Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/132/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614203123
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:6614203123.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne K.. C. O.,

R.. XX. XX. XXXX, bytom Q., O. XXXX/XX, proti žalovanej C. J., R.. XX. X. XXXX, D. J., A. Q. XXX,
zastúpenej JUDr. Henrietou Hirjakovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 1,
o zaplatenie 768,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 384,43 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 384,43 eura od 30. 4. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Lučenec dňa 4. 3. 2014, postúpenou Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš dňa 5. 6. 2014, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 768,87 eura, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 11. 2. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V
žalobe uviedla, že dňa 29. 7. 2013 v čase medzi 19.00 - 19.30 hod., keď sa vracali z túry Prosieckou a
Kvačianskou dolinou spolu so svojím partnerom, pred rodinným domom č. XXX v obci J. pes žalovanej,
sučka nemeckého ovčiaka, vybehol z dvora rodinného domu a zaútočil na jej psov. Veľká brána do

rodinného domu bola dokorán otvorená, pes nebol uviazaný, ani inak zabezpečený a nemal náhubok.
Majitelia sa nachádzali na dvore. Pes útočil potichu, bez výstrahy. Najskôr zaútočil na yorkshira, zahryzol
do neho a začal ho trhať, podarilo sa im ho odohnať, potom chcel útočiť na jazvečíka, ktorý uskočil
a pes žalovanej odbehol späť do rodinného domu. Pes kvílil od bolesti a krvácal, preto ho zobrala na
ruky a situáciu so žalovanou ďalej neriešili. Pri útoku bola spôsobená psovi malá tržná rana v oblasti
nad lopatkou pravej prednej labky a komplikovaná zlomenina lakťového kĺbu pravej prednej nohy, ktorá
si vyžiadala operáciu a následnú liečbu na špecializovanej veterinárnej klinike v Košiciach. Vec bola

šetrená Okresným riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši, Obvodným oddelením PZ Liptovská Sielnica a
dňa 30. 9. 2013 postúpená Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš, odboru všeobecnej vnútornej správy,
na prejednanie priestupku proti verejnému poriadku. Následne bola vec odstúpená Obci Kvačany, ktorej
komisia pre ochranu verejného poriadku a životného prostredia na zasadnutí dňa 6. 12. 2013 rozhodla,
že žalovaná sa dopustila priestupku tým, že nezabránila voľnému pohybu svojho psa. Pes žalovanej
nebol zaistený tak, aby bolo chránené okolie, žalovaná nevykonala dostatočné opatrenia, ktoré by
minimalizovali škodlivé správanie a reakcie psa. Pri útoku jej bola spôsobená majetková škoda, ktorá

predstavuje hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. V
mieste bydliska žiaden veterinárny lekár nebol schopný uskutočniť požadovaný operačný zákrok, preto
musela cestovať na veterinárnu kliniku Cassovet, s. r. o. do Košíc. Náklady na špecializovanú liečbu
dosiahli617,31eura.Cestovnénákladyspojenésliečboupsa,prestavujú151,56eura,keďjednostrannácena vlakom na trase Lučenec - Košice predstavuje 8,42 eura, pričom cestu absolvovala 9 krát. Celková
škoda potom predstavuje 768,87 eura. Dňa 24. 1. 2014 zaslala žalovanej výzvu k úhrade spôsobenej
škody, v ktorej ju vyzvala k úhrade škody do 10 dní od prevzatia výzvy. Uvedenú výzvu si žalovaná

neprevzala.

Na súdnom pojednávaní žalobkyňa na podanej žalobe trvala v celom rozsahu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom Okresnému súdu Lučenec dňa 14. 5.

2014, uviedla, že s návrhom žalobkyne nesúhlasí ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Tvrdenia žalobkyne
sa nezakladajú na pravde, nakoľko jej pes - jazvečík vbehol do dvora žalovanej, ktorého predná brána
bola pootvorená. Jej vlčiak sa v tej chvíli nachádzal v zadnej časti dvora, za zadnou bránou. Keď videl, že
cudzí pes vbehol do dvora, vybehol zo zadnej brány za ním. V prvom momente na seba zaútočili ovčiak
a jazvečík, po krátkej ruvačke vybehli na ulicu a tam na seba štekali a vrčali. Žalobkyňa nezobrala teriéra
na ruky, prizerala sa, ako sa zamiešal medzi nich. Žalobkyňa nemala zabezpečených psov na vôdzke a

nezabránila teriérovi, aby sa medzi psov zamiešal. Uvedenú udalosť videl aj sused pán Č.. Žalobkyňa
nepreukázala, že jej pes bezdôvodne vybehol z dvora a zákerne zaútočil na jej psov, ktoré neboli
zabezpečené proti tomu, aby nemohli zaútočiť. Žalovaná mala na vstupnej bráne do dvora upozornenie,
že v dome sa nachádza pes. Žalobkyňa porušila ustanovenie § 4 ods. 1, 3 a § 7 ods. 2 písm. e) zákona č.
282/2002 o voľnom pohybe osôb. Žalobkyňa porušila aj prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho

zákonníka. Jej povinnosťou bolo predpokladať, že pes sa môže správať neočakávaným spôsobom a
zaistiť psa tak, aby bola zabezpečená ochrana okolia. Žalobkyňa nemala psov na vôdzke a vystavila
okolie nebezpečenstvu vzniku škody na zdraví a majetku. K incidentu došlo na pozemku žalovanej, vo
dvore. Pes žalovanej je ovčiarskym psom, ktorý si chráni svoje územie, pričom do jeho teritória vošiel
cudzí poľovný pes. Neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti za škodu, a to príčinná

súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom spôsobenej škody. Žalobkyňa bezprostredne po udalosti
nedala psa ošetriť a prvý doklad o ošetrení bol vystavený až dňa 12. 8. 2013. Žalobkyňa nepreukázala,
že jej pes utrpel komplikovanú zlomeninu lakťového kĺbu následkom útoku psa žalovanej. Obe strany
porušili preventívnu povinnosť. Za neoprávnený výdavok považuje doklad za ošetrenie vo výške 15 eur,
z ktorého nie je preukázané, že sa jednalo o vyšetrenie yorkshira. Za neoprávnené považuje aj výdavky

na cestovné vo výške 151,56 eura. Nebolo nevyhnutné, aby žalobkyňa dala vykonať operačný zákrok v
Košiciach, keďže priamo v Lučenci je veterinárna klinika, ktorá vykonáva operačné zákroky.

Právna zástupkyňa žalovanej navrhla na súdnom pojednávaní podanú žalobu v celom rozsahu
zamietnuť, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepredložila relevantný dôkaz, z ktorého

by vyplývalo, že v dôsledku útoku psa žalovanej došlo k zlomenine ramenného kĺbu jej psa.
Žalobkyňanepredložilasprávupolicajnéhozboruošetreníbezprostrednepriamonamieste,anilekárske
potvrdenie, ktorým by bola potvrdená diagnóza bezprostredne po udalosti. Na ošetrenie išla až po
10 dňoch, počas ktorých mohlo dôjsť k inej udalosti. Preto bola prerušená príčinná súvislosť medzi
konaním a následkom. Žalobkyňa porušila základnú prevenčnú povinnosť a taktiež ustanovenia zákona

č. 282/2002 Zb., čím sa dopustila priestupku, keďže nemala psov na vôdzke. Nepreukázala, že pes
zákerne vybehol z domu a spôsobil jej psovi krvavé zranenie a stopy od zubov. Uvedená skutočnosť
nebola preukázaná výsluchom svedka Č.E., vykonaným bezprostredne po škodovej udalosti. Výpoveď
svedka Č. na súdnom pojednávaní, vzhľadom na jeho vysoký vek, považuje za bezpredmetnú, pričom
rozhodujúca je jeho prvá výpoveď. Aj z výsluchu svedkyne T. vyplynulo, že pes mal len jemný

škrabanček, nie stopy od zubov. Svedka B. považuje za zaujatého vo veci, nakoľko bol hmotne a citovo
zainteresovaný, z dôvodu spolužitia v spoločnej domácnosti so žalobkyňou. Podľa potvrdenia z kliniky
pes nepociťoval bolesti, nakoľko mu podávali protizápalové steroidné lieky, ktoré mu však začali podávať
až 5. 8. 2013. Výpoveď X.. T. bola v rozpore s výpoveďou žalobkyne, pokiaľ ide o počet telefonátov.
Žalobkyňa síce tvrdila, že dala výzvu na facebook, avšak z výpisu nie je zrejmé, kde bola výzva

zverejnená. Z výpisu z facebooku dcér X.. T. a žalobkyne nevyplýva, že by spolu komunikovali. Svedok
so žalobkyňou telefonoval o tom, čo má dať do vyjadrenia, preto sa nedá vyvrátiť, že sa nedohodli o
obsahu vyjadrenia. Neuznávajú ani cestovné náklady, nakoľko žalobkyňa preukázala len jeden cestovný
lístok, preto sa nedá predpokladať, že cestovala viackrát. Žalobkyňa tiež zodpovedá za spôsobenú
škodu, nakoľko ju spôsobila porušením svojich právnych povinností.

Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že dovolenkovali na Liptove a ubytovaní boli u
pani T.. Ku škode došlo dňa 29. 7. 2013, keď z domu žalovanej vybehol vlčiak, vrazil do teriéra, chytil ho
do papule a začal ho trhať. Keď začali kričať, vlčiak odbehol. Potom vyšla žalovaná, ktorej sa situáciazdalakomická.Psovnavôdzkenemali,aniichnavôdzkenemávajú.Keďkráčalipoceste,domžalovanej
bol po pravej strane, jazvečík išiel asi jeden meter pred nimi, teriér po ich ľavej strane. Vlčiak sa zjavil
náhle. Brána domu bola otvorená dokorán. Pána Č. si nevšimla. Teriéra odnášala z miesta krvácajúceho

na rukách, mal malú tržnú ranku od zubov, ktorú vydezinfikovali, iné viditeľné zranenia nemal. Prvý krát
išli na ošetrenie k K.. H. 5. 8. 2013. Veterinárka psovi nohu prehmatala a povedala, že ju má narazenú,
liečila ho do 9. 8., kedy bola vystavená faktúra. Dávala mu injekcie proti opuchu. Keďže po víkende pes
nohu stále nepoužíval, 12. 8. 2013 išli k K.. T., ktorý nohu zröntgenoval a určil, že pes má nohu zlomenú.
K.. H. povedala, že snímky čítať nevie, K.. T. im povedal, že psa musí zoperovať odborník. Aj K.. Š., ktorú

pozná, jej povedala, že takéto prípady sa posielajú na ústav veterinárneho lekárstva. Telefonovali aj na
kliniku v Banskej Bystrici, kde im povedali, že operáciu kĺbov nerobia, robia ju len v Košiciach, Trnave a
v Prešove. Cestu do Košíc vykonala 14. 8., potom 15. 8. psa operovali. Jednotlivé cesty vykonala vždy
na kliniku do Košíc, pričom každá faktúra zodpovedá jednej ceste. Do Košíc cestovala vlakom, niekedy
svojím autom, niekedy autom so známym. Na druhý deň po udalosti bol pes čulý, zdravý, nejavil známky
bolesti, avšak na nohu nestúpal. Veterinári im vysvetlili, že takáto zlomenina bolí len keď sa kosť odlomí.

Mysleli si, že pes má nohu len udretú. Pes nechodil, nohu nepoužíval, chodil na troch nohách. X.. T.
nepozná. V októbri 2013 dala výzvu na facebook, ktorou požiadala ľudí, ktorí majú súvislosť s Obcou
Kvačany, ktorá sa týkala predmetnej udalosti. X.. T. sa jej na výzvu ozval telefonicky v októbri, následne
o 2 roky jej dal vyjadrenie. Vyjadrenie jej odovzdal v Detve, kde sa stretli. Telefonovala mu, že bude
pojednávanie, on sa však nemohol dostaviť, preto dal písomné vyjadrenie.

Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že v čase, keď žalobkyňa
prechádzala popri ich dvore, robila niečo na schodoch. Zrazu do dvora vbehol jazvečík, chodil po dvore
a ňuchal. Ich pes, ktorý bol vzadu, po ňom vyštartoval, začali po sebe brechať a napádať sa. Pán Č. v
tom čase stál vo dvore na rebríku. Do dvora vošiel aj teriér, ten však nevošiel hlboko, len štekal. Potom

sa na ceste ukázali muž a žena a pozerali sa, čo sa deje, ešte im kričala, aby si chytali malého psa.
Žalobkyňa psa vzala na ruky. Po incidente zatvárala bránu a oni išli ďalej, psi okolo nich behali. Na
teriérovi neboli žiadne poranenia, nakoľko ich pes sa ho ani nedotkol, bil sa len s poľovníckym psom.
Na bráne mali veľkú tabuľu „Pozor pes!“. Ak by boli išli spolu, neboli by psov pustili do dvora, oni však
išli vzadu a psi išli pred nimi. Brána v čase incidentu bola otvorená dokorán, aby mohlo prejsť auto. Pes

bol vzadu, pri jej manželovi, ktorý tam niečo robil, asi 50 metrov od brány. S malým psom pes nemal nič
do činenia, po incidente povedala žalobkyni, aby si ho prezrela, či nie je poranený. Povedala to preto,
že počas incidentu prechádzal cez také kriačky. Potom jej prišiel list v čase, keď bola v zahraničí, a keď
sa vrátila zo zahraničia, tak jej prišiel list, aby prišla vypovedať na políciu. V januári 2014 doma nebola,
bola v zahraničí. Povedali jej deti, že poštárka jej doniesla list, ktorý nemal kto prevziať.

Okremvýsluchuúčastníčokkonaniasúdvykonalvovecidokazovanieajlistinnýmidôkazmi,atotrestným
oznámením, obsahom pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš, Obvodné
oddelenie PZ Liptovská Sielnica, sp. zn. ČVS: ORP-941/LS-LM-2013, zápisnicou zo zasadnutia komisie
pre ochranu verejného poriadku a životného prostredia Obce Kvačany zo dňa 6. 12. 2013, príjmovými

pokladničnými dokladmi, cestovným lístkom, výzvou k úhrade spôsobenej škody, inzerciou K.. O. Š.
na internete, inzerciou veterinárnej kliniky Cassovia Košice na internete, oznámením K.. Š., prehľadom
vykonaných úkonov na Cassovet, s. r. o., veterinárnej nemocnici, röntgenovými snímkami, všeobecne
záväzným nariadením Obce Kvačany o podmienkach chovu domácich úžitkových zvierat a psov v Obci
Kvačany zo dňa 1. 8. 1999, všeobecne záväzným nariadením Obce Kvačany č. 06/2013, vyjadrením

X.. C. T., správami K.. T., K.. H., oznámením Obce Kvačany, potvrdeniami Obce Mikušovce, správami
z facebooku, obsahom pripojených spisov Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej
vnútornej správy, sp. zn. ObÚ-LM-OVVS-2013/01621, Obvodného oddelenia PZ Liptovská Sielnica,
ČVS: ORP-941/LS-LM-2013, Obce Kvačany o zasadnutí komisie pre ochranu verejného poriadku a
životného prostredia zo dňa 6. 12. 2013 a výsluchom svedkov K. Č., K. T., X.. C. T. O. W. B., zistiac

nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa podala dňa 2. 9. 2013 na Obvodnom oddelení PZ Liptovská Sielnica trestné oznámenie z
dôvodu, že dňa 29. 7. 2013 v čase medzi 19.00 - 19.30 hod., keď išli smerom od Kvačianskej doliny,
z rodinného domu vybehol pes, nemecký ovčiak a zaútočil na ich psov, pričom psovi spôsobil ťažké

zranenia, ktoré si vyžiadali liečbu, ktorej náklady prestavujú doposiaľ 356,86 eura a náklady na cestovné
33,68 eura. Celková škoda potom predstavuje 390,54 eura. Žalovaná bola vypočutá na Obvodnom
oddelení PZ Liptovská Sielnica dňa 30. 9. 2013, pričom pri výsluchu uviedla, že je majiteľkou nemeckého
ovčiaka, ktorý nie je agresívny voči ľuďom, avšak psi a mačky ťažko znáša a na ne je útočný. Zväčšabýva zavretý vo svojom výbehu, ktorý má na konci dvora. Dňa 29. 7. 2013 v poobedných hodinách mali
na dvore otvorenú dvojkrídlovú bránu. Jej manžel sa nachádzal v zadnej časti pozemku a popri ňom
na voľno pobehoval aj pes, ona sa nachádzala pri schodoch vedúcich k vstupným dverám rodinného

domu. Na pozemku sa nachádzal aj sused K. Č., ktorý stál na rebríku. Videla, ako po ceste idú dole
dedinou dve osoby, muž a žena, ktorí mali so sebou malé psíky, pustené voľno a bez vôdzky. Keď
prechádzali popred ich bránu, jazvečík vošiel na ich pozemok, a to 2-3 metre za hranicu pozemku, kde
očuchával bránu. Vtedy sa zo zadnej časti dvora rozbehol ich vlčiak, ktorý psa zrejme spozoroval a ona
už nestihla zareagovať. Ich pes skočil po jazvečíkovi, ktorý sa po krátkej ruvačke pozviechal a vybehol

na ulicu, spolu s ich psom. Vtedy spozoroval z vonkajšej strany stáť yorkshirského teriéra, ku ktorému
priskočil, obidvaja začali po sebe štekať a vrčať. Psi sa spolu nepobili. Ich pes po pár sekundách odišiel
späť do zadnej časti dvora. Vyzvala pani, aby si psa prezrela, či nemá nejaké zranenia, ona uviedla,
že zrejme nie. Nevšimla si, že by pes krvácal následkom zranení, resp. že by mal nejaké vonkajšie
zranenia. K. Č. do úradného záznamu dňa 26. 9. 2013 uviedol, že je sused rodiny J.. V ten deň sa
nachádzal vo dvore rodiny J., kde vykonával práce na svojom dome. Všimol si, že v zadnej časti dvora

pobehuje vlčiak, ktorý sa pohyboval v blízkosti pána J.. Keď stál na rebríku, začul kňučanie psov a keď
sa pozrel smerom na vstupnú bránu zbadal, ako vlčiak napadol cudzieho psa. Napadnutie trvalo veľmi
krátku dobu a odohralo sa približne jeden meter za hranicou otvorenej brány na pozemku. Cudzie psi boli
bez vôdzky, na čo sám majiteľku napadnutého psa upozornil. Uznesením zo dňa 30. 9. 2013 bola vec
odovzdaná Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie

priestupku proti verejnému poriadku, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť, ktorú Okresná
prokuratúra Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 21. 10. 2013 ako nedôvodnú zamietla. Vec bola dňa
31. 10. 2013 postúpená Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, na
prejednanie priestupku. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, dňa 8.

11. 2013 postúpil vec Obci Kvačany ako vecne príslušnému správnemu orgánu. Komisia pre ochranu
verejného poriadku a životného prostredia Obce Kvačany na svojom zasadnutí dňa 6. 12. 2013 vzala
na vedomie zaslaný spisový materiál a uzniesla sa, že vec nebude riešená finančným postihom, ale
dohovorom, nakoľko obidve strany porušili zákon, a to pani J. § 7 ods. 1 písm. f) a pani O. § 7 ods. 2
písm. e), § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z..

Z príjmových pokladničných dokladov, predložených žalobkyňou, mal súd preukázanú úhradu sumy vo
výške 15 eur dňa 9. 8. 2013 na klinické vyšetrenie a injekciu u K.. O. H., úhradu sumy 30 eur K.. T.
T. dňa 12. 8. 2013 za RTG materiál, RTG vyšetrenie a vyšetrenia pohybového aparátu yorkshirského
teriéra, úhradu súm obchodnej spoločnosti Cassovet, s. r. o. dňa 15. 8. 2013 vo výške 244,16 eura,

dňa 16. 8. 2013 vo výške 13,76 eura, dňa 17. 8. 2013 vo výške 14,27 eura, dňa 23. 8. 2013 vo výške
39,67 eura, dňa 30. 8. 2013 vo výške 10,60 eura, dňa 6. 9. 2013 vo výške 10,10 eura, dňa 13. 9.
2013 vo výške 34,13 eura, dňa 20. 9. 2013 vo výške 10,10 eura, dňa 27. 9. 2013 vo výške 24,24
eura, dňa 4. 10. 2013 vo výške 145,85 eura, dňa 12. 10. 2013 vo výške 25,43 eura. Uvedené príjmové
pokladničné doklady boli vystavené na odberateľa C. O., pričom ako pacient je uvedený pes yorkshir

teriér s menom Webi. Faktúry boli vystavené za lieky, chirurgický materiál, lekárske úkony, veterinárne
diéty, anestetiká, pomocný materiál. Z prehľadu vyšetrení, ktoré boli vykonané psovi žalobkyne, súd
zistil, že dňa 14. 8. 2013 bola psovi diagnostikovaná fraktúra epikondylu ramennej kosti 29. 7. 2013,
liečenáanalgetikami.K..T.T.vlekárskejsprávezodňa17.12.2015uviedol,žeyorkshirskýteriérmenom
Webi bol predvedený na vyšetrenie dňa 12. 8. 2013 s krívaním na hrudníkovú končatinu. Majiteľka

udávala, že bol napadnutý iným psom, stav trval približne 2 týždne a bol liečený nsaid bez výraznejšieho
zlepšenia. Doporučená bola chirurgická liečba. Zistená bola výrazná krepitácia v oblasti ramenného kĺbu
a bolestivosť pri palpácii, röntgenovým nálezom bola zistená suspektná fraktúra condylu humeri. K.. O.
H. v správe zo dňa 23. 12. 2015 súdu oznámila, že dňa 25. 8. 2013 navštívila jej veterinárnu ambulanciu
žalobkyňa, ako majiteľka psa menom Webi, yorkshirský teriér, ktorá uvádzala napadnutie iným psom,

ktorý vybehol z dvora. Na základe údajov z anamnézy bolo klinické vyšetrenie vykonané týždeň po
uvedenej udalosti a preukázalo nedostupovanie na pravú hrudnú končatinu, ktorú držala vo flexii. Iné
známky vonkajšieho poranenia zistené neboli, celkový zdravotný stav psa bol dobrý. Palpačne bol
zistený opuch na postihnutej končatine, bez zjavnej krepitácie. Bolo odporučené RTG vyšetrenie, ktoré
majiteľkapsaodložilapodľaúčinkukonzervatívnejterapie,psovibolinasadenénesteroidnéantiflogistiká

na 6 dní. Po nezlepšení zdravotného stavu absolvoval pes RTG vyšetrenie, ktoré potvrdilo zlomeninu
na hrudnej končatine a majiteľka bola referovaná na špecializované pracovisko Univerzity veterinárneho
lekárstva v Košiciach. K.. Š., lekár kliniky Cassovet Košice, žalobkyni dňa 13. 11. 2015 oznámil, že typ
zlomenín, aký utrpel jej pes, väčšinou vzniká v takých situáciách, kedy dochádza k náhlemu silnémupákovému tlaku pôsobením celého ramena končatiny do oblasti lakťa, teda akýmkoľvek nárazom, resp.
pádom z výšky na podsadenú končatinu. Problém diagnostikovali po 14 dňoch, kedy už došlo k silnému
opuchu s postupným vývojom sekundárnych zmien v okolí kĺbu, čím sa čiastočne kĺb imobilizoval a

tým aj bolestivosť mohla byť obmedzená. Počas prvých 14 dní po úraze ak dostával pes nesteroidné
protizápalovélieky,tiesvojímúčinkompôsobilidostatočneanalgeticky,čímbysamohlavysvetliťznížená
odpoveď na bolesť.

Cena cestovného lístka na trase Lučenec - Košice dňa 14. 8. 2013 predstavovala 8,42 eura.

Dňa 24. 1. 2014 vyzvala žalobkyňa žalovanú pokusom o zmier na úhradu sumy 768,87 eura, v lehote
10 dní od doručenia výzvy. Zásielka sa vrátila žalobkyni neprevzatá v úložnej dobe.

Podľa § 3 ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Obce Kvačany o podmienkach chovu domácich
úžitkových zvierat a psov v Obci Kvačany, účinného od 1. 8. 1999, chovateľ psa je povinný zabezpečiť,

aby sa pes nemohol dostať na verejné priestranstvo (na ulicu) alebo na cudzí pozemok. Podľa § 3 ods. 2
citovaného všeobecne záväzného nariadenia, na verejných priestranstvách (po ulici) možno psov vodiť
iba na vodítku, pričom musia mať náhubky. Podľa správy Obce Kvačany k zmene uvedeného všeobecne
záväzného nariadenia nedošlo a Obec Kvačany nemá vydané všeobecne záväzné nariadenie podľa
zákona č. 282/2008 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších

predpisov.

X.. C. T. vo vyjadrení zo dňa 18. 11. 2015 uviedol, že dňa 29. 7. 2013 okolo 19.00 hod. išiel v aute
do obce Kvačany, nakoľko chcel navštíviť súkromný pivovar. Nikdy predtým v obci Kvačany nebol. Po
vjazde do obce zabočil doľava, prešiel cez most. Cesta však viedla pod les, a keďže predpokladal, že

pivovar tam nebude, na prvej križovatke odbočil doprava. Zazvonil mu telefón a on zastal a telefonoval.
Počas telefonátu videl, ako stredom cesty oproti nemu prichádzajú muž a žena s dvoma malými psami,
ktorí sa držali v ich tesnej blízkosti. Zrazu z dvora vybehol vlčiak a vrhol sa rovno na menšieho psa.
Veľkou rýchlosťou do neho vrazil, malý pes spadol, vlčiak ho chytil do papule a začal ním metať. Žena
s mužom začali vlčiaka odháňať, následne malého psa pustil a vyštartoval po druhom psovi, ale ten mu

ušiel. Obaja vzali psov na ruky. Celý incident sa odohral na ulici, uprostred cesty. Vlčiak potom vbehol
do dvora, odkiaľ aj vybehol a žena s mužom aj so psami na rukách prešli okolo neho. Z rozhovorov
nepočul nič, keďže mal zatvorené okná. Celú príhodu vyrozprával manželke a dcére. Koncom októbra,
začiatkom novembra, mu dcéra povedala, že na facebooku videla prosbu, v ktorej žiadajú, aby sa ozvali
svedkovia, ktorí udalosť videli. Preto sa ozval žalobkyni.

Obec Mikušovce v potvrdení zo dňa 13. 9. 2013 uviedla, že žalobkyňa v januári 2013 prihlásila do
evidencie psov psa rasy yorkshire teriér.

Dňa 8. 10. 2013 žalobkyňa zverejnila na facebooku výzvu na prihlásenie sa osôb, ktoré boli svedkami

napadnutia jej psa dňa 29. 7. 2013.

Svedok K. Č. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že keď k udalosti došlo, bol asi 30-35 metrov
vzadu, natieral plot. Udalosť si všimol až po tom, čo počul škrek. Počul krik žalovanej, potom žalobkyne,
ktoré si vymieňali názory na to, kto bol na príčine. Ruvačku psov nevidel, počul až keď začali ženy kričať.

Ženy chytali psov, ktorí chodili po ulici. Nevedel, kde boli psi, nakoľko je tam tráva, ale psi boli niekde
na hranici. Ako sa psi bili, nevidel. Pripustil, že stál na rebríku. Pes žalovanej bol vždy vo voliére, pokiaľ
boli na dvore cudzí ľudia, v noci ho púšťali behať po dvore. Keď natieral plot, pes žalovanej bol asi vo
dvore. Nevidel, ako vlčiak napadol psa, videl už len, ako sa psi spolu bili, klbčili, tretí pes bol na ulici,
toho chytali. Bitka psov bola u žalovanej vo dvore, avšak z takej vzdialenosti sa to nedalo jednoznačne

určiť. Nevedel, či psi mali vôdzku. Videl už len, keď psi boli v hŕbe. Bolo to skôr vo dvore, ale veľmi málo,
ako keby na hranici. Vo dvore boli len dva psi. Jeden pes bol veľmi malý, druhý bol väčší, tretí bol vlčiak.
Vlčiak sa bil s tým najmenším psom, ten stredný pes bol na ulici. Vo dvore bol len ten najmenší pes. Ten
stredný pes ani do dvora nešiel. Žiadnu krv nevidel.

Svedkyňa K. T. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že žalobkyňa bola u nej ubytovaná asi
4-5 dní. Mala dvoch psov. Vtedy psa doniesla na rukách, lebo ho napadol iný pes. Pes mal len nejaký
škrabanec, skackal. Na druhý deň išli na turistiku, žalobkyňa psa niesla asi v ruksaku, pes podskakoval,
krivkal. Pes mal len trochu odretú kožu, nezdalo sa jej, že by to bolo uhryznuté, lebo tam by bolo vidnozuby. Škrabanec mal možno 2 cm. Žalobkyňa jej povedala, že pes sa trhal s iným psom. K napadnutiu
došlo asi medzi bránkami. Pes žalobkyne na nohu kríval stále, až kým neodišli. U veterinára s ním počas
pobytu u nej neboli. Nohu skúšali so žalobkyňou aj prehmatať. Nevedela, či pes nohu používal alebo

krivkal. Jednalo sa prednú nohu, nevedela uviesť, či pravú alebo ľavú.

Svedok X.. C. T. pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že žalobkyňu stretol jeden krát, keď jej
doručil písomné stanovisko. Telefonovali spolu asi 3 krát. V deň udalosti telefonoval v aute a hľadal
pivovar, keďže mal telefonáty, musel zastaviť. V diaľke videl dvoch ľudí s dvoma psami, potom vlčiak

napadol psa a ľudia sa ho snažili odplašiť. Počas celého incidentu telefonoval a bližšie si udalosti
nevšímal. Pozornosť tomu nevenoval, dotelefonoval a išiel preč. Potom vravel deťom, čo videl, aby si
dávali pozor. Žalobkyňu zbadal na vzdialenosť možno 50-100 metrov, išla s nejakým pánom a dvoma
psami. Vpredu išiel jazvečík, druhý malý pes sa motal na úrovni osôb. Stále mal na očiach obe osoby, aj
oboch psov. Od domu, z ktorého vybehol vlčiak, bol asi 50-100 metrov. Keď mal žalobkyňu na dohľad,
tak už s autom zastavoval. Počas celej doby telefonoval, riešil svoje záležitosti. K napadnutiu došlo

na verejnej komunikácii, pokiaľ by k nemu došlo vo dvore, tak by ho nevidel. Vlčiak drhol malého psa,
toho museli zachraňovať. Možno za 3 mesiace mu dcéra vravela, že je výzva na facebooku, týkajúca
sa udalosti, ktorú videl. Keďže tam bolo uvedené telefónne číslo, tak žalobkyni zavolal. To bolo asi v
októbri. Asi 2 týždne pred vyhotovením písomného vyjadrenia mu žalobkyňa telefonovala, že potrebuje
vyjadrenie. Dohodol sa s ňou, že keď bude mať cestu, tak to vezme. Text vyjadrenia si koncipoval sám,

podľa toho, ako si udalosti pamätal. Žalobkyne sa pýtal, či vyjadrenie treba potvrdiť, keďže nemal čas
prísť na pojednávanie, tak sa rozprávali ako to treba sformulovať Žalobkyňu nepozná, kontaktovali sa
až v súvislosti s výzvou na facebooku. Psi asi neboli pri incidente na vôdzke. Psi išli po ceste, vlčiak
vyletel zo dvora.

Svedok W. B., druh žalobkyne, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že dňa 29. 7. 2013 vo
večerných hodinách sa vracali Kvačianskou dolinou do obce. Psi išli pred nimi asi 2 metre. Z ulice
vybehol pes a napadol ich yorkshira, ktorý vyletel do vzduchu. Potom začali kričať, vlčiak yorkshira pustil
a chcel zaútočiť na jazvečíka. Keďže na neho zreval, vlčiak vbehol do dvora. Manžel žalovanej sa im
ospravedlňoval, žalovaná mala z toho srandu. Žalobkyňa vzala psa na ruky, na tričku jej videl krv. Pes

mal tržnú ranku. Keď ho položili na zem, skackal na troch nohách. Ranu vyčistili a ošetrili a nohu ďalej
sledovali. Potom im v Košiciach vysvetlili, že zlomenina bolí len v čase, keď sa ulomí, len v momente
napadnutia. V čase napadnutia pes kňučal. Keď sa potom u T. rozprávali, vraveli im, že pes často uteká
aj mimo pozemku, aj na druhý deň im dcéra pani T. hovorila, že pes je zase pustený. Jazvečík do dvora
žalovanej nevbehol. Yorkshire išiel prvý, za ním žalobkyňa a potom jazvečík, ktorý bol na jeho úrovni.

Psov vždy vodia bez vôdzky. Yorkshire bol úplne v ľavej strane cesty, dom žalovanej bol po ich pravej
strane. Psi boli pred ním, asi do 3 metrov, možno na úrovni domu. Vlčiak prebehol cez celú cestu až k ich
psovi. So psom boli u K.. H., dali mu ošetriť tržnú ranu, dostal antibiotiká a mal nohu zafixovanú. Chodil
o troch. Potom telefonovali do Banskej Bystrice, kde im povedali, že zlomeniny kĺbov robia len traja
špecialisti na Slovensku. Pes nejavil známky bolesti, ani známky zlomeniny, počas pobytu nekňučal, ale

stále používal len tri nohy.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaE.P.D.platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 4 ods. 1, 3 zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v
znení neskorších predpisov, vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len
osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať

vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.
Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

Podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v
znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí držiteľ psa, ak nezabráni voľnému pohybu psa okrem

priestorov na to určených.

Podľa § 7 ods. 2 písm. e/ zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov
v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nerešpektuje zákaz vstupu
so psom alebo zákaz voľného pohybu psa.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel žalobe žalobkyne v časti, uvedenej
vo výroku rozsudku, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená vynaložením nákladov na liečebnú
starostlivosť v súvislosti s útokom psa žalovanej na jej psa. V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné,

že majiteľkou psa yorkshirského teriéra, ktorý utrpel zranenie, je žalobkyňa, majiteľkou psa nemeckého
ovčiaka, ktorý mal uvedené zranenie spôsobiť, je žalovaná. Predpokladmi vzniku zodpovednostného
právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, pričom
občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia

(teda nedbanlivostné zavinenie sa predpokladá). Súd mal v konaní preukázaný vznik všetkých atribútov
vzniku zodpovednostného vzťahu zo zodpovednosti za škodu. Žalovaná porušila všeobecnú prevenčnú
povinnosť v zmysle zákonného ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí. Žalovaná však v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, napriek tomu, že mala vo

svojom dvore voľne pusteného psa, nezabezpečila výbeh psa zo dvora uzatvorením brány. Skutočnosť,
že brána do dvora rodinného domu bola otvorená, bola medzi účastníkmi konania nesporná. Žalovaná
taktiež porušila povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré
podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, keďže nezabránila voľnému pohybu psa, čo
konštatovala aj Komisia pre ochranu verejného poriadku a životného prostredia Obce Kvačany, ako

orgán príslušný na prejednanie priestupku. Žalovaná porušila aj všeobecne záväzné nariadenie Obce
Kvačany o podmienkach chovu domácich úžitkových zvierat a psov v Obci Kvačany, účinné od 1.
8. 1999, podľa ktorého chovateľ psa je povinný zabezpečiť, aby sa pes nemohol dostať na verejné
priestranstvo (na ulicu) alebo na cudzí pozemok (§ 3 ods. 1). Súd mal v konaní preukázaný aj
vznik škody na majetku žalobkyne, ku ktorej došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovanej. Škoda

predstavuje peniazmi vyjadriteľnú ujmu na majetku poškodeného. V predmetnej veci vznikla žalobkyni
škoda vo výške nákladov, vynaložených na liečbu psa a cestovné výdavky z miesta bydliska do miesta
vykonania liečebných výkonov (Košice). Výšku nákladov na liečbu psa mal súd preukázanú listinnými
dôkazmi, a to príjmovými dokladmi, vystavenými K.. H., K.. T. a veterinárnou nemocnicou Cassovet,
s. r. o., v celkovej výške 617,31 eura. Z príjmových pokladničných dokladov jednoznačne vyplynulo

vykonanie jednotlivých liečebných výkonov vo vzťahu ku psovi žalobkyne, ktorý je v dokladoch označený
plemenom a menom. Pokiaľ aj v príjmovom doklade, vystavenom K.. H. dňa 9. 8. 2013, nie je uvedený
pes, vo vzťahu ku ktorému boli liečebné výkony uskutočnené, v spojení so správou K.. H. zo dňa
23. 12. 2015 je nepochybné, že sa jednalo o yorkshirského teriéra žalobkyne. Rozsah utrpenýchzranení psa a popis jednotlivých liečebných výkonov vyplýva z príjmových pokladničných dokladov, ale
aj zo správ K.. H., K.. T. a najmä veterinárnej nemocnice Cassovet, s. r. o.. Dôvodnosť vynaloženia
uvedených výdavkov, ktoré žalovaná spochybnila existenciou veterinárnych lekárov v mieste bydliska

žalobkyne, bola preukázaná najmä správami K.. T., ktorý doporučil chirurgickú liečbu a K.. H., ktorá
uviedla, že žalobkyňa bola referovaná na špecializované pracovisko v Košiciach. Z uvedených správ
a tvrdení žalobkyne a svedka B. mal súd preukázané, že zákrok, ktorý si vyžadoval zdravotný stav
psa žalobkyne, bolo možné vykonať len na špecializovanom pracovisku. Súd mal tiež preukázaný
vznik výdavkov na cestovné v celkovej výške 151,56 eura, a to za 9 vykonaných ciest na trase

Lučenec - Košice a späť, pričom cena jednosmerného lístka prostriedkom verejnej hromadnej dopravy
činila 8,42 eura (8,42 eura x 2 x 9). Argumentáciu žalovanej, že žalobkyňa preukázala vykonanie len
jednej cesty, súd nepovažoval za dôvodnú. Tvrdenie žalobkyne o vykonaní ciest do Košíc v súvislosti
s ošetrením psa boli preukázané aj príjmovými pokladničnými dokladmi, vystavenými Cassovet, s.
r. o., ktoré dátumovo korešpondovali s tvrdeniami žalobkyne, že na ošetrenia dochádzala v piatok,
pričom všetky doklady, s výnimkou prvého a posledného vyšetrenia, boli vystavené v piatok. Navyše,

žalobkyňa si uplatnila náhradu škody spočívajúcej vo vynaloženom cestovnom v minimálnej výške, v
cene cestovného prostriedkom verejnej hromadnej dopravy. Ak by si bola žalobkyňa uplatnila náhradu
škody vo výške cestovného vlastným motorovým vozidlom, bola by nepochybne vyššia. Súd mal
preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody na strane
žalobkyne. Žalovaná spochybnila príčinnú súvislosť z dôvodu časového odstupu medzi vznikom škody

a prvým veterinárnym ošetrením psa. Z vykonaných dôkazov, najmä správ veterinárov a výpovedí
svedkov, však bolo preukázané, že ku zraneniu psa žalobkyne došlo v dôsledku útoku psa žalovanej.
Všetky správyveterinárovzhodnepopisujúmechanizmusvznikuzraneniapsažalobkyne,pričomžiadny
z veterinárov nespochybnil možnosť časového odstupu od vzniku zranenia po prvé ošetrenie. K.. Š. vo
svojej správe odôvodnil nepociťovanie bolesti psom nielen podávaním liekov, ktoré pôsobili analgeticky

(čím taktiež žalovaná odôvodňovala neexistenciu príčinnej súvislosti, keďže k podávaniu liekov došlo
až od 5. 8. 2013), ale aj vznikom silného opuchu s postupným vývojom sekundárnych zmien v okolí
kĺbu, čím sa čiastočne kĺb imobilizoval a preto bolestivosť mohla byť obmedzená. Svedok B., ale aj
svedkyňa T., u ktorej bola žalobkyňa počas pobytu v Kvačanoch ubytovaná, potvrdili, že pes používal
len tri nohy, skackal, štvrtú, prednú, nohu nepoužíval. Pokiaľ žalovaná spochybnila samotné napadnutie

psa žalobkyne, jej tvrdenia boli vyvrátené výpoveďami svedkov B., X.. T. O. Č., ktorí všetci zhodne
vypovedali, že videli útok psa žalovanej na yorkshirského teriéra žalobkyne. Ak aj svedok Č. tvrdil, že
samotné napadnutie nevidel, uviedol, že videl ruvačku psov, ktorej boli účastní vlčiak a yorkshirský teriér.
Tvrdeniežalovanej,ževlčiaknenapadolyorkshirskéhoteriérasajavíakonelogickéajpoprijejsúčasnom
tvrdení, že žalobkyňu vyzvala, aby si psa prezrela, či nemá zranenia. Ak by totiž yorkshirský teriér nebol

napadnutý psom žalovanej, nemohli mu byť spôsobené zranenia. Tvrdenie žalovanej, že pes žalobkyne
prechádzal cez kríčky, kde sa mohol zraniť, súd považoval za účelové. Pokiaľ žalovaná poukazovala
na rozpory vo výpovedi svedka X.. T. a žalobkyne ohľadne počtu ich telefonátov, uvedená skutočnosť
bola bez významu na rozhodnutie. Svedok X.. T. rovnako ako žalobkyňa zhodne uviedli, že k ich prvému
telefonickému kontaktu došlo na základe výzvy žalobkyne na facebooku a následne až v súvislosti s

podaním písomného vyjadrenia svedkom, ktoré si koncipoval sám a žalobkyni ho len odovzdal. Inak
sa so žalobkyňou nekontaktoval a pred udalosťou ju nepoznal. Z vykonaného dokazovania však súd
mal preukázané, že škoda bola spôsobená aj zavinením poškodenej (žalobkyne), ktorá je preto povinná
znášať škodu pomerne. Súd mal preukázané, že žalobkyňa porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť v
zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, nakoľko psy neviedla na verejne prístupnej miestnej komunikácii

na vôdzke, teda nepočínala si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí, keďže voľne pustený pes mohol napadnúť iného človeka resp. zviera prípadne
spôsobiť škodu na majetku. Žalobkyňa tiež porušila povinnosť uloženú zákonom č. 282/2002 Z. z.
ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
je pohyb psov mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov možný len s vôdzkou. Súčasne

porušila povinnosť uloženú všeobecne záväzným nariadením Obce Kvačany o podmienkach chovu
domácich úžitkových zvierat a psov v Obci Kvačany, účinné od 1. 8. 1999, podľa ktorého na verejných
priestranstvách (po ulici) možno psov vodiť iba na vodítku, pričom musia mať náhubky (§ 3 ods. 2).
Porušenie zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení
neskorších predpisov, konštatovala aj Komisia pre ochranu verejného poriadku a životného prostredia

Obce Kvačany, ako orgán príslušný na prejednanie priestupku. Z vykonaného dokazovania, najmä z
výpovede žalovanej, mal súd preukázané, že útoku vlčiaka na psa žalobkyne predchádzalo vbehnutie
psa žalobkyne - jazvečíka do dvora žalovanej. Pokiaľ aj svedok X.. T. tvrdil, že k útoku došlo na miestnej
komunikácii,rovnakouviedol,žepocelýčastelefonoval,pokúšalsazaparkovaťautoasamotnejudalostiosobitnú pozornosť nevenoval. Vbehnutie jazvečíka do dvora žalovanej preto spozorovať nemusel.
Uvedenej skutočnosti nasvedčuje aj tvrdenie svedka, že jazvečík išiel vpredu, ktoré bolo v rozpore s
tvrdením svedka B., že prvý išiel yorkshirský teriér. Súd mal za to, že ak by bola žalobkyňa zabezpečila

psy vôdzkou a viedla ich vo svojej bezprostrednej blízkosti, nedošlo by ku vbehnutiu jazvečíka do dvora
žalovanej, ktoré spozoroval vlčiak. Skutočnosť, že vlčiak zaútočil v súvislosti s vbehnutím jazvečíka
do dvora, mal súd preukázanú aj tým, že hoci bola brána do dvora otvorená, vlčiak nezaútočil resp.
nevybehol zo dvora už skôr, hoci je nepochybné, že po miestnej komunikácii prechádzali ľudia, ale až
v čase, keď po ceste prechádzala žalobkyňa so psami. Na základe uvedených skutočností mal súd

preukázané, že miera zavinenia žalobkyne na vzniku škody je rovnaká ako žalovanej. Preto uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni spôsobenú škodu v rozsahu jednej polovice, čo činí 384,43 eura
a v zostávajúcej časti uplatnenej istiny podanú žalobu zamietol.

Keďže žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobkyni aj
právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na druh žalovaného nároku, t. j. náhradu škody,

pri povinnosti na náhradu ktorej čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, súd priznal žalobkyni úroky z omeškania len odo dňa nasledujúceho po doručení
výzvy na plnenie. Keďže žalobkyňa doručovala žalovanej výzvu na plnenie v čase, keď sa žalovaná
zdržiavala v zahraničí, v dôsledku čoho sa výzva nedostala do sféry dispozície žalovanej, považoval súd
za prvú výzvu na plnenie samotnú žalobu. Nakoľko žaloba bola doručená žalovanej dňa 28. 4. 2014,

bola povinná dlh splniť dňom nasledujúcim, t. j. 29. 4. 2014 a dňom 30. 4. 2014 sa dostala s plnením
záväzku do omeškania. Súd preto priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške úrokov z omeškania
podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 5,25 % ročne, avšak len z priznaného plnenia 384,43 eura od
30. 4. 2014 do zaplatenia a v zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Keďže pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol rovnaký, súd žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.