Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Er/219/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009899341
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1009899341.14

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekúcie oprávneného: Fleetreal a.s., Vlčie hrdlo 64, Bratislava, IČO:
45 470 189, proti povinným: 1. A. T., I.. X. XX, S., X. I. M., D. X, S., 3. X. N., U. X, S., zastúpený
opatrovníkom: N. R., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava IV, pre vymoženie pohľadávky
vo výške 1.853,22 eur istiny s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Štefanom Šviderským, so sídlom exekútorského úradu Hronského 1811, Vranov nad Topľou, v zmysle

poverenia zo dňa 07.04.2004 a uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16Er/219/2004-141 zo dňa
20.08.2009 takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Oprávnený a povinní n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07.04.2004 súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104
011915 pod sp. zn. 16Er/219/2004 na rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/658/1999-65
zo dňa 26.03.2002.

Dňa 11.10.2012 postúpil súdny exekútor podanie povinného 1, v ktorom uviedol, že vymáhaná
pohľadávka zanikla zaplatením.

Právny predchodca oprávneného (obchodná spoločnosť Credit Clearing Center, a.s.) vo svojom
vyjadrení zo dňa 13.03.2013 uviedol, že oprávnený eviduje platby v celkovej výške 5.682,72 eur, pričom
k uvedenému dátumu eviduje zostatok pohľadávky vo výške 2.451,88 eur.

Na výzvu exekučného súdu právny predchodca oprávneného v podaní zo dňa 03.03.2015 doložil rozpis
platieb, ktoré boli pripísané na úhradu vymáhanej pohľadávky, a to nasledovne: dňa 25.11.2004 v sume
32,56 eur, dňa 03.01.2005 v sume 121,79 eur, dňa 01.02.2005 v sume 121,79 eur, dňa 01.03.2005
v sume 121,79 eur, dňa 01.04.2005 v sume 121,79 eur, dňa 02.05.2005 v sume 130,02 eur, dňa
01.06.2005 v sume 130,02 eur, dňa 01.07.2005 v sume 130,02 eur, dňa 01.08.2005 v sume 130,02 eur,

dňa 02.09.2005 v sume 130,02 eur, dňa 03.10.2005 v sume 130,02 eur, dňa 02.11.2005 v sume 130,02
eur, dňa 01.12.2005 v sume 152,13 eur, dňa 30.12.2005 v sume 152,13 eur, dňa 01.02.2006 v sume
152,13 eur, dňa 01.03.2006 v sume 152,13 eur, dňa 03.04.2006 v sume 152,13 eur, dňa 02.05.2006
v sume 152,13 eur, dňa 01.06.2006 v sume 152,13 eur, dňa 03.07.2006 v sume 152,13 eur, dňa
01.08.2006 v sume 152,13 eur, dňa 04.09.2006 v sume 152,13 eur, dňa 02.10.2006 v sume 62,87 eur,
dňa 02.11.2006 v sume 62,87 eur, dňa 01.12.2006 v sume 62,87 eur, dňa 02.01.2007 v sume 62,87 eur,

dňa 01.02.2007 v sume 62,87 eur, dňa 01.03.2007 v sume 62,87 eur, dňa 02.04.2007 v sume 62,87 eur,
dňa 02.05.2007 v sume 62,87 eur, dňa 01.06.2007 v sume 62,87 eur, dňa 02.07.2007 v sume 62,87 eur,dňa 01.08.2007 v sume 68,84 eur, dňa 03.09.2007 v sume 68,84 eur, dňa 01.10.2007 v sume 68,84 eur,
dňa 02.11.2007 v sume 67,85 eur, dňa 03.12.2007 v sume 67,85 eur, dňa 02.01.2008 v sume 67,85 eur,
dňa 01.02.2008 v sume 67,85 eur, dňa 03.03.2008 v sume 67,85 eur, dňa 01.04.2008 v sume 67,85 eur,

dňa 02.05.2008 v sume 67,85 eur, dňa 02.06.2008 v sume 67,85 eur, dňa 01.07.2008 v sume 67,85 eur,
dňa 01.08.2008 v sume 67,85 eur, dňa 02.09.2008 v sume 67,85 eur, dňa 01.10.2008 v sume 67,85 eur,
dňa 03.11.2008 v sume 67,85 eur, dňa 01.12.2008 v sume 67,85 eur, dňa 30.12.2008 v sume 67,85 eur,
dňa 03.04.2009 v sume 29,69 eur, dňa 22.06.2009 v sume 63,58 eur, dňa 10.07.2009 v sume 63,58 eur,
dňa 07.08.2009 v sume 62,57 eur, dňa 10.09.2009 v sume 62,57 eur, dňa 08.10.2009 v sume 62,57 eur,

dňa 12.11.2009 v sume 62,57 eur, dňa 10.12.2009 v sume 62,57 eur, dňa 15.01.2010 v sume 62,57 eur,
dňa 11.02.2010 v sume 80,96 eur, dňa 10.03.2010 v sume 65,40 eur, dňa 23.03.2010 v sume 32,07 eur,
dňa 14.04.2010 v sume 65,40 eur, dňa 12.05.2010 v sume 41,16 eur a dňa 17.08.2010 v sume 62,33 eur.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v neskorších zneniach (Exekučný poriadok, ďalej len E. P.), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní

rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Z vyjadrení oprávneného resp. jeho právneho predchodcu vyplýva, že oprávnený započítaval vymožené
plnenie najprv na príslušenstvo pohľadávky a až následne na jej istinu, pričom podľa vyjadrenia
oprávneného vyplýva, že stále eviduje zostatok pohľadávky vo výške 2.451,88 eur.
Z tohto dôvodu exekučný súd skúmal, aký je skutočný rozsah povinnosti vyplývajúcej z exekučného

titulu, na ktorú má oprávnený nárok od povinných.

Z výroku exekučného titulu, rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/658/1999-65 zo dňa
26.03.2002 vyplýva, že žalovaní v 1. až v 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 55.830,- Sk s 24 % úrokom
od 17.10.1998 až do zaplatenia a trovy konania v sume 2.232,- Sk.

Exekučný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že považuje exekučný titul v časti
príslušenstva pohľadávky za neurčitý, nakoľko nie je jednoznačne špecifikované, aký úrok, či ročný,
mesačný, týždenný alebo denný bol oprávnenému priznaný.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 467/2010-44 zo dňa 01.02.2011, samotný právoplatný
exekučný titul, z ktorého súdny exekútor vychádzal, nebol a nie je vôbec jasný a zrozumiteľný.

Exekučný súd považuje za potrebné poukázať aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.
20CoE/156/2013-198 zo dňa 30.01.2014, v ktorom bola riešená obdobná otázka týkajúca sa neurčitosti

exekučného titulu v časti vymáhaného príslušenstva pohľadávky. V uvedenom rozhodnutí Krajský
súd v Bratislave uviedol, že rozhodnutie súdu je v zmysle § 41 Ex. por. spôsobilým exekučným
titulom vtedy, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, a je vykonateľné.
Vykonateľnosť - v jednote oboch jej súčastí - je v podstate vlastnosťou exekučného titulu, ktorá ho robí
spôsobilým k nútenému vykonaniu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna

vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul
vydaný. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je podmienená kvalitou výroku, ktorou sa rozumie
presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne
konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.
Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu súd vychádza predovšetkým z jeho výroku,

prípadne záhlavia alebo i z odôvodnenia rozhodnutia, avšak iba za účelom výkladu výroku, teda
k odstráneniu prípadných pochybností o obsahu a rozsahu výrokom uloženej povinnosti. Výrok
exekučného titulu však nie je možné žiadnym spôsobom opravovať ani doplňovať. Ak nie je možné vexekučnom titule ani takýmto výkladom prípadné pochybnosti odstrániť, exekučný titul nie je spôsobilý
na nútený výkon.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR

týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného
poriadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie
musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a
povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá,
nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon

rozhodnutia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí,
musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený. Uvedené náležitosti
rozhodnutia predstavujú teda conditio sine qua non pre nariadenie jeho núteného výkonu. Tieto závery
potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. R 58/1997, rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo/95/2010 zo
dňa 22.09.2010, 5Cdo/7/2010 zo dňa 29.03.2011 a ďalšie).
Odvolací súd konštatuje, že nedisponuje poznatkami v podobe relevantnej judikatúry, o ktorú by sa

mohol - bez akýchkoľvek pochybností - oprieť záver, t.j. že žalobca má nárok na úroky z omeškania
ročne, i keď slovo "ročne" nie je výslovne uvedené.
Vzhľadom na uvedené teda nemožno bez ďalšieho prijať záver, že pokiaľ interval, v ktorom má byť
platený úrok z omeškania, nie je uvedený, ide automaticky o ročný interval.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že ani výkladom exekučného titulu v zmysle vyššie uvedených

kritérií, nebolo možné ohľadom obsahu a rozsahu jeho materiálnej vykonateľnosti v časti úroku z
omeškania dospieť k inému záveru, než ako vyplýva z jeho doslovnej dikcie, teda, že povinný bol
zaviazanýzaplatiťoprávnenémuistinus13%nýmpaušálnymúrokomzomeškania.Niejevkompetencii
exekučného súdu, aby výrok rozsudku, ktorý sa má vykonať, akokoľvek doplňoval alebo opravoval.

Vyššie uvedené závery sú podľa právneho názoru exekučného súdu aplikovateľné aj na rozhodovanú
vec. V danom prípade nie je vo výroku exekučného titulu uvedené, či bol exekučným titulom priznaný
úrok vo výške 24 % ročne, alebo za celú dobu omeškania. Tento nedostatok nie je možné odstrániť
ani výkladom výroku exekučného titulu prostredníctvom jeho odôvodnenia. V odôvodnení exekučného
titulu je uvedené len, že žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úroky, ktorých výška bola medzi účastníkmi

písomnedohodnutávčl.IIbod4úverovejzmluvyapretosúdvsúladesvyššiecitovanýmiustanoveniami
zákona zaviazal žalované v 1. až v 3. rade na ich zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného dospel exekučný súd k záveru, že oprávnený má právny nárok na 24

% úrok zo sumy 55.830,- Sk za celú dobu omeškania. Z obsahu súdneho spisu 16Er/219/2004 však
vyplýva, že súdny exekútor vymáha od povinných 24 % úrok ročne zo sumy 55.830,- Sk od 17.10.1998
do zaplatenia. Na vymáhanie tejto časti pohľadávky však nemá súdny exekútor právomoc, nakoľko nie
je krytá exekučným titulom (a dokonca ani návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie).

Celkový rozsah vymáhanej pohľadávky oprávneného od povinných je istina 1.853,22 eur (55.830,- Sk),
úrok vo výške 444,77 eur (24% úrok zo sumy 55.830,- Sk), náhrada trov základného konania 77,41 eur
a náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní 122,98 eur, spolu 2.498,38 eur.

Exekučnému súdu sa javí ako absolútne nelogické vyjadrenie oprávneného zo dňa 13.03.2013, podľa

ktorého potom, ako povinní uhradili viac ako dvojnásobok toho, na čo mal oprávnený nárok, došlo k
zníženiu uplatneného nároku len o 46,50 eur. Takýto záver je podľa názoru exekučného súdu absurdný
a tento postup oprávneného je potrebné odmietnuť.

Exekučný súd považuje taktiež za potrebné vyjadriť sa k započítavaniu vymáhaného plnenia najprv na

príslušenstvo pohľadávky a až následne na istinu. Vymáhanie pohľadávky v exekučnom konaní nie je
možné považovať za obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 330 ods. 2 ObZ. Navyše pri exekučnom
vymáhaní pohľadávky povinný nemá možnosť určiť, že plnenie sa započítava najprv na istinu, potom
na príslušenstvo pohľadávky a následne na trovy.

Pri započítaní vymoženého plnenia na plnenie istiny, príslušenstva a trov je podľa právneho názoru
vychádzať z toho, že najprv sa vymožené plnenie započítava najprv na istinu, potom na príslušenstvo
pohľadávky, trovy základného konania a následne na trovy oprávneného v exekučnom konaní. Uvedený
záver je možné vyvodiť aj z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, z ktorého vyplýva, že žiadanajprv vymôcť najprv istinu 55.830,- Sk, potom úrok 24 % zo sumy 55.830,- Sk od 27.10.1998 do
zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania v sume 2.232,- Sk, súdny poplatok 500,- Sk, poplatok za
overenie exekučného titulu 240,- Sk, trovy oprávneného v exekučnom konaní 2.324,90 Sk a poplatok

za overenie výpisu z obchodného registra 640,- Sk. Takýto záver vychádza taktiež aj z poverenia na
vykonanie exekúcie zo dňa 07.04.2004, ktorým bolo exekútorovi udelené poverenie na vymoženie istiny
55.830,- Sk s príslušenstvom, trovy konania 2.232,- Sk a trovy exekúcie.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel exekučný súd k záveru, že vymáhaná

pohľadávka oprávneného bola uhradená ku dňu 03.07.2006 a po vymožení nárokovateľnej pohľadávky
oprávneného došlo vymožením ďalších platieb k vzniku preplatku a bezdôvodného obohatenia na strane
oprávneného na úkor povinných v celkovej výške 2.167,59 eur.

Tentozáverexekučnéhosúduvychádzazprehľaduplatiebpovinnýchzvyjadreniaprávnehopredchodcu
oprávneného zo dňa 03.03.2015 a s vyššie uvedeného spôsobu započítania platieb povinných.

Na začiatku exekúcie predstavovala vymáhaná istina sumu 1.853,22 eur, ku dňu 25.11.2004 sumu
1.820,66 eur, ku dňu 03.01.2005 sumu 1.698,87 eur, ku dňu 01.02.2005 sumu 1.577,08 eur, ku dňu
01.03.2005 sumu 1.455,29 eur, ku dňu 01.04.2005 sumu 1.333,50 eur, ku dňu 02.05.2005 sumu
1.203,48 eur, ku dňu 01.06.2005 sumu 1.073,46 eur, ku dňu 01.07.2005 sumu 943,44 eur, ku dňu

01.08.2005 sumu 813,42 eur, ku dňu 02.09.2005 sumu 683,40 eur, ku dňu 03.10.2005 sumu 553,38
eur, ku dňu 02.11.2005 sumu 423,36 eur, ku dňu 01.12.2005 sumu 271,23 eur, ku dňu 30.12.2005
sumu 119,10 eur a celá istina bola splatená ku dňu 01.02.2006 s tým, že zostatok platby pripísanej
oprávnenému dňa 01.02.2006 33,03 eur sa započítal na úhradu úrokov. Vymáhané úroky (24 % úrok
zo sumy 55.830,- Sk od 27.10.1998 do zaplatenia) teda predstavovali ku dňu 01.02.2006 sumu 411,74

eur, ku dňu 01.03.2006 sumu 259,61 eur, ku dňu 03.04.2006 sumu 107,48 eur a úroky boli v celom
rozsahu uhradené ku dňu 02.05.2006 s tým, že zostatok platby zo dňa 02.05.2006 vo výške 44,65 eur
bol pripísaný na úhradu trov konania. Ku dňu 01.06.2006 predstavoval nárok oprávneného na trovy v
exekučnom konaní sumu 3,61 eur, ktoré boli v celom rozsahu uhradené dňa 03.07.2006.

Nakoľko má exekučný súd jednoznačne preukázané, že exekučne vymáhané právo zaniklo v celom
rozsahu po vydaní exekučného titulu a v priebehu exekučného konania, ďalšie pokračovanie v exekúcii
bybolonezákonnéapredstavovalobyneoprávnenýanezákonnýzásahdomajetkovýchprávpovinných.
Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) E. P. zastavil.

Výzvou zo dňa 04.09.2015 vyzval súd súdneho exekútora, aby oznámil, či si uplatňuje trovy exekúcie
pri zastavení exekúcie.

Podaním zo dňa 01.10.2015 oznámil súdny exekútor súdu, že oprávnený eviduje k 30.09.2015 zostatok
vymáhaného nároku vo výške 3.328,61 eur. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor nebude trovy

exekúcie vyčíslovať, ale v zmysle ustálenej judikatúry súdov ta urobí po právoplatnom rozhodnutí súdu,
ktorým bude exekučné konanie voči povinným zastavené.

V tejto súvislosti exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie súdneho exekútora je
neopodstatnené, ničím nepodložené a nemajúce oporu v zákone. Zároveň pre zastavenie exekúcie

nemá byť pre súdneho exekútora rozhodujúce pochybné vyjadrenie oprávneného, ktorým si opätovne
svojvoľne a neoprávnene zvýšil zostatok neuhradenej vymáhanej pohľadávky zo sumy 2.451,88 eur na
sumu 3.328,61 eur, ale stanovisko exekučného súdu rozhodujúceho vo veci, ktorý dbá na dodržiavanie
zákonnosti a ústavnosti vedeného exekučného konania.

Exekučný súd dáva do pozornosti ustanovenie § 200 ods. 1 E.P., podľa ktorého, ak rozhodne súd
o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Z gramatického a
logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že keď súd rozhoduje o zastavení exekúcie, zároveň
rozhoduje aj o trovách exekúcie.

Zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku nevyplýva exekučnému súdu povinnosť ale ani
možnosť, že o trovách exekúcie rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. V tejto
súvislosti opätovne exekučný súd poukazuje na ustanovenie § 200 ods. 1 E.P., v ktorom je uvedené, žeak súd rozhoduje o zastavení exekúcie, rozhodne aj o trovách exekúcie a nie je tam uvedené, ako sa
mylne domnieva súdny exekútor, že po zastavení exekúcie súd rozhodne aj o trovách exekúcie.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že výzva exekučného súdu zo dňa 04.09.2015 bola
plne v súlade so zákonom a exekučný súd nemá dôvod a ani zákonný priestor, aby si osvojil nesprávny
záversúdnehoexekútora,ktorýsasnažilexekučnémusúduvnútiťsvojimvyjadrenímzodňa01.10.2015.

Zároveň exekučný súd uvádza, že súdny exekútor svojvoľne nepostupoval v zmysle výzvy exekučného

súdu a nevyčíslil si trovy exekúcie, preto je exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie toho
názoru, že v danom exekučnom konaní nežiadal priznať náhradu trov exekúcie. V tomto ohľade naďalej
zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide
o osoby práva znalé (napr. súdneho exekútora, resp. osoby, ktoré súdny exekútor zamestnáva, ktoré
zodpovedajú za vybavenie veci a ktoré majú vysokoškolské právnické vzdelanie).

Z tohto dôvodu exekučný súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že povinní nemajú právo
na náhradu trov konania, keďže exekučné konanie bolo zastavené a trovy oprávneného v exekučnom
konaní boli už vymožené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na
Krajský súd v Bratislave.