Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5312209547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnej veci navrhovateľky: L. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, M. proti odporcovi: Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja,
M. Rázusa 104, Žilina, IČO: 42 054 575, zastúpený JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, s.r.o. so sídlom
Nová Bystrica 850, pracovisko Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zaplatenie 1.095,00 Eur s príslušenstvom,
v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cpr/4/2012-87 zo dňa 04.
marca 2014, takto

r o z h o d o l :

I. rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že:

- návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy 1.095,00 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.07.2008
do zaplatenia z a m i e t a ,
- odporcovi priznáva náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 658, 54 Eur s
povinnosťou navrhovateľky zaplatiť ich na účet právneho zástupcu odporcu: JUDr. Bohuslav Majchrák,
advokát, spol. s r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, IČO: 36 416 525, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch III. a IV. z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

III. Odvolanie odporcu proti výroku V. rozsudku okresného súdu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 1.095,00
Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.07.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Odporcovi ďalej uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške
343,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky (výrok II.).
Návrh navrhovateľky na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie návrhu o zaplatenie 1.095,00 Eur,

istiny s príslušenstvom zamietol (výrok III.). Pripustil zmenu návrhu tak, že predmetom sporu bude nárok
o zaplatenie sumy 1.095,00 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 15.07.2008 do zaplatenia (výrok
IV.). Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom
súdneho poplatku za návrh sumu 65,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka bola v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 10C/92/2008 úspešnou účastníčkou, nakoľko návrh odporcu (v označenom konaní
v postavení navrhovateľa) o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany

navrhovateľky (v označenom konaní v postavení odporkyne) bol právoplatne zamietnutý. Navrhovateľka
vzhľadom na výsledok sporu sp. zn. 10C/92/2008 si žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2012 uplatnila
proti odporcovi peňažný nárok vo výške 1.095,00 Eur s príslušným úrokom z omeškania z titulu
náhrady mzdy za výpovednú dobu 2 mesiacov v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej užlen „ZP“). Odporca s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka si tento mzdový nárok mohla prvýkrát
uplatniť už dňa 15.07.2008, vzniesol námietku premlčania a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľka v konaní namietala, že námietka premlčania vznesená odporcom je v rozpore s dobrými

mravmi. Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka uplatnila peňažný nárok
skutočne po uplynutí premlčacej lehoty a jej nárok je premlčaný. S prihliadnutím na všetky okolnosti
tohto prípadu však považoval za potrebné na vznesenú námietku premlčania aplikovať čl. 2 ZP a
tejto námietke neposkytnúť ochranu. V podrobnostiach v tomto smere ďalej v odôvodnení rozsudku
uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na strane navrhovateľky bolo skutočne ťažké

zdravotné postihnutie, odporca ako zamestnávateľ túto skutočnosť neriešil v súlade so zákonom,
ale manipulatívnym a šikanóznym spôsobom. Odporca nerešpektoval prioritný záujem spoločnosti
na ochrane života a zdravia. Navrhovateľka v záujme ochrany svojho zdravia bola nútená okamžite
rozviazať pracovný pomer. Postup odporcu súd vyhodnotil ako postup, ktorým nechránil prioritný
záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia. Poznamenal, že pri právnom vzťahu zamestnanec a
zamestnávateľ má byť viac chránenou kategóriou zamestnanec. V danom prípade tomu tak nebolo.

Keď súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že odporca nezmenil svoj prístup ani po vypracovaní znaleckého
posudku, keď po rozhodnutí prvostupňového súdu podal odvolanie, súd túto skutočnosť nemohol ustáliť
inak, ako to, že odporca sledoval len svoje záujmy s úmyslom nerešpektovať záujmy navrhovateľky.
Ďalej mal okresný súd za to, že vzťah medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako
zamestnávateľom nebol rovnocenný. Vzťah odporcu bol dominantný, keď tento dominantný vplyv

zneužíval na úkor navrhovateľky. Nepostupoval v súlade so ZP, hazardoval so zdravím navrhovateľky,
neposkytol jej inú prácu, navrhovateľka nemala inú možnosť, len podať výpoveď (okresný súd mal
zrejme na mysli okamžité skončenie pracovného pomeru - poznámka odvolacieho súdu) a nezaplatil
jej dobrovoľne mzdu v súvislosti s okamžitým zrušením pracovného pomeru. Odporca teda ak vzniesol
námietku premlčania, vykonával svoje právo spôsobom, ktorý zákon zakazuje, pretože ním vznesená

námietka premlčania bezprostredne nadväzuje aj v príčinnej súvislosti s predchádzajúcim postupom,
kedy zneužíval svoje postavenie zamestnávateľa na nezákonný a šikanózny postup voči navrhovateľke.
Vznesenú námietku premlčania preto považoval za námietku, ktorá je v rozpore z čl. 2 ZP a dobrými
mravmi. Na námietku premlčania preto neprihliadol a navrhovateľke priznal podľa § 69 ods. 4 ZP právo
na zaplatenie sumy 1.095,00 Eur, čo sa rovná priemernému mesačnému zárobku za 2 mesiace.

Návrh navrhovateľky na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie návrhu zamietol. V tomto smere
poukázal na ust. § 58 ods. 1 O.s.p. a skutočnosť, že návrh na odpustenie zmeškanej lehoty na
podanie návrhu nie je procesným, ale hmotnoprávnym návrhom, ktorým navrhovateľka uplatnila právo
na zaplatenie nároku, ktorý jej vyplýva z hmotného práva. Okresný súd mal za to, že v zmysle ust. § 58
ods. 1 O.s.p. možno odpustiť len zmeškanie procesnej lehoty.

S poukazom na ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p. pripustil zmenu návrhu, ktorá sa týkala len upresnenia úroku
z omeškania.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého priznal navrhovateľke ako
úspešnej účastníčke účelne vynaložené trovy konania.
Navrhovateľku zaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov.

Proti rozsudku okresného súdu vo vzťahu k výrokom I., II. a V. podal odvolanie navrhovateľ, ktorý
považoval rozhodnutie okresného súdu vo veci samej za nesprávne a nezákonné.
Navrhovateľka nekonala tak, aby o svoje právo dbala, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru si mzdové nároky neuplatnila a ani len nespomenula. Posúdenie konania odporcu
v rozpore s dobrými mravmi nemohlo byť skúmané vo vzťahu k dôvodom skončenia pracovného
pomeru. Naviac podľa judikatúry súdov, pre odopretie práva uplatniť námietku premlčania by museli byť
naplnené skutočnosti a okolnosti vo výnimočnej intenzite. Ak okresný súd rozhodol na jeho ťarchu z
dôvodu, že v konaní sp. zn. 10C/92/2008 uplatnil svoj názor vo vzťahu k prejavu vôle navrhovateľky

okamžite skončiť pracovný pomer, potom jeho rozhodnutie je popretím ústavou garantovaného práva
odporcu ako účastníka konania dovolať sa súdnej ochrany. Skutočnosť, že odporca ako zamestnávateľ
toto právo vo vyššie označenom konaní využil, mu nemôže byť kladené na ujmu v súvislosti so
vznesenou námietkou premlčania. Ak ako účastník právneho vzťahu využil právo dovolať sa súdnej
ochrany v súvislosti s platným právom, nesmie byť za takýto postup sankcionovaný. V konaní bolo

preukázané, že to bola navrhovateľka, ktorá sama svojím správaním spôsobila, že si svoje peňažný
nárok v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru včas neuplatnila. Pokiaľ bola z jeho
strany dôvodne vznesená námietka premlčania, navrhovateľka si za následky zmarenia svojho práva
nesie vlastnú zodpovednosť. Nebolo jeho vecou sledovať lehoty na uplatnenie práva navrhovateľky,túto povinnosť mala ona sama. Ak navrhovateľka tvrdí, že uplynutie premlčacej lehoty bolo spôsobené
prieťahmi v súdnom konaní vedenom o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, potom
zodpovednosť za tento stav mala vyvodiť voči súdu a nie voči nemu. V ďalšej časti odvolania

poukázal na niektoré procesné pochybenia prvostupňového súdu ako napr. že v konaní vykonal dôkaz
výsluchom manžela navrhovateľky ako svedka, hoci predtým vystupoval ako splnomocnený zástupca
navrhovateľky, ktorý dôkaz hodnotil odvolateľ ako neprípustný. Okresný súd tiež v časti výroku III.
zmätočne rozhodol o zamietnutí návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, hoci takýto návrh podaný
nebol, tiež konal o zmenenom návrhu vo vzťahu k príslušenstvu a vo veci samej rozhodol bez toho, aby o

návrhu na pripustenie zmeny rozhodol. Na základe týchto skutočností navrhol rozsudok okresného súdu
vo veci samej zmeniť tak, že návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu zamietne a uloží sa jej povinnosť
nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že námietka premlčania zo strany odporcu je v rozpore
s dobrými mravmi. Všeobecne súhlasila so zásadou, že právo patrí bdelým, ale táto zásada sa

nemôže uplatňovať kogentne, bez výnimky a bez prihliadnutia na inštitút dobrých mravov. Naviac je
už prekonaná, o čom svedčia aj rozhodnutia súdov Slovenskej i Českej republiky, ktoré vo vyjadrení
označila a časť z nich i citovala. Pokiaľ odporca namietal skutočnosť, že v konaní bol vypočutý ako
svedok jej manžel, ktorý bol predtým jej zástupcom, táto námietka nie je dôvodná, nakoľko ako manžel
mal od samého začiatku vedomosť o priebehu konania, bez toho či by bol alebo nebol zástupcom

navrhovateľky. Naviac vypočutie jej manžela ako svedka navrhli práve právni zástupcovia odporcu. K
námietke zmeny návrhu uviedla, že v podstate ani nešlo o zmenu návrhu, ale len o vyčíslenie úroku
z omeškania. Na základe týchto skutočností navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.), vo výroku o veci
samej i vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, pretože v tomto smere neboli splnené

podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.
1 O.s.p.).
Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že pri preskúmaní rozsudku okresného súdu vychádzal zo
skutkového stavu, ako bol zistený prvostupňovým súdom, tento sa nezmenil ani na základe skutočností
uvedených v odvolaní a vo vyjadrení k nemu. Naviac možno konštatovať, že skutkový stav nebol medzi

účastníkmi sporný, spornou nebola ani skutočnosť, že navrhovateľka mzdový nárok uvedený v § 69
ods. 4 ZP uplatnila po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty a spornou nakoniec nebola ani
skutočnosť, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania.
Spornou a zároveň podstatnou odvolacou námietkou odporcu bola otázka právneho posúdenia ním
vznesenej námietky premlčania, keď okresný súd ju s prihliadnutím na okolnosti prípadu (bližšie

popísaných v odôvodnení jeho rozsudku) považoval za výkon práva odporcu, ktorý je v rozpore s čl. 2
ZP a tiež v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa s týmto názorom okresného súdu nestotožnil,
jeho právne úvahy vyhodnotil v tomto smere ako nepresvedčivé s tým, že zároveň nemajú oporu ani v
ustálenom skutkovom stave veci. Nakoľko odvolací súd nezistil vady rozsudku podľa § 221 ods. 1 O.s.p.
resp.inévady,ktorébybolomožnépodradiťpodust.§213ods.2O.s.p.azároveňnedospelkzáveru,že

by boli podľa § 219 ods. 1 O.s.p. splnené podmienky na potvrdenie rozsudku vo veci samej, postupujúc
podľa § 220 O.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok vo veci samej zmenil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 69 ods. 4 ZP v znení platnom v čase, kedy navrhovateľka okamžite skončila pracovný pomer
s odporcom, zamestnanec má v takomto prípade nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov. Tento nárok, pokiaľ mu ho zamestnávateľ

neuspokojí dobrovoľne, si zamestnanec musí uplatniť na súde v lehote do 3 rokov od skončenia
pracovného pomeru.
Odvolací súd z predmetného spisu sp. zn. 4Cpr/4/2012 i z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca
sp. zn. 10C/92/2008 zistil, že navrhovateľka okamžite skončila pracovný pomer s odporcom z dôvodov
podľa § 69 ods. 1 písm. a/, c/ ZP listom zo dňa 01.07.2008, ktorý bol zamestnávateľovi doručený

dňa 02.07.2008. Odporca dňa 11.08.2008 podal na súde žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru, rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 23.11.2011, č.k. 10C/92/2008-133 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.03.2012, č.k. 5Co/88/2012-158 bola jeho žaloba
právoplatne zamietnutá. Vzhľadom na výsledok označeného konania, pracovný pomer navrhovateľkyu odporcu sa skončil dňom 02.07.2008. Navrhovateľka si na súde v konaní vedenom pod sp. zn.
10C/92/2008 mzdové nároky podľa § 69 ods. 4 ZP proti odporcovi neuplatnila, prvýkrát si ich na
súde uplatnila až žalobou v tomto konaní, ktorá bola doručená súdu dňa 21.09.2012. V súvislosti

so skutočnosťou, že súdne konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10C/92/2008 o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru prebiehalo od 11.08.2008 do 30.03.2012 (ktorým
dňom bolo právoplatne skončené) je potrebné uviesť v súvislosti s plynutím premlčacej lehoty, že táto
lehotaplynieipočaskonaniaoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeru,čonavrhovateľkavkonaníani
nenamietala a čo nakoniec vyplýva i z judikačnej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie zo dňa

11.09.2009, sp. zn. 1Cdo/101/2007). Patrí sa zároveň uviesť i to, že pokiaľ navrhovateľka v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 01.07.2008 uviedla, že si zároveň uplatňuje i nárok na náhradu
mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov (č.l. 2 spisu), táto
skutočnosťnemalaanipodľaodvolaciehosúduzanásledokprerušeniepremlčacejlehoty,nakoľkonárok
nebol uplatnený na súde (bol uplatnený voči zamestnávateľovi - poznámka odvolacieho súdu).
Záver okresného súdu, že na námietku premlčania vznesenú odporcom je potrebné aplikovať čl. 2 ZP

a v zmysle neho neposkytnúť ochranu prácu odporcu na vznesenie námietky premlčania, odvolací súd
vyhodnotil ako nesprávny, ktorý naviac nemá oporu ani v ustálenom skutkovom stave veci.
Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku možno v určitých (ojedinelých) prípadoch
považovať za rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka resp. ak ide o
pracovnoprávne vzťahy, v zmysle čl. 2 ZP. Bolo by to v zásade v tých prípadoch, ak by uplatnené

premlčanie bolo výrazom zneužitia subjektívneho práva jedného účastníka (označovaného tiež ako
šikana) na úkor druhého účastníka. Okolnosti znamenajúce zneužitie práva jedného účastníka na úkor
druhého by pritom museli byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, že by presvedčivo odôvodňovali
taký výrazný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
Pokiaľ ide o prejednávanú vec, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením odporcu,

že pokiaľ v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10C/92/2008 využil legitímne
právo dovolať sa súdnej ochrany (tým, že podal proti navrhovateľke žalobu o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru), nemôže mu byť z tohto dôvodu odopreté právo namietať premlčanie
proti peňažnému nároku, ktorú si navrhovateľka následne a oneskorene uplatnila. Čo sa týka listu
odporcu zo dňa 11.07.2008 (č.l. 15 spisu, sp. zn. 10C/92/2008), na ktorý okresný súd poukazoval v

odôvodnení napadnutého rozsudku, z jeho obsahu a textu nemožno nijako vyvodiť, že by znamenal
zneužitie zamestnávateľa na úkor zamestnanca. Odporca ako zamestnávateľ ním v podstate oznámil
manželovi navrhovateľky (ako jej splnomocnencovi), že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany navrhovateľky považuje za neplatné, pričom netrvá na tom, aby navrhovateľka u neho ďalej
pracovala a že pokiaľ nedôjde s navrhovateľkou k dohode, bude uplatňovať svoje nároky na súde.

Zneužitiu práva zamestnávateľa na úkor zamestnanca nesvedčí ani list odporcu zo dňa 19.06.2008, na
ktorý okresný súd tiež poukazoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odporca ako zamestnávateľ
označeným listom len vyhodnotil odmietnutie navrhovateľky prijať pridelenú (inú) prácu ako porušenie
pracovnej disciplíny. Pokiaľ by odporca ako zamestnávateľ z tejto skutočnosti vyvodil voči navrhovateľke
nejaké právne dôsledky, napr. dal jej výpoveď a navrhovateľka by sa proti tejto výpovedi v súdnom

konaníbránila,otázkaporušeniapracovnejdisciplínybybolariešenáakopredbežná.Užvôbecnemožno
hovoriť o zneužití práva odporcu na úkor navrhovateľky v situácii, že odporca ani po vypracovaní
znaleckého posudku resp. po rozhodnutí súdu prvého stupňa v konaní sp. zn. 10C/92/2008 nezmenil
svoj prístup ku konaniu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, keďže podal proti
rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, ako to uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Ak by odvolací súd tomuto názoru okresného súdu prisvedčil, znamenalo by to popretie
práva účastníka podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie ako riadny a legitímny opravný
prostriedok. Pokiaľ navrhovateľka v súvislosti so zneužitím práva odporcu vzniesť námietku premlčania,
poukazovala na Nález Ústavného súdu ČR č. ÚS 718/11 resp. č. ÚS 309/1995, odvolací súd uvádza, že
označené Nálezy nie sú aplikovateľné na prejednávaný prípad, nakoľko v Náleze č. ÚS 718/11 sa riešila

otázka dôvodnosti námietky premlčania vznesená Českou republikou pri uplatňovaní nároku podľa zák.
č. 229/1991 Zb., v Náleze č. ÚS 309/1995 sa riešila dôvodnosť námietky premlčania v súvislosti s
vkladom záložného práva do katastra nehnuteľností.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu
vo veci samej podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh navrhovateľky z dôvodu oprávnene vznesenej

námietky premlčania zamietol.
Podľa § 224 ods. 2 O.s.p. zároveň rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania, ktorých
náhradu priznal odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Odporca si náhradu trov konania uplatnil včas a v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko trovykonania boli vyčíslené v správnej výške a v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. (v tomto smere
sa odkazuje na podrobné vyčíslenie trov na č.l. 123-124 spisu), odvolací súd priznal odporcovi náhradu
trov konania podľa tohto písomného vyčíslenia, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške

593,04 Eur a trovy zaplateného súdneho poplatku z odvolania vo výške 65,50 Eur.
Výrokov III. a IV. rozsudku okresného súdu sa odvolací súd nedotkol, nakoľko proti nemu účastníci
odvolanie nepodali.
Odvolanie odporcu proti výroku V. rozsudku okresného súdu odvolací súd odmietol, nakoľko označeným
výrokom bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu navrhovateľke. Keďže označeným

výrokom nebola odporcovi uložená žiadna povinnosť (odporca naviac v odvolaní neuviedol žiadne
okolnosti, pre ktoré napadol i tento výrok rozsudku okresného súdu), odporca nebol oprávneným
subjektom na podanie odvolania proti označenému výroku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.