Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200330
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: E. G., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom R. S., S. XXXX, zast. JUDr. Jurajom
Strählem, advokátom, so sídlom v W., C. R. XX/XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o úrazovú rentu, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 1145-35/2013-BA zo dňa 12. marca 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. 1145-35/2013-BA zo dňa 12. marca 2013 rozhodla, že
navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 29. mája 1986, má
v zmysle § 272 ods. 1, 2, 3 a ods. 9 Zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 do 31.
decembra 2004 nárok na úrazovú rentu v sume 208,59 € mesačne, ktorá sa
- v zmysle § 293b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z., ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, zvyšuje od 1. januára 2005 o 7,54 % sumy úrazovej renty priznanej týmto
rozhodnutím na celkovú sumu 224,33 € mesačne,
- v zmysle § 293az ods. 4 zákona v znení zákona č. 449/2008 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2005 o
8,85 % sumy úrazovej renty priznanej týmto rozhodnutím na celkovú sumu 244,21 € mesačne,
- v zmysle § 89 ods. 7 v súlade s § 82 ods. 1 - 3 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce,

sociálnych vecí a rodiny SR č. 229/2006 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2006 o 5,95 % sumy úrazovej renty
priznanej týmto rozhodnutím na celkovú sumu 258,75 € mesačne,
- v zmysle § 89 ods. 7 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 197/2007 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2007 o 6,25 % sumy úrazovej renty priznanej týmto rozhodnutím
na celkovú sumu 274,95 € mesačne,
- v zmysle § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 136/2008 Z. z. zvyšuje od 1. júla 2008 o 5 % sumy úrazovej renty priznanej týmto rozhodnutím na

celkovú sumu 288,73 € mesačne,
- v zmysle § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 450/2008 Z. z. zvyšuje od 1. januára 2009 o 6,95 % na celkovú sumu 308,90 € mesačne,
- v zmysle § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 413/2009 Z. z. sa priznaná suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2010
o 3,05 % na celkovú sumu 318,40 € mesačne,

- v zmysle § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 404/2010 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2011 o 1,8 % na celkovú
sumu 324,20 € mesačne,- v zmysle § 89 ods. 8 zákona a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
č. 344/2011 Z. z. sa suma úrazovej renty zvyšuje od 1. januára 2012 o 3,3 % na celkovú
sumu 334,90 € mesačne,

- v zmysle § 89 ods. 8 písm. a), § 89 ods. 9 písm. a) prvého bodu a § 89 ods. 10 zákona a v súlade s
opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 329/2012 Z. z. sa suma úrazovej
renty zvyšuje od 1. januára 2013 o 3,05 % na celkovú sumu 345,20 € mesačne. Na túto sumu bude mať
navrhovateľ nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej
výplatu alebo na určenie jej sumy podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne (v tom
čase Mgr. R.) včas opravný prostriedok, v ktorom poukázal na to, že odporkyňa vydala rozhodnutie
o úrazovej rente navrhovateľa zo dňa 12. 3. 2013, pričom ani v jednom bode nepostupovala podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 2So/102/2006. Z tohto dôvodu žiadal, aby krajský súd po preskúmaní
rozhodnutia odporkyne, ako aj preskúmaní odvolania navrhovateľa rozhodol uznesením, ktorým vyhovie

odvolaniu navrhovateľa v celom rozsahu a rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Odporkyňa v súvislosti s pracovným úrazom navrhovateľa, ktorý utrpel dňa 29. mája 1986, prevzala dňa
26. marca 2004 od správcu konkurznej podstaty bývalého zamestnávateľa navrhovateľa - Váhostav, a.

s., Žilina výplatu plnení z titulu jeho zodpovednosti za škodu preberacím protokolom č. 24 z 27. apríla
2004. Odporkyňa v predmetnej veci zistila, že bývalý zamestnávateľ vyplácal navrhovateľovi náhradu za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi,
pretože od nesprávne valorizovaného hrubého zárobku dosahovaného pred vznikom škody odpočítaval
len výšku čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol navrhovateľovi priznaný dňa 6. augusta 1998.

Nakoľko bol navrhovateľ odo dňa 1. novembra 1997 ku dňu 31. decembra 2003 evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie, mal mu byť zohľadnený aj zárobok, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom na svoju
zachovalúpracovnúschopnosť.Náhradauzamestnanca,ktorýmalposkončenípracovnejneschopnosti
pre pracovný úraz alebo pre chorobu z povolania zachovalú pracovnú spôsobilosť, sa mala vypočítať
so zohľadnením zárobku, ktorý dosahoval po skončení tejto dočasnej pracovnej neschopnosti alebo

ju mohol dosiahnuť, keby pracoval. Priznaním čiastočného invalidného dôchodku od 6. augusta 1998
došlo na strane navrhovateľa podľa § 202 Zákonníka práce k podstatnej zmene pomerov.

Na základe vyššie uvedeného vydala odporkyňa dňa 28. februára 2005 rozhodnutie č.
22-909/2005-693 o zvýšení sumy priznanej úrazovej renty vyplácanej pred 1. januárom 2005 o 7,54 %,

na sumu 5.983,- Sk mesačne (valorizačné rozhodnutie).

Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný
prostriedok, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý rozsudkom č. k. 11Sp/12/2005-26 zo dňa
19. januára 2006 potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. februára 2005.

Proti rozsudku krajského súdu zo dňa 19. januára 2006 podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č. k. 2So/102/2006 zo dňa 28. novembra
2007 zmenil rozsudok krajského súdu zo dňa 19. januára 2006 tak, že zrušil rozhodnutie odporkyne zo
dňa 28. februára 2005 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa po opätovnom preskúmaní spisovej dokumentácie vydala rozhodnutie č. 222-1123/2008 dňa
31. marca 2008, proti ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodoval krajský súd,
ktorý rozsudkom č. k. 22Sp/100/2008-51 zo dňa 16. júna 2009 zrušil meritórne rozhodnutie a vec vrátil
odporkyni na ďalšie konanie.

V nadväznosti na právny názor vyslovený v rozsudku krajského súdu zo dňa 16. júna 2009, ako aj v
rozsudku Najvyššieho súdu SR, odporkyňa, pobočka Žilina dňa 10. decembra 2009 podala na Okresný
súd v Žiline žalobu o určenie sumy náhrady straty na zárobku pri uznaní čiastočnej invalidity, ktorá patrila
navrhovateľovi k 31. decembru 2003, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. Okresného súdu Žilina

4C/251/2009.

Odporkyňa rozhodnutím č. 224-7476/2009 zo dňa 21. decembra 2009 prerušila dňom 21. decembra
2009 konanie na vydanie rozhodnutia, pretože na okresnom súde začalo konanie o predbežnej otázke,ktorou bolo určenie sumy náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa pri uznaní čiastočnej invalidity
k 31. decembru 2003, vyriešenie ktorej bolo rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia o úrazovej rente v
zmysle § 272 ods. 3 zákona.

Okresný súd Žilina o predbežnej otázke rozhodol rozsudkom č. k. 4C/251/2009-344 zo dňa 21. októbra
2011, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/130/2012 zo dňa 20. decembra
2012. Okresný súd vyššie citovaným rozsudkom zo dňa 21. októbra 2011 vo výroku určil, že suma
náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pri uznaní čiastočnej invalidity

patriaca odporcovi 3/ (navrhovateľovi) od odporcu 1/ (spoločnosť Považská stavebná spoločnosť, a. s.,
v konkurze, Hlinská 40, Žilina, IČO: 31 561 420) a jeho právnych predchodcov, patrila k 31. decembru
2003 z titulu pracovného úrazu zo dňa 29. mája 1986, vo výške 208,59 € (6.284,- Sk) v hrubej mzde.

Na základe rozsudku OS Žilina v spojení s rozsudkom KS v Žiline zo dňa 20. decembra 2012
vydala odporkyňa dňa 12. marca 2013 rozhodnutie č. 1145-35/2013-BA, ktoré je predmetom tohto

preskúmavacieho konania.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 9Co/130/2012 bolo podané
dovolanie, preto konajúci súd uznesením č. k. 25Sd/111/2013-24 zo dňa 4. júna 2013 konanie o
preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 12. marca 2013 podľa § 109 ods. 2 písm. c)

O.s.p. prerušil do právoplatného ukončenia konania o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline
č. k. 9Co/130/2012 zo dňa 20. decembra 2012.

Aj proti tomuto rozhodnutiu (o prerušení konania o úrazovú rentu navrhovateľa) podal navrhovateľ
odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 10So/35/2013 zo dňa 30. apríla 2014

tak, že uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sd/111/2013-24 zo dňa 4. júna 2013 potvrdil.

Dňa 12. mája 2014 bola Ústavnému súdu SR doručená sťažnosť navrhovateľa, ktorou namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Krajského súdu v Žiline v
konaní vedenom pod sp. zn. 25Sd/111/2013.

Ústavný súd SR nálezom č. I. ÚS 272/2014-26 zo dňa 13. augusta 2014 rozhodol tak, že základné právo
E. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom
Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 25Sd/111/2013 porušené nebolo.

V priebehu konania mal súd preukázané, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací o dovolaní navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 20. decembra 2012 pod sp. zn. 9Co/130/2012 rozhodol tak,
že dovolanie odmietol.

Následne si navrhovateľ zvolil nového právneho zástupcu dňa 28. 8. 2014 - JUDr. Juraja Strähleho,

advokáta, so sídlom v W..

Právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 28. 10. 2014 uviedol, že napádané
rozhodnutie bolo vydané na podklade rozsudku OS Žilina č. k. 4C/251/2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3. 3. 2012. S uvedeným rozhodnutím bol navrhovateľ poškodený a svojho práva

sa domáhal aj sťažnosťou, ktorú podal na Ústavný SR dňa 25. 8. 2014, ktorá je vedená pod č.
RvP 10843/2014. Má za to, že súd mu nesprávne znížil rentu z dôvodu, že nepracoval, t. j. bol
nezamestnaný. Ale nezamestnaný bol z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu. Svoju povinnosť
ako nezamestnaný - hlásiť sa na úrade práce, si plnil každý týždeň, a preto súd mal uvedené vyhodnotiť
ako keby pracoval. Takto súdy postupovali v obdobných prípadoch (baníci v Prievidzi). Už v roku 2004

požiadal odporkyňu, aby ho zamestnávala ako zdravotné postihnutého na skrátený pracovnú úväzok
podľa lekárskeho posudku. Odporkyňa ho nezamestnala, aj keď jej zákon prikazoval zamestnávať 20 %
ZŤP ľudí. Odporkyňa takúto povinnosť nesplnila, ale krátiť úrazovú rentu o 50 % dokázala, čo považuje
za„sociálnaprístup“akotovyplývaznázoruodporkyne.Žiadal,abysúduvedenéskutočnostiakceptoval
pri rozhodovaní o jeho odvolaní.

Na pojednávaní sa právny zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu pridržiaval písomných vyjadrení vo
veci.Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho zástupcu a
rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. marca 2013 považuje naďalej za nespravodlivé a žiadal ho zrušiť.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na to, že v celom konaní navrhovateľ
viackrát poukazoval na to, že ho mala odporkyňa zamestnať. V tejto veci je potrebné povedať,
že Zákon o sociálnom poistení je tak v hmotnoprávnej časti, ako aj v procesnoprávnej časti
verejnou normou, normou verejného práva. Tam je vymedzené, čo Sociálna poisťovňa má vykonávať.
Vykonáva dôchodkové poistenie, úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a

nemocenské poistenie. Z týchto ustanovení zákona nikde nevyplýva povinnosť, že má zamestnať tých
zamestnancov, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo získali chorobu z povolania. Sociálna poisťovňa bola
povolaná vyplácať za poistených zamestnávateľov úrazové dávky a v prípade navrhovateľa prevziať a
tak sa transformoval aj z tej doby nárok, ktorý nebol poistený, pretože v dobe, keď navrhovateľ utrpel
pracovný úraz, v tom čase zákonné poistenie nebolo. Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou
odporkynezamestnávaťnezamestnanéhoatakistojejudikatúrouprekonaná námietka,žekeďsahlásil,

tak mu patrí plná výška. Najvyšší súd SR vo viacerých veciach povedal, že nezamestnaný z dôvodu
situácie na trhu práce, má mať odpočítaný fiktívny zárobok, je týchto judikátov už viac. Pokiaľ ide o
tento prípad, rovnaký prípad sa riešil na tunajšom súde pod sp. zn. 25Sd/315/2012. Rovnako tam bola
určená súdom strata na zárobku k 31. decembru, bol tam potvrdzujúci rozsudok tunajšieho súdu, bolo
tam odmietnuté dovolanie a bola tam odmietnutá aj ústavná sťažnosť. Takže takýto identický prípad

ako je navrhovateľov, už takto vyriešený je, preto žiadame opravným prostriedkom napadnuté meritórne
rozhodnutie, v tomto prípade ide o meritórne rozhodnutie a nie o valorizačné, ktoré sa tu riešili na tomto
súde, žiadame ho potvrdiť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a

nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením zástupkyne odporkyne, poukazuje na priebeh
doterajšieho konania v danej veci a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 1145-35/2013-
BA zo dňa 12. marca 2013 je vydané v súlade so zákonom, preto ho ako zákonné potvrdil v súlade s

ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Konajúci súd hlavne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 2So/102/2006 zo dňa 28.
novembra 2007 (na ktorý poukazoval aj sám navrhovateľ), v odôvodnení ktorého sám Najvyšší súd SR
uložil odporkyni povinnosť postupovať v naznačenom smere a po zadovážení potrebných podkladov vo

veci opätovne rozhodnúť, rozhodnutie náležite odôvodniť vrátane odôvodnenia základu pre zvýšenie
úrazovej renty. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. totiž odporkyni nevyplýva oprávnenie
prepočítať výšku náhrady za stratu na zárobku vyplácanú k 31. decembru 2003 (t. j. za obdobie pred
účinnosťou zákona č. 461/2003 Z. z.) a úrazovú rentu vyplácať od 1. januára 2004 v nižšej sume ako
bola vyplácaná a bez sporu medzi navrhovateľom a zamestnávateľom k 31. decembru 2003 parila.

Prepočítavanie je vlastne rozhodovaním o výške dávky pred 1. januárom 2004 a na
také rozhodovanie odporkyňa nie je oprávnená.

V nadväznosti na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, odporkyňa dňa 10.
decembra 2009 podala na Okresný súd Žilina žalobu o určenie sumy náhrady straty na zárobku pri

uznaní čiastočnej invalidity, ktorá patrila navrhovateľovi k 31. decembru 2003, ktoré konanie bolo vedené
pod sp. zn. OS Žilina 4C/251/2009.

Následne odporkyňa rozhodnutím č. 224-7476/2009 zo dňa 21. decembra 2009 prerušila dňom
21. decembra 2009 konanie na vydanie rozhodnutia, pretože na okresnom súde začalo konanie o

predbežnej otázke, ktorou bolo určenie sumy náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa pri uznaní
čiastočnej invalidity k 31. decembru 2003, vyriešenie ktorej bolo rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia o
úrazovej rente v zmysle § 272 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení.

Okresný súd Žilina o predbežnej otázke rozhodol rozsudkom č. k. 4C/251/2009-344 zo dňa 21. októbra

2011, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/130/2012 zo dňa 20. decembra 2012.Na základe rozsudku OS Žilina v spojení s rozsudkom KS v Žiline zo dňa 20. decembra 2012 vydala
odporkyňa dňa 12. marca 2013 rozhodnutie č. 1145-35/2013-BA, ktoré napadol navrhovateľ opravným
prostriedkom.

Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania vyvolaného podaním dovolania navrhovateľa proti
rozhodnutiu KS v Žiline zo dňa 20. decembra 2012, ako aj na výsledok sťažnosti navrhovateľa na postup
tunajšieho súdu v tejto veci, súd rozhodol tak, ako je uvedené vyššie.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.