Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225491
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3112225491.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného T. A., s.r.o. so sídlom B. 4, XXX XX N., L. XX XXX XXX,
proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/251/2012-26 zo dňa 09. augusta

2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom domáhal náhrady
majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom

súdu prvého stupňa. Žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol v primeranej lehote o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci dlžníka žalobcu podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. K rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby, resp. došlo k omeškaniu viac ako 287 dní. Žalobcovi tak vznikla
majetková škoda a zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných prieťahov

nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval, že exekučný súd rozhodol o
predmetnej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že 209. deň po jej doručení vydal
uznesenie o zamietnutí tejto žiadosti. Súd prvého stupňa ďalej zdôrazňuje, že podľa ustanovenia § 44
ods. 2 Exekučného poriadku sa tam uvedená lehota 15 dní od doručenia žiadosti v žiadnom prípade
nevzťahuje na situáciu, keď súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

základe návrhu oprávneného a exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku.
Takýmito exekučnými titulmi sú v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené. Z tohto pohľadu
potom nemožno konštatovať žiadne porušenie zákonnej lehoty na rozhodnutie, keďže súd uznesením
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, práve na základe exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok rozhodcovského súdu, ako je uvedené vyššie. Ďalej vyplýva, že exekučný súd

pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na uskutočnenie exekúcie v predmetnej exekučnej
veci neprekročil svoju právomoc, ako to uvádza žalobca a na vec nemožno aplikovať ust. § 6 ods.
4 z.č. 514/2003 Z.z. Uznesenie exekučného súdu nebolo do dňa vyhlásenia tohto rozsudku zrušené
odvolacím ani dovolacím súdom. Na konštatovanie nezákonnosti tohto uznesenia podľa § 5 a § 6 z.č.
514/2003 Z.z. tak neboli splnené zákonné podmienky, pretože nebol preukázaný prvý predpoklad pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - t.j. existencia nezákonného

rozhodnutia súdu. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci neboli preukázané základné predpoklady pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003Z.z. - t.j. existencia nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v nedodržaní lehoty na vydanie
súdneho rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia a ani existencia právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorým mala byť škoda spôsobená, ktoré by bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom, a preto súd prvého stupňa návrh žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol bez toho, aby sa ďalej zaoberal výškou vyčísleného nároku
žalobcu na náhradu škody (480,48 Eur) a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (96,10 Eur).

Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2
písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP), súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods.
2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v jeho neprítomnosti.
Ak tak spravil, odňal tým jeho právo na konanie pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok

nepovažoval žalobca za nestranného. Poukázal na to, že súd prvého stupňa rozhodol bez toho, aby
mu umožnil s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. Žalobca ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal
možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Žalobca tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a jeho právo na

kontradiktórny súdny proces bolo porušené. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých
pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom
spise. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné
vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods. 3 OSP, mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b OSP. Žalobcovi nebol z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, akou úvahou súd

prvého stupňa dospel k tomu, že majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v
konaní predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého
vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo,
žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej,
aby tak mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého stupňa vôbec

nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho práv na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za vnútorne
rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie práva a na tejto chybe postavil

svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na uvedené žalobca požiadal
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku v dôsledku podaného
odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na

podanie odvolania oprávnený, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.

Podľa § 204 ods. 1 OSP veta prvá, odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Podľa § 57 ods. 1, 3 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej

začiatok lehoty a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol žalobcovi doručený
20. 08. 2013. Vzhľadom k tejto skutočnosti, zákonná lehota na podanie odvolania žalobcovi začala

plynúť 21. 08. 2013 (deň nasledujúci po doručení napadnutého rozsudku) a jej posledný deň pripadol
na stredu 04. 09. 2013. Žalobca doručil odvolanie prostredníctvom kuriéra vo štvrtok 05. 09. 2013, teda
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP ako

oneskorene podané, pričom odvolaním žalobcu sa po obsahovej stránke nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.