončí rozhodnutím
správneho orgánu (služobného úradu) ako tomu bolo podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe,
ale v zmysle § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. spory medzi štátnym zamestnancom a služobným
úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy vo všeobecnom
súdnictve, vec v časti o neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru postúpil na ďalšie

konanie tunajšiemu súdu. Spis bol tunajšiemu súdu doručený cestou Krajského súdu v Bratislave dňa
05.03.2013.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.05.2014 navrhovateľka upravila a ustálila žalobný petit tak,
že žiadala určiť neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou odporcu z 2.9.2010,
zároveň žiadala priznať náhradu mzdy z neplatne skončeného štátnozamestnaneckého pomeru za
mesiac december 2010 až august 2011 vo výške po 894,50 eur mesačne spolu s príslušnými úrokmi z

omeškania. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20.06.2014 za prítomnosti oboch účastníkov
konania súd zmenu žalobného petitu v navrhovanom znení pripustil.Žalobný návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že u odporcu pracovala počnúc dňom 1.8.2005
v štátnej službe. Najprv išlo o prípravnú štátnu službu, rozhodnutím odporcu č. 2206/2006 z
27.1.2006 bola navrhovateľka vymenovaná do stálej štátnej služby vo funkcii hlavný radca v odbore

justícia. Dňa 18.02.2010 bola predvolaná na osobný úrad Úradu vlády SR, kde sa dozvedela o
zrušení jej štátnozamestnaneckého miesta od 30.04.2010. Rozhodnutie o zrušení jej miesta jej však
nebolo odovzdané a ani doručené. Po hrubom nátlaku na navrhovateľku, aby podpísala dohodu o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru táto hneď skolabovala, záchrannou službou bola odvezená
a hospitalizovaná. Následne bola navrhovateľka dlhodobo práceneschopná, bola jej priznaná invalidita

v rozsahu 50% v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 6.12.2010. Po návrate z nemocnice
nemala žiadne vedomosti o tom, aké úkony odporca vykonáva, následne navrhovateľka dala podnet na
preskúmanie rozhodnutia odporcu, a to listom z 26.03.2010. úrad vlády jej listom zo dňa 5.5.2010 zaslal
odpoveď s odkazom na dokumenty, o ktorých navrhovateľka nemala žiadne vedomosti. Navrhovateľka
získala vedomosť, že dôvodom pre zrušenie jej štátnozamestnaneckého miesta bolo, že nespĺňa
kvalifikačné predpoklady. Odporca na žiadosť navrhovateľky jej oznámil, že na miesto ktoré zastávala

sa vyžaduje kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v odbore právo.
Navrhovateľka má však za to, že spĺňa kvalifikačné predpoklady s odkazom na § 19 zákona o
štátnej službe, pretože príloha zákona uvádza, že v 9. platovej triede vo funkcii štátny radca je
kvalifikačný predpoklad vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, čo navrhovateľka spĺňa. Navrhovateľka
žiadala o informácie súvisiace s organizačnými zmenami na ÚSVRK, na základe ktorých jej bolo

zrušené štátnozamestnanecké miesto. V odpovedi odporcu z 3.9.2010 sa uvádza , že organizačné
zmeny sa uvádzajú iba v liste splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, nebolo vraj potrebné
prijať zmenu organizačného poriadku. Navrhovateľke nebolo doručené rozhodnutie č. 6803/2010,
preto nemohla aktívne konať. Rozhodnutie jej bolo zaslané až na základe jej žiadosti, a to listom
z 8.12.2010. Navrhovateľka namieta rozhodnutie o zrušení troch štátnozamestnaneckých miest,

pretože nebolo vydané štatutárnym orgánom, ale len vedúcim služobného úradu, nemá náležitosti
riadneho rozhodnutia, chýba na ňom pečiatka. Z dôvodu formálno-právnych nedostatkov rozhodnutie
č. 6803/2010 z 11.02.2011, ktoré nemôže byť platné a účinné, preto nemôže byť platné a účinné ani
rozhodnutie č. 24011/2010 z 1.6.2010, ktoré taktiež nevidel štatutárny orgán. Odporca napriek tomu, že
bol navrhovateľkou upozornený, že sa začalo konanie o priznanie invalidity, naďalej trval na výpovedi

bez súhlasu Úradu práce sociálnych vecí a rodiny.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobe adresovanom Krajskému súdu v Bratislave zo dňa 30.3.2011
namietal, že rozhodnutie č. 6803/2010 zo dňa 11.2.2010 a č. 24011/2010 zo dňa 1.6.2010 nepodliehajú
preskúmavaniu v správnom súdnictve, pretože nejde o rozhodnutia vydané v správnom konaní. Zákon

o štátnej službe neustanovuje, že by rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia
efektívnosti práce muselo byť vydané písomne, ale ani predpokladá, že by muselo byť príslušným
služobnýmúradomvyhlásenéaleboinýmspôsobomzverejnené,pričomštátnyzamestnanec,ktoréhosa
takétorozhodnutietýkasnímmusíbyťsíceoboznámený,postačujevšakaksatakstaneažpovýpovedi.
Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva, že je povinnosťou služobného úradu v postavení

zamestnávateľa takéto rozhodnutie štátnemu zamestnancovi doručovať, úplne postačuje, ak je zmienka
o prijatí takéto rozhodnutia uvedená v samotnej výpovedi. To, že sa navrhovateľka o dôvodoch zrušenia
jej štátnozamestnaneckého miesta dozvedela v decembri roku 2010, pričom o tom, že bude jej miesto
zrušenévedelauždňa18.2.2010,t.j.užvtentodeňbolosrozhodnutímoboznámená,nemážiadnyvplyv
na skutočnosť, že jej štátnozamestnanecké miesto bolo riadne zrušené ku dňu 30.04.2010. K tvrdeniu

navrhovateľky, že jej nie je zrejmé, na základe čoho obdržala výpoveď, keď nebolo štatutárnym orgánom
vydané kvalifikované rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta a zároveň, že rozhodnutie
č. 60803/2010 z 11.2.2010, ktoré malo byť podkladom pre výpoveď navrhovateľky a na základe ktorého
bola realizovaná výpoveď má základné nedostatky z dôvodu, že „bolo vydané vedúcim služobného
úradu, ktorý nie je štatutárny orgán, nemá náležitosti riadneho rozhodnutia, chýba pečiatka“ je potrebné

uviesť, že napadnuté rozhodnutia nemajú charakter rozhodnutia správneho orgánu v správnom konaní,
preto nepodliehajú zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a teda nielenže nemusia mať náležitosti
rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ale zároveň nie je proti týmto rozhodnutiam prípustný
akýkoľvek opravný prostriedok. Predmetné napadnuté rozhodnutia boli v súlade s ust. §12 ods. 1
a 2 zákona o štátnej službe vydané vedúcim služobného úradu, ako osobou oprávnenou konať vo

veciachštátnozamestnaneckýchapracovnoprávnychvzťahovodporcuakoslužobnéhoúradu.Uvedené
rozhodnutia preto nemôžu mať a ani nemajú akékoľvek nedostatky formálno-právneho charakter, tak
ako to tvrdí navrhovateľka, ktoré by boli spôsobilé čo i len v teoretickej rovine spochybniť ich „platnosť
a účinnosť“ a boli dôvodom na ich zrušenie, nakoľko boli vydané v súlade so zákonom o štátnej službe.V písomnom vyjadrení zo dňa 21.08.2013 (čl. 101-105) navrhovateľka akcentovala, že sa domáha
neplatnosti výpovede, ktorá jej bola daná na základe rozhodnutia, ktoré malo síce formu organizačnej

zmeny, bolo však vydané osobu, ktorá nebola oprávneným subjektom vykonávať organizačné zmeny
a tiež zamestnávateľ písomne poprel organizačné zmeny v čase vydania predmetného rozhodnutia.
Takéto rozhodnutie nie je možné považovať za rozhodnutie o organizačnej zmene. Podľa stanoviska
MPSVR č. 22814/2010-I/15 zo dňa 3.12.2010 o organizačných zmenách, medzi ktoré patrí aj zrušenie
štátnozamestnaneckého miesta rozhodnutia štatutárny orgán rozhodnutím, z ktorého je zrejmé, o

akú organizačnú zmenu ide. Len štatutárny orgán je oprávnený vydať rozhodnutie o organizačnej
zmene, ak vedúci služobného úradu nie je štatutárnym orgánom, vtedy môže vydať rozhodnutie
o organizačnej zmene na základe poverenia štatutárneho orgánu, resp. splnomocnením vedúceho
služobného úradu alebo na základe poverenia v organizačnom poriadku, pričom organizačný poriadok
ÚV SR v roku 2009 neobsahoval poverenie pre vedúceho služobného úradu na organizačné zmeny
a podľa písomných vyjadrení štatutár - vedúci úradu vlády nepoveril vedúceho služobného úradu na

vykonávanie organizačných zmien na ÚV SR na rušenie štátnozamestnaneckých miest. Oprávnený
subjekt - štatutár nevydal poverenie ani splnomocnenie vedúcemu služobného úradu na vydanie
rozhodnutia č. 6803/2009 o zrušení 3 štátnozamestnaneckých miest a nevykonal žiadne organizačné
zmeny na ÚSVRK k 30.04.2010. Vo viacerých písomných dokumentoch zamestnávateľ popiera
organizačnézmenyk30.04.2010naÚradesplnomocnencavládyprerómskekomunity,aletvrdížedošlo

k zrušeniu určitých štátnozamestnaneckých miest bez zmeny organizačnej štruktúry. Navrhovateľke tak
bola daná výpoveď bez platných organizačných zmien vydaných oprávneným subjektom - štatutárnym
orgánom ÚV SR. Odporca následne vytvoril k 1.6.2010 na ÚSVRK štyri právnické miesta, z toho aj
v Košiciach dokonca na mieste navrhovateľky, ktorá bola po mozgovom infarkte práceneschopná a
pracovný pomer ukončený nemala. Vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v regionálnej

kancelárii v Košiciach k 1.6.2010, t. j. 31 dní po zrušení miesta navrhovateľky je dôkazom, že
zrušením miesta navrhovateľky nešlo o organizačnú zmenu z dôvodov racionalizačných a úsporných.
Zmenu kvalifikačných predpokladov na predmetné miesta vykonal vedúci služobného úradu, ktorý
na to nemal kompetencie. Vydanie rozhodnutia č. 6803/2010 z 11.2.2010 formou vyvolávajúcou
dojem organizačnej zmeny a následne jeho použitie na danie výpovede navrhovateľke je aktom v

rozpore s dobrými mravmi. Štátnozamestnanecké miesto navrhovateľky s kvalifikačným predpokladom
vysokoškolské vzdelanie II. stupňa bez osobitných kvalifikačných predpokladov bolo obnovené v čase
trvania jej výpovednej doby. Zamestnávateľ však naďalej trval na výpovedi k 30.11.2010, keďže miesto
navrhovateľky už bolo od 1.6.2010 obsadené právnikom. V písomných stanoviskách zamestnávateľa
a tiež v stanovisku právneho zástupcu zamestnávateľa je rozhodnutie č. 6803/2010 z 11.2.2010

považované za právny úkon vedúceho služobného úradu na základe oprávnenia konať vo veciach
štátnozamestnaneckých vzťahov a teda nie za rozhodnutie o organizačnej zmene. Vydaním rozhodnutia
č. 6803/2010 formou vyvolávajúcou dojem organizačnej zmeny zabezpečil vedúci služobného úradu
ÚV SR nenapadnuteľnosť tohto rozhodnutia súdom aj keď nejde o rozhodnutie o organizačnej zmene
u zamestnávateľa. Naviac, zamestnávateľ neakceptoval oznámenie navrhovateľky, že od 1.9.2010 bola

uznaná invalidnou a trval na výpovedi bez súhlasu príslušného ÚPSVaR.

Navrhovateľka následne v konaní napáda aj samotné prerokovanie výpovede odborovou organizáciou
(čl. 136), ako aj nesplnenie ponukovej povinnosti zo strany odporcu. V rámci výpovede pred súdom
uviedla, že od 1.9.2011 je opäť zamestnaná, pracuje ako riaditeľka základnej školy v Košiciach, súčasne

poberá invalidný dôchodok.

Odporca sa naďalej nestotožňoval s dôvodmi, ktorými navrhovateľka preukazuje neplatnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru a vo svojom písomnom podaní k veci samej zo dňa 07.05.2014 má za
to, že v danom prípade bol dodržaný zákonný postup na jeho skončenie výpoveďou podľa § 47 písm. b)

ZoŠS. Žiadal preto žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 07.05.2014 namietal nedôvodnosť
žaloby, a to z nasledovných dôvodov:

I/ k zrušeniu troch štátnozamestnaneckých miest došlo na základe odôvodnenej žiadosti úradu
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity č. 238/2010/ÚSVRK zo dňa 8.2.2010. Na základe

uvedenej žiadosti vydal dňa 11.02.2010 vedúci služobného úradu T.. L. C. rozhodnutie č. 6803/2010,
ktorým dňom 30.04.2010 zrušil v Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v odbore
štátnej služby 2.11 Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodina tri štátnozamestnanecké miesta,
z ktorých jedno bolo obsadené navrhovateľkou. S účinnosťou od 1.6.2010 bolo vytvorené jednoštátnozamestnanecké miesto v odbore štátnej služby 2.11 Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a
rodina v organizačnom útvare Odbor stratégie a regionálnej politiky - regionálna kancelária Košice s
požadovaným vzdelaním VŠ II. Stupňa v odbore právo. Odporca poukázal na ustanovenie §120 ZoŠS,

z ktorého jednoznačne vyplýva, že na štátnozamestnanecké vzťahy sa nepoužije ust. § 61 ods. 3
Zákonníka práce. Služobný úrad je podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZoŠS oprávnený určovať požiadavky
na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. V zmysle
uznesenia vlády SR č. 240 z 7. apríla 2010 boli delimitované a trvale preložené od 1.7.2010 na ÚSVRK
dve štátnozamestnanecké miesta z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na základe

uvedeného bol od 1.7.2010 posilnený odbor stratégie a regionálnej politiky o dvoch právnikov, ktorí boli
delimitovaní zo zrušeného Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na úrad vlády SR. Námietka
navrhovateľky, že v danom prípade nešlo o opatrenie racionalizačné a úsporné nie je opodstatnené,
nakoľko boli zrušené tri štátnozamestnanecké miesta a vytvorené bolo iba jedno štátnozamestnanecké
miesta, na ktoré bolo potrebné vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore právo. Nie je preto pravdivé
tvrdenie navrhovateľky, že od 1.6.2010 boli na ÚSVRK vytvorené štyri právnické miesta.

II/ K zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky došlo rozhodnutím vedúceho služobného
úradu č. 6803/2010 v zmysle §12 ods. 2 ZoŠS. Odporca poukázal na rozhodnutie NS SR č.k.
5Sžo/18/2012 zo dňa 28.09.2012, ktorým rozhodoval o odvolaní navrhovateľky, v ktorom je vyslovený
právnynázor,žeorganizačnázmenavykonanápríslušnýmorgánomjeindividuálnymaktomriadenia,nie

je však individuálnym správnym aktom riadenia, nakoľko sa ním nevykonáva štátna správa, ale funkcia
riadiaceho pracovníka. Preto súd ani v správnom súdnictve nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia
o tzv. organizačnej zmene, t. j. ani rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta. Na základe
uvedeného sa preto nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že rozhodnutie vedúceho služobného
úradu č. 6803/2010 zo dňa 11.02.2010 nemožno považovať za rozhodnutie o organizačnej zmene, ale

len ako prejav vôle vedúceho služobného úradu. Podľa ustanovenia § 47 písm. b) ZoŠS služobný
úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké
miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo
štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným
úradom inak.

III/ Odporca splnil aj zákonnú podmienku uvedené v § 74 Zákonníka práce v znení platnom ku dňu
výpovede a to povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov.
Dňa 17.02.2010 sa uskutočnilo rokovanie Závodného výboru Základnej organizácie odborového zväzu
SLOVES pri ÚV SR a Správe zariadení ÚV SR a úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, z ktorého

bol vyhotovený záznam, z ktorého vyplýva, že zástupcovia zamestnancov prerokovali výpovede
U.. Š., I.. Š. J. U.. A. (navrhovateľka). Na základe uvedeného listom zo dňa 17.02.2010 ZOOZ
SLOVES oznámila odporcovi, že sa zástupcovia zamestnancov oboznámili s doručenou žiadosťou so
záverom, že túto berú na vedomie. Nakoľko boli splnené všetky zákonne podmienky na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru, odporca požiadal navrhovateľku, aby sa dňa 18.02.2010 dostavila na

osobný úrad. Navrhovateľka sa v tento deň na osobný úrad dostavila, avšak k doručeniu výpovede
nedošlo z dôvodu, že navrhovateľka skolabovala a bola hospitalizovaná v nemocnici. Od toho dňa bola
dlhodobo práceneschopná, a z toho dôvodu jej výpoveď bola doručená až dňa 06.09.2010.

IV. Písomná výpoveď bola navrhovateľke osobne doručená dňa 06.09.2010, čo potvrdila svojim

podpisom a jej pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby ku dňu 30.11.2010. Navrhovateľka
namieta, že od 1.9.2010 jej bola uznaná 50% invalidita, a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 06.12.2010, pričom zdravotný stav navrhovateľky bol posúdení posudkovým lekárom dňa
9.11.2010. Podľa § 40 ods. 8 ZP zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely toho zákona je
zamestnanecuznanýzainvalidnéhopodľaosobitnéhopredpisu,ktorýsvojmuzamestnávateľovipredloží

rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Predmetné ustanovenie ZP sa podľa § 120 ZoŠS použije aj na
štátnozamestnanecké vzťahy. Odporca teda neevidoval navrhovateľku ako zamestnanca so zdravotným
postihnutím, nakoľko odporcovi počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru nebolo predložené
rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Toto rozhodnutie vydala Sociálna poisťovňa až dňa 6.12.2010,
tade až po skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľky. V čase doručovania výpovede

navrhovateľka nebola považovaná za zamestnanca so zdravotným postihnutím a preto odporca nebol
povinný postupovať v zmysle §50 ZoŠS.Odporca ďalejvovyjadrenízodňa16.06.2014namietal,ženavrhovateľkanepreukázala,žeposkončení
štátnozamestnaneckého pomeru oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, preto
jej nemôže prináležať právo na náhradu mzdy tak ako si ju uplatňuje. Odporca poukázal na uznesenie

NS SR sp. zn. 1Cdo 180/2009 zo dňa 27.10.2009 podľa ktorého takéto oznámenie sa môže vzťahov iba
k zamestnávateľovi v dobe po dni, kedy by podľa rozväzovacieho úkonu zamestnávateľa mal pracovný
pomer medzi účastníkmi skončiť. Ak totiž zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom,
aby ho ďalej zamestnával a žalobou na súde sa domáha len určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa bez náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru,

netrvá na ďalšom zamestnávaní. Návrhom na začatie konania zo dňa 31.12.2010 sa navrhovateľka
domáhala iba neplatnosti výpovede, nie však náhrady mzdy a preto ani podaná žaloba nemohla nahradiť
oznámenie žalobkyne, že trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával. Z uvedeného dôvodu neskôr v
konaní uplatnená náhrada mzdy za obdobie od decembra 2010 do augusta 2011 navrhovateľke nepatrí.
Odporca z opatrnosti v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania navrhovateľkou uplatneného nároku
na náhradu mzdy za obdobie od decembra 2010 do marca 2011.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právneho
zástupcu navrhovateľa a odporcu, oboznámením sa s obsahom osobného spisu navrhovateľky, s

obsahom organizačného poriadku odporcu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z osobného spisu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka bola dňa 1.8.2005 Rozhodnutím úradu
vlády SR číslo 14121/2005 vymenovaná do prípravnej štátnej služby do funkcie hlavný radca, odbor
Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky ES. Rozhodnutím zo dňa 27.01.2006 č. 2206/2006

bola vymenovaná do stálej štátnej služby. Sídlom jej služobného úradu bol Úrad vlády SR, Bratislava,
pravidelné miesto výkonu štátnej služby Regionálna kancelária, Košice. Jej pracovnou náplňou bola
najmäkoordináciaštátnejslužbynaúrovniústrednéhoorgánuštátnejsprávyvpríslušnomodboreštátnej
služby alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, kontrolná a inšpekčná činnosť
s celospoločenským dosahom, koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou

za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja, spolupodieľanie sa pri tvorbe celoštátnych koncepcii
riešenia problematiky rómskych komunít, vybavovanie sťažností a podnetov od občanov, zodpovednosť
za podklady, odborné stanoviská a predkladanie návrhov na zlepšenie podmienok marginalizovaných
rómskych komunít, atď.

Dňa 24.01.2008 vydal vedúci služobného úradu rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru
tak, že navrhovateľka bola trvalo preložená z odboru štátnej služby 2.06 - Justícia do odboru štátnej
služby 2.11 - Práca, inšpekcia práce, sociálne veci a rodina.

Listom zo dňa 11.11.2009 bolo navrhovateľke vedúcim služobného úradu oznámené, že podľa § 129

ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe sa považuje za zamestnanca podľa tohto zákona.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity listom zo dňa 8.2.2010, č. 238/2010/ÚSVRK
požiadal vedúceho služobného úradu Úradu vlády SR o zrušenie troch štátnozamestnaneckých miest
vo funkcii štátny radca a o vytvorenie troch nových štátnozamestnaneckých miest na funkciu hlavného

radcu so špecializáciou v odbore právo na odbore Stratégie a regionálnej politiky. Označená žiadosť
bola odôvodnená tým, že súčasné štátnozamestnanecké miesta sú obsadené zamestnancami s
vysokoškolským vzdelaním humanitného smeru (U.. Š., I.. Š. J. U.. A.). „Z reálneho vyhodnotenia
súčasného stavu a vývoja riešenia rómskej problematiky sa ukázalo ako nevyhnutné tieto miesta obsadiť
zamestnancami s právnickým vzdelaním, keďže problémy v tejto oblasti je potrebné riešiť právne, s

potrebou vypracovávať právne stanoviská, vzhľadom na narastajúci počet problémových situácii, čo je
pri súčasnom obsadení zamestnancov na úrade splnomocnenca prakticky nemožné“. Ďalším dôvodom
nazmenukvalifikácieúradodôvodnilpotrebouspracovávaťodbornépodkladyastanoviskánarokovanie
vlády SR, výborov NR SR, posudzovanie návrhov zákonov a zákonných opatrení v oblasti školstva,bývanie, sociálnych vecí, zdravotníctva, pričom súčasný stav uvedených troch štátnozamestnaneckých
miest na odbore negatívne ovplyvňuje kvalitu odborných výstupov z ÚSVRK. „ÚSVRK disponuje z
hľadiska odbornosti len jedným právnikom na regionálnej kancelárii Prešov, čo však kapacitne nie je

možné zvládnuť“.

Následne vedúci služobného úradu Úradu vlády SR T.. L. C. vydal dňa 11.2.2010 rozhodnutie, ktorým
dňom 30. apríla 2010 zrušil v úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v odbore stratégie
a regionálnej politiky tri štátnozamestnanecké miesta vo funkcii štátny radca obsadené U.. L. Š., I..

J. Š. J. U.. V. A. (navrhovateľka). Zároveň uložil riaditeľke osobného úradu Úradu vlády SR vykonať
všetky úkony potrebné na vysporiadanie štátnozamestnaneckých vzťahov. Predmetné rozhodnutie nie
je rozhodnutím správneho orgánu v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb.

Dňa 16.02.2010 podal odporca žiadosť Základnej organizácii odborového zväzu SLOVES o
prerokovanie výpovede danú zamestnávateľom U.. L. Š., I.. J. Š. J. U.. V. A. (navrhovateľke). Prílohou

tejto žiadosti bolo rozhodnutie č. 6803/2010 zo dňa 11.02.2010. Zo Záznamu z rokovania Závodného
výboru ZO OZ SLOVES pri úrade vlády SR zo 17. februára 2010 vyplýva, že (pod bodom „2“) bola
predmetná žiadosť vzatá na vedomie. SLOVES odporcovi listom zo dňa 17.02.2010 oznámil, že
predmetnú žiadosť berie na vedomie s tým, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sa vykoná
v súlade s platnými právnymi predpismi a kolektívnou zmluvou.

Navrhovateľka počnúc dňom 18.02.2010 sa stala práceneschopnou, práceneschopnosť trvala do
31.08.2010, čo vyplýva z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti H 389518.

Listom zo dňa 27.04.2010 bolo navrhovateľke riaditeľkou osobného úradu oznámené, že na základe

rozhodnutia vedúceho služobného úradu č. 6803/2010 zo dňa 11.2.2010 bude jej štátnozamestnanecké
miesto zrušené dňom 30.04.2010, zároveň bola navrhovateľka požiadaná, aby sa ihneď po ukončení
pracovnej neschopnosti pre chorobu dostavila na osobný úrad vo veci vysporiadania si svojho
štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade. Predmetné oznámenie navrhovateľka prevzala
dňa 3.05.2010.

Listom zo dňa 2.9.2010 bola navrhovateľke daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z
dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta štátny radca v odbore štátnej služby 2.11. s
odkazom na § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 o štátnej službe, keďže služobný úrad nemá pre
navrhovateľku iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a so služobným úradom sa nedohodla inak.

Štátnozamestnanecký pomer tak navrhovateľke skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby v
súlades§48ods.1aods.2zákonaoštátnejslužbedňa30.11.2010.Predmetnúvýpoveďnavrhovateľka
osobne prevzala dňa 6.9.2010, čo vyplýva z obsahu pripojeného osobného spisu.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 6.12.2010 č. 546 202 2753 bola navrhovateľka uznaná za

invalidnú z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky a pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia a výsledok je uvedený
v lekárskej správe z 9.11.2010. Navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok v sume 245,10 eur
mesačne. Uvedenú skutočnosť odporcovi oznámilo listom zo dňa 21.12.2010, v súvislosti s uplatneným

nároku na odchodné, ktorý mu bol doručený dňa 27.12.2010. Z dôvodu priznania invalidného dôchodku
bolo navrhovateľke odporcom vyplatené odchodné v zmysle čl. 15 ods. 1 kolektívnej zmluvy v sume
trojnásobku posledného priznaného funkčného platu, a to na základe súhlasu vedúceho služobného
úradu odporcu zo dňa 8.3.2011.

Navrhovateľka je od 1.9.2011 zamestnaná ako riaditeľka základnej školy v B. (jej výpoveď na čl. 142).

Podľa §1 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, predmetný zákon upravuje
štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami. Podľa
ods. 3 cit. ustanovenia štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Podľa ods.

4 na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. vedúci služobného úradu je oprávnený konať v príslušnom
služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov, vedúcislužobného úradu je oprávnený konaj aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak
to ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. štátnozamestnanecký pomer možno skončiť :
a) Dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
b) Výpoveďou,
c) Okamžitým skončením,
d) Skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca
a je dva mesiace.

Podľa § 50 zákona č. 400/2009 Z.z. štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným

postihnutím, môže dať služobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného
predpisu, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného
v § 47 písm. h) a i).

Podľa § 74 ZP č. 311/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu výpovede výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich
pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa. Ak v uvedenej lehote nedôjde k

prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú
ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až
41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, §

64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3
a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, §
104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142, § 143, § 144,
§ 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8 , § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161
ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, §

230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 77 ZP č. 311/2001 Z.z. neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. (1) ZP Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej

zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ods. (3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby
ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa
jeho pracovný pomer skončil dohodou, aka) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Podľa ods. (4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy
v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Organizačného poriadku odporcu Vedúci služobného úradu rozhoduje o

vzniku, zmene a zániku štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov
pri výkone prác vo verejnom záujme, vrátane služobných a pracovných podmienok zamestnancov.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Po oboznámení s obsahom spisového materiálu a vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že návrh nebol podaný dôvodne. Odporca pri daní výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru
navrhovateľke postupoval v súlade so zákonom č. 400/2009 Z.z. a tiež v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zákonníka práce.

Z preskúmavanej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva, že táto je z formálno-právnej
stránky platná, má všetky náležitosti právneho úkonu, bola navrhovateľke riadne doručená. Obsah
výpovede je jasný, určitý a zrozumiteľný. Dôvod výpovede je skutkovo vymedzený tak, že ho nie je
možnézameniťsinýmdôvodom.VýpoveďbolazaodporcupodpísanávedúcimslužobnéhoúraduÚradu
vlády SR, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. oprávnený konať za služobný úrad vo

veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, t. j. jeho oprávnenie konať je priamo zo zákona. Právne
účinky výpovede nastali skončením dvojmesačnej výpovednej doby, teda k 30.11.2010. Výpoveď podľa
§ 47 zákona č. 400/2009 Z.z. ako jednostranný právny úkon nie je rozhodnutím vydaným v správnom
konaní, podľa § 125 cit. zákona spory medzi štátnymi zamestnancami a služobným úradom o nároky
zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Súd je zároveň názoru, že výpoveď je platná aj z hmotno-právnej stránky. Z vykonaného dokazovania
bezpochyby vyplynulo, že vedúci služobného úradu odporcu je v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 400/2009
Z.z. oprávnený vydať Rozhodnutie, ktorého obsahom je zrušenie štátnozamestnaneckých miest, a to aj
sodkazomnačl.5ods.2písm.c)Organizačnéhoporiadkuodporcuplatnéhovčasevydaniarozhodnutia

č. 6803/2010. Navrhovateľkou napádané rozhodnutie odporcu č. 6803/2010 zo dňa 11.02.2010 nemá
formálnoprávne ani hmotnoprávne nedostatky. Predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vydaným
v správnom konaní a preto nemôže podliehať preskúmavaniu, tak ako to už konštatoval vo svojom
rozsudku sp. zn. 5Sžo/18/2012 Najvyšší súd SR (čl. 89 a nasl.). S odkazom na ustanovenie §
120 zákona č. 400/2009 Z.z. je potrebné dodať, že na odporcu sa nevzťahuje aplikácia § 61 ods. 3

Zákonníka práce, t. j. zákaz vytvorenia nového pracovného miesta, pretože ustanovenie § 61 ods. 3
ZP sa na štátnozamestnanecké vzťahy nepoužije. Navrhovateľka nespĺňala požiadavky služobného
úradu potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby v danom odbore, na čo reflektovala žiadosť
Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zo dňa 8.2.2010 č. 238/2010 ÚSVRK adresovaná
odporcovi. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že stanoviť kvalifikačné predpoklady na výkon práce je

plne v kompetencii zamestnávateľa. K zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky tak došlo
zákonným spôsobom, pričom odporca nemal pre navrhovateľku iné vhodné voľné pracovné miesto,
preto bol služobný úrad oprávnený dať navrhovateľke výpoveď podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009
Z.z.

Nedôvodná je námietka navrhovateľky, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru nebola riadne
prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Z obsahu pripojeného osobného spisu navrhovateľky
vyplýva, že odporca podal písomnú žiadosť adresovanú Základnej organizácie odborového zväzu
SLOVES ešte dňa 16.02.2010, ktorá bola riadne dňa 16.02.2010 prijatá a následne dňa 17.02.2010aj prerokovaná, čo vyplýva zo Záznamu z rokovania závodného výboru ZO OZ SLOVES, ako aj z
Oznámenia tejto odborovej organizácie adresovaného odporcovi. Odporca výpoveď vopred so
zástupcami zamestnancov prerokoval a preto splnil aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede

uvedenú v § 74 ZP.

Takisto nedôvodná je námietka navrhovateľky, že jej bola daná výpoveď bez súhlasu Úradu práce.
V čase doručenia výpovede sa totiž na navrhovateľku nemohol vzťahovať § 50 zákona č. 400/2009,
nakoľko ku dňu jej prevzatia 6.9.2010 ešte nemala status zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným

postihnutím. Status invalidného poistenca z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 50% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol navrhovateľke priznaný až rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 6.12.2010, pričom toto rozhodnutie odporcovi doručila až dňa 27.12.2010 z dôvodu
uplatnenia nároku na odchodné. Skutočnosť, že invalidný dôchodok bol označeným rozhodnutím
Sociálnej poisťovne navrhovateľke priznaný spätne ku dňu 1.9.2010 je preto v uvedenej súvislosti bez
právnej relevancie. Aj napriek záveru Sociálnej poisťovne o poklese vykonávať zárobkovú činnosť o

50% je navrhovateľka schopná od 1.9.2011 vykonávať prácu riaditeľky základnej školy.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výpoveď zo
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 02.09.2010, doručená dňa 6.9.2010 daná navrhovateľke je
platná, pretože bola realizovaná v súlade s § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. K 30.04.2010 došlo k

zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľky na základe rozhodnutia vedúceho služobného
úradu č. 6803/2010 a služobný úrad nemal v tom čase iné vhodné štátnozamestnanecké miesto v
rámci služobného úradu a medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k inej dohode, ktorou by bola
napr. zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 31 a nasl. zákona č. 400/2009 Z.z., resp. k
preloženiu do iného služobného úradu podľa § 33 ods. 1 písm. d) a e) zákona č. 400/2009 Z.z. Odporca

preukázal splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok výpovede, vr. jej prerokovania zástupcami
zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce, ako aj v zmysle §50 zákona č. 400/2009 Z.z.

Vzhľadom na uvedený záver o platnosti výpovede sa stalo bezpredmetným zaoberať sa a vykonávať
dokazovanie v súvislosti s uplatnenými finančnými nárokmi navrhovateľky titulom neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.

S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Plne procesne úspešný odporca si uplatnil
trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z nasledovných úkonov právnej pomoci: (prevzatie a príprava
24.01.2013 á 60,08 + RP 7,81 eur, účasť na pojednávaní dňa 01.04.2014 á 61,85 eur + RP 8,04

eur, písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 07.05.2014 á 61,85 eur + RP 8,04 eur, zastupovanie
na pojednávaní dňa 13.05.2014 á 61,85 eur + RP 8,04 eur, písomné vyjadrenie vo veci samej dňa
16.06.2014 á 61,85 eur + RP 8,04 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 20.06.2014 á 257,96 eur + RP
8,04 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 07.10.2014 á 257,96 eur + RP 8,04 eur, to všetko v zmysle
§§ 10 ods. 1, 11 ods. 1 písm. a),§ 13 ods. 3, §16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. vyhlášky č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (tarifná odmena).

Uznesením vyhlásením na pojednávaní konanom dňa 20.06.2014 súd pripustil zmenu petitu tak, že
okrem určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sa predmetom konania tak stal
aj nárok na náhradu mzdy vo výške 8.050,50 eur, čím došlo k spojeniu vecí podľa §13 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. Právna zástupkyňa odporcu má tak nárok na odmenu spočívajúcu v hodnote úkonu
právnej pomoci vo výške 257,96 eur za dva úkony právnej pomoci tak, ako je uvedené vyššie. Režijný
paušál jej však za tieto úkon bol priznaný len jednorazovo.

Podľa§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. v znení nesk. predpisov, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.