Rozhodnutie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. jún 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9T/11/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412010023
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5412010023.11

Rozhodnutie

Senát Okresného súdu Dolný Kubín v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z
prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.06.2015
v Dolnom Kubíne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
X. X., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava

je vinný, že

dňa 27.10.2009 v čase od 05:30 hod. do 06:30 hod. rozbil sklenenú výplň okna na vchodových dverách
farského úradu na ulici S. W. XXXX/X B. P. S. a cez takto vzniknutý otvor vošiel do budovy
farského úradu, kde zo spoločenskej miestnosti zobral peniaze vo výške 1.300,- €, v izbe na
I. poschodí peniaze vo výške 1.560,- €, peniaze v rôznych menách v hodnote 1.000,- €, mobilný telefón

zn. Nokia N97 v hodnote 400,- €, mobilný telefón zn. Nokia E66 v hodnote 150,- € a v kancelárii na
prízemí mobilný telefón zn. Nokia nezisteného typu v hodnote 36,- €, čím spôsobil:
- ThDr. Ľ. V., PhD., nar. XX.XX.XXXX odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 3.860,- € a
- Y. D., E. P. S., H.: XXXXXXXX odcudzením mobilných telefónov škodu vo výške 586,- € a poškodením
vchodových dverí škodu vo výške 18,- €,

pričom obžalovaný takto konal napriek tomu, že:
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/201/2001 zo dňa 07.02.2001, právoplatným dňa
07.02.2001, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi“ podľa § 187 ods. 1 písm. b), d) zákona
č. 140/1961 Zb. vo vtedy platnom znení a
- rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2T/80/2002 zo dňa 13.01.2003, právoplatným dňa

30.04.2003, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi“ podľa § 187 ods. 1 písm. d) zákona č.
140/1961 Zb. vo vtedy platnom znení,
teda

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania (vlámaním)
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

- zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák.

- prečin „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.,

a za to mu súd
ukladá

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný

trest odňatia slobody vo výmere osem rokov.Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému ThDr. Ľ. V., K..

XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., T.. P. Č.. XXX, t.č. bytom P. S., S. W. Č.. XXXX/X, škodu vo výške
3.860,- €. Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkazuje poškodeného so zvyškom jeho nároku na náhradu
škody na občianske súdne konanie.
Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Y. D., E. P. S., W.
W. S. W. Č.. XXXX/X, P. S., H.: XX XXX XXX škodu vo výške 54,- €. Súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por.

odkazuje poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 10.02.2012 obžalobu pre skutok uvedený vo
výroku rozsudku. Takto formulovaný skutok navrhol právne kvalifikovať ako jednočinný súbeh prečinu
„Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu „Porušovanie domovej
slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Okresný súd v rámci preskúmania obžaloby zistil, že opísaný skutok je možné právne kvalifikovať
ako zločin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 , ods. 4 písm. d) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e)
Tr. zák., v jednočinnom súbehu s prečinom „Porušovanie domovej slobody“ podľa § 194 ods. 1 Tr.
zák. (Rt-116/2012). Preto postúpil vec senátu (č.l. 259), a následne na verejnom zasadnutí obžalobu
predbežne prejednal (č.l. 321), vzhľadom na zmenenú právnu kvalifikáciu žalovaného skutku (§ 243

ods. 2 Tr. por.).
Okresný súd Dolný Kubín vo veci už dvakrát rozhodol (č.l. 356, 471), avšak Krajský súd v Žiline
odsudzujúci rozsudok okresného súdu vždy zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (č.l. 376, 541).
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.01.2015 (č.l. 606) a 16.06.2015 (č.l. 681) okresný súd
zopakoval dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 607) v zhode s prípravným konaním (č.l. 30, 180) priznal,
že dňa 27.10.2009 nadránom skutočne prišiel svojím autom k miestnej rímskokatolíckej fare v P. S.,
kde chcel požiadať o poskytnutie peňazí. Tam mu však nikto neotváral, a preto šiel hľadať farára do
neďalekého kostola. Našiel ho v spovednici a tam ho žiadal, aby mu požičal peniaze na naftu. Farár
mu však odmietol požičať. Obžalovaný teda svoje auto nechal zaparkované pred farou a šiel smerom

k hotelu Severan, kde požiadal taxikára, aby ho zaviezol do J. Q. s tým, že tam predá počítač a z
utŕžených peňazí mu zaplatí za cestu. Po príchode do Q. však nenašiel ľudí, ktorí by mali záujem o
kúpu počítača, a tak dal taxikárovi len 1,20 € a zostal v Q.. Tu napokon našiel svojich známych, ktorým
počítač predal za 600,- €, a následne šiel vlakom do Ž.. Do P. S. sa po auto vrátil až neskôr, keď už
bolo na polícii. Skôr preň nešiel, keďže mal problém so štartovaním a nemal benzín. Neskôr (č.l. 180)

obžalovaný doplnil, že peniaze potreboval nielen na naftu, ale aj na opravu auta. Tvrdil už, že taxikárovi,
ktorý ho viezol do Q., nevravel o žiadnom predaji počítača.
Poškodený ThDr. Ľ. V. na hlavnom pojednávaní (č.l. 608), zhodne ako v prípravnom konaní (č.l. 39, 194)
ako dekan - farár farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v P. S. potvrdil, že koncom októbra 2009 pred 6:00 hod.
spolu s kolegami kaplánmi spovedal v miestnom kostole neďaleko fary. V tom čase prišiel za ním do

spovednice neznámy muž, ktorý od neho pýtal peniaze (20,- €) s tým, že musí zaplatiť policajtom pokutu,
inak mu vezmú doklady. Jeho požiadavku však poškodený odmietol. Cca o 6:30 hod. ukončil spovedanie
a vracal sa pešo späť na faru. Cca 20 metrov pred ním kráčali jeho kapláni, a títo videli mladého muža
ako vybieha z farskej budovy. Kaplán R. mu hneď vravel, že to bol ten istý človek, čo bol predtým pýtať
peniaze v kostole. Po príchode k vchodovým dverám zbadal rozbitú sklenenú výplň. Následne kontrolou

osobných vecí, ako aj interiéru farskej budovy zistil, že mnohé veci sú porozhadzované, pričom jemu boli
odcudzené peniaze, a to 1.300,- € z príručnej taštičky, 1.560,- € z pracovného stola, 260,- Sk z plátennej
tašky, mobilný telefón zn. Nokia nezisteného typu, Nokia E66, Nokia N67 a peniaze v rôznych menách
(švédske koruny, americké doláre a poľské zloté) v celkovej sume cca 1.000,- €. Telefón značka Nokia
E66 mu však bol neskôr políciou vrátený. Uviedol, že na fotkách páchateľa spoznal, teda stotožnil ho s

osobou, ktorá bola u neho v spovednici. Neskôr poškodený v prípravnom konaní (č.l. 194) uplatnil nárok
na náhradu škody voči obžalovanému vo vlastnom mene, a to za odcudzenú hotovosť čiastku 3.860,- € a
zatelefónNokiaN97čiastku400,-€.Zároveňuplatnilnároknanáhraduškodyvmenenímspravovaného
farského úradu vo výške 60,- € (20,- € za poškodenú sklenenú výplň na vchodových dverách a 40,-
€ za mobilný telefón Nokia nezisteného typu). Doplnil, že pri krádeži bol odcudzený aj mobilný telefón

Nokia E66 v hodnote cca 150,- €, avšak tento bol farnosti policajtmi vrátený. V prípravnom konaní sícepoškodený tvrdil, že páchateľa opoznal, na hlavnom pojednávaní však už nevedel uviesť, či mu bol
predložený album s fotografiami možných páchateľov. Uviedol, že muž, ktorý bol od neho pýtať peniaze
vyzeral tak nejako ako obžalovaný. Vzhľadom na odstup času však nevedel s istotou uviesť, či to bol on.

Svedok Mgr. Q. R. na hlavnom pojednávaní (č.l. 609) v zhode s prípravným konaním (č.l. 47) potvrdil, že
v predmetný deň spolu s poškodeným V. a svedkom Z. spovedali v miestnom kostole vedľa fary. Vtedy
prišiel za ním priamo do spovednice obžalovaný, ktorý ho žiadal o 20,- € s tým, že ich potrebuje na
zaplatenie pokuty pre policajtov. On mu peniaze odmietol dať a obžalovaný preto zo spovednice odišiel.
Cca o 6:45 hod. sa s kolegom Z. vracali z kostola pešo na faru a keď prichádzali k vchodu do budovy,

vybehol z dverí obžalovaný a utiekol. Svedok v prípravnom konaní potvrdil, že hneď vtedy, ako zbadal
obžalovaného vybehnúť z farskej budovy a utekať preč, si bol „skoro stopercentne istý“, že je to ten
istý človek, ktorý bol u neho v spovednici. Vybiehajúcej osobe síce nevidel do tváre, ale poukázal na
totožnosťpostavyaoblečeniavybiehajúcehomuža.Obžalovanýsaunehovspovednicizdržalpárminút.
Keďže jeho požiadavka bola vzhľadom na účel spovednice nezvyčajná, opakovane sa na obžalovaného
z bezprostrednej blízkosti zadíval. Spovednica bola totiž tzv. otvorená, teda išlo o miestnosť o rozmeroch

1x1,5 m, v ktorej medzi kňazom a spovedajúcou sa osobu nie je žiadna stena, či iná prekážka a obe
osoby sedia vedľa seba. Aj preto konštatoval, že osoba, ktorá bola za ním v spovednici je totožná s
osobou, ktorá vybiehala pred ním z budovy fary. Následne v budove fary našli porozhadzované veci.
Jemu obžalovaný nič neukradol, ale vie, že dekanovi boli odcudzené nejaké veci. Svedok na hlavnom
pojednávaní vysvetlil, že počas rekognície (č.l. 81) nespoznal obžalovaného na fotografiách s úplnou

istotou, a preto povedal zapisujúcej policajtke „Toto by mohol byť on“ a ukázal prstom na jednu fotografiu.
Svedok D. Z. na hlavnom pojednávaní (č.l. 612) potvrdil, že v ten deň sa spolu s kolegom R. vracal
z kostola späť do neďalekej farskej budovy. Vo vzdialenosti cca 10 až 15 metrov zbadali vybiehať z
farskej budovy muža, ktorého kaplán R. začal prenasledovať, ale nebol úspešný. Vzápätí počul, ako
sa svedkovia R. a V. spolu rozprávajú o tom, že išlo o toho istého muža, ktorý bol predtým u nich v

spovednici pýtať peniaze.
Svedkyňa Ing. W. S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 613) v zhode s prípravným konaním (č.l. 59) potvrdila,
že pracovala v herni pri stanici v Ž., pričom dňa 30.10.2009 jej obžalovaný počas hry na automatoch
ponúkol do zálohy mobilný telefón zn. Nokia E66, ktorý od neho prijala, a následne ho vydala polícii.
Počas rekognície svedkyňa spoznala obžalovaného na predložených fotografiách (č.l. 84). Aj počas

hlavného pojednávania svedkyňa bez zaváhania ihneď spoznala obžalovaného, čo odôvodnila tým, že
to bola jediná situácia, kedy ju v herni zákazník oklamal, preto si ho tak dobre zapamätala.
Svedok X. E. na hlavnom pojednávaní (č.l. 614) v zhode s prípravným konaním (č.l. 184) potvrdil, že
pracoval ako taxikár, pričom koncom októbra 2009 ho pred hotelom Severan okolo 7:00 hod. v taxíku
zobudil obžalovaný, ktorý ho žiadal o odvoz do J. Q.. Svedok potvrdil, že obžalovaný žiaden počítač pri

sebe nemal, ani mu o ňom nič nespomínal. Tohto muža videl už večer predtým, keď v miestnej herni v
P. S. hral na automatoch, pričom keď prehrával a nemal už peniaze, ponúkal na predaj mobilný telefón.
Obžalovaný mu tvrdil, že za cestu do Q. mu zaplatí peniazmi, ktoré bude mať od tamojších známych.
Obžalovaný ho však nežiadal, aby ho zaviezol do centra mesta, ale do mestskej časti V., kde ho vysadil
pri skladoch. Nikto ho tam však nečakal. Obžalovaný mu sľúbil, že peniaze za odvoz mu donesie na

druhý deň. Doteraz tak však neučinil. Jednoznačne určil, že tým zákazníkom bol obžalovaný.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 98), vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 100), mal
súd preukázaný stav interiéru budovy miestnej fary, vrátane poškodených vchodových dverí a
porozhadzovaných vecí.

Zo zápisnice o ohliadke motorového vozidla (č.l. 109), vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 112),
mal súd preukázané, že pred budovou fary sa nachádzalo dňa 27.10.2009 odstavené motorové vozidlo
zn. V. XXX, ev. č. I.-XXXAS, ktoré javilo známky poškodenia, malo pootvorené strešné okno a otvor
po chýbajúcom zadnom bočnom okne bol len prelepený lepiacou páskou. Zo zápisnice o prehliadke
predmetného motorového vozidla (č.l. 126), vrátane pripojenej fotodokumentácie (č.l. 132), mal súd

preukázané, že v predmetnom motorovom vozidle, do ktorého sa policajti dostali cez chýbajúce zadné
okno, sa nenašli žiadne veci majúce súvis so žalovaným skutkom.
V čase zadržania dňa 29.10.2009 (č.l. 20) mal obžalovaný pri sebe viaceré listinné dôkazy. Išlo o dva
cestovnélístky(č.l.143)kupovanédňa28.10.2009večeroprávňujúcenajednosmernújazduvlakomzV.
O. cez Ž. do obce S.. Ďalej mal obžalovaný pri sebe viaceré pokladničné bločky (č.l. 144) preukazujúce

kúpu rôzneho tovaru (zväčša oblečenia) dňa 27.10.2009 v celkovej sume 366,80 €.
Zozmlúvopripojení(č.l.146-155)malsúdpreukázané,žemajiteľomodcudzených mobilnýchtelefónov
zn. Nokia E66 a zn. Nokia N97 bola Y. D., E. P. S..Z odborného vyjadrenia (č.l. 156) mal súd preukázané, že všeobecná hodnota odcudzených mobilných
telefónov bola 150,- € (Nokia E66), 400,- € (Nokia N97) a 36,- € (Nokia nezist. typu). Napokon z tohto
vyjadrenia je preukázané, že náklady na opravu poškodených vchodových dverí boli cca 18,- €.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 405), vrátane rozhodnutí o priestupkoch (č.l. 197, 248, 279, 284,
287), mal súd preukázané, že obžalovaný je páchateľom množstva priestupkov proti majetku. Tieto
zväčša spáchal podvodným konaním, kedy pod rôznymi zámienkami vylákal od iných osôb finančnú
hotovosť, ktorú doteraz nevrátil. V takom konaní pokračoval aj po spáchaní teraz posudzovaného
zločinu (č.l. 287).

Z odpisu registra trestov, vrátane pripojených súdnych spisov, mal súd preukázané, že obžalovaný je
recidívnym páchateľom mnohých trestných činov, pričom v minulosti bol opakovane odsúdený aj za
spáchanie zločinu (OS BA V č. 3T/201/2001; OS BA I č. 2T/80/2002). Naposledy bol vo výkone trestu
odňatia slobody pred spáchaním žalovaného skutku v r. 2006, keď vykonával trest odňatia slobody
vo veci OS Bratislava 5 č. 3T/201/2001. Momentálne vykonáva súhrnný trest odňatia slobody vo veci
OkresnéhosúduNámestovoč.4T/122/2011,ktorýmuboluloženýajzatrestnéčinyvovecič.4T/64/2009

a č. 4T/64/2011.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že žalovaný skutok sa stal, je
trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.
Z vykonaných dôkazov je preukázané, že obžalovaný dňa 27.10.2009 včas ráno prišiel na svojom
motorovom vozidle pred budovu miestnej fary s úmyslom vypýtať si od farára peniaze. Z tohto dôvodu

zvonil pri vchodových dverách, ale nikto mu neotváral. Preto šiel kňaza hľadať neďaleko fary do kostola.
Tu vstúpil do priestorov spovedníc a pýtal od spovedajúcich kňazov (V., R.) peniaze na úhradu údajnej
pokuty pre policajtov. Oslovení kňazi jeho (pre nich) nezvyčajnú požiadavku odmietli splniť a peniaze
mu neposkytli.
Takýto priebeh udalostí obžalovaný ani nespochybňuje, akurát uvádza, že peniaze nežiadal na úhradu

pokuty,alenachýbajúcepalivodoauta,resp.najehoopravu.Vtomtosmeresúvšakjehotvrdeniazjavne
lživé, keďže na vozidle prišiel pred budovu fary a vozidlo riadne zaparkoval. Nič teda nenasvedčuje
problému s došlým palivom či iným ťažkostiam. Obžalovaný potvrdil, že neskôr si zaistené vozidlo
prevzal od policajtov, pričom žiadne problémy z odvozom vozidla už neuvádzal. Napokon na hlavnom
pojednávaní obžalovaný aj sám priznal, že išlo z jeho strany len o zámienku s cieľom vylákať peniaze

(č.l. 607).
Ďalší priebeh žalovaného skutku už obžalovaný popiera, teda odmieta spáchanie krádeže vlámaním do
neďalekej fary.
V tomto smere je usvedčujúcou výpoveď svedka R., ktorý už v prípravnom konaní tvrdil, že osoba, ktorú
videl vybiehať z farskej budovy a ktorú vzápätí naháňal, bola totožná s osobou, ktorú krátko predtým

videl z bezprostrednej blízkosti v priestoroch otvorenej spovednice. Spontánne vyjadrenie svedka R.
ohľadom identity páchateľa zaznamenal aj svedok Z.. Svedok R. spomenul, že vybiehajúcu osobu
identifikoval aj podľa postavy a oblečenia. Nemožno prehliadať poznámku svedka o tom, že v spovednici
si obžalovaného osobitne všímal, keďže tento sa na neho obrátil s nezvyčajnou požiadavkou. Vzhľadom
na odstup času (6 r. po čine) je akceptovateľné, že pred súdom si už svedok R. nedokázal spomenúť

na identitu páchateľa.
Rovnako poškodený V. potvrdil, že jeho kolegovia kapláni, ktorí sa z kostola vracali na faru skôr, zbadali
vybehnuvšieho obžalovaného, pričom mu hneď vraveli, že to bola tá istá osoba, ktorá bola krátko
predtým pýtať peniaze v spovednici. Hoci poškodený tvrdí, že na fotografiách spoznal obžalovaného,
v spise sa nenachádza zápisnica o rekognícii obžalovaného poškodeným. Tu však treba uviesť,

že výpoveď poškodeného ohľadom identifikácie páchateľa ani nebola pre objasnenie veci potrebná.
Poškodený totiž nevidel obžalovaného vybiehať z vykradnutej fary. Obžalovaného by teda mohol akurát
stotožniť s osobou, ktorú videl u seba v spovednici. Táto skutočnosť však nie je sporná, pretože
obžalovaný nepopiera kontakt s poškodeným v danom čase a mieste, on len popiera, že sa následne
šiel vlámať do fary. Poškodený V. teda nie je svedkom, ktorý by usvedčoval obžalovaného z konania

nad rámec tvrdení obžalovaného a svedka R..
O účasti obžalovaného na predmetnom vlámaní však okrem výpovede očitého svedka R. svedčí aj reťaz
ďalších (nepriamych) dôkazov:
- krátko pred vlámaním prišiel autom pred faru, v ktorej zanedlho došlo k vlámaniu
- najskôr pri vchodových dverách do fary zvonil a komunikáciou s kňazmi v spovedniciach sa utvrdil v

tom, že v budove fary nikto nie je
- motív na vlámanie mal, keďže potreboval peniaze, ktoré krátko predtým pýtal od kňazov
- mal pri sebe ukradnutý mobilný telefón, ktorý ponúkal svedkyni S. na predaj.Svedkyňa Ing. S. označila bez váhania obžalovaného ako osobu, ktorá jej ponúkla ako zálohu za prijatú
pôžičku mobilný telefón, ktorý bol pri spáchaní žalovaného skutku ukradnutý poškodenému. Je teda
preukázané, že obžalovaný krátko po krádeži disponoval vecou pochádzajúcou z tejto krádeže.

Okrem toho je preukázané, že obžalovaný krátko po vlámaní (v ten istý deň) nakupoval v Ž. väčšie
množstvo tovaru a mal pri sebe aj doklady o kúpe tovaru. Obžalovaný sa síce bránil poukazovaním na
skutočnosť, že na kúpu tovaru použil peniaze z predaja notebooku, taxikár, ktorý ho k „záujemcom o
kúpu“ viezol (svedok E.), však uviedol, že obžalovaný žiaden notebook pri sebe nemal a doviezol ho
na jeho pokyn mimo centra mesta, kde ho nikto nečakal. Rovnako tento svedok potvrdil, že v ten večer

pred činom videl obžalovaného v miestnej herni, ako prehráva a ponúka na predaj mobil (nie notebook).
Nie je logické, prečo sa o predaj notebooku nepokúsil už v P. S., ale šiel za tým účelom taxíkom až do
iného okresu.
Nemožno tiež prehliadať, že obžalovaný si neprišiel po zaparkované auto, hoci mu v tom nič nebránilo.
Ak by totiž aj bolo pokazené, či bez paliva, mohol na kúpu paliva, či opravu vozidla použiť peniaze, ktoré
údajne získal na J. z predaja notebooku (600,- €). Namiesto toho však obžalovaný šiel z J. úplne iným

smerom (Ž., V.Ž. O.) a svoje auto (s vybitým zadným okno a pootvoreným strešným oknom) zanechal
nechránené na parkovisku v P. S.Í.. Po auto sa vrátil až po výzve zo strany policajtov. Takéto konanie
obžalovaného (pokiaľ by nebol páchateľom) by bolo nanajvýš nelogické.
Vzhľadom na doteraz uvedené dôkazy možno jednoznačne konštatovať účasť a vinu obžalovaného na
spáchaní žalovaného skutku. Súd však na základe vykonaných dôkazov upravil opis priebehu skutku

uvedený v podanej obžalobe tak, aby tento lepšie zodpovedal preukázanému priebehu (§ 163 ods. 3 Tr.
por.) a zároveň, aby totožnosť skutku zostala zachovaná. Opis skutku najmä doplnil o skutočnosť, že
obžalovaný takým konaním spáchal zločin už opätovne.
Oproti podanej obžalobe súd upravil aj právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. V zmysle judikovaných
stanovísk Najvyššieho súdu SR č. Rt-116/2012 a č. Rt-11/2015 totiž platí, že ak si páchateľ prisvojí

cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné
znaky zločinu „Krádež“ podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. e) Tr. zák.
Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku
kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou
vlámaním nespôsobí ani malú škodu. Zároveň súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval aj ako

jednočinný súbeh s prečinom „Poškodzovanie cudzej veci“ v zmysle § 194 ods. 1 Tr. zák., keďže bolo
preukázané a obvyklé, že priestory budovy fary slúžili aj ako obytné priestory pre slúžiacich kňazov,
pričom je preukázané, že obžalovaný neoprávnene vstúpil a kradol aj v takýchto priestoroch farskej
budovy.
Pri rozhodovaní o druhu trestu súd vychádzal z všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov (§

34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu.
Obžalovaný bol v minulosti viackrát odsúdený za spáchanie trestného činu, a to nielen majetkovej
povahy. Viackrát mu bol uložený trest odňatia slobody ako najprísnejší z trestov, pričom takto uložený
trest opakovane vykonal. V čase spáchania tohto zločinu obžalovanému dokonca plynula skúšobná
doba podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 5T/198/2008 (č.l. 224). Je

zrejmé, že ani výkon predchádzajúcich trestov, ba ani hrozba možného ďalšieho výkonu trestu odňatia
slobody, nebola pre neho dostatočne motivujúcim faktorom k zmene jeho správania sa. V tejto súvislosti
súd poukazuje aj na ďalšie správanie sa obžalovaného, ktorým počas plynutia tejto skúšobnej doby
páchal priestupky.
Súd teda uložil obžalovanému najprísnejší z trestov - trest odňatia slobody. Vzhľadom na nižšie uvedenú

úpravu do úvahy prichádzajúceho rozpätia trestnej sadzby (jej zvýšenie) neprichádzalo podmienečné
odloženie výkonu tohto trestu do úvahy.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu, keďže žalovaný skutok nie
je vo viacčinnom súbehu so žiadnym z činov, za ktoré už bol obžalovaný odsúdený. V tejto súvislosti
súd poznamenáva, že vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 4T/64/2009 bol prvým odsudzujúcim

rozhodnutím už trestný rozkaz, ktorý bol obžalovanému doručený (vyhlásený) dňa 17.06.2009. Hoci
tento trestný rozkaz bol neskôr v dôsledku podaného odporu zrušený, možno naň pri zisťovaní súbehu
pre účely uloženia súhrnného trestu naďalej prihliadať ako na tzv. pretínajúce odsudzujúce rozhodnutie
(Rt-57/1977; Rt-50/1978; Rt-29/2000-ČR; rozh. NS ČR č. 3 Tz 43/2000; rozh. NS ČR č. 4 Tz 247/2001).
Pri rozhodovaní o výmere trestu súd v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru

závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Zistil pritom, že na strane obžalovaného niet žiadnej poľahčujúcej okolnosti. Oproti tomu tu však existuje
priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný už bol v minulosti za trestný
čin odsúdený a také odsúdenie nie je zahladené (OS NO č. 5T/198/2008). Okrem toho tu existuje ešteďalšia priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Súd však napokon kvôli prevažujúcemu pomeru (2:0) priťažujúcich okolností neupravoval podľa § 38
ods. 4 Tr. zák. trestnú sadzbu určenú v osobitnej časti Trestného zákona, pretože do úvahy prichádzala

aplikácia § 38 ods. 5 Tr. zák.
Súd totiž zistil existenciu osobitnej priťažujúcej okolnosti - opätovné spáchanie zločinu. Rozsudkami
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 3T/201/2001 a Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/80/2002 bol
obžalovaný opakovane (2x) uznaný vinným zo spáchania trestného činu „Nedovolená výroba a držba
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi“ podľa § 187 ods. 1 zákona

č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005, pričom tento trestný čin v zmysle § 437 Tr. zák., v
spojení s § 11 Tr. zák. vykazuje znaky zločinu.
V tejto súvislosti súd v rámci predbežnej otázky (§ 7 Tr. por.) riešil, či tieto odsúdenia nie
sú zahladené. Trest uložený za takýto trestný čin rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
3T/201/2001 obžalovaný vykonal až po spáchaní žalovaného zločinu, a tak v čase jeho spáchania
nemohlo byť toto odsúdenie zahladené. Trest uložený za druhý takýto trestný čin rozsudkom Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. 2T/80/2002 bol vykonaný dňa 14.08.2004. Počas nasledujúcej doby piatich
rokov však obžalovaný neviedol riadny život, keďže v tomto období spáchal nielen množstvo priestupkov
(č.l. 340), ale aj úmyselné trestné činy (č.l. 224; spis OS NO sp.zn. 4T/64/2009). Z toho vyplýva, že v čase
spáchania žalovaného skutku (27.10.2009) nebolo žiadne z odsúdení za zločinové veci ešte zahladené.
Súd teda pri určení výmery ukladaného trestu aplikoval § 38 ods. 5 Tr. zák. a nie § 38 ods. 4 Tr. zák.

Vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu súd dolnú hranicu trestnej sadzby určenej v osobitnej časti
Trestného zákona (3 až 10 rokov) zvýšil až o polovicu, a následne ukladal obžalovanému úhrnný trest
v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (6,5 až 10 rokov). Súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody pri polovici do úvahy pripadajúcej trestnej sadzby, pričom prihliadol najmä na doterajší život
obžalovaného.

Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného zločinu,
t.j. v dobe od 27.10.1999 do 27.10.2009, bol obžalovaný opakovane vo výkone trestu odňatia slobody
pre iné úmyselné trestné činy (zločiny).
Súd zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenému ThDr. V., a to v

rozsahu odcudzených peňazí. Ohľadom ním požadovanej náhrady škody za odcudzený mobilný telefón
zn. Nokia N97 však súd nerozhodol, keďže tento telefón bol podľa zmluvy z č.l. 151 kúpený pre iný
subjekt(farnosť).Vtejtočastipretookresnýsúdodkázalpoškodenéhosjehonárokomnanáhraduškody
voči obžalovanému na občianske súdne konanie. Oproti tomu súd priznal uplatnený nárok poškodenej Y.
D., E. P. S. takmer v plnom uplatnenom rozsahu, keďže výška takto spôsobenej škody bola preukázaná

podľa odborného vyjadrenia. V zostávajúcej časti súd odkázal poškodenú cirkev s jej nárokom na
náhradu škody voči obžalovanému na občianske súdne konanie.
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania (vlámaním)
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín v lehote 15
dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech

obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu.Osoby oprávnené podať odvolanie proti výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.